#Article 1: 1197 (103 words)


Sa paj ka konsèrné lannen 1197 di kalandriyé julyen.

Anprò-a Henri VI ka préparé so kò à partir an krwazad. Prens-ya di Chip é d’Arméni ka roukonnèt so sizrennté an échanj di kouronn rwayal. Henri ka réklamé partisipasyon-an di Bizans, épi vèrsman-an di roun tribi anniyèl pou lakèl anprò-a Alexis III Ange divèt lévé oun enpo èstraòrdinèr (alamanikon) é ka dépouyé tonb enpéryal-a. Henri, ki té maryé so frè Philippe di Souabe à Irène, tifi d’Isaac Ange, ka pozé so kò an vanjò di Lanprò-a ki détroné. I fo vèrsman bizanten-yan ké opozisyon-an di pap pou détourné krwazad-a di Konstantinòp bò'd latè sent-a.




#Article 2: Achéménid (127 words)


Anpir achéménid sa pronmyé dé anpir pèrs à régné asou roun grann parti di Mwayen-Oryan douran Ier milénèr anv. J.-K. I ka étann so kò alò o nò é à lwès an Azi Minò, an Thrace é asou laplipa dé réjyon di Pon Euxin ; à lès jouk an Afghanistan é asou roun parti di Pakistan atchwèl, é o sid é o sid-lwès asou roun atchwèl Irak, asou Siri, Éjip, Nò di Arabi saoudit, Jordani, Israyèl é Palestin, Liban é jouk o nò di Libi.

Non-an « Achéménid » (an vyé pèrs : Haxāmanišiya) ka rapòrté so kò o klan fondatò ki ka libéré bò'd 550 anv. J.-K. di titèl dé Mèd, oparavan yé souvren, ensi ki o gran anpir ki ka rézilté answit di yé fizyon.




#Article 3: Adiksyon (124 words)


Adiksyon-an, oben dépandans, oben aswétid, sa roun kondjwit ki ka roupozé asou roun anvi ki répété é iréprésib di fè oben di konsomé tchèk kichoz an dépi di motivasyon é dé léfò di sijè pou soutrè so kò.

Sijè-a ka livré so kò à so adiksyon (pa lègzanp : itilizasyon di roun ladròg, oben partisipasyon à roun jé di lajan), malgré konsyans égi-a ki li gen  — pli souvan-an — d'abi é di pédi di so libèrté d'aksyon, oben di yé évantchwalité.

Oun adiksyon ka manifèsté so kò pa roun fénomenn di mank lòské nou sa privé di roun benzwen pa vital (lègzanp di benzwen vital : nouritir, somèy...). Sa  adiksyon sa dit grav, si so sévraj ka antréné di vyolans-a oben di agrésivité-a.




#Article 4: Adisyon (109 words)


Adisyon-an sa roun opérasyon élémantèr, ki ka pèrmèt notaman di dékri réyinyon-an di kantité oben adjonksyon-an di grandò ègstansiv di menm natir, kou longò-ya, lè-ya, oben volim-yan. An partikilyé an fizik, adisyon-an di Dé grandò pa pouvé éfèktchwé so kò nimérikman ki si sa grandò-ya sa èsprimé ké menm inité di mizour. Rézilta-a di roun adisyon sa aplé oun sonm, é nonm-yan ki nou ka adisyonnen, tèrm-yan.

An matématik, adisyon-an sa dévlopé asou ansanm-yan di nonm izwèl mè ka défini so kò osi pou ròt lòbjè matématik kou vèktò-ya é fonksyon-yan.

Pa analoji, nou ka aplé adisyon lalwa-a di konpozisyon entèrn dé lèspas vèktoryèl é di sèrten group abélyen.




#Article 5: Adolf Hitler (104 words)


Adolf Hitler (prounonsé an alman [ˈa.dɔlf ˈhɪt.lɐ]) sa roun idéyològ é wonm di Léta alman, né 20 avril 1889 atè Braunau am Inn an Otrich-Ongri (jòdla an Otrich é toujou lavil-frontchèr ké Almagn) é mouri pa sousid 30 avril 1945 atè Berlin. Fondatò ké figir santral di nazism, i ka pran pouvwar an Almagn an 1933 é ka enstoré oun diktatir totalitèr, enpéryalis é rasis dézigné anba non-an di Trwazyenm Reich.

Manm di Parti nasyonal-sosyalis dé travayò alman (NSDAP, parti nazi), i ka enpozé so kò à tèt-a di mouvman an 1921 é ka tanté an 1923 oun kou di Léta ki ka échwé.




#Article 6: Adorasyon (126 words)


An rélijyon, adorasyon-an sa kilt ki randé à roun bondjé.

Pronmyé koumannman-an (« To ké kontan Ségnò to Bondjé, di tout to tchò, di tout to lanm é di tout to fòs-ya. ») ka aplé wonm-an à krè an Bondjé, à èspéré an Li é à konton li pa-disou tout bagaj. Adoré Bondjé, priyé li, ofri li kilt-a ki ka rouvini li, akonpli pronmès-ya ké vé ki li té fè, sa dé zak di vèrti-a di rélijyon ki ka roulévé di obéyisans-a, o divwè di wonm-an (endividjwèlman é sosyalman) di randé à Bondjé oun kilt otantik. Antan ki li ka roujété oben ka roufizé  ègzistans-a di Bondjé, atéyis-a sa roun péché. Wonm-an « divèt pouvé profésé libman rélijyon-an an privé é an piblik (DH 15) ».




#Article 7: Agnostisism (101 words)


Agnotisism-an (oben pansé di entérogasyon-an) sa roun konsèpsyon soulon lakèl lèspri moun-an pa pouvé aksédé  à absoli-a. Soulon agnostik-ya, li sa enposib di tranché déba-a asou ègzistans-a di roun bondjé oben di roun divinité. I pa gen pyès pròv définitiv asou sijè-a, é I pa posib di prounonsé so kò.

Si agnostik-ya ka rifouzé roufizé di prounonsé so kò kant quant à ègzistans  di roun entélijans sipéryò, i pa ka akòrdé, an révanch, oben di mwen ka tann à akòrdé, pyès transandans ké pyès valò sakré o rélijyon (profèt, mési, tèks sakré...) é à yé enstitisyon (klèrjé,  ritchwèl ké prèskripsyon divèrs...).




#Article 8: Aksidan vaskilèr sérébral (111 words)


Oun aksidan vaksidan sérébral (AVS), ansyennman aksidan serébro-vasikilè(ASV) é popilèrman aplé atak sérébral, enfarktis sérébral oben konjésyon sérébral, sa roun défisit nérolojik souden di lorijin vaskilèr ki kozé pa roun enfarktis oben rounémoraji o nivo di sèrvo. Tèrm-an « aksidan » ka souligné laspè souden oben brital dé senptom, mè annan laplipa dé ka koz-ya di sa afèksyon sa entèrn (lyé à laj-a, alimantasyon-an oben ijyenn-an di lavi, motaman).

Senptom-yan ka varyé bokou di roun ka à ròt-a soulon natir-a di AVS-a (ichémik oben émorajik), andrwa-a ké tay-a di lézyon sérébral-a : pyès sign roumarkab, pédi di motrisité-a, pédi di sansibilité-a, troub di langaj, pédi di wè-a, pédi di konésans, désè.




#Article 9: Ali ibn Abi Talib (105 words)


Abū al-H̩asan ʿAlī ibn Abī T̩ālib (v. 600 - 661) (an arab : أبو الحسن علي بن أبي طالب, an persanعلی پسر ابو طالب), souvan dézigné senpman pa so prénon Ali (ʿAlī), sa tiboug d'Abû Tâlib, tonton di profèt di islam Mahomet, ki élvé li é ka protéjé kou so pròp tiboug aprè lanmò-a di so gran-pè ‘Abd al-Mottalib. Ali né bò'd 600, atè La Mecque (atchwèl Arabi saoudit), oun dizenn di lannen anvan koumansman di misyon profétik-a di Mahomet. Li té an menm tan protéjé-a, kouzen-an, disip-a ké jand-a di Mahomet an épouzan so tifi Fâtima, né di so pronmyé épouz Khadija an 622.




#Article 10: Alinisaj (114 words)


Alinisaj oben alinaj, di fason pli korèk étimolojikman atérisaj asou Lalin-an, sa rivé-a san domaj di roun anjen èspasyal abité oben inabité à sirfas-a di Lalin-an di roun satélit natirèl di roun planèt. Mo-a « alinisaj » sa pafwè (kwaki sa ka rété rar) anplwayé pou roun atérisaj asou rounòt  satélit natirèl. Èsplorasyon-an di Lalin-an té roun dé lòbjèktif di mounité-a dipi ki sala konprann ki Lalin-an té kò sélès-a ki pi pròch di Latè-a. Roun dé lègzanp ki pli flagran ki sa famé roman-an di Jules Verne, De la Terre à la Lune, ékri an 1865, oben pli résaman album-yan di Hergé, Objectif Lune (1953) ké On a marché sur la Lune (1954).




#Article 11: Aljèb linéyèr (108 words)


Aljèb linéyèr sa branch-a dé matématik ki ka entérésé so kò o lèspas vèktoryèl é o transfòrmasyon linéyèr, fòrmalizasyon jénéral dé téyori dé sistenm d'ékwasyon linéyèr.

Listwè-a di aljèb-a linéyèr ka koumansé ké Al-Khawarizmi ki té tradjwi dé tèks di matématik endjen, réyentèrprété travay-ya di lékòl grèk-a é ki sa sours-a di dévlopman konsyan di aljèb-a ki ké étann so kò pannan dé syèk aprè li. Li té roupran pa René Descartes ki ka pozé dé problenm di jéyométri, kou détèrminasyon-an di entèrsèksyon-an di Dé drèt, an tèrm d'ékwasyon linéyèr, ki ka établi dè lò roun pon ant Dé branch matématik jouk alò séparé : aljèb-a jé jéyométri-a.




#Article 12: Aluminium (113 words)


Aluminium-an sa éléman chimik di niméro atomik 13, di senbòl Al. I ka apartni o group 13 di tablo péryodik ensi ki à fanmi-a dé métal ki pov.

Kò senp aluminium-an sa roun métal maléyab, di koulò lajan, roumarkab pou so inaltérabilité é so fèb dansité. A métal-a pli abondant-a di lapo pyébwa térès-a é trwazyèm éléman-an ki pli abondant aprè òksijenn-an ké silicium-an ; i ka rouprézanté anviron mwayenn 8 % di lamas-a dé matéryèl di sirfas-a ki solid di nou planèt. Aluminium-an sa, an règ jénéral, ki tròp réyaktif pou ègzisté à léta natif-a annan milyé natirèl-a : nou ka trouvé li anba fòrm konbiné annan pli di 270 minéral diféran.




#Article 13: Ampir britanik (103 words)


Anpir britanik oben Anpir kolonyal britanik té roun ansanm téritoryal konpozé dé dominyon, koloni, protèktoral, manda ké ròt téritwar gouvèlné oben administré pa Rwayom-Ini. I ka trouvé so orijin annan kontwar komèrsyal-ya épi koloni-ya di lout-lanmè établi trè progrésivman pa Anglétèr, à partir di finisman-an di xvie syèk. Li té pronmyé pwisans mondjal à so apojé an 1922, ké roun kar di popilasyon mondjal, ki sa anviron 400 milyon di zabitan é té ka étann so kò 29,8 milyon di km² (anviron 22 % dé latè émerjé). An konsékans, so éritaj annan domenn-yan di politik-a, di drwè, di lengwistik-a é di kiltir-a kolosal.




#Article 14: Ampir byzanten (126 words)


Anpir bizanten oben Anpir romen d'Oryan ka tèsté parti oryantal di Anpir romen isou di partaj di pouvwar enpéryal o ive syèk ant Dé anprò, roun ka régné asou Oryan (Pars Orientalis) ké pou kapital Constantinople (ansyennman aplé Byzance), ròt-a asou parti ògsidantal (Pars Occidentalis) ké kou kapital Milan, épi Ravenne. A annan ségonn lanmotché di xixe syèk ki apélasyon-an « bizanten » ka jénéralizé so kò pou Anpir romen d’Oryan, mè, anfèt, i pa gen di fondasyon ni di koumansman di Anpir bizanten : dustenksyon-an ant Anpir romen ké Anpir bizanten, ki ranplasé ésprésyon « Ba-Anpir », sa roun késyon di konvansyon ant istoryen modèrn-yan, tout an présizan ki sa tèrm pas kart dézigné rounòt Léta ki Léta romen mè oun péryòd istorik di sala.




#Article 15: Ampir romen (148 words)


Ampir romen-an (latin: Imperium romanum) sa non ki té bay par sé istoryen a dominasyon romenn antik antr 27 av. J.-K. é 476 ap. J.-K.. Pou péryod postéryèr-a, di 476 a 1453 ap. J.-K., ki ka konserné sirtou parti oryantal di Ampir-a, ké Constantinople pou kapital-a, sé istoryen modern ka palé jòdla di Ampir byzanten, mè sa term apari sèlman o XVI e syèk, sé zabitan di épòk ki té ka toujour aplé li « ampir di sé Romen », é distenksyon antr Ampir romen ké Ampir byzanten é dat di nèsan a asigné li oun kestyon di konvansyon antr cherchèr moderne. An Éròp di Lwès é santral, Ampir di Oksidan (800-924) di sé rwa karolenjyen, épi Sen-Ampir-a romen (962-1806), don sé souvéren té ka fè yo kò aplé « Amperòr di sé Romen », té ka konsidéré yo kò osi kou sé siksésò léjitim di Ampir antik.




#Article 16: Analiz (matématik) (143 words)


Analiz-a (di grèk άναλύειν, analuein) gen pou pwen di dépa fòrmilasyon rigouréz-a di kalkil enfinitésimal. A branch-a dé matématik ki ka trété èsplisitman di nosyon-an di limit-a, ki sa swé limit-a di roun swit oben limit-a di roun fonksyon. Li ka enkli égalman dé nosyon kou kontinwité-a, dérivasyon-an ké entégrasyon-an. Sa nosyon-yan sa étidjé annan kontèks-a ki réyèl oben dé dé nonm konplèks. Soupannan, yé pouvé osi fika défini é étidjé annan  kontèks-a pli jénéral dé lèspas métrik oben topolojik.

Annan Antikité-a é o Mwayen Laj rèspèktivman, matématisyen grèk ké endjen entérésé yé kò à enfini tésimal-a é té òbténi dé rézilta prométò mè fragmantèr.

Analiz modèrn-an té émèrjé o xviie syèk ké kalkil enfini tésimal-a d'Isaac Newton é Gottfried Wilhelm Leibniz.

O xixe syèk, Cauchy té ka entrodjwi konsèp-a di swit di Cauchy é té ka koumansé téyori fòrmèl-a di analiz konplèks-a.




#Article 17: Anestézi (130 words)


Anèstézi sa souprésyon-an dé sansasyon (é an partikilyé sansasyon-an di doulò). Li ka vizé à pèrmèt roun prosédir médikal ki ròtman sa tròp doulouréz. Anèstézi-a pouvé vizé roun manm, oun réjyon oben òrganism antché-a (anèstézi jénéral). Anèstézi-a loko-réjyonal sa osi pratiké annan ka-ya di doulò kronik. Mo-a « anèstézi » ka provini di grèk αἴσθησις, fakilté di pèrsouvwè par sans-ya, ki konbiné à alpha (α) privatif é o nu (ν) éfonik.

Domenn-an di médsin ki ka étidjé é pratiké anèstézi-a sa anèstozyoloji. Sa èspésyalité médikal sa résant, é li révolisyoné médsin-an ki ka pèrmèt oun sourji(chiriji) di kalité. Itilizasyon tèknik-a di anèstézi modèrn sa roun dé pilyé di rékipérasyon rapid-a aprè sourji ki ka rédjwi konplikasyon-yan é ka pèrmèt o pasyan di routrouvé pli rapidman so mwayen-yan é so otonomi.




#Article 18: Ang (109 words)


An jéyométri, nosyon jénéral-a dang ka dékliné so kò an plizyò konsèp ki aparanté.

Annan so sans ansyen, ang-a sa roun figi ki plann, pòrsyon-an di plan délimité pa Dé dimi-drèt. A ensi ki nou ka palé dé ang di roun poligonn. Soupannan, izaj-a sa atchwèlman di anplwayé tèrm-an « sèktò angilèr » pou roun tèl figi. Ang-a pouvé dézigné égalman oun pòrsyon di lèspas-a ki délimitée pa Dé plan (ang djèd). Mizour-a di tèl ang ka poté kouraman abizivman non-an d'ang, li osi.

An roun sans pli abstrèt, ang-a sa roun klas d'ékivalans, a-pou-di roun ansanm ki té obténi an asimilan ant yé tout ang-figi idantiyab pa izométri.




#Article 19: Angkor Vat (101 words)


Angkor Vat oben Angkor Wat ប្រាសាទអង្គរវត្ត(« Prasat Angkor Vat ») sa pli gran dé tanp di konplèks monimantal d'Angkor o Kanbòdj. Li té konstri pa Suryavarman II o koumansman di xiie syèk antan ki « tan di Léta » é kapital. Tanp simyé prézèrvé-a  d'Angkor, roun dé pli grann lavil médjéval di monn, li sa sèl ki rété oun enpòrtan sant rélijyé dipi so fondasyon, inisyalman hindou é dédjé à Vishnou, épi, bouddhis.

Tanp-a sa archétip di èstil klasik di architèktir khmèr-a. Li divini senbòl di Kanbòdj é ka figiré asou so drapo nasyonal. Li sa prensipal lyé touristik di péyi.




#Article 20: Anlman (333 words)


Anlman (an anlman : Deutsch, /ˈdɔʏtʃ/) sa roun dé lanng endo-éropéyen ki ka apartni à branch ògsidantal-a dé lanng jèrmannik. Di fè ki li gen bokou djalèk, anlman-an ka konstitchwé annan roun sèrten mizou roun lanng-twè (Dachsprache).

So listwè, antan ki lanng distenk dé ròt lanng jèrmannik ògsidantal, ka koumansé o Rot Mwéyen Laj, lò di ségon mitasyon konsonnantik-a.

Di nou jou, so lokitò-ya, ki aplé « jèrmannofonn », ka réparti prensipalman so kò, ké bò'd 100 milyon di lokitò, an Léròp, sa ki ka fè di yé lanng ki pli palé-a annan Linyon éropéyen-an (LE).

Anlman-an sa lanng ofisyèl-a di pyès Léta fédéré dé Létazini malgré roun lasèrsyon rékiran ki fondé asou roun konfizyon istorik.

Ké pronmyé mitasyon konsonnantik-a (erste germanische Lautverschiebung) òbò di ve syèk anv. J.-K., té ka nèt jèrmannik koumen-an à pati di roun djalèk endo-éropéyen. Sa anmòrfrézaj ka èspliké dé diférans ant lanng jèrmannik (pli arményen) ké ròt lanng endo-éropéyen. Nou pouvé, pou senplifyé, prézanté fè-ya ensi :

Nou ka koumansé palé di lanng anlman (oben, an lengwistik « rot anlman ») lò djalèk-ya ki palé annan sid-lwès di Lanlmangn té ka sibi ségon mitasyon konsonnantik-a (zweite germanische Lautverschiebung oben hochdeutsche Lautverschiebung, ki nou ka sitchwé groso modo bò'd vie syèk-a), o kour di lakèl lanng-an ki ka koumansé à diféransyé so kò dé djalèk di nò (Niederdeutsch, ba anlman).

A roun lanng jèrmannik di branch lwès-a, ki pròch, notanman, di néyèrlandé.

Anlman-an ka ékri so kò ké 26 lèt di lalfabé laten, trwè vwéyèl ki sirmonté di roun Umlaut (sòrt di tréma) ä, ö et ü, ké roun senbòl grafik èdpésyal ß, Eszett oben scharfes S (ligatir di S lonng é di « s » oben « z »), itilizé an lyé é plas di ss annan sèrten ka (prensipalman apré roun vwéyèl lonng oben roun diftonng). Swis-a ka itilizé plis ß dipi lannen-yan 1930. Jouk annan lannen-yan 1940, anlman-an té enprimen an lékritir gotik (Fraktur) é ékri an sütterlin, ki sa diféran vèrsyon di lalfabé laten-an.




#Article 21: Annglé (838 words)


Annglé-a (English an anglé ; prounonsé : /ˈɪŋ.ɡlɪʃ/) sa roun lanng endo éropéyen jèrmannik ki orijinèr di Langlétè ki ka tiré so rakaba-ya di lanng di nò di Léròp (latè di lorijin di Anng-yan, Sagson-yan ké Frison-yan) don vokabilèr-a té anrichi épi sentags-a ké granmèr ki modifyé pa fransé anglo nòrman, ki té mennen pa Nòrman-yan, épi pa fransé-a ké Plantajénèt-ya. Lanng anglé-a sa ensi konpozé di anviron 60 à 70 % di mo di lorijin nòrman ké fransé. Anglé-a sa égalman tré enfliyansé pa lanng ronman-yan, an partikilyé pa litilizasyon-an di lalfabé laten ensi ki chif arab-ya.

Lanng ofisyèl di Rwéyonm-Ini, di Lirlann ké ròt zilé di larchipèl britannik (Zilé di Man, zilé anglo nòrman), anglé-a sa lanng matèrnèl-a di tout oben roun pati di popilasyon-an, é itou lanng-an oben roun di lanng ofisyèl-ya di plizyò péy, totalman oben parsyèlman isou di ansyen kolonni britannik di pèpman, don Létazini, Kannanda, Lostrali-a ké Nouvèl-Zélann, ki nou ka réyni anba lapélasyon-an di monn anglo sagson, menm i pa ka ègzisté di définisyon inivèrsèl di sa lèsprésyon.

Li sa égalman lanng ofisyèl oben lanng di léchanj annan rounlo péy ki isou di ansyen Lanpir britannik, menm an labsans di popilasyon di lorijin anglo sagson signifikativ (Kénya, Nijérya, Hong-Kong, Lenn, Pakistan, etc.).

Patché péy don anglé-a sa lanng ofisyèl-a sa réyni annan Commonwealth-a (byen ki pou sèrten, li pa sa sèl lanng ofisyèl).

Li sa égalman roun di vennkat lanng ofisyèl-ya di Linyon éropéyen.

Annglé-a sa lanng-an ki pi palé asou latè ; antan ki lanng matèrnèl, li ka klasé sokò trwézyenm, apré chinwè-a (mandaren) ké èspangnòl-a.

Annglé-a sa roun lanng jèrmannik ògsidantal don lorijin-an ka trouvé sokò annan djalèk anglo frison ki té mennen asou zilé di Britangn pa tribi jèrmannik-ya ki vini enstalé yékò, é fòrtman enfliyansé answit, sirtou annan plan lègsikal-a, pa lanng-yan di kolon orijinèr di Èskandinavi, di Nòrmandi (fransé anglo nòrman) é di nò di Lafrans, an jénéral pannan Mwéyen Laj, épi pa fransé modèrn-an. Kou pou ròt lanng, tchèk lanpren di grèk ansyen ké laten anrichi di mannyè konstan lègsik-a jouk jòdla. Ròt idjonm ronman, ensi ki palé-ya di ansyen kolonni-ya, enfliyansé abnglé britannik-a di mannyè bokou mwen signifikativ, men ka kontinwen di fika itilizé annan yé téritwè di lorijin, anglo anmériken sa roun bon lègzanp.

Annglé-a sa annan koumansman-an roun lanng jèrmannik, fanmi annan lakèl lanng vivan-yan ki pi pròch-ya sa lanng frison-yan ké èskot-a, men ki néyanmwen sibi plizyò fwè lenfliyans-a di ròt lanng jèrmannik kou vyé norwè-a, di divèrs lanng ronman, kou laten-an ké sirtou fransé-a, lenfliyans latino ronman ki nou ka roumarké annan palò-ya ki sa apriyori tchèk lanpren lègsikal (déjà vu oben rendez-vous, lèsprésyon fransé ki itilizé an anglé ; embargo di èspangnòl-a ; cupola, folio oben stiletto di italyen-an), men òkò annan rounlo palò ké étimon laten (kou expect ← exspectare, school ← schola, oben scuttle ← scutela).

Péy-ya koté anglé-a sa pronmyé lanng-an (men pa fòrséman ofisyèl)

I ka ègzisté patché varyété ké sibvaryété di annglé-a, pa lègzanp :

Annglé-a sa roun lanng plirisantrik (oben polisantrik), ki réji pa pyès lotorité lengwistik santral (kou Lakadémi fransé-a atè Lafrans), é di sa fè pyès varyété sa konsidéré kou « korèk » oben « enkorèk ».

Annglé-a ka itilizé lalfabé laten-an (ké, ansyennman, tchèk lèt kou ð oben þ). I ka itilizé tchèk sign djakritik ki pou marké palò-ya di lorijin étranjé ; toutfwè tréma sa itilizé annan sèrten tègs pou endiké ki roun dézyenm vwéyèl pa ka fè pati di roun diftong. Pa lègzanp, nou ka trouvé pafwè coöperate, byen ki grafi-ya cooperate oben co-operate fika pli frékan.

So lòrtograf ka dékoulé di roun lonng lévolisyon istorik é i gen souvan pli di korèspondans ègzak ant sala-a ké prounonsyasyon atchwèl-a.
Dipi XVIe syèk plizyò moun propozé di senplifyé lòrtograf annglé-a ; kou Benjamin Franklin ké George Bernard Shaw, té menm propozé roun lékritir fonnétik, men san sigsé. Mo figtif-a ghoti ki ka prounonsé sokò kou fransé-a « fich » té itilizé kou lègzanp di linadékwasyon-an di lòrtograf atchwèl-a.

Senbòl-ya ki annan lis-a ki anba sa-ya di lalfabé fonnétik entèrnasyonnal-a tèl ki yé sa itilizé pou transkripsyon-an di annglé-a (sof pou Létazini) pa majorité-a di digsyonnèr-ya, ki èspésyalizé oben pa, dipi finisman-an di lannen 1970.

Sékans-ya ki aplé triftong sa anfèt tchèkfwè konstitchwé di Dé silab : ki sa roun diftong ki swivi di /ə/.

Tablo-a ki anba ka prézanté sistenm-an di konsonn di annglé-a ké senbòl-ya di lalfabé fonnétik entèrnasyonnal-a (LFE).

Lòské roun kaz ka kontni dé son, sa-a di rot sa « sour » oben « pa vwézé », sala-a di ba sa « sonnò » oben « vwézé ».

Soulon Jean-Pierre Cléro ké Sandra Laugier, sèrten karagtéristik di granmèr annglé-a, ki ka korèsponn ké roun roufi di konstrigsyon lengwistik isou di èspékilasyon filozofik-a é ké préférans pou lanng òrdinèr-a, ka randé sa lanng souvan difisil pou anmòrfrézé. Sa inanmòrfwézabilité (an partikilyé bò'd fransé-a), ki ka jwé roun ròl krisyal annan majorité-a di linivèrsalizasyon di roun lanng aparanman senp ké inivèrsèl, pitèt strigtiré otour di tchèk pwen majò.




#Article 22: Ansanm (103 words)


Oun ansanm ka dézigné entitchwitivman oun kolèksyon di lòbjè (éléman-yan di ansanm-an), « oun miltitid ki pouvé fika konprann kou roun » (o sans d'omni).

Annan roun apròch aksyomatik, téyori-a dé ansanm sa roun téyori di roun apartnans-a (oun éléman di roun ansanm sa nonm « apartni » à sa ansanm). Mo-a ansanm ka de alò roun lòbjè di domenn di sa téyori, don aksyom ka réji propriyété-ya. Téyori-a dé ansanm sa itilizé pou fondé matématik-ya, é annan sa apròch tout lòbjè matématik sa roun ansanm.

Mè nosyon di ansanmvsa osi roun di baz ki ka entèrvini annan pratikman tout domenn-yan dé matématik.




#Article 23: Antikité (193 words)


Antikité sa oun lépòk di listwè. A pa dévlopman ou adopsyon di ékritir ki Antikité ka souksédé a Préistwè.

An istwè éropéyenn, Antikité ka dézigné péryod di sivilizasyon yan di ékritir otour di lanmè Méditérané, aprè Préistwè, é anvan Mwayen Aj. Majorité di istoryen yan ka estimé ki Antikité a ka koumansé o IVe milénèr av. J.-K. (3500 av. J.-K., 3000 av. J.-K.) ké envansyon di ékritir an Mézopotami é an Éjip, é ka wè so finisman douran grann envazyon érazyenn yan otour di Ve syèk (300 à 600). Dat senbolik sa roulativ à oun sivilizasyon ou oun nasyon. Dépozisyon di dannyé anprò romen d'Oksidan an 476 sa roun répèr koncansyonèl pou Éròp oksidantal, mè ròt born pé sa signifikativ di finisman di monn antik. Andan oun apròch érosantris, Antikité sa souvan rédwi à Antikité gréko-romenn dit Antikité klasik.

Andan Amérik ya, Antikité sa asosyé o sivilizasyon prékolonbyenn, si byen ki li ka koumansé ver 1200 anvan nou lè ké envansyon di sistèm d'ékritir piktogramm-idéyogramm pa Olmèk ya é ka achévé so kò annan koumansman di XVIe syèk ké arivé di Éropéyen yan, donj swivi dirèkman pa Lépòk modern (pa di Mwayen Aj).




#Article 24: Antoni van Leeuwenhoek (106 words)


Antoni van Leeuwenhoek (24 òktòb 1632 atè Delft - 26 out 1723 atè Delft) sa roun komèrsan é savan néyèrlandè, konnèt pou so amélyorasyon di mikroskòp é kou roun dé prékirsò di byoloji sélilèr-a é di mikrobyoloji-a. Li de facto pourswvi òv di Jan Swammerdam, ki té ka viv koté Amsterdam.

Leeuwenhoek ka dévlopé tèknik pou fabriké dé lanti di mikroskòp di roun kalté é roun pwisans enkonnèt ayò annan monn syantifik-a di so lépòk. Dè 1674, i ka an tiré di nonbréz é étonant òbsèrvasyon — dékouvèrt dé protozoèr, dé spèrmatozoyid — trè an avans asou so tan. I ka afirmé osi ègzistans di baktéri.




#Article 25: Antroupriz (153 words)


Oun antroupriz (pafwè antrépriz) sa roun òrganizasyon oben roun inité enstitisyonèl, mwé pa roun projè dékliné an stratéji, an politik é an plan d'aksyon, don but sa di prodjwi é di fourni dé byen oben dé sèrvis à dèstinasyon di roun ansanm di kliyan oben d'izajé, an réyalizan oun lékilib di so kont di charj é di prodjwi.

Pou fè so kò, oun antroupriz ka fè apèl, ka mobilizé é ka konsomé dé rousours (matéryèl, di moun, finansyèr, imatéryèl é enfòrmasyonèl) sa ki ka kondjwi li à divèt koòrdoné dé fonksyon (fonksyn d'acha, fonksyon komèrsyal, fonksyon enfòrmatik). Li ka ègzèrsé so aktivité annan kad-a di roun kontèks prési okèl li divèt adapté so kò : oun anvironnman plis oben mwen konkiransyèl, oun filyèr tèkniko-ékonomik ka karaktérizé pa roun léta di lar-a, oun kad sosyo-kiltirèl é régmantèr spésifik. Li pouvé bay kou òbjèktif di dégajé oun sèrten nivo di rantabilité, pli oben mwen élvé.




#Article 26: Antyé natirèl (121 words)


An matématik, oun antché natirèl sa roun nonm pozitif ki ka pèrmèt fondamantalman di dénonbré dé lòbjè ka konté chaken pou roun é kidonk di konté dé lòbjè konsidéré kou ékivalan : oun jéton, Dé jéton… oun kart, Dé kart, trwa kart… Oun tèl nonm antché pouvé ékri so kò ké roun swit fini di chif an notasyon désimal pozisonèl (san sign é san virgil).

Chak nonm antché gen roun siksésò inik, a-pou-di ki roun antché ki li sa imédjatman sipéryò, ké lis-a dé antché natirèl sa enfini.

Définisyon orijinèl, sa di Richard Dedekind, di ansanm-an dé antché natirèl ki ka èskli nonm-an zéro; pli résaman rounòt définisyon té propozé ki ka enkli zéro. Sa Dé définisyon ka koègzisté òkò jòdla.




#Article 27: Antyé rélatif (130 words)


An matématik, oun antché rélatif sa roun nonm ki ka prézanté so kò kou roun antché natirèl okèl nou adjwenn oun sign pozitif oben négatif ki ka endiké so pozisyon pa rapò à 0 asou roun aks oryanté. Antché pozitif-ya (sipéryò à zéro) ka idantifyé yé kò o antché natirèl : 0, 1, 2, 3… tandi ki antché négatif-ya sa yé opozé : 0, −1, −2, −3… Antché-a 0 li-menm sa kidonk sèl nonm-an an menm tan pozitif é négatif.

Antché rélatif-ya sa osi tchèkfwè aplé antché rasyonèl, apélasyon-an ki pa divèt antréné di konfizyon ké nonm rasyonèl-ya  oben fraksyon-yan.

Oun nonm réyèl sa antché si li sa san parti fraksyonnèr, ki lé di si so ékritir désimal pa ka konprann di chif (ròt ki zéro) « aprè virgil-a ».




#Article 28: Aparèy fotografik (132 words)


Rou aparèy fotografik (kouraman : aparèy foto) sa roun lòbjè ki ka pèrmèt kaptir-a di gadé di lòbjè réyèl, an Dé dimansyon (fotografi) oben an rélyèf (èstéréyoskopi oben èstéréyofotografi).

Oun aparèy fotografik ki ka konpozé so kò omwen di roun chanm nwè, dispozitif don prensip-ya sa konnèt omwen dipi Antikité-a. Ké di roun koté roun ouvèrtir pou fè rantré limyè-a ki émèt pa senn-an à fotografyé di ròt sirfas sansib-a pou an révanch sa limyè.

Annan ka-a pli frékan, roun lòbjèktif sa pozisyonnen o nivo di ouvèrtir-a. Pli souvan-an, i ka kontni roun djafragm ki ka pèrmèt di dozé kantité-a di limyè-a ki ka rantré, ensi ki profondò-a di chan (sa Dé laspè-ya ki sa lyannen). Sèrten lòbjèktif (Dé modèl senp pou amatò oben lòbjèktif katadjoptrik) ki ka itilizé dé ouvèrtir fiks.




#Article 29: Apatou (563 words)


Apatou sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Li ka fè pati di kouminoté-a di koumin di Lwès gwiyannen-an.

Koumin-an ka tiré so non di kaptenn Apatou, roun Bonni di litoral ki ka sèrvi di gid o èsploratò fransé Crevaux ké Coudreau ki charjé di misyon pou délimité frontchè-a ké Gwiyann néyèrlandé-a di 1877 à 1887. An rékonpans di so sèrvis-ya, li fika nonmen kaptenn é ka obténi roun téritwè an konsésyon.

Koumin-an ka sitchwé so kò annan lwès-a di Lagwiyann. Li sa frontalyé ké Sourinanm-an.

Pli présizéman li ka sitchwé so kò annan larondisman di Sen-Laurent-di-Maronni, osen di kanton di Maripasoula.

Apa bour-a d'Apatou, koumin-an ka konprann patché zéka kou vilaj-ya di Providans, Mayman, Pasyans, la Forestière, Santonia, Bois Martin, Nasson, New Campo, Anaou Londo oben Bossou.

Laltitid magsimal-a sa di 380 mèt, annan masif Dékou-Dékou, ké so laltitid minimal di 0 mèt. So laltitid mwéyen sa di 190 mèt.

Apatou sa sitchwé asou flòv Maronni-a ki ka konstitchwé roun dé zags di transpò di koumin-an.

Klima sa di tip ékwatoryal (tip Af soulon klasifikasyon-an di Koppen).

Dipi 9 mars 2010, larout nonmen « di flòv », ki k'alé di Sen-Laurent-di-Maronni à Apatou, sa louvri. Sa larout-a ka pèrmèt di randé so kò atè Apatou dipi Sen-Laurent-di-Maronni an anviron 45 minout. Sa larout-a té dézanklavlé Apatou é ka lyannen li o rès di rézo routché gwiyannen. Apatou sa agsésib pa flòv Maronni-a, prensipal vwè di lagsé pou patché vilaj ki prézan asou lariv di sala-a. A pou nou konté 2 lèr di piròg o dépa di Sen-Laurent-di-Maronni.

An 2006, i ganyen 1353 lòjman atè Apatou. Parmi sa-ya 97,8 % sa dé rézidans prensipal, 0,9 % dé rézidans ségondèr é anfen 1,3 % dé lòjman sa vakan.

Koumin-an té kréyé an 1976 pa séparasyon-an di koumin-an d'Apatou di ansyen koumin-an di Gran-Santi-Papaychton-Apatou.

Popilasyon-an sa tré majoritèrman isou di zétni Bonni-a.

Lévolisyon-an di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2005.

I ganyen roun kolèj, kolèj d'Apatou, osen di koumin-an.

An 2006, popilasyon èskolarizé-a té ka konprann, pa tranch di laj, 48,6 % dé timoun di 2 à 5 lannen, 90,2 % dé timoun di 6 à 14 lannen, 58,4 % dé 15 é 17 lannen, 16,8 % dé 18 à 24 lannen, 2 % dé 25 à 29 lannen é 1,2 % dé pli di 30 lannen.

Asou ansanm-an di popilasyon-an ki pa èskolarizé, 0,4 % sa titilèr di roun CEP, 0,5 % di BEPC, 2,2 % di CAP oben di BEP, 0,7 % di BAC oben roun lékivalan, 1,3 % di roun BAC +2 é 2,7 % di roun diplonm di nivèl sipéryò. 92,2 % di so popilasyon pa gen di diplonm.

Lavil-a ka kontni roun sant di santé ké médsen ké enfirmyé.




#Article 30: Archaea (115 words)


Arché-ya, oben Archaea (di grèk ansyen ἀρχαῖος, « orijinèl, primitif »), ansyennman aplé archéyobaktéri, sa dé mikrolòrganism inisélilèr prokaryot, ki-lé-di dé fika vivan ki konstitchwé di roun sélil inik ki pa konprann ni nwayo ni òrganit, an menm tan ki baktéri-ya. Ké aparans souvan sanblab à sa dannyé-ya, arché-ya té lontan konsidéré kou dé baktéri èstrèmofil partikilyèr, jouk sa ki ka sasé filojénétik-ya asou prokaryot-ya, koumansé an 1965[2], ka abouti, ké travay-ya di Carl Woeseet George E. Fox, à piblikasyon-an an 1977 di roun pyébwa filojénétik ki fondé asou sékans-ya dé jenn d'ARN ribosomik dé lòrganism ki étidjé, pyébwa annan lakèl prokaryot-ya té sendé an Dé domenn distenk, sa di baktéri ké sa dé arché.




#Article 31: Ark (architektir) (111 words)


An architèktir, oun ark sa tout asanblaj di pyèr, di molon oben di brik ki dèstiné à franchi roun lèspas pli oben mwen gran o mwayen di roun kourb (oben pa kontré-a di Dé éléman kourb), ki ka roupozé asou Dé pwen d’apwi, pyédrèt, é ki dèstiné à kouvri roun bè, oun ouvèrtir, oben roun distans annan roun masonnri di mir plen (ark avòg). Nou ka distengé di nonbré sòrt d'ark, an fonksyon di yé fòrm.

Sa prosédé di konstriksyon, adopté é sistématizé pa Romen-yan, té dévlopé òkò pa architèk-ya di Mwayen Laj é li té prédominé annan architèktir arab anvan entrodiksyon-an di ark-ojiv o koumansman di xiie syèk an Lafrans.




#Article 32: Ark (arm) (126 words)


Ark-a sa roun arm di trè dèstiné à lansé dé flèch. Li sa konstitchwé prensipalman di roun pyès kourb flèksib ki ka anmagaziné é rèstitchwé énèrji-a kou roun résò, é di roun kòrd ki ka pèrmèt armman-an di ark-a (tansyon di « résò »), épi transmisyon-an di èspilsyon-an à flèch-a lò di détant-a. Antrennman-an à izaj-a di sa arm, à roun nivo amatò oben profésyonèl, sa aplé tir ké ark oben, ansyen, archri-a. Oun wonm ki ka tiré à ark-a sa rouge arché, oun fanm sa roun archèr. Mo-a « arché » té ka dézigné ròtfwè oun konbatan don ark-a té arm prensipal-a (i té ka déplasé so kò pli souvan-an à pyé, mè pafwè osi à chouval oben ka transpòrté asou roun char à chouval).




#Article 33: Arm (119 words)


Oun arm sa roun zouti oben roun dispozitif otonom (oun pyèj, oun min…) dèstiné annan so konsèpsyon oben annan so konsèpsyon oben annan so itilizasyon à nétralizé, à blésé oben à tchwé roun fika vivan, oben à kozé roun dèstriksyon matéryèl.

Nou ka dénonbré kat izaj prensipal dé arm :

Yé égalman dé finalité dérivé, tèl ki sérémoni ké lafèt, mark di èstati sosyal…

Annan arm-yan di lagèr, nou ka distengé Dé grann katégori : arm-yan ki pa konvansyonèl (pou savé arm nikléyèr-ya, chimik é byolojik) ké arm konvansyonèl-ya (tout ròt arm-yan).

Jòdla, prensipal izajé-ya dé arm ka rété  Léta-ya, ki tout an kontrolan dévlopman-an, prodiksyon-an é laksè-a, ka dèstiné yé an pronmyé lyé o militèr  é à lapolis-a.




#Article 34: Arm ké difé (110 words)


Oun arm ké difé sa roun arm ki ka vizé orijinèlman pou doné lanmò-a ké grann distans via dé projèktil, o mwayen di gaz ki prodjwi pa roun déflagrasyon (konbisyon rapid é konfiné di roun konpozé chimik étonan). Dipi tchèk syèk, à partir di Rounésans tardiv, arm ké difé sa divini arm prépondérant-ya di mounité-a. Itilizé pou lachas-a, sèrten èspò, krim-an é lagèr-a, yé té sours di nouvèl tip di blès é sékèl, é di profonn mitasyon annan dòktrin militèr.

Nou ka klasé yé osi soulon otomatizasyon-an di yé sékans di tir : nou ka distengé ensi arm-yan ké tchòk pa tchòk, arm-yan ké répétisyon, arm sémi-otomatik-ya ké arm otomatik-ya.




#Article 35: Arm nikléyèr (120 words)


Oun arm nikléyèr sa roun arm ki pa konvansyonèl ki ka itilizé énèrji-a ki dégajé pa fisyon-an di nwayo atomik lou (uranium, plutonium annan ka-a dé bonm A), oben pa roun konbinézon di sa fénomenn ké sa di fizyon-an di nwayo atomik léjé (idrojenn annan ka-a dé bonm H). Énèrji-a ki libéré pa èsplozyon-an ki ka èsprimé pa so ékivalan an TNT.

Arm nikléyèr pa té itilizé di fason opétasyonèl ki pa Étazini-ya lò dé bonbardman dé lavil japinèz di Hiroshima é di Nagasaki pannan Ségonn Lagèr mondjal-a, ki ka antréné anviron trwa san mil mò. So léfè dèstriktò-ya sa prensipalman akoz di souf, kou égalman o boulour  é ensandi ki provoké pa tanpératir ègstrenm, é à léfè-a dé radjasyon.




#Article 36: Artiri (116 words)


Nou ka aplé artiri ansanm-an dé arm kolèktiv oben lourd ki ka sèrvi pou voyé, à grann distans, asou ennmi-a oben asou so pozisyon-yan é so ékipman-yan, divèr projèktil di gro oben piti kalib : obi, boulé, rokèt, misil, pou apiyé si pròp troup-ya ki angajé annan roun batay oben roun syèj. Tèrm-an té aparèt anviron o xiiie syèk, ki ka dérivé di vyé fransé artilyé ki ka dézigné artizan-yan, fabrikan d'arm é ékipman di lagèr. So artizan-yan té pannan lontan sèl èspésyalis-ya annan sèrvis-a di sa arm-yan pis ki yé ka fabriké yé é ka éséyé yé anvan livrézon-yan. A pousa ki, jouk xviiie syèk, yé té komisyoné pa souvren-yan pou sèrvi yé à lagèr-a.




#Article 37: Artis (113 words)


Oun artis sa roun endividi fézan (oun) òv, kiltivan oben métrizan oun lar, oun savwar, oun tèknik, é don nou ka roumarké antrot kréyativité-a, powézi-a, orijinalité-a di so prodiksyon, di so zak, di so nika.

So òv sa sours d'émosyon, di santiman, di réflèksyon, di spiritchwalité oben di transandans.

Annan roun sans komen, é plito péjorativman oben pou diskalifyé li, nou ka palé égalman d'artis oben di powèt à propo di roun moun étranj, marjinal, waziv, révéz, ki ka fè nenpòrtékwa, di tchèk moun ki pa gen sans dé réyalité, dé larèl, é sa pafwè konsidéré kou rébèl oben fou mè ki pouvé osi à lenvèrs fika aprésyé kou fézan pròv di jéni.




#Article 38: Asid (106 words)


Oun asid sa roun konpozé chimik, swé minéral, swé òrganik, asèptò o sans larj di doublè élèktronik, é jénéralman défini pa dé réyaksyon-tip annan diféran sòlvan, an partikilyèr an libéran yon hydronium-an annan sòlvan dilo-a. Asid-ya ka réyaji souvan ké dégajman d'énèrji ké ròt konpozé chimik, baz-ya oben alkalis ansyen, yé donò di doublè élèktronik, ki té, an partikilyé, pouvwar-a di jénéré, an tout oben parti, yon idroksil-a annan dilo-a. Asid-ya ki fò annan roun milyé solvan ki kz bay inisi dé réyaksyon konplèt é rapid, ki ka transfòrmé sòlvan-an anba so fòrm pli asid-a, alò ki asid-ya ki fèb ka kontribiyé à dé réyaksyon ékilibré.




#Article 39: Asid dézoksoribonikléyik (100 words)


Asid dézoksibonikléyik oben ADN (an anglé, deoxyribonucleic acid oben deoxyribose nucleic acid oben DNA) sa roun makromolékil byolojik ki prézant annan tout sélil-ya ensi ki koté di nonbré virus. ADN ka kontni tout enfòrmasyon jénétik-a, aplé jénom, ka pèrmèt dévlopman-an, fonksyonnman-an ké rouprodiksyon-an dé fika vivan. A roun asid nikléyik, o menm tit ki asid ribonikléyik (ARN). Aside nikléyik-ya sa, ké peptid-ya ké glisid-ya, roun dé trwa grann fanmi di byopolimèr ésansyèl à tout fòrm-yan dit lavi konnèt.

Molékil-ya d'ADN dé sélil vivant sa fòrmé  di Dé bren antiparalèl ki anroulé roun otour di ròt-a pou fòrmé oun doub lélis.




#Article 40: Atlétism (128 words)


Atlétism-an sa roun spòr ki ka konpòrté oun ansanm di disiplin rougroupé an kours, so, lansé, épròv konbiné ké march. Lorijin-an di mo atlétism ka vini di grèk « Athlos » ki ja signifyé briga. A lar-a di dépasé pèrfòrmans-an dé advèrsèr an vitès oben an andirans, an distans oben an lotò. Épròv atlétik-ya, endividjwèl oben pa lékip, té varyé ké tan-an é mantalité -ya. Atlétism-an sa roun dé rar spò inivèrsèlman pratiké, ki sa swé annan monn amatò oben o kour di nonbréz konpétisyon di tout nivo. Senplisité-a é pé-a di mwayen nésésèr à so pratik ka èspilké an parti sa siksè. Pronmyé tras di konkour atlétik ka roumonté o sivilizasyon antik. Disiplin-an ka dévlopé so kò o kour dé syèk, dé pronmyé épròv à so kodifikasyon.




#Article 41: Atmosfèr térès (108 words)


Latmòfè térès-a sa anvlop gazéz-a ki ka antouré Latè-a ki nou ka aplé lè. Lè sèk ka konpozé so kò di 78,087 % di djazòt, 20,95 % djòksijenn, 0,93 % d'argon, 0,04 % di djoksid di karbonn é dé tras di ròt gaz. Latmòsfè-a ka protéjé Lavi-a asou Latè-a an absòrban réyonnman solèr iltravyolé-a, an réchofan sirfas-a pa rétansyon di chalò (léfè di sèr) é an rédjwizan lékar-ya di tanpératir ant jou-a ké lannwit-a.

Niyaj-ya ki sa likid, pafwè solid, pa sa konsidéré kou dé konstitchwan di latmòsfè. An révanch vapò dilò-a ki kontni annan lè imid ka rouprézanté an mwayenn 0,25 % di lamas total di latmòsfè-a.




#Article 42: Awala-Yalimapo (507 words)


Awala Yalimapo sa roun koumin fransé di Lagwiyann (kòd pòstal 97319), ki sitchwé à èstrenm nò-lwès di Lagwiyann, à pli di 60 km di Sen-Laurent-di-Maronni.

À anviron 22 kilonmèt di Mannan, à èstrenm nò-lwès di Lagwiyann, koumin-an ka étann so kò ant bouchou-a di flòv Mannan é di Maronni, enpé anvan lèstchwè-a di flòv. Téritwè kouminal-a sa délimité :

Koumin-an ka trouvé so kò asou lariv-ya di Maronni é di Loséyan Atlantik-a.

Klima sa di tip tropikal.

Koumin-an ka rougroupé 2 vilaj ké roun zanmo anmérendjen. Oun kouminoté kalinya ka viv laba.

An 2006, i té ganyen 324 lòjman atè Awala-Yalimapo. Parmi sa-ya 83,3 % sa dé rézidans prensipal, 8,3 % dé rézidans ségondèr é anfen 8,3 % dé lòjman sa vakan.

Awala (awara) sa roun mo kalinya ki ka déziyen roun palmyé (Astrocaryum Vulgare) é, an fransé, frwi-a di sala-a.

Koumin-an té administrativman kréyé 31 désanm 1988 pa so séparasyon di koumin-an di Mannan, ki swété pa popilasyon Kalinya-ya dé vilaj d’Awara é dé Hattes ki té ròtfwè akéyi roun kan dépandan di bangn di Sen-Laurent-di-Maronni, ki aplé kan dé Hattes.

Dis lannen apré, an 1999, popilasyon d'Awala-Yalimapo té èstimen à 887 zabitan, mé ké roun to di akrwasman di + 3,4 % pa lannen. Popilasyon-an té déjà ogmanté di 1982 à 1990 à laswit-a dé konfli armé di Sourinanm ki té pousé dé fanmi antché di réjyon-an d’Albina é di Galibi à établi yé kò atè Lagwiyàn à Awala Yalimapo. An 2000, anviron 60 % di popilasyon-an gen mwen di ven lannen.

Oun sit finérèr anmérendjen té dékouvèrt an finisman-an dé lannen 1950. Dé travay arkéyolojik ki résan té mété o jou di nouvèl zartéfak.

Sa koumin sa majoritèrman péplé d'anmérendjen (kalinya).

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2006.

Nou ka trouvé laba légliz Sainte-Bernadette.

Awala-Yalimapo sa konnèt pou laplaj dé Hattes, lonng di 5 kilonmèt koté dé santenn di toti lit ka vini ponn. Sa laplaj sa roun dé dannyé gran zonn di pont di toti lit.

Di févriyé à jwiyé anviron, a toti vèrt ki ka sigsédé yé kò pou vini ponn la. Sit-a sa protéjé pa mété an plas di rézèrv nasyonnal di Lanmannan, mé brakonnaj-a dé toti oben di yé dizé, byen ki li té rédjwi té pourswiv, notanman pa lègzistans-a di roun doumann. Ka di vyolans ka rété toutfwè marjinal. Lapèch ilégal-a ka rété roun danjé pou toti maren-yan.




#Article 43: Aéronèf (119 words)


Oun aéronèf sa roun mwayen di transpò kapab di élvé so kò é di mouvwè so kò an altitid, osen di latmòsfè térès-a.

Syans-ya é tèknoloji-ya ka pèrmèt di konstrwi, konprann é kontrolé vòl-a ensi ki itilizé aéronèf-ya ka konpozé aéronotik-a.

Aéronèf-ya sa divizé an Dé klas prensipal an fonksyon di mwayen di sistantasyon ki itilizé. Aérostat-a ka itilizé oun fò èstatik pannan ki aérodib ka jénéré oun fòs dinamik pou ékilibré yé pwa ; nou ka dézigné yé souvan pa « pli léjé » oben « pli lou » ki lè-a. Konpozant vèrtikal-a di pousé-a di roun réyaktò oben di roun lafizé ka pèrmèt osi sistantasyon-an mè sa jénéralman itilizé rounso kou appweb é pannan roun kourt douré.




#Article 44: Baraj (114 words)


Oun baraj sa roun ouvraj di lar ki konstrwi an travè di roun kour d'lo é ki dèstiné à an régilé so débi é/oben à stokè dilo-a, notaman pou kontrolé li dé kri, irigasyon, endistri, idroélèktrik , pisikiltir, oun rézèrv dilo potab, etc.. Annan lanatir-a, i ka ègzisté osi dé baraj di kastò.

Oun baraj sibmèrsib jénéralman nonmen chosé, séy, lévé oben dig ; sa dannyé tèrm sa simyé ki mo baraj lò nou ka palé di kannalizé roun flo.

Oun baraj flivyal ki ka pèrmèt di régilé débi-a dilo, o profi di trafik flivyal, di irigasyon-an, di roun prévansyon rélativ dé kastastròf natirèl (kri, inondasyon), pa kréyasyon-an di lak artifisyèl oben di rézèrvwè. 




#Article 45: Barok (104 words)


Baròk-a sa roun mouvman artistik ki ka trouvé so lorijin an Itali annan dé lavil tèl ki Rom, Mantou, Véniz ké Florans dè milyé di xvie syèk é ki ka tèrminé o milyé di xviiie syèk. I té gen roun laj baròk diféran soulon domenn-yan, ki li fika entélèktchwèl, istorik oben artistik.

Baròk-a, ki ka touché tout domenn-yan, ki ka karaktérizé so kò pa ègzajérasyon-an di mouvman, sirchaj dékorativ-a, léfè dranmatik-ya, tansyon-yan, ézibérans-a, grandò-a pafwè ponpéz ké kontras-a, sa menm  kontras don té ka palé Philippe Beaussant : lépòk baròk-a tanté di di « oun monn koté tout kontrèr-ya ké fika armonyézman posib ».




#Article 46: Bengali (100 words)


Bengali-a oben bangla (বাংলা (bangla)) sa roun lanng endo-iranyenn (anba-branch endo-aryenn) di fanmi-a dé lanng endo-éropéyenn. Ké assamè-a, aplicaciones oryantal dé lanng endo-éropéyenn.

Orijinèr di réjyon-an di Bengal à Lès di anba-kontinan endjen, pronmyé lanng palé o Bangladesh (an 2011, 76 % di popilasyon-an gen li kou lanng matèrnèl), swé 106 milyon di lokitò ensi ki 13,8 % antan ki ségonn lanng, swé 19 milyon di lokitò, pou roun total di 126 milyon di lokitò) ké 2e lanng palé an Enn, anviron 94 milyon di lokitò lanng matèrnèl, swé anviron 200 milyon di lokitò lanng matèrnèl annan monn-an an 2011.




#Article 47: Big Bang (104 words)


Big Bang-an (« Gran Boum ») sa roun modèl kosmolojik itilizé pa syantifik-ya pou dékri lorijin-an ké évolisyon-an di Linivèr-a. Li té inisyalman propozé an 1927 pa chanwan katolik bèlj Georges Lemaître, ki té ka dékri annan grann lign-yan èspansyon-an di Linivèr-a, anvan ki sala sa mété an évidans pa astronòm amériken-an Edwin Hubble an 1929. Sa modèl sa dézigné pou pronmyé fwè-a anba tèrm ironik-a di « Big Bang » lò di roun émisyon di BBC-a, The Nature of Things 28 mars 1949 (don tèks-a té pibliyé an 1950), pa fizisyen britannik-a Fred Hoyle, ki li-menm té ka préféré modèl-ya di léta èstasyonèr.




#Article 48: Bisiklèt (117 words)


Oun bisiklèt (osi aplé oun bisik an Amérik di Nò), oben roun vélo (abrévyasyon di mo vélosipèd), sa roun véyikil térès, ki ka rantré annan katégori-a dé sik, konpozé di Dé rou aligné (a pou sa nou ka aplé li « bisiklèt »). Fòs motris sa fourni pa so kondiktò (aplé « siklis »), an pozisyon pli souvan asiz, pa entèrmédjèr-a di Dé pédal ka antréné roun aryè-a pa roun chenn ké rouloks.

Dirèktiv-a 2001/95/CE di Komisyon éropéyenn-an ki rélativ à sékirité-a de prodjwi ka propozé kou définisyon di bisiklèt : « oun véyikil ké Dé rou propilsé èsklizivman oben prensipalman pa énèrji miskilèr-a di siklis, à èsépsyon-an dé véyikil ékipé di Dé sèl oben plis ».




#Article 49: Bolivi (714 words)


Bolivi, an fòrm lonng Léta plirinasyonnal di Bolivi, an èspangnòl Bolivia ké Estado Plurinacional de Bolivia, an quechua Bulibiya ké Bulibiya Mama llaqta, an aymara Wuliwya ké Wuliwya Suyu, an gwaranni Volívia ké Tetã Volívia, sa roun péy ki anklavé di Lanmérik di Sid ki antouré pa Brézil, Paragwé, Larjantin, Chili ké Pérou.

Anvan kòlonnizasyon éropéyen-an,  téritwè bolivyen té ka apartni à lanpir enka, ki té pli gran Léta di Lanmérik prékolonbyen-an. Lanpir èspangnòl-a té konkéri réjyon-an o xvie syèk. Pannan péryòd kòlonnyal èspangnòl-a, réjyon-an ka aplé so kò « Rot-Pérou » oben « Charcas ». Apré déklarasyon-an di lendépandans an 1809, 16 lannen di lagèr ka ékoulé so kò anvan mété an plas di Répiblik-a, di non di Simón Bolívar.

Anvan konkèt èspangnòl-a, Zann-yan té abité pa rounlo kiltir, don pli enpòrtan-an té sèrtennman sivilizasyon di Tiahuanaco (osi ékri tiwanaku). O xve syèk, Enka-ya ka entégré roun pati di atchwèl Bolivi-a annan yé lanpir.

Èspangnòl-ya ka dékouvri à yé rivé o xvie syèk, oun tré gran kantité di lajan(annan min-yan di Potosí). Bolivi-a fika dabò pati di vis-rwèyèlté di Pérou anvan di pasé anba kontròl-a di vis-rwèyèlté di Río de la Plata. Anvan rivé-a dé Èspangnòl, rotò-ya di Bolivi-a té péplé di politéys (rélijyon enka), épi sa dannyé-ya ka enpozé gradjwèlman katolisism-an. Jòdla, majorité-a di popilasyon-an sa katolik.

Lalit-ya pou lendépandans-a ka koumansé an 1809 ké sala-a sa akéri an 1825, gras o larmé di Bolívar, an lonmaj dikèl Bolivi-a ka pran so non. Bolivi-a ké Pérou-a ka konstitchwé, anba non-an di Konfédérasyon pérouanno-bolivien, roun sèl péy pannan roun kour péryòd di tan (1836-1839). Kou Pérou-a, Chili-a, Mègsik, oben Kolonbi-a, péy-a ka fè apèl à Bours di Lonn pou finansé dé sosyété minyé. Bolivar ka nasyonnalizé pou senk milyon di pésos di min ki abandonnen, 2 out 1825, pou rouvandé li, é kréyé Potosi, La Paz and Peruvian Mining Association, ki ké fika likidé apré krach-a di désanm 1825 é gen pou ajan James Paroissien, médsen annglé é ofisyé bolivaris.

Bolivi-a sa konpozé di 2 réjyon jéyografik ki byen distenk. Lwès-a sa travèrsé pa 2 kòrdiyèr di loryantasyon nò-sid ki ka bòdé roun vas plato, l'Altiplano, a annan sa réjyon ki ka viv majò pati dé Bolivyen. Kòrdiyèr ògsidantal arid, ka abrité tchè pik majèstchwé kou Nevado Sajama ké so 6 542 mèt sa pwen kilminan-an di Bolivi-a. Rot plato-a sa bòdé o nò-lès pa kòrdiyèr Rwèyèl-a koté nou pwé admiré antrot Nevado Illimani ké Illampu é koté ka abrité so kò lavil di La Paz. Masif-ya di kòrdiyèr oryantal ka abrité dé valé imid é ka posédé dé kontfò ki roukouvri di danbwa.

Nou ka routrouvé an Bolivi péyzaj montangné-ya di kòrdiyèr-a dé Zann, mé osi dé péyzaj di plato di laltitid, ké l'Altiplano. O sid, « labankiz disèl » ka ofri roun péyzaj linèr. Nou ka dékouvri osi lagin, vòlkann ké kannyonn. Annan réjyon-an di Oriente, o nò-lès, roun péyzaj di plenn ka débouché asou danbwa anmanzonnyen-an, à frontchè-a ké Brézil-a.

Klima bolivyen-an sa sibtropikal : cho ké imid. Mé so kondisyon klimatik-ya sa varyé an rézon di laltitid divèrs. An rot laltitid,  kou annan Zann-yan, klima sa frèt, sèk ké vanté alò ki an plenn li sa imid é pli dous. Tanpératir mwéyen anniyèl-ya ka sitchwé so kò ant 8 °C annan l'Altiplano é 26 °C annan plenn oryantal-ya koté yé ka varyé enpé tout o lonng di lannen-an.

Kiltir bolivyen-an té fika fòrtman enfliyansé pa Quechuas, Aymaras, ensi ki pa kiltir-a di Lanmérik laten-an annan so ansanm.

Dévlopman kiltirèl-a sa divizé an trwè péryòd distenk : prékolonbyen, kòlonnyal ké répibliken. Di enpòrtan vèstij arkéyolojik, dé òrnman dilò é di lajan, dé monnouman di pyèr, dé séranmik, dé tisaj òkò prézan jòdla ka vini di plizyò kiltir prékolonbyen. Nou pouvé sité kou vèstij enpòrtan Tiwanaku oben Samaipata. Péy-a ka rougòrjé ròt sit ki difisil pou atenn é té fè lòbjè di enpé di lèsplorasyon arkéyolojik.

Èspò nasyonnal-a sa foutbòl, bébifout sa osi tré popilèr.

Lanmizik bolivaryen sa rich ké varyé. Enstrouman-yan di lanmizik ki itilizé sa sicus(laflit di Pan), quena, tarkas ké quenacho(enstrouman ké van), charango (piti gita à dis kòrd) ké gita klasik ki mennen pa Èspangnòl-ya. Fò é otantik, lanmizik bolivaryen-an sa mwen fasil di lagsé ki byen ròt lanmizik di Lanmérik laten-an.

Bolivi-a gen pou kòd :




#Article 50: Bonè (112 words)


Bònò (osi òrtografyé bonnò) sa roun léta dourab di plénitid, di satisfaksyon oben di sérénité, léta agréyab é ékilibré di lèspri-a é di kò, sa ki ka fè ki soufrans-a, strès-a, enkyétid-a ké troub-a sa absan. Bònò pa sa rounso oun léta pasajé di plézi, di lajwa, li ja rouprézanté oun léta d'ékilib ki ka douré andan tan-an. A roun konsèp ki ka étidjé an psikoloji, an sosyoloji ensi ki an filozofi. Laplipa dé kouran filozofik ògsidantal ki ka siksédé à Socrate sa dé édémonism, dé dòktrin ki ka vizé à atenn bònò. Sa sasé di bonnò endividjwèl ka ranfòrsé so kò òkò di mannyè signifikativ ké aparisyon di épikirism-an di stoyisism.




#Article 51: Bouji (105 words)


Bouji-a sa roun lòbjè ki ka sèrvi an jénéral pou ékléré, ki konpozé di roun kò gra (sir) é di roun mèch ki anflanmen.

Douran dé syèk, jonk té itilizé pou fè dé chandèl. Li ka fonn ké prékosyon pou pa abimen mwèl-a, li té tranpé annan lagrès véjétal oben zannimo ki nou ka lésé answit rédi. Nou ka fè li boulé annan boulé-jonk-a. An Ògsidan, à parti di Mwayen Laj chandèl-a ka rivalizé ké lanp à lwil. Sa dannyé pou pu li réklanmen oun atansyon konstant : I fo ranpli li régilyèrman, koupé é roumonté mèch-a ki charbonn, ka nétwayé lwil ki ka koulé.




#Article 52: Boulyé (149 words)


Boulyé-a sa roun abak (zouti ki ka sèrvi pou kalkilé) fòrmé di roun kad rèktangilèr mini di tij asou lakèl ka koulisé dé boul.

Boulyé-a sa lyannen o sistenm di nimérasyon désimal, mè I ka ègzisté Dé gran katégori di boulyé.

Boulyé an baz 10, pou lakèl chak boul ka rouprézanté, soulon tij-a asou lakèl li ka trouvé so kò, oun inité, oun dizenn, oun santenn… Sa boulyé-ya ka kontré so kò an Éròp ògsidantal é di Lès-a. Désimal-ya ki pouvé osi fika rouprézanté asou pronmyé tij-a. É boulyé-ya an baz altèrné (5, 2) pou lakèl chak tij ka konprann Dé parti : oun parti sipèryò asou lakèl boul-ya ka val 5 inité (oben 5 dizenn, 5 santenn… soulon pozisyon-an di tij-a) é roun parti enféryò asou lakèl boul-ya ka val 1 inité (oben 1 dizenn, 1 santenn… soulon pozisyon-an di tij-a). Sa boulyé-ya ka kontré ésansyèlman an Azi.




#Article 53: Bronz (123 words)


Bronz-a sa roun non jénérik ki té bay ròtfwè à tout alyaj-ya di kwiv. Jòdla so sans rèstren o alyaj kwiv ké d'éten.

Tèrm-an airain ka dézigné osi bronz an powézi é annan tèks litérèr-ya, ensi k'an kanpanoloji, koté li ka de dézigné alyaj-a ki itilizé pou fondri-a dé klòch.

Bronz-ya sa, pou laplipa, konpozé di pli di 54 % di kwiv (ki pouvé alé jouk à avwéziné 95 %) é di roun propòrsyon varyab, ki an plis sa rounso d'éten, mè osi d'aluminium, di plonm, di béryllium, di manganèz é di tungstèn, ensi ki aséswarman di silicium é di fosfòr, mè pa di zenk an kantité notab (a pa pou konfann ké lèton-an, don tèrm anglé-a brass sa souvan tradjwi pa bronz).




#Article 54: Brézil (1243 words)


Brézil (potidjé : Brasil [bɾaˈziw]), annan so fòrm lonng Répiblik fédérativ di Brézil (potidjé : República Federativa do Brasil), sa pli gran Léta di Lanmérik laten. Brézil-a sa senkyenm pli gran péy di plannèt-a, dèyè Larisi, Kannanda, Létazini-ya ké Lachin-an. Ké roun sipèrfisi di 8 514 876 km2, péy-a ka kouvri pré di lanmotché-a di téritwè di Lanmérik di Sid (47,3 %), li ka patajé dé frontchèr ké Lourougwé, Larjantin, Paragwé, Bolivi, Pérou, Kolonbi, Vénézwéla, Gwiyannan, Sourinanm-an ké Lafrans-a(pa Lagwiyann), swé tout péy-ya di kontinan sof Chili-a ké Lékwatò. Péy-a ka konté roun popilasyon di 206 milyon di zabitan. Ansyen kolonni potidjé, Brézil-a gen pou lanng ofisyèl, potidjé-a alò ki lapila dé péy di Lanmérik laten gen pou lanng ofisyèl èspangnòl-a.

An 2017, soulon FMI-a, PIB-a di Brézil ka élvé so kò à 2 054 bilyon di dolar anmériken, sa ki ka fè di li lwitchenm pwisans ékonnonmik mondjal. Konsidéré kou roun gran pwisans émèjan, péy-a sa notanman manm di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, di Mercosul, di G20 ké dé BRICS. Asou plan militèr-a, larmé brézilyen-an sa klasé parmi ven pronmyé pwisans militèr-ya é ka doumòré pli enpòrtan-an di kontinan anmériken, dèyè Létazini-ya.

Blazon-an di répiblik-a té ka poté, à lorijin-an, à adòpté pa péy-a apré labolisyon-an di monnarchi-an : Estados Unidos do Brasil (Létazini di Brézil). Vèrsyon atchwèl-a, ki établi pa lalwa-a no 5700, di 1é sèptanm 1971, ka rouflété chanjman-an di non ofisyèl di péy an República Federativa do Brasil(Répiblik fédérativ di Brézil). Dapro brézilyen-an ka prézanté roun gran lozanj jòrn asou fon vèrt, sa ki ka senbolizé linyon enpéryal-a lò di nésans-a di kaz rwayal brézilyen-an. Vèrt-a ka rouprézanté kaz rwayal-a di Bragance à lakèl ka apartni Pierre Ier (Pedro I), pronmyé lanprò brézilyen. Jòrn-an ka rouprézanté kaz rwayal otrichyen-an di Habsbourg pas Marie-Léopoldine di Lotrich, fanm-an di Pierre Ié, té roun prensès otrichyen.

O sant di lozanj, koté té ka tronnen blazon-an di Lanpir-a di Brézil, té plasé roun sfè blé ki ka rouprézanté syèl-a di Rio de Janeiro o jou di koudLéta ki enstalé Répiblik-a. Vennsèt zétwèl ki désinen asou sa fon ka rouprézanté vennsis Léta fédéré ensi ki kapital-a di péy. O sant di sfè-a nou ka routrouvé fanmé bannyè-a ka poté lenskripsyon-an « Ordem e Progresso », (« lòrd ké progré »), déviz nasyonnal-a di péy. Sa lenskripsyon ka vini d’Auguste Comte, filozòf ké papa di pozitivism.

Dispozisyon-an dé zétwèl di drapo ka rouflété sa di syèl di Rio de Janeiro 15 novanm 1889-a à 20 h 30, dat di lenstitisyon ofisyèl-a di Répiblik-a.

Anvan so dékouvèrt pa Potidjé-ya an 1500, nou ka èstimen ki téritwè atchwèl-a di Brézil (lakot oryantal-a di Lanmérik di Sid), té abité pa anviron dé milyon di Anmérendjen, ki réparti o nò é o sid. Popilasyon anmérendjen-an té divizé an gran nasyon otogtonn ki konpozé di diféran group étnik parmi lakèl ka distengé yé kò prensipal fanmi lengwistik-ya : toupi-gwaranni, makro-jê ké arawak. Anmérendjen-yan té réparti annan d'inonbrab tribi, don Tupiniquims, Gwaranni-ya ké Tupinambas.

An 1500, Pedro Álvares Cabral ka dékouvri lakot brézilyen-yan é, viré o Potidjal, li ka annonsé ki li dékouvri nouvèl téritwè. Nou ka èstimen ki anvan 1500, lakot oryantal-a di Lanmérik di Sid té abité pa anviron 2 milyon d'Anmérendjen. Soulon trété-a di Tordesillas, signen an 1494, anba léjid-a di pap Alexandre VI, tout latè-ya ki nouvèlman dékouvèrt sitchwé à pli di 370 lyé à lwès di Kap Vèrt té k'alé à Lèspangn-an, ròt-ya té atribiyé o Potidjal. Pwen oryantal-a di kontinan sid-anmériken (Brézil-a) té ka rouvini ensi o Potidjal.

Dé navigatò ka viré tòrnen plita o Brézil é ka rapòrté laba bwa di Brézil, bwa di koulò bréz ki yé ka achté o Endjen, é okèl Brézil-a divèt so non atchwèl. 
Toutfwè, antrépriz-a di kolonnizasyon pa ka koumansé réyèlman ki annan lannen-yan 1530, Lòské Jean III té ka divizé an douz kaptennri éréditèr. Soupannan, à laswit-a di nonbré problenm ki lyannen à sa sistenm, lirwè-a di Potidjal, Jean III, té ka désidé di nonmen 7 janvyé 1549, roun gouvèlnò jénéral, Tomé de Souza, ki charjé d'administré kolonni antché-a. Bò'd milyé-a di xvie syèk, souk-a sa divini prensipal richès koumèrsyal-a di Brézil, sa ki té ka mennen Potidjé-ya à dévlopé trét-a dé lèsklav afriken afen di ogmanté prodigsyon-an é réponn à doumann entèrnasyonnal krwasant-a.

Brézil-a ka koumansé à dévlopé so kò ékonnonmikman ké lèsplwatasyon-an di popilasyon endjen lokal-a ki pli fika sifizan pou prodigsyon soukriyé-a, pronmyé lèsklav-ya té enpòrté di Lafrik an 1550. Trét négriyé-a ké douré jouk milyé di xixe syèk : Brézil-a sa péy-a di Lanmérik di Sid ki té risouvwè plis-a di lèsklav nwè, ké anviron 5,5 milyon d'Afriken (majoritèrman di Lafrik-a di Lwès-a) ki dépòrté di xvie syèk o lannen 1850, swé 40 % di total. Lèsklav-ya té prensipalman enpòrté pa dé trafikan britannik ké fransé, notanman bòrdélè ké nanté. Lèsklav-ya té rivé asou kontinan anmériken o mwayen di léchanj entèrkontinantal ki bazé asou sistenm-an di koumèrs triyangilè.

Konfli-a ké douré trwa lannen ké tèrminen so kò an 1824 ké vigtwè-a dé troup brézilyen ké signatir-a di trété di Rio de Janeiro an 1825. Pronmyé konstitisyon brézilyen-an té pronmilgé 25 mars 1824-a. 12 ògtòb 1822-a, Lanpir-a di Brézil sa ofisyèlman proklanmen. Dom Pedro sa proklanmen Lanprò anba non-an di Pierre 1é.

Brézil-a gen roun sipèrfisi total di 8 547 877 km2, li ka étann so kò di lékwatò o tropik di kaprikòrn. Péy-a ka tchipé roun vas zonn lonng-an di lakot-a sa di Lanmérik di Sid é ka konprann roun gran parti di entéryò-a di kontinan. Péy-a sa dilwen pli gran-an di Lanmérik laten, ka kouvri pré di lanmotché-a di sirfas-a do kontinan sid-anmériken.

Li ka patajé dé frontchèr térès ké Lourougwé o sid, Larjantin-an ké Paragwé-a o sid-lwès, Bolivi-a ké Pérou-a à lwès-a, Kolonbi-a o nò-lwès ké Vénézwéla, Sourinanm-an, Gwiyannan ké Lagwiyann o nò. Di pa so tay, Brézil-a ka partajé roun frontchè koumin ké tout péy-ya di Lanmérik di Sid, à lésèpsyon-an di Lékwatò-a é di Chili. Téritwè brézilyen-an ka konprann égalman roun sèrten nonm di zilé oben di tizilé, kou Fernando de Noronha, Atoll das Rocas, zilé-ya di Saint Pierre ké Saint Paul ensi ki larchipèl-a di Trindad é Martin Vaz. So tay, so rélyèf, so klima ké so rousours natirèl ka fè di Brézil roun péy jéyografikman divèrsifyé.

Brézil-a sa senkyenm pli gran péy-a di monn, apré Larisi, Kannanda, Létazini-ya ké Lachin-an, ensi ki trwazyenm pli gran an Lanmérik, dèyè Kannanda ké Létazini-ya. So sipèrfisi total ka étann so kò asou 8 511 965 km2, don 55 455 km2 dilo.

Nwayo-a di kiltir-a di Brézil sa rézilta di mélanj ant tradisyon-yan ké koutim-yan dé trwa group ki kontribiyé à fasonnen lidantité nasyonnal-a di péy : fondatò potidjé-ya, Anmérendjen-yan ké imigran-yan ki sa vini o Brézil o kour dé syèk (Éropéyen, Afriken, oryantal, slav, èskandinav, etc.).

Lenfliyans-a di kiltir éropéyen-an asou Brézil-a ka routrouvé so kò annan lanng-an (potidjé), rélijyon-an (katolisism) ké larchitègtir-a. Kiltir brézilyen-an ka tchenbé égalman dé kiltir Afrik, anmérendjen é dé péy éropéyen (ròt ki Potidjal). Plizyò laspè di kiltir brézilyen-an té fòrtman enfliyansé pa rivé-a dé imigran italyen, alman ké èspangnòl(trwa dé prensipal group an provnans di Léròp) ki enstalé yé kò an gran nonm annan réjyon-yan di Sid é di Sid-Lès di Brézil. Anmérendjen-yan, yé, té enfliyansé lanng-an (plizyò di potidjé brézilyen sa dérivé dé ansyen lanng endijenn), tandi ki Afriken-yan té lésé yé anprent asou lanmizik-a, latchwizin-an ké ladans-a(notanman lò yé bay nésans o capoeira, roun lar marsyal envanté pa lèsklav-ya ki vini di Lafrik).




#Article 55: Bwa (139 words)


Bwa-a sa roun matéryo natirèl di lorijin véjétal. Li sa konstitchwé pas roun tisou véjétal ki ka fòrmé pli grann parti-a di tron dé plant lignéz. Bwa-a ka asiré, koté plant-a, rol-a di kondiksyon di lasèv brit dé rakaba jouk féy-ya é rol di soutchen mékanik di pyébwa-a oben di tipyébwa-a. I ka sèrvi osi pafwè di tisou di rézèrv.

Nòrm-an NF B 50-003 (ka défini nomanklatir di bwa) ka défini li kou « roun ansanm di tisou ki ka rézisté ségondèr (di soutchen, di kondiksyon, é di miz an rézèrv) ki ka fòrmé tron, branch ké rakaba-ya dé plant lignéz. Isou di fonksyonnman di cambium périférik, li sa sitchwé ant sala ké mwèl-a ».

A roun dé matéryèl ki pli aprésyé pou so propriyété mékanik-ya, pou so pouvwè kalorifik é kou matchè pronmyé pou di miltip branch endistriyèl.




#Article 56: Byografi (118 words)


Oun byografi (oun byo), di grèk ansyen βίος, « lavi » ké γραφή, « ékri », sa roun ékri ki gen pou òbjè listwè di roun lavi di protagonis. Li pé fika ékri pa moun-an limenm (otobyografi) oben pa rounòt moun.

Di nonbré faktò oben roun moun pouvé pousé à rédijé oun byografi, parmi lakèl swè-a di apòrté so pròp entèrprétasyon à roun parkour, volonté-a di afirmé so entérè pou sala don nou ka fè byografi-a, volonté-a di briga kont bliyé oben tantasyon di érijé so kò an gardjen di mémwar-a tout an lésan oun témoignaj istorik.

Janr byografik ka ègzisté dipi Antikité-a (IV° s. av. J.-K., an Grès), mè tèrm byografi ka ègzisté ki dipi xviie syèk.




#Article 57: Byoloji (114 words)


Byoloji-a (di grèk bios « lavi » ké logos, « diskou ») sa syans di vivan. Li ka roukouvri oun parti dé syans di lanatir é di istwè natirèl dé vivan.

Lavi ka prézanté so kò anba dé nonbréz fòrm é à dé léchèl trè diférant, byoloji-a ka étann so kò di nivo molékilèr, a sala di sélil, épi di lòrganism, jouk nivo di popilasyon-an ké di ékosistèm-an.

Tèrm-an byoloji sa fòrmé pa konpozisyon dé Dé mo grèk bios (βιος) an fransé « lavi » ké logos (λογος) ki ka signifyé « diskou, palò ».

Sa néyolojism sa kréyé à finisman-an di xviiie syèk é o koumansman di xixe syèk ké di fason endépandant.




#Article 58: Byoteknoloji (119 words)


OCDE-a ka défini byotèknoloji kou « aplikasyon-an à dé òrganism vivan dé prensip syantifik é di enjényéri-a à transfòrmasyon-an di matéryèl vivan oben pa-vivan o fen di prodiksyon di konésans di byen é di sèrvis. ».

Byotèknomoji-a, oben « tèknoloji di byokonvèrsyon » kou so non ka endiké, ka rézilté di roun maryaj ant syans-a dé fika vivant – byoloji-a – é roun ansanm di ròt tèknik nouvèl isou di ròt disiplin tèl ki mikrobyoloji-a, byochimi-a , byofizik-a, jénétik-a, byoloji molékilèr-a, enformatik-a…

Pa abi di langaj, nou ka rèsyren li souvan o domenn di jéni jénétik é o tèknoloji isou di transjénèz-a, ki ka pèrmèt an partikilyé di entèrvini asou patrimwann jénétik dé lèspès pou dékripté oben modifyé li.




#Article 59: Carl von Linné (102 words)


Carl Linnæus, épi Carl von Linné aprè so anoblisman, né 23 mè 1707 atè Råshult é mouri 10 janvyé 1778 à Uppsala, sa roun natiralis swédwa ki té fondé baz-ya di sistenm modèrn di nomanklatir binominal-a. Konsidéran, soulon fòrmil d'Edward Coke « Nomina si nescis, perit cognitio rerum » (« konésans dé kichoz ka péri pa ignorans-a di non »), ki konésans syantifik-a ka nésésité di nonmen kichoz-ya, li répèrtoryé, nonmen ké klasé di mannyè sistématik ésansyèl-a dé lèspès vivant ki té konnèt à so lépòk an pézan so kò asou so pròp òbsèrvasyon kou asou sa di so rézo di korèspondan. 




#Article 60: Char pou briga (155 words)


Char pou briga osi aplé char di batay, char d'aso (an anglé : tank, an alman : Panzer, an ris : Танк, an italyen : Carro armato, é an arab : الدبابة) sa roun sistenm d'arm mobil konstitchwé di roun  kannon ki monté asou roun véyikil otombil blendé é ki pouvé fika chéniyé.

Tchèk mwa aprè koumansman-an di Pronmyé Lagèr mondjal-a, an òktòb 1914, kolonèl-a Swinton (en) di British Army-a, roun taktisyen militèr, gen projè-a di konsouvwè oun véyikil armé, blendé é à chéni. Oun vizit o fron té an léfè konvenk li ki konbinézon di lagèr-a dé tranché é di mitrayéz té ka ègzijé oun tèl véyikil. Sa projè ka atéri asou biro-a di Winston Churchill, alò Pronmyé Lord di Amiroté-a, ki ka konprann lentérè-a é ka konstitchwé an févriyé 1915 oun komité pou étid-a di sa prototip-ya di « lands ships »(litéralman navir di latè), Landships Committee-a. Char-a ka nèt ensi atè Lonn.




#Article 61: Charlemagne (103 words)


Charlemagne, di laten Carolus Magnus, oben Charles Ie nonmen « Gran-an », né à roun dat enkonnèt (vrèsanblabman douran lannen 742, wè 747 oben 748, pitèt 2 avril), mouri 28 janvyé 814 à Aix-la-Chapelle, sa roun rwa dé Franc é anprò. I ka apartni à dinasti-a dé Carolingien. Tiboug di Pépin le Bref, li sa rwè dé Franc à partir di 768, ka divini pa konkèt rwa dé Lombards an 774 é sa kouronné anprò à Rome pa pap Léon III 25 désanm 800 (oben 24 décembre 800), ka rélévé oun dignité ki té disparèt dipi chit-a Anpir romen di Ògsidan an 476.




#Article 62: Chif (156 words)


Oun chif sa roun sign ki ka sèrvi pou ékritir-a di roun nonm antché (kardinal) oben di niméro (òrdinal) annan roun sistenm di nimérotasyon.

Sistenm désimal-a, ki pli kouran dé sistenm di nimérotasyon, ki ka konpòrté  dis chif ki ka rouprézanté nonm-yan di zéro à nòv.

Oun chif sa roun éléman di ékritir. Pou nonmen roun nonm, nou pa ka itilizé di chif. Nou ka nonmen non-an di nonm, ki nou pouvé osi ékri « an tout lèt ». Non-an di roun nonm pouvé fika senp, kou « sèz » oben konpozé, kou « disèt » oben « mil Dé san katréven senk ». Non-an di nonm ka varyé soulon lanng-yan, mè li ka toujou référé so kò ègzakman à menm abstraksyon-an.

Pou éfèktchwé dé opérasyon asou nonm-yan, nou envanté dé sistenm di nimérotasyon ki ka pèrmèt di ékri yé rapidman, an chif. Izaj-a dé chif pou ékritir dé nonm sa lyannen à pratik-a di kalkil.




#Article 63: Chili (541 words)


Chili, an fòrm lonng répiblik di Chili, an èspangnòl Chile é República de Chile, sa roun péy di Lanmérik di Sid ki ka patajé so frontchè-ya ké Pérou o nò, Bolivi-a o nò-lès ké Larjantin-an à lès é don téritwè-a ka fòrmen roun étrwè bann ki k'alé di dézè d'Atacama jouk kap Horn. Zilé di Pak, ki sitchwé à 3 000 kilonmèt du Valparaíso annan loséyan Pasifik-a, ka fè pati di Chili dipi 1888. Sipèrfisi-a di péy sa di 756 102 km2. Gouvèlman-an ka rouvandiké osi oun posésyon asou kontinan Lantargtik : Téritwè chilyen di Lantargtik-a ka korèsponn o lonjitid 53°W ké 90°W é sa sitchwé o sid di swésant-senkyenm paralèl sid.

Kapital-a di Chili sa Santiago.

An 1520, Fernand de Magellan sa pronmyé èsploratò éropéyen-an ki mété pyé asou téritwè-a di atchwèl Chili-a apré ki li dékouvri détrwè-a ki ka poté atchwèlman so non. An 1535, conquistadores èspangnòl-ya ka tanté di konkéri téritwè-a di valle de Chile an konbatan Enka-ya. Lèspédisyon di Diego de Almagro sa roun zéchèk. Sa-a di Pedro de Valdivia ki éfègtchwé an 1536 sa pli konvenkan. Valdivia ka fondé roun séri di vilaj kou Santiago di Nouvèl Estremadure 12 févriyé 1541 oben Valdivia an 1545.

Valdivia ka koumansé oun laboryé kanpangn militèr kont popilasyon endijenn dé Mapouch. A lagèr-a d'Arauco qu’Alonso de Ercilla ka roulaté ké pasyon annan so zòv La Araucana (1569-1589). Pedro de Valdivia ka mouri an 1553 à laswit-a di roun lensirègsyon dé Mapouch.

Ka koumansé ensi péryòd ki konnèt anba non-an di Patri ansyen, ki ké douré jouk dézas di Rancagua an 1814, lò troup rwèyèlis ka roupran kontròl-a di téritwè. Troup endépandantis-ya ki ganyen 6 514 soda ka réfijyé yé kò alò atè Mendoza, ki ka ini yé fòs ké troup di provens di Larjantin-an ki té ka konté 2 600 soda, ki ka fòrmen ensi larmé-a dé Zann. Sa dannyé ka libéré Chili-a apré batay-a di Chacabuco, 12 févriyé 1817. Lannen ki ka swiv, lendépandans-a di Chili sa déklaré é péy-a sa plasé anba lòpsyon-an di Bernardo O’Higgins ki ka pran tit-a di Koumandò Siprenm.

Sitchwé asou lakot pasifik-a di Lanmérik di Sid, Chili-a ka étiré so kò asou sa 4 300 kilonmèt di lonng, di Pérou o kap Horn, ké roun larjò mwéyen di 180 kilonmèt (di 440 kilonmèt o magsimonm à latitid 52°21 S ké 90 kilonmèt minimonm à latitid 31°37 S o nò Santiago). Dé frontchè natirèl ka izolé Chili-a di so vwézen-yan : ki sa séparé di Larjantin-an pa kòrdiyèr dé Zann, di Bolivi é di Pérou pa dézè-a d'Atacama. Sipèrfisi total-a di péy sa di 756 900 km2, si nou ka konté larchipèl-a di Juan Fernández ké zilé di Pak. Chili-a ka rouvandiké dayò 1 250 000 km2 di Lantargtik-a. Prézan asou trwè kontinan — Lanmérik di Sid, Loséyanni ké Lantargtik — Chili-a ka konsidéré so kò é sa pafwè dékri kou roun péy trikontinantal.

Téritwè chilyen-an sa travèrsé pa divèrs kour dilo ki jénéralman ka nèt asou kòrdiyèr-a dé Zann é ganyen yé bouchou bò'd loséyan Pasifik-a (swé di lès an lwès). Soupannan, di fè di jéyografi-a di péy, kour dilo sa di dévlopman-an ki asé fèb (jénéralman mwen di 300 kilonmèt).

Péy-a ka posédé dé frontchè ké :

Chili-a gen pou kòd :




#Article 64: Chimen di fè (139 words)


Chimen di fè oben chimen fè sa roun sistenm di transpò gidé ki ka sèrvi pou déplasman di moun é di marchandiz. Li ka konpozé so kò di roun enfrastriktir èspésyalizé, di matéryèl ki ka roulé é di prosédir d'èsplwatasyon ki ka fè pli souvan-an entèrvini moun-an, menm si annan ka-a dé métro otomatik sa entèrvansyon ka limité so kò an tan nòrmal à sirvéyans-a.

Pa métonimi, « chimen di fè » ka dézigné osi sosyété-ya ki èsplwatant, souvan applé ròtfwè « konpagni ». Anplwayé-ya di chimen di fè sa aplé « chimenno ».

An Frans, èsprésyon « chimen di fè » sa aparèt ofisyèlman annan òrdonans rwayal-a di 26 févriyé 1823 ki ka otorizé konstriksyon-an di pronmyé lign franséz atè Saint-Étienne. Ladjèktif ki ka korèsponn, « férovyèr », ki ka dérivé di italyen-an ferrovia, sa aparèt bò'd 1911.




#Article 65: Difé (106 words)


Difé sa prodiksyon di roun flanm é dégradasyon vizib di oun kò pa roun réyaksyon chimik ègzotèrmik ògsidasyon aplé konbistyon. Di mannyè jénéral, tèrm-a « difé » ka souvan dézigné oun fénomenn ki ka prodjwi limyèr-a ké chalò-a, ki ka provini di oun konbistyon oben pa.

Konbistchon-an sa roun réyaksyon chimik ké difé ké gaz ki ka dégajé di énèrji tèrmik-a (ègzotèrmik) é di énèrji liminéz-a. A osi dégradasyon vizib-a di roun matchè. Sa dégradasyon sa réyèlman vizib ki pou matchè konbistib solid. Pou gaz sèl, abèsman-an di présyon annan konténan-an pouvé fika òbsèrvé, é pou likid-ya, abèsman-an di nivo di sala si li sa vizib.




#Article 66: Dimanch (117 words)


Dimanch sa sétchenm ké dannyé jou di lasimenn sivil annan plizyò péy di monn. Nòrm entèrnasyonnal ISO 8601 ka konsidéré ki dimanch ka fronmen   simenn-an é sa kodé ké chif 7. 
Pou sé rélijyon biblik, dimanch a pronmyé jou di lasimèn musulmanjoudaïsm, jwiv, krétyenn. Pou sé krétyen, dimanch-a ka rouprézanté jou di rézireksyon di Kris ensi ki di lapantekot. Sélon tout vrésanblans, sé pré krétyen té ka réini yé kò  déjà dimanch-a pou sélébré kilt-a é pou partajé lasèn,.  

An Léròp, dimanch-a sa  konsidéré kou roun jour di répo dépi règn di amprèr romen Constantin Ié ki fè di li « Jou di Solèy » pa oun lalwa di 7 mars 321 an omaj o Solèy envenki.




#Article 67: Dinozò (114 words)


Dinozò-ya, di grèk ansyen δεινός / deinόs (« téribman gran ») ké σαῦρος / saûros (« léza »), ka fòrmé oun sipèr-lòrd èstrenmman divèrsifyé di vèrtébré djapsid. A dé archozòr ovipar, ki gen an komen roun pòstir ki érijé é ka partajé oun sèrten nonm di sinapomòrfi tèl ki prézan s di roun krèt deltopektoral alonjé o nivo di humérus ké roun acetabulum ki ka pèrforé basen-an. Prézan dè milyé di  Ladinyen (dannyé étaj di Trias mwayen), i té gen anviron 240 Ma, yé ka disparèt près antchèrman lò di èstenksyon-an Crétacé-Tertiaire i té gen 66 Ma. Majorité-a dé paléyontològ ki ka admèt ki zozo-ya té émèrjé di piti dinozò téropòd di Jurassique sipéryò.




#Article 68: Diskriminasyon (109 words)


Sans-a di tèrm diskriminasyon sa à lorijin nét-a, sinonim di mo « distenksyon », mè li té pran, dè lò ki li ka konsèrné oun késyon sosyal, oun konnotasyon péjorativ, ki ka dézigné aksyon-an di distengé di fason enjis oben iléjitim, kou fè-a di séparé roun endividi oben roun group sosyal dé ròt an trétan li mwen byen.

Konsèp-a di diskriminasyon sosyal ka fè so aparisyon à laswit-a dé lit politik pou égalité-a di drwè ant wonm-yan ki ka abouti annan laplipa dé péyi ògsidantal o koumansman di ségonn motché di xxe syèk à abolisyon progrésiv-a dé diférans légal di trétman (finisman di kolonizasyon-an, di ségrégasyon-an o Étazini, etc.).




#Article 69: Divèrtisman (103 words)


Oun divèrtisman sa roun aktivité ki ka pèrmèt o wonm di okipé yé tan lib an anmizan yé kò é ensi di détourné so kò di yé kò préyokipasyon. Divèrtisman-yan ka fòrmé ésansyèl-a di fanmi pli larj dé lwézir : pa lègzanp, oun kozman, anmikal é ki nou pa ka antann, ant ansyen kolaboratò ké fika roun lwézir notab annan lantrépriz san fika roun divèrtisman.

Divèrtisman-an té étidjé pa diféran filozòf, an partikilyé Blaise Pascal. Dipi lèr di sosyété-a di konsomasyon é dé lwézir, li divini roun sèktò di aktivité ékonomik florisan notaman konsèrnan park di lwézir é di divèrtisman ensi ki médja-ya.




#Article 70: Djabèt (sendromm) (103 words)


Djabèt-a oben sendrom poliro-polidipsik, an médsin, ka dézigné oun sendrom ki karaktérizé pa roun ogmantasyon di prodiksyon-an di lirin (poliouri), nésésèrman akonpagné di roun swèf ègsésif (polidipsi). Mo-a  « djabèt » ka vini di grèk ansyen dia-baïno, ki ka signifyé « pasé atravè ». Nou ka diféransyé Dé group di maladi an koz, soulon prézans-a di glikoz annan lirin-yan (glycosurie). Djabèt soukré (ké glycosurie) sa pli frékan-an, li sa lyé à roun anomali di sentèz oben di aksyon-an di ensilin-an. Djabèt-a ki ensipid (san glycosurie) sa pli rar, li sa an rapò ké roun anomali di sékrésyon-an oben di roukonésans-a di lòrmòn antidjirétik-a.




#Article 71: Djosèz di Kayenn (407 words)


Djosèz di Kayenn (an laten de curie : Dioecesis Caiennensis) sa roun sirkonskripsyon éklézyastik di Légliz katolik ronmen-an ki ka apartni à Provens éklzyastik dé Lézanti é di Lagwiyann. Li fika érijé 29 févriyé 1956. An 2006, i té gen 150 000 batizé asou 200 000 zabitan. Lévèk di Kayenn sa Mgr Emmanuel Lafont ki sa manm di Konférans épiskopal di Lafrans é di Konférans épiskopal dé Lézanti.

Pronmyé misyonnè katolik ki vini évanjélizé Lagwiyann té Kapisen-yan, don prézans-a asou téritwè-a sa atèsté dipi 1643. Dé di sa frè misyonnè-ya konnèt, Jean-Baptiste de Dieppe ké Bernardin du Renouard.

An 1665, Jézwit-ya ka òbténi lotorizasyon-an di konpangni dé Lenn ògsidantal di enstalé so kò atè Lagwiyann. Yé ka koumansé pa roun kanpangn di lévanjélizasyon dé pli entans ké frigtché, ki ké douré roun syèk, jouk 1762, lòské lalwa asou souprésyon-an di konpangni di Jézi ka antré an laplikasyon atè Lagwiyann. Jézwit-ya té fondé pronmyé parwas-ya é té osi entrodjwi annan Lagwiyann sistenm-an di rédigsyon atè Kourou, Konnanmanman ké Sennmari. Yé égalman fondé Bitasyon Loyola, oun létablisman agrikòl. Jouk 500 lèsklav ka travayé laba pou prodjwi dé byen don rouvini té ka finansé gran projè-a di lévanjélizasyon dé Anmérendjen pa byé-a dé misyon. 

A gras à lentérè-a dé Jézwit pou sa téritwè ki li fika érijé an Préfègtir apostolik di Gwiyann-Fransé-Kayenn an désanm 1731 pa détachman di téritwè di Préfègtir apostolik dé Zilé é di Kontinan. Dannyé sipéryò-a dé Jézwit, Alexis Ruel, rété atè Lagwiyann kou prèt misyonnè jouk 1768, lò li fika raplé an métropòl.

Apré lèspilsyon-an dé Jézwit, misyon-an bokou soufri, jouk 1775, lòské li sa konfyé à Kongrégasyon-an di Sen-Lèspri, don rélijyé sa kouminéman aplé lipè èspiriten-yan.

An 1825, travay-ya di roukonstrigsyon di ansyen légliz Saint-Nicolas atè Kayenn ka koumansé pou fini an 1833. Nouvèl légliz sa konsakré o Sen-Sovò. A atchwèl katédral djosézen-an.

Bò'd milyé-a di xixe siècle, Jézwit-ya fika otorizé à rouvini an Gwiyann fransé ké misyon-an di asiré lomonnri-a  dé diféran lyé di détansyon annan kolonni pénitansyèr-a di Kayenn.

Bò'd finisman-an di syèk, tansyon-yan ant rélijyé-ya ké gouvèlman lokal-a ka antrennen lèspilsyon-an dé mwann, swivan lègzanp-a di sa ki ka pasé an métropòl. Préfègtir apostolik-a sa alò konfyé o klèrjé sékilyé jouk déklanchman di ségon lagèr mondjal-a.

Djosèz di Kayenn ka kouvri ansanm-an di Lagwiyann. So sipèrfisi sa di 91 000 km².

Syèj épiskopal-a sa atè Kayenn, annan katédral Sen-Sovò.

Téritwè-a sa divizé an 26 parwas.

Préfè apostolik-ya té ka rézidé atè Lanmantinik.




#Article 72: Dolar (146 words)


 

Dolar ($, Unicode U+0024) sa non-an di lanmonnen di plizyò péy, don Lostrali, Kannanda, Létazini, Nouvèl-Zélann, sèrten léta dé Karayb, di Lazi é di Lanmérik di Sid.

Atè Kannanda, annan réjyon frankofonn-yan, dolar-a sa aplé popilèrman « loonie » oben « pyas ». Pyas-a té roun linité monnétèr ki té gen kour o Kannanda anvan rivé-a dé Britannik. A té dé pyès ékivalan o dolar, mé ki té ka provni di ròt réjyon di monn, kou Lanpir otoman ké Répiblik di Véniz. Annan Lanmérik di Nò britannik-a, lizaj-a té di konsidéré pyas kou tradigsyon fransé-a di dolar. A an koumansman di xxe syèk ki mo dolar-a koumansé ranplasé pyas an fransé kannandjen, asou biyé-ya di labank bilenng ké inilenng fransé. Pa lègzanp, pannan lannen-yan 1910, sèrten labank té ka émèt dé « dis pyas » alò ki ròt té ka émèt dé « di dolar ».




#Article 73: Dollar amériken (110 words)


Dollar dé Étazini oben dollar amériken oben dollar US oben USD sa lanmonnen nasyonal-a dé Étazini é di so téritwar-ya di lout-lanmè (kou Puerto Rico) ; a osi sa di Ékwatò-a, di Zimbabwe, di Micronésie, dé Zil Marshall, dé Palaos, di Panama, di Salvador, di Timor oriental, dé Îles Turques-et-Caïques, dé Îles Vierges britannik épi dé Zil BES. Li sa divizé an 100 cents.

So kod ISO 4217 sa « USD », ké non-an « dollar dé Étazini ». So senbòl sa « US$ » oben senpman « $ » (karaktèr Unicode U+0024). Soupannan sa dannyé senbòl sa itilizé lokalman pou dézigné ròt lanmonnen nasyonal (pa lègzanp peso-a koté Mèksik).




#Article 74: Domestikasyon (111 words)


Domèstikasyon-an sa modifikasyon-an di patrimwann jénétik di popilasyon di fika vivan pa moun-yan pou réponn à yé benzwen.

Sa modifikasyon-yan k'alé di izolman-an di popilasyon (senp izola di jénotip sovaj rouprodjwi) o chanjman di jénom é jouk kréyasyon di lèspès nouvèl. Nou ka palé di lèspès domèstiké, di plant oben di zannimo domèstiké.

Domèstikasyon-an sa roun aktivité di moun trè ansyen, li ka présédé sédantarizasyon-an ké agrikiltir (domèstikasyon di chyen oben di figyé pa chasò paléyolitik-ya). Tèrm-an « domèstikasyon » sa itilizé pa ègstansyon o tèknik dé bézwen di moun (domestikasyon di roun flèv, di roun énèrji, etc.). Koté zannimo-a ki « domèstiké  » ka itilizé so kò kou sinonim d'aprivwazé.




#Article 75: Drwè (130 words)


Drwè-a sa défini kou « ansanm di règ ki ka réji kondjwit di Wonm-an an sosyété, rapòr sosyal », oben di fason pli konplèt « ansanm dé règ enpozé o manm di roun sosyété pou ki yé rapòr sosyal ka échapé à labitrèr-a ké à vyolans-a dé endividi é ka fika konfòrm à étik dominant ».

So règ abstrèt é obligatwar ka endiké sa ki « divèt fika fè ». Sa règ jouridik pouvé trouvé yé sours annan roun sours nòrmativ « sipèryòr », èkstèryòr, transandant, kou drwè natirèl, oben ka dékoulé di nòrm entrensèk. Andan sa ségon ka, règ-ya sa isou di izaj konstaté é ka asèpté (drwè koutimyé) oben sa édikté é konsakré pa roun lorgann ofisyèl charjé di réji òrganizasyon ké déroulman dé roulasyon sosyal (drwè ékri).




#Article 76: Drèt (matématik) (131 words)


An jéyométri, drèt-a ka dézigné oun lign rèktilign, ki enfini é san épésò. Annan pratik-a, li sa rouprézanté asou roun féy pa roun lign drèt ki gen dé limit — sala di féy-a — é roun épésò — sala di kréyon.

Pou Ansyen-yan, drèt-ya, an matématik é sirtou an jéyométri, té roun lòbjè « k'alé di swé », si « évidan » ki nou té ka néglijé di présizé di kisa nou té ka palé. Roun dé pronmyé à fòrmalizé nosyon-an di drèt té Grèk-a Éklid annan so Éléman-yan. Ké dévlopman-an di kalkil vèktoryèl, ròt définisyon ka vini ajouté so kò. Mè a nésans-a dé jéyométri ki pa éklidjenn ki kondjwj à dékouvèrt-a di nouvèl tip di « drèt » é, pa lanmenm, fòrsé nou à éklèrsi é aprofondi sa konsèp.




#Article 77: Dyoksid di karbonn (102 words)


Djòksid di karbonn, osi aplé gaz karbonik oben anibrid karbonik, sa roun konpozé inòrganik don fòrmil chimik-a sa CO2, molékil-a ki gen roun èstriktir linéyèr di fòrm-an O=C=O. I ka prézanté so kò, anba kondisyon nòrmal di tanpératir é di présyon, kou roun gaz ki enkolòr, inodò, à savò pikant-a.

CO2-a sa itilizé pa anabolism-an dé véjétal pou prodjwi byomas-a atravè fotosentèz-a, processus ki ka konsisté à rédjwi djòksid-a pa dilo-a, gras à énèrji liminéz-a ki ka rousouvè di solèy é kapté  pa klorofil-a, an libéran di òksijenn-an pou prodjwi dé oz, é an pronmyé lyé di glucose pa sik-a di Calvin. 




#Article 78: Déism (116 words)


Déyism-an, di laten deus (bondjé), sa roun krwayans oben roun dòktrin ki ka afirmé ègzistans-a di roun Bondjé ké so enfliyans annan kréyasyon-an di Linivèr-a, san obligatwarman apiyé so kò asou dé tèks sakré, oben dépann di roun rélijyon révélé o sans yérarchik. Pou pansé déyis, sèrtenn karaktéristik di Bondjé pouvé fika konpriz pa fakilté entélèktchwèl-ya di Wonm-an édiké pa rézon-an (doté dé fakilté ki ka ouvri oun sèrtenn jimnastik disiplinèr à lojik-a).

Déyism-an ka pronnen oun « rélijyon natirèl » ki ka viv so kò pa èspéryans endividjwèl-a é ki pa ka antchèrman répozé asou roun tradisyon ékrit. Pou sèrten déyis, nou pouvé gen oun rélasyon ké Bondjé mè li sa dirèk (notaman pa kontanplasyon-an).




#Article 79: Démokrasi (121 words)


Tèrm-an démokrasi (di grèk ansyen δημοκρατία / dēmokratía, konbinézon di δῆμος / dêmos, « téritwar » (di daiesthai, partajé) épi « ansanm dé sitwayen », ké kratos, « pouvwar »), ka dézigné pli souvan-an oun réjim politik annan lakèl sitwayen-yan gen pouvwar-a. Li pouvé osi dézigné oben kalifyé pli larjman oun fòrm di sosyété, oun fòrm di gouvèlnans di tout òrganizasyon, oben òkò roun sistenm di valò.

Soulon sélèb fòrmil d'Abraham Lincoln(16e prézidan dé Étazini di 1860 à 1865) prounonsé lò di diskou di Gettysburg, démokrasi-a sa « gouvèlman-an di pèp, pa pèp-a, pou pèp-a ». Sa roun dé définisyon kanonik kouraman roupran, ensi k'an ka témwagné artik 2 di Konstitisyon di 1958 di Senkyenm Répiblik franséz (Tit Ié: Di souvrennté-a).




#Article 80: Dériv jénétik (101 words)


Dériv jénétik-a sa évolisyon-an di roun popilasyon oben di roun lèspès ki kozé pa dé fénomenn ki aléyatwar, ki enposib à prévwayé. Di mannyè di wè jénétik, a modifikasyon-an di frékans di roun alèl, oben di roun jénotip, osen di roun popilasyon, endépandaman dé mitasyon, di sélèksyon natirèl-a ké dé migrasyon. Dériv jénétik-a sa kozé pa dé fénomenn aléyatwar é ki enprévizib, kou azò-a dé kontré dé èspèrmatozoyid  é dé ovil, annan ka-a di rouprodiksyon sèkswé.

Léfè-ya di dériv jénétik-a sa osi pli enpòrtan ki popilasyon-an sa piti, pa lékar-ya ki òbsèrvé pa rapò o frékans alélik sa osi pli pèrsèptib.




#Article 81: Edgar Allan Poe (100 words)


Edgar Allan Poe, né 19 janvyé 1809 atè Boston é mouri atè Baltimore 7 òktòb 1849, sa roun powèt, romansyé, nouvèlis, kritik litérèr, dramatirj é éditò amériken, ensi ki roun dé prensipal figir di romantism amériken. Té konnèt soutou pou so kont — janr don briyèvté ka pèrmèt li di mété an valò so téyori di léfè-a, swivan lakèl tout éléman-yan di tèks divèt konkouri à réyalizasyon-an di roun léfè inik — li bay à nouvèl-a so lèt di noblès é sa konsidéré kou envantò-a di roman polisyé. Bokou di so rési ka préfigiré janr-ya di syans-fiksyon-yan é di fantastik.




#Article 82: Egsplozif (112 words)


Oun èsplozif sa défini pa roun mélanj di kò sisèptib lò di yé transfòrmasyon, di dégajé an roun tan trè kourt, oun gran volim di gaz porté à rot tanpératir, sa ki ka konstitchwé oun èsplozyon.

Lapoud pou kannon, sèl èsplozif ki konnèt jouk xviiie syèk, té ka kontni du salpèt, di souf é di charbon di bwa. An 1846, nou ka itilizé fulmicoton-an, di nitrocelluloz-a èstabilizé sentétizé pa Christian Schönbein.

Di èsplozyon ki ka rézilté kréyasyon-an  di roun fro d'onn di présyon. Vitès-a di sa fron d'onn ka détèrminé klasifikasyon-an dé èsplozif. I ka Dé gran group d'èsplozif :

Diférans-a ant réjim-yan di déflagrasyon é di détonasyon pa fika toujou senp.




#Article 83: Eksponansyasyon (111 words)


An matématik, èksponansasyon sa roun opérasyon binèr ki pa komitativ ki ka étann nosyon-an di pwisans di roun nonm an aljèb. Li ka noté so kò an plasan roun dé opérann an èspozan di ròt-a, aplé baz.

Pou dé èspozan rasyonèl, èksponansasyon-an sa défini aljébrikman di fason pou satisfè rélasyon-an.

Pou dé èspozan réyèl, konplèks oben matrisyèl, définisyon-an ka pasé an jénéral pa itilizasyon-an di fonksyon èksponansyèl-a, à kondisyon ki baz-a ka admèt oun logaritm.

Èksponansyèl ansanblis-a sa défini à lèd-a dé ansanm di fonksyon.

Li ka pèrmèt di défini èksponansasyon-an pou kardino-ya ki asosyé. Li ka Jénéralizé so kò pa ayò, an téyori dé katégori, pa nosyon-an di lòbjè èksponansyèl.




#Article 84: Empéryalism (157 words)


Enpéryalism-an sa roun èstratéji oben roun dòktrin politik di konkèt, ki ka vizé fòrmasyon-an di roun anpir oben di roun dominasyon. Pou John Atkinson Hobson, nouvèlté-a annan enpéryalism-an di finisman-an di xixe syèk é di koumansman di xxe syèk, a ki li pa sa lyé à lidé-a di roun anpir ki ka kouvri monn-an ki konnèt, kou a té ka-a annan kad-a di Pax Romana. O kontrèr, à laswit-a di monté-a di nasyonalism o xixe syèk, sa enpéryalism ka bay lyé à roun lit ant anpir konkiran (Anpir alman, Anpir britannik, Anpir ris, etc.). O nivo ékonomik, enpéryalism-an sa alò di natir protèksyonnis é ka opozé so kò o lib-échanj. Pa ayò, so lyen-an ké sèrtenn fòrm di kapitalism monopolistik sa mété an anvan pa di nonbré lotò marksist. Di nou jou, sa tèrm sa anplwayé di fason larj pou dézigné tout rapò di dominasyon établi pa roun nasyon oben péyi asou roun oben plizyò ròt péyi.




#Article 85: Enfeksyon sekswèlman transmisib (106 words)


Oun enfèksyon sèkswèlman transmisib (IST) oben ITS, o Kanada, sa roun enfèksyon ki ka transmèt ant partnèr o kour dé diférant fòrm di rapò sèkswèl. Sa enfèksyon pouvé bay lyé à roun maladi enfèktchéz, ròtfwè aplé maladi vénéryenn, non-an ka provini di Vénus, déyès di lanmou-a.

Tout pratik-ya ki sèkswèl ka konpòrté oun kontak jénital moutchwèel oben oro-jénital ké rounòt moun, oben so flwid jénital-ya, sa konsidéré kou ka konpòrté oun risk di transmisyon di roun IST. Chak IST ka prézanté roun risk é roun dégré di gravité diféran.

Enfèksyon-an pouvé fika miltip (plizyò ajan enfèktché an menm tan). Li sa frékaman résidivant à kour tèrm.




#Article 86: Enfini (108 words)


Mo-a « enfini » (-e, -s ; di laten in-, préfiks négatif, é finitus, « limité ») sa roun ladjèktif ki ka sèrvi pou kalifyé tchèk kichoz ki pa gen di limit an nonm oben an tay.

Nosyon-an d'enfini té fòrtman marké pansé ògsidantal-a dipi xviie syèk : Alexandre Koyré ka afirmé ki « sibstitisyon-an di roun linivèr ki enfini é omojenn o kosmos fini é yérarchikman òrdoné di pansé antik-a ké médjéval ka enpliké é ka nésésité roufont-a dé prensip pronmyé di rézon filozofik ké syantifik ».

Annan rélijyon Éjipsyenn antik-a, Noun é non-an di bondjé di roun loséyan enfini ki ka ègzisté anvan kréyasyon-an di monn.




#Article 87: Enjényéri (124 words)


Enjényéri-a sa ansanm-an dé fonksyon ki ka mennen di konsèpsyon-an é dé étid, di acha-a é di kontrol di fabrikasyon dé ékipman, à konstriksyon-an é à miz an sèrvis-a di roun enstalasyon tèknik oben endistriyèl. Pa ègstansyon, tèrm-a sa osi souvan itilizé annan ròt domenn : nou ka palé pa lègzanp di enjényéri enfòrmatik.

Sa aktivité sa atchwèlman ègzèrsé à tit prensipal pa dé sosyété dit 'sosyété d'enjényéri' ki ka étidjé, ka konsouvwè é ka fè réyalizé tout oben parti di'n aménajman (pòrtchwèr, routyé, etc.), di roun ouvraj (lopital, izin, etc.) oben di roun ékipman (tronson d'Airbus, véyikil élèktrik, etc.).

Tèrm-a « enjényéri » sa roun tèrm entrodjwi asé résaman andan lanng franséz-a, pa oubli di tèrm « jéni », dézignan lar di enjényò-a.




#Article 88: Ensèk (126 words)


Ensèk (Insecta) sa roun laklas di zabitan envèrtébré di anbranchman-an dé artropòd ké di anba-anbranchman  dé lègzapòd. Yé sa karaktérizé pa roun kò ki sègmanté an trwa tagm (tèt ki ka posédé dé pyès bikal èstèrn, oun pèr d'antenn é omwen oun pèr di wéy ki konpozé ; toraks ki pourvu di trwa pèr di pat artikilé ké Dé pèr di zèl plis oben mwen modifyé ; abdomen ki dépourvu d'apandis) protéjé pa roun kitikil ki ka fòrmé oun ègzoskélèt ki konpozé di chitine é pourvu di traché rèspiratwar.

Ké prè di 1,3 milyon di lèspès ki dékrit ki ka ègzisté òkò (é prè di 10 000 nouvèl lèspès envantoryé pa lan), zensèk-ya ka konstitchwé pli grann pa-a di  byodivèrsité zannimo (défini pa nonm-an di lèspès).




#Article 89: Entéraksyon fèb (102 words)


Entéraksyon fèb-a (osi aplé fòs fèb é pafwè fòs nikléyèr fèb) sa roun dé kat entéraksyon fondamantal di lanatir-a, trwa ròt ki sa entéraksyon élèktromagnétik-ya, nikléyèr fòrt é gravitasyonèl. Li sa rèsponsab di dézentégrasyon radjoaktiv-a di partikil sibatomik é sa à lorijin-an di fizyon nikléyèr-a annan zétwèl-ya. Li ka afèkté tout katégori-ya di fermion ki konnèt, à koumansé pa élèktron-yan, quark-ya  é nétrinos-ya.

Annan modèl èstandar di fizik-a de partikil, entéraksyon fèb-a sa kozé pa échanj-a di boson-yan W+, W- et Z0. Léfè-a ki pli konnèt an sa radjoaktivité-a β. Laplipa dé partikil sa sijèt à dézentégrasyon-an ki kozé pa entéraksyon fèb-a.




#Article 90: Estétik (114 words)


Èstétik-a sa roun disiplin di filozofi-a ki gen pou lòbjè pèrsépsyon-yan, sans-ya, bèl-a (annan natir-a oben lar-a), oben èsklizivman sa ki ka rapòrté o konsèp di lar-a. Èstétik-a ka korèsponn ensi o domenn dézigné jouk o xviiie syèk pa « syans di bèl » oben « kritik di gou », é ka divini dipi xixe syèk filozofi di lar-a. Li ka rapòrté so kò, pa lègzanp, o émosyon provoké pa roun òv di lar (oben sèrten jès, atitid, kichoz), o joujman di òv, à sa ki sa èspésifik oben sengilyé à roun èsprésyon (artistik, litérèr, powétik, etc.), à sa ki ké pouvé défini so kò kou bèl pa opozisyon à itil-a é o fonksyonèl.




#Article 91: Fiksyon (133 words)


Oun fiksyon sa roun listwè fondé pli souvan asou dé fè imajinèr ki asou dé fè réyèl. Pèrsonnaj ki sa dékri andan'l nonmen « pèrsonnaj fiktif ». Oun òv di fiksyon pouvé fika oral oben ékrit, di domenn di litératir-a, di sinéma, di téyat oben di odjovizwèl-a (radjo-a ké télévizyon-an, wè ròt fòrm ki ka dévlopé so kò asou entèrnèt).

Mo-a « fiksyon » ka vini di vèrb laten « fingere, fingo, is, fixi, fictum », ka signifyé « manyé », « touché », « karésé » (an présan), « konpozé », « kwafé », « frizé », « modlé », « fenn », « fè sanblan », « envanté », « figiré  kò », « imajiné ». É pli dirèkman di akizatif-a « fictionem » di mo laten « fictio, -nis ».




#Article 92: Fon monétèr enternasyonal (100 words)


Fon monétèr entèrnasyonal-ya (FME) sa enstitisyon ki ka rougroupé 189 péyi, don lòbjèktif-a sa di « promouvwè koopérasyon monétèr entèrnasyonal-a, garanti èstabilité finansyèr, fasilité échanj entèrnasyonal-ya, kontribiyé à roun nivo élvé di anplwa, à èstabilité ékonomik é fè tchoulé povté-a ».

FMI gen ensi pou fonksyon d'asiré èstabilité di sistenm monétèr entèrnasyonal(SME) ké jésyon-an dé kriz monétèr ké finansyèr. Pou sala, li ka fourni dé krédi o péyi ki ka konnèt dé difikilté finansyèr ki ka mété an péril òrganizasyon gouvèlmantal di péyi, èstabilité di so sistenm finansyé (labank, marché finansyé) oben flux d'échanj di komèrs entèrnasyonal ké ròt péyi-ya.




#Article 93: Fonksyon (matématik) (138 words)


An matématik, oun fonksyon sa roun rélasyon ant roun ansanm d’antré (varyab) é roun ansanm di sòrti (imaj), ké propriyété-a ki chak antré sa lyannen o plis a roun inik sòrti. Oun lègzanp di fonksyon sa fonksyon-an ki à tou nonm ki noté x ka asosyé so karé. Ensi, nonm-an 3 ka asosyé nonm-an 9, é nonm-an -4 nonm-an 16, pa lègzanp. Nou ka noté oun tèl fonksyon f (x) = x2oben f :x ↦ x2 ; notasyon-an f (x) sa li f di x. Nou ka ékri f (3) = 9 oben òkò f (-4) = 16.

Annan kad-a di analiz-a, tèrm-an sa ésansyèlman anplwayé pou roun fonksyon nimérik, a-pou-di don rézilta-a sa toujou roun nonm. Mè li ka itilizé so kò pafwè pou dé ègstansyon di nosyon-an kou klas-ya di fonksyon p-entégrab oben distribisyon-yan tèl fonksyon-an di Dirac.




#Article 94: Football (106 words)


Football /futbol/ (annan lanng oral-a, pa apokop, foot-a), oben soccer /sɔkœʁ/ (an Amérik di Nò), sa roun èspò kolèktif ki ka jwé prensipalman so kò o pyé ké roun balon sférik. Li ka opozé Dé lékip di onz jouwò andan roun èstad, ki sa swé asou roun téren gazonné oben asou roun planché. Lòbjèktif-a di chak kan sa di mété balon-an annan but advèrs, san itilizé bra-ya, é di fè li pli souvan ki ròt lékip.

Kodifié pa Britannik o finisman di xixe syèk, football-a doté so kò an 1904 di roun fédératsyon entèrnasyonal, FIFA-a. Pratiké an 2006 pa anviron 264 milyon di jouwò atravè monn-an.




#Article 95: Form (Jéométri) (134 words)


Fòrm-an di roun lòbjè sitchwé annan roun lèspas sa roun dèskripsyon jéyométrik di parti-a di sa lèspas ki tchipé pa lòbjè-a, tèl ki détèrminé pa so frontchèr ègstèrn — abstraksyon fèt di anplasman-an ké oryantasyon-an annan lèspas-a, tay-a ké ròt propriyété kou koulò-a, kontni-a ké yé matéryèl konstititif.

Oun fòrm jéyométrik senp pouvé fika dékri pa roun lòbjè jéyométrik di baz tèl ki roun ansanm di Dé oben plizyò pwen, oun lign, oun kourb, oun plan, oun figi plann (pa lègzanp karé oben sèrk), oben roun figi solid (kib oben sfèr, pa lègzanp).

Laplipa dé figi jéyométrik ki ka prodjwi yé kò sa konplèks. Sèrtenn, kou èstriktir véjétal-ya é kot-ya, pouvé fika tèlman arbitrèr ki yé ka défyé dèskripsyon matématik tradisyonèl — okèl ka yé pouvé fika analizé pa jéyométri diféransyèl-a, oben kou fraktal.




#Article 96: Foton (125 words)


Foton-an sa quantum dit énèrji asosyé o onn élèktromagnétik (ka alé dé onn radjo o réyon gamma an pasan pa limyè vizib-a), ki ka prézanté sèrtenn karaktéristik di partikil élémantèr. An téyori kantik dé chan, foton-an sa partikil médjatris-a di entéraksyon élèktromagnétik. Ròtman nonmen, Dé partikil charjé élèktrikman ka entéraji, sa entéraksyon ka anmòrfwézé so kò di roun mannyè di wè kantik kou roun échanj di foton.

Lidé-a di roun kantifikasyon di énèrji transpòrté pa limyè-a té dévlopé pa Albert Einstein an 1905, à partir di étid-a di réyonnman di kò nwè pa Max Planck, pou èspliké léfè foto-élèktrik ki pa pouvé konprann annan kad-a di roun modèl ondilatwè klasik di limyè-a, mè osi pa sousi di koérans téyorik ant fizik èstatistik é fizik ondilatwè.




#Article 97: Fransé (599 words)


Fransé-a sa roun lanng endo-éropéyen di fanmi-a dé lanng ronman. Fransé-a fòrmen so kò atè Lafrans (varyété di lanng-an « lanng d'oyl », ki sa lanng-an di parti sèptantriyonnal-a di péy) é sa jòdla palé asou tout kontinan-yan pa anviron 274 milyon di moun don 212 milyon ka itilizé'l kotidjennman, 76 milyon an étan dé lokitò natif. An 2014, 77 milyon di élèv ké étidjan ka enstrwi yé kò an fransé annan monn-an. Li sa roun dé sis lanng ofisyèl épi roun dé Dé lanng di travay (ké anglé-a) di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, é lanng ofisyèl oben di travay di plizyò lòrgannizasyon entèrnasyonnal oben réjyonnal, don Linyon éropéyen-an. Apré ki li té à lépòk-a di Ansyen Réjim-an lanng-an dé lakou rwayal ké prensyé, dé tsar di Larisi o Rwè di Lèspagn é di Langlétè an pasan pa prens-ya di Lanlmangn, li ka doumòré roun lanng enpòrtan di diplomasi entèrnasyonnal-a ké anglé-a.

Majorité-a di fon lègsikal fransé ka provini di laten (antan ki lanng-manman) oben sa konstrwi à partir dé rakaba gréko-laten. Rounlo tèrm ka posédé roun doublon di menm étimoloji, roun ki évoliyé atravè syèk-ya à partir di laten popilèr tandi ki ròt-a sa anprenté dirègman o laten klasik : métier/ministère, façon/faction, raide/rigide, froid/frigide, frêle/fragile, rançon/rédemption, raison/ration, poison/potion, chance/cadence, etc. Souvan lenvansyon-an di mo à partir di mo byen fransé ka pasé pa roun lanpren à so fòrm an laten klasik : mère/maternel, frère/fraternel, cheveu/capillaire, foi/fidèle, œil/oculaire, sûr/sécurité, siècle/séculaire, etc..

À lépòk-a di konkèt-a di Lagol pa larmé ronmen-yan di Jules César an 52 anv. J.-K., ésèpté Lakitenn-an di lanng proto-bask, Lagol té majoritèrman péplé di tribi golwa ki té ka palé dé lanng sèltik ki sèrtennman aparanté é probabman konpréyansib. I pa té ka ègzisté roun mé plizyò lanng golwa (i.e. bèlj-a, golwa tranzalpen-an, golwa sizalpen-an), ki té ki tré rarman marjé. Lanng-an dé Ronmen, laten-an, té konnèt markaj, é antan ki lanng di lotorité-a ké lanng préstij, laten vilgèr-a pròch dé golwa té piti piti adòpté pa tout moun o kour dé syèk ki té ka swiv konkèt-a di péy an 51 av. J.-K.

Vèrsyon ronman dé Sèrman di Èstasbour di 842 sa pronmyé tègs marké an lanng d’oyl, dérivé di Ba laten é roumodlé à laswit-a di létablisman-an dé Jèrmen, prensipalman dé Fran (a di la ki vini lapélasyon-an di fransé), annan nò-a di Lagol. Pronmyé mansyon-an lègzistans-a di roun lanng ronman ka daté di 813, lò di Konsil di Tour, ki ka nonmen li lingua romana rustica, « lanng ronman ristik ». A pou antan bò'd 880 pou pronmyé tègs litérèr-a, Sékans di sen Élali, òkò ki nou pwé konsidéré ki lanng-an di sa tègs sa plis di pikar ki di fransé li-menm, fransé-a ki té roun djalèk parmi plizyò o Mwayen Laj, aplé franceis / françoys / françois alò (prounonsé progrésivman [frãntseis], [frãntsois] épi [frãswe]). Pari ké so réjyon sa bèrso istorik di sa franceis ki tré vit anrichi so kò pa lapò-a di nòrman, di pikar, di bourgignon ké dé ròt palé d’oyl alantou, pas pi Pari té ka pran di lenpòrtans-a asou plan politik-a, dé jan di tout péy-a té ka afliyé yé kò é ka enpòrté ké yé yé varyant lengwistik.

Fransé-a sa marké (prensipalman) ké lalfabé laten-an di baz (26 lèt) ki étann pa tchèk sign djakritik (obligatwar) ké ligatir (itilizé konvansyonnèlman mé soulon roun konvansyon mwen rèspègté). Markaj-a di fransé an markaj laten ka fè lòbjè-a dipi plizyò syèk di nòrm òrtografik ki asé prési, pibliyé, ansengnen, jénéralman roukonnèt é asèpté mé pa toujou tré byen rèspègté (sa nòrm té évoliyé é té plizoumwen adapté yé kò ké tan-an).




#Article 98: Frontchè ant Brézil ké Lafrans (960 words)


Frontchè ant Brézil ké Lafrans-a sa roun frontchè entèrnasyonnal ki ka délimité téritwè nasyonnal-ya di Brézil é di Lafrans annan nò-lès-a di Lanmérik di Sid-a ensi ki o larj di sala-a annan lwès-a di loséyan Atlantik-a. Lonng di 730,4 km, so konpozan térès sa kontini é ka séparé Léta brézilyen-an di Lanmanpa di Lagwiyann, ki sa an menm tan oun réjyon ké roun départman di lout-lanmè.

À so èstrenmité sid-lwès, frontchè franko-brézilyen-an ka koumansé asou plato dé Gwiyann pa roun tripwen koté li ka kontré frontchè-a ant Brézil-a ké Sourinanm-an ké frontchè-a ant sa péy ké Lafrans-a. Aplé Koulimapopann asou kart-ya di Lenstiti nasyonnal-a di lenfòrmasyon jéyografik-a ké forèstché, li sa sitchwé pa 2°20'15,2 di latitid nò ké 54°26'04,4 di lonjitid lwès.

Di sa pwen, li ka kouri plen sa asou 303,2 km lonng-an di lign-an di partaj dé dilo ant basen-an di Lanmanzonn-an ké flòv gwiyannen-yan ki ka jité yé kò dirèkman annan loséyan Atlantik-a. Li ka bòdé ensi limit-a di koumin fransé-a di Kanmopi fas o municipio brézilyen di Laranjal do Jari. Li ka roujwenn answit kour-a di Loyapòk, ki ka koulé an dirègsyon di nò annan danbwa ékwatoryal-a, é ki ka sèrvi sa fwè di frontchè asou 427,2 km ant téritwè-ya di Kanmopi ké Sen-Georges di roun pa é d'Oiapoque di ròt pa.

Li ka atenn bouchou-a di flòv à lwès-a di kap Zoranj pa 4°30'30 di latitid nò ké 51°38'12 di lonjitid lwès. Di sa pwen, ki sa sitchwé annan bè-a di Loyapòk, li sa prolonjé pa roun frontchè maritim ki ka séparé dilo téritoryal-ya dé Dé péy. Anvan, dis bòrn ka matéryalizé frontchè-a asou téren-an.

An swivan so trasé, frontchè-a ka parkouri 730,4 km, sa ki ka fè di li 121e pli lonng frontchè térès-a di monn, jis dèyè frontchè-a fino-norvéjyen ké jis divan frontchè-a ant Lajéyòrji-a ké Larisi-a. Li sa osi pli lonng-an dé frontchè di Lafrans divan frontchè-a franco-èspangnòl, ki sa pli kourt di ananviron san kilomèt. Li sa an révanch pli kourt dé dis frontchè di Brézil apré so frontchè ké Sourinanm-an.

Baz-ya di sa frontchè ka roumonté o trété d'Utrecht di 1713 ant Lafrans ké Potidjal-a, mé divèrs entèrprétasyon kant o trasé di frontchè-a ki té ka ègzisté. Ensi Lafrans-a té ka konsidéré ki flòv Japoc don li té késyon annan tègs-a té ka korèsponn o flòv Araguary tandi ki pou Brézil-a a flòv Oiapoque. Litij-a té ka kontinwé douran Dé syèk, Lafrans ké Brézil-a ki divini endépandan té ka enstalé piti piti pòs militèr ké misyon krétchen annan sa ki ka divini kontèsté franko-brézilyen-an, é ka akizé mitchwèlman yé kò do anfrenn yé entégrité téritoryal rèspègtiv. Finalman, roun larbitraj entèrnasyonnal ki asiré pa Laswis-a té ka bay rézon o Brézil an 1900 : rivé byen préparé, so délégasyon, ki mennen pa baron-an di Rio Branco, ki té jà òbténi oun larbitraj favorab fas à Larjantin, té ka gangnen arbit-ya pou li, tandi ki Lafrans, ki pa ka vréman tchipé di késyon-an é ka akaparé pa kolonnizasyon-an di Lafrik-a, té voyé dé diplomat ki pé san fouté di problenm (Vicomte Henri de Lavaur de Sainte-Fortunade) : 260 000 km2 di téritwè ki té miltipliyé pa kat sirfas-a di téritwè gwiyannen ki ka chapé ensi à Lafrans-a é ka roujwenn lèskarsèl-a di Brésil, ki ka sésé à sa lépòk di grignoté dé latè o détriman dé péy vwézen.

Vèstij kiltirèl di sa péryòd, ka doumòré òkò annan Lanmanpa dé kouminoté anmérendjen ki ka palé roun Kriyòl Gwiyannen ansyen.

Frontchè-a ki sa sitchwé annan roun zonn di danbwa ékwatoryal ki travèrsé di kour dilo é ki souvan marékajé, pasaj-a di Lagwiyann o Brézil té lontan tré difisil.

Konstrigsyon-an an 2003 di roun pon asou Laprouag atè Réjina li ka pèrmèt di rélyé Kayenn à Sen-Georges asou frontchè-a vya RN2-a an Dézèr é dimi di larout té konstitchwé roun pronmyé létap di sa lyézon. Kayennen-yan ka pran labitoud-a di fè yé acha annan péy vwézen-an, à dé pri byen mwen élvé ki atè Lagwiyann, tandi ki annan ròt sans-a Brézilyen-yan k'alé sasé di travay atè Lafrans.

Oun projè di lalwa fransé ki dépozé an jwiyé 2005 ka prévwè louvriti-a di roun pon asou Loyapòk o nivo dé lavil-frontchè di Sen-Georges-di-Loyapòk atè Lafrans é d'Oiapoque o Brézil, ka randé anfen posib travèrsé-a di frontchè-a pa roun vwè routché, alò ki i jouk aprézan posib ki an prénan bak-a ki ka fè navèt-a an mwen di roun dimiyò. Akò-a sa ratifyé pa Brézil-a an 2006 é pa Lafrans-a an 2007. À laswit-a di roun apèl di lòf ki lansé an 2008, chantché-a sa atribiyé o groupman brézilyen EGESA /CMT. Travay-ya ka koumansé finisman 2009 é ka achévé yé kò o dézyenm simès 2011, mé an 2015, pon-an pa òkò louvri pou sirkilasyon-an. Di ròt koté-a di flòv, larout-a BR-156, ki parsyèlman asfalté, ka pèrmèt di roujwenn kapital-a di Lanmanpa, Makapa. So inogirasyon finalman gen lyé 18 mars 2017.

Sirvéyans-a dé frontchè gwiyannen ka konstitchwé pronmyé sèrk-a di protègsyon di sant èspasyal ki sitchwé atè Kourou. Fòs larmé fransé-ya gen an lout pou misyon d'andigé limigrasyon klandésten-an, é di kontrolé trafik-ya an tout janr an provnans dé péy vwézen.

Kontrol-a di limit-a ant Lafrans ké Brézil-a kou sa-a ké Sourinanm-an sa tré difisil pa so londjò é pa natir-a dé téren. Sof annan zonn kontigi-a atè Sen-Georges, patrouy-ya di sirvéyans  pa pouvé éfègtchwé so kò ki pa roun vwè flivyal, pa sant forèstché é èspsyonnèlman pa lélikoptè, kannopé-a randé difisil tout latérisaj. 3e réjiman-an di lenfantri di Léjyon étranjé-a ka afègté konstanman Dé sègsyon, roulévé tout mwè-ya, à sa misyon. Sala-a, ka fòrmen pou briga an milyé ékwatoryal, ka anfonsé pafwè so kò di 50 kilomèt annan danbwa-a é ka patrouyé an partikilyé zonn-an di Rot Loyapòk, ki tré izolé à partir di yé baz di Kanmopi.




#Article 99: Frwi (110 words)


Annan langaj kouran-an é an tchwizin, oun frwi sa roun aliman véjétal, à savò soukré, jénéralman konsomé kri.

Tèrm-an « frwi » ka provini di laten fructus ki gen, dipi lépòk latin-an, diféran sans-ya ki nou konnèt di li jòdla. A té partisip pasé di fruor.

Alò ki « frwi » gen roun doub asépsyon soulon ki nou ka plasé nou kò annan kad di tchwizin-an oben di botanik, « légim » sa roun tèrm strikman kilinèr.

O plan botanik, roun frwi, di tip charni oben pa, sa èstriktir ki isou di évolisyon ki rivé à matirité di ovèr, don rol-a sa di protéjé é di asiré difizyon-an dé grenn.




#Article 100: Fungi (105 words)


Règn dé Fungi, osi  aplé Mikota oben Mysèt oben fonj, ka konstitwé oun takson ki ka rougroupé dé òrganism ékaryot aplé pli kominéman chanpignon. Sa règn ki ka konstitchwé oun larj group divèrsifyé, dipi dé òrganism inisélilèr (lévir) oben plirisélilèr (mwazisir) mikroskopik, envizib pou wéy touni, jouk o « chanpignon sipéryò » doté pli souvan-an di roun pyé ké di roun chapo, ki pronmennò ka rékolté.

Ègzistans similtané-a di roun parwa sélilèr périférik ké di vakiyòl tirjèsant annan sitoplasm-an, rapròch-ya dé véjétal okèl nou ka rataché yé ròtfwè, alò ki yé kò véjétatif ki pa diféransyé é yé parwa peptido-poliyosidik ka distengé yé dé plant.




#Article 101: Fwa (112 words)


Fwa-a sa roun lòrgann abdominal di aparèy dijèstif-a dé vèrtébré sékrétan bil-a é ka ranpli pli di 300 fonksyon vital, notaman trwa swivant-ya : oun fonksyon d'épirasyon, oun fonksyon di sentèz ké roun fonksyon di èstokaj. Li ka édé osi o métabolism é sa rotman vaskilarizé.

Sibstantif maskilen-an « fwa » (prounonsé [fwa] an fransé èstandar) sa isou di laten tardif ficatum (« fwa gra » di koté, pli jénéralman, « fwa ») fòrmé asou ficus (« fig ») kou ka klaké di grèk ansyen συκωτόν / sukôtón (« fwa gra di zannimo ki nouri di fig », ki dérivé di συκω(« nouri di fig »), di σῦκον / sûkon(« fig »).




#Article 102: Féminism (118 words)


Féminism-an sa roun ansanm di mouvman ké lidé politik, filozofik ké sosyal, ki ka partajé roun òbjèktif komen : défini, établi é ka atenn égalité politik-a, ékonomik, kiltirèl, pèrsonèl, sosyal ké jouridik ant fanm-yan ké wonm-yan. Féminism-an gen kidonk pou òbjèktif di aboli, annan sa diféran domenn, inégalité wonm-fanm don fanm-yan sa prensipal viktim, ké ensi di promouvwè drwè-ya dé fanm annan sosyété sivil ké annan so lavi privé.

Si tèrm-an « féminism » pa ka pran so sans atchwèl ki à finisman-an di xixe syèk , lidé-ya di libérasyon di fanm-an ka prann yé rakaba annan syèk-a dé Limyèr é ka réklanmen so kò di mouvman pli ansyen oben di briga ki mennen annan ròt kontèks istorik.




#Article 103: Fòs (fizik) (110 words)


Oun lafòs ka dézigné an fizik, entéraksyonèl ant Dé lòbjè oben sistenm, oun aksyon mékanik ki kapab di enpozé oun aksélérasyon ki ka endjwi modifikasyon di vèktò vitès (oun fòs ki ègzèrsé asou lòbjè ka fé alé sala pli vit, mwen vit oben ka fé tounen). An 1684, Isaac Newton présizé sa konsèp an établisan baz-ya di newtonyenn. Baz sansoryèl di nosyon-an sa bay pa sansasyon di kontraksyon miskilèr.

Konsèp-a di lafòs sa ansyen, mè li té mété à òbténi oun nouvèl définisyon itilizab. An léfè, à diférans-a di grandò fizik tèl ki longò-a oben lamas-a, ki sa rouprézanté pa dé grandò èskalèr, lafòs-ya pouvé fika rouprézanté pa dé vèktò.




#Article 104: Global Positioning System (148 words)


Global Positioning System (GPS) (an gwiyanè Sistenm mondjal di pozisyonnman[litéralman] oben Jéyo-pozisyonnman pa satélit), osi byen konnèt anba non-an di Navstar sa pronmyé sistenm di jéyolokalizasyon mondjal ki ka fonksyonnen asou èsplwatasyon-an di signal radjo ki émèt pa roun konstélasyon di satélit ki dédjé. Mété an plas pa départman di Défans-a dé Étazini à dé fen militèr à partir di 1973, sistenm-an ké 24 satélit sa totalman opérasyonèl an 1995 é ka ouvri so kò o sivil an 2000.

Signal-ya ki transmèt pa satélit-ya pouvé fika libman rousouvè é èsplwaté pa kikonk. Itilizatò-a, ki li sa asou Latè, asou lanmè, oben annan lè-ya, pouvé konnèt so pozisyon à tout lò é an tout lyé asou sirfas-a oben o vwézinaj di sirfas-a di Latè-a ké roun prédizyon san présédan, dè lò ki li sa ékipé di roun résèptò GPS é di lojisyèl nésésèr o trétman dé enformasyon ki rousouvè.




#Article 105: Go (jé) (122 words)


Go-a sa roun jé di plato orijinèr di Lachin. Li ka opozé Dé advèrsèr ki ka plasé à tour di rol dé pyèr, rèspèktivman nwè ké blanch, asou entèrsèksyon-yan di roun tabliyé ki kadriyé aplé goban. Lòbjèktif-a sa di kontrolé plan-an di jé an  konstrwizan dé « téritwar ». Pyèr-ya ki ansèrklé ka divini dé « prizonyé », gagnan sa jouwò-a ki totalizé plis di téritwar é di prizonyé.

A di plis ansyen jé di èstratéji jonbatinwar abstrè ki konnèt, probabman kréyé an Lachin pannan péryòd-a di Prentan ké Otomn. Malgré so ansyennté, go-a ka kontinwé à jwi di roun grann popilarité an Chin, an Koré é o Japon. Annan rès-a di monn, koté so dékouvèrt sa résant, so notoryété sa krwasant.




#Article 106: Gransanti (310 words)


Gransanti sa roun koumin fransé di  DROM di  Lagwiyann. Koumin-an sa sitchwé o sid dé montangn fransé lonng-an di larivyè Lawa (ki ka divini pli ba flòv Maronni-a) ki sa sèl vwè di lagsé, di mwen té fika jouk an 2010 koté lajans air Guyane té mété oun rotasyon pou lavyon trwè fwè pa simenn, mèrkrédi-ya, vandrédi ké dimanch. Jòdla, lavyon ka éfègtchwé sis rotasyon touléjou sof mardi-a an dirègsyon di Senloran, Maripasoula ké Kayenn.

Zabitan-yan di Gran-Santi sa majoritèrman N'Djouka. Néyanmwen, annan lannen-yan 1980, dé réfij sourinanmen enstalé yé kò laba, notanman annan vilaj-ya (zanmo) di Gaa Kaba, Gran Limon, Ana Konndé ké Lyoni.

Pwen kilminan-yan ki roumarkab di koumin-an sa montangn Kotika (730 m) ké montangn fransé (552 m).

Klima sa di tip tropikal.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2005.

Lanmonnen lokal-a sa léro kou annan tout départman-an mé soupannan i posib di wè dé moun péyé an dolar sirinanmen oben an granm dilò. Popilasyon-an ka viv ésansyèlman di so lagrikiltir ké dé prodjwi ki kiltivé kou mannyòk, douri ké wasay. Ròt sa pirogyé é ka arpanté san sésé flòv-a pou ravitayé an lésans sit-ya di lòrpayaj ké zépisri lokal.

Koumin-an ka posédé laérodronm, laérodronm di Gran-Santi.




#Article 107: Grenn (106 words)


Annan sik-a di lavi-a dé « plant ké grenn », ki aplé èspèrmatofit, grenn-an sa èstriktir ki ka kontni é protéjé anbriyon véjétal-a. Li sa souvan kontni annan roun frwi ki ka pèrmèt so diséminasyon.

Grenn-an ka pèrmèt ensi à plant-a d'échapé o kondisyon di roun milyé ki divini òstil swé an élwagnan so kò, swé an atandan routour-a di sirkonstans favorab.

Yé ka provini di roun transfòrmasyon di ovil-a ki fékondé. Di sa fè, li sa konpozé an menm tan di parti ki provini di èsporofit matèrnèl (anvlop-ya di grenn-an), di gamétofit (tisou-ya di rézèrv di grenn-an) é di èsporofit di jénérasyon swivant : anbriyon-an.




#Article 108: Grosès (136 words)


 

Grosès-a oben jèstasyon sa léta-a di roun fanm (ki) ansent, ki-lé-di ki ka poté oun anbriyon oben roub fœtus moun, an prensip osen di itéris-a, ki sa nonmen gravid. An jénéral, li ka fè swit à roun rapò sèkswèl, é ka koumansé soulon mannyè di wè-ya à partir di fékondasyon-an (fizyon di roun ovil é di roun èspèrmatozoyid) oben di nidasyon(enplantasyon di anbriyon annan itéris-a), é ka déroulé so kò jouk èspilsyon-an di òrganizasyon-an ki anjandré. Grosès nòrmal-a ka douré an mwayenn nòv mwa, swé trant-nòv simenn.

Grosès-a ka tèrminé so kò an prensip pa roun akouchman ki ka abouti à nésans-a di roun fika moun vyab, rarman plizyò. Lòské òrganism-an ki èspilsé pa sa vyab, a roun avòrtman oben fos kouch. Akouchman-an mouvé fè so kò pa vwa natirèl, oben nésésité oun opérasyon chirirjikal, sézaryenn-an.




#Article 109: Grès antik (102 words)


Ésprésyon « Grès antik » ka voyé sivilizasyon dé pèp di lanng é di kiltir grèk douran Antikité-a. Nou ka tandé pafwè pli présizéman pa Grès antik, Grès klasik, an partikilyé Athènes di ve syèk anv. J.-K., sala di Périclès é di trajédi-a, é sala di ive syèk anv. J.-K., di Platon é d'Aristote. Toutfwè, kiltir grèk ka dévlopé so kò pli bònò : épopé-ya di Iliad ké di Odyssée ka roumonté san dout o viiie syèk anv. J.-K. Li osi konsèrvé oun réyèl dinamism o kour dé syèk swivan, pannan lakèl li ka étann so kò annan di nonbréz ròt réjyon.




#Article 110: Gwiyannan (539 words)


Gwiyannan, an fòrm lonng Répiblik koopérativ di Gwiyannan, an annglé Co-Operative Republic of Guyana, ansyennman Gwiyann britannik, sa roun Léta di Commonwealth ki sitchwé an Lanmérik di Sid. A osi sèl Léta sidanmériken ki ganyen kou lanng ofisyèl annglé-a. Lokalizé o nò di lékwatò-a men annan tropik-ya, li ka dispozé di lakot asou loséyan Atlantik-a. Gwiyannan-an sa antouré à lès-a pa Sourinanm-an, o sid é o sid-lwès pa Brézil-a épi à lwès-a pa Vénézwéla. A trwézyenm pli piti péy-a di Lanmérik di Sid-a é li ka fè parti dé pli pov. Gwiyannan-an sa roun di Dé dannyé péy-ya asou kontinan anmériken-an koté kondjwit-a ka fè so kò di koté gòch.

Gwiyannan ka signifyé « latè ké dilo abondan » an lanng arawak-a. Péy-a sa karagtérizé pa so vas danbwa tropikal ki diséké pa patché flòv-ya, krik ké chit dilo, notanman chit-ya di Kaieteur asou flòv Potaro. Tepuys di Gwiyannan sa sélèb pas li enspiré ronman-an d'Arthur Conan Doyle Le Monde perdu, an 1912.

Kapital-a di Gwiyannan, Georgetown, sa sitchwé asou lakot atlantik-a é ka konté anviron 245 000 zabitan.

Lòské pronmyé Éropéyen-yan rivé annan réjyon-an otour di 1500, Gwiyannan-an té abité pa Arawak-ya, tribi-ya di pèp Karayb ké Anmérendjen. Byen ki Gwiyannan-an té apèrsouvwè pou pronmyé fwè-a pa Christophe Colomb pannan so trwézyenm vwayaj (an 1498), li pa té kolonnizé pa Éropéyen-yan anvan ki Néyèrlandé-ya ka établi laba an 1616 trwè kolonni séparé ; Essequibo (1616), Berbice (1627), ké Demerara (1752). Koumannman-an té asimen pa Britannik-ya bò'd finisman-an di xviiie syèk ké Néyèrlandé-ya té fòrmèlman sédé téritwè-a an 1814. An 1831, trwè téritwè-ya divini roun sèl é menm kolonni britannik anba non-an di Gwiyann britannik.

An 1953, roun nouvèl konstitisyon établi soufraj inivèrsèl-a. Élègsyon-yan d'avril 1953 ka bay roun majorité o People's Progressive Party, ki jijé tròp à goch pa Biro dé Kolonni. Parmi pronmyé lalwa-ya di nouvèl gouvèlman ka figiré lobligasyon-an pou antrépriz-a di roukonnèt drwè sendikal-a. Dé troup sa voyé ké Konstitisyon-an sa sispann. Colonial Office ka jistifyé sa désizyon an déklaran ki « gouvèlman britannik-a désidé ki Konstitisyon di Gwiyannan divèt fika sispann pou prévéni sibvèrsyon kouminis-a  di gouvèlman ké roun kriz danjéré annan lòrd piblik-a ké zafè ékonnonmik-ya ».

An 1963, gouvèlman progrésis-a di « minis an chèf » Cheddi Jagan ka rézisté à roun tantativ di koudLéta ki ka lésé 170 mò. Gwiyann britannik-a ka agsédé finalman à lendépandans-a an 1966 anba non-an di Gwiyannan. An 1974 sa kréyé kouminoté Jonestown, à roun dizenn di kilomèt di Port-Kaituma pa révéran-an Jim Jones. Sa kouminoté di sègt-a di Tanp di Pèp ka rantré annan listwè-a 18 novanm 1978-a pa sousid kolègtif-a di 914 moun don 276 timoun.

Péyzaj-a di Gwiyannan pouvé fika aprogsimativman divizé an trwè réjyon :

Flòv prensipal-ya sa l'Essequibo, Demerara, Corentyne ké Berbice.

Klima-a sa tropikal, prèsk ékwatoryal, ki-lé-di cho ké limid, mé soupannan modéré pa alizé-ya di nò-lès lonng-an di lakot-a. I gen Dé sézon di lapli-ya, pronmyé-a di mè à mi-out, ségon-an di mi-novanm à mi-janvyé.

Gwiyannan-an sa konfronté à Dé rouvandikasyon téritoryal pa so vwézen-yan :

A sèl Léta an Lanmérik, ké Sourinanm-an, koté nou ka kondjwi à goch kou o Rwéyonm-Ini.

Prensipal lafèt-ya di Gwiyannan ka dékri yé kò kou ka swiv :

Gwiyannan gen pou kod :




#Article 111: Himalaya (119 words)


Himalaya  (sanskrit : हिमालय di hima (lanèj) ké ālaya (démèr), litéralman « démèr di lanèj », népalè : हिमालय, hindi : हिमालय, ourdou : ہمالیہ), ou chèn di Himalaya, sa oun ansanm di chenn di montangn ki ka étiré so kò asou pli di 2 400 km di long é sa larj di 250 a 400 km, ki ka séparé sou-kontinan endyen di plato tibéten annan sid di Lazi. 

Li ka koumansé a lwès o Nanga Parbat o Pakistan é ka terminé so kò a lès o Namche Barwa o Tibet. Sa ansanm montangné, délimité a lwès pa valé di flèv Indus é a lès pa valé di flèv Brahmapoutre, ka kouvri oun lè di anviron 600 000 km2.

 




#Article 112: Idrojèn (117 words)


Idrojenn-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 1, di senbòl H. Idrojenn-an ki prézan asou Latè sa prèsk antchèrman konstitchwé di izotòp èstab-a 1H (oun proton, zéro nétron), mè ka konpòrté anviron 0,01 % di 2H (oun proton, oun nétron), èstab égalman. Oun trwazyenm izotòp  3H (oun proton, Dé nétron), enstab, sa roun prodjwi annan èsplzyon nikléyèr-ya. Sa trwa izotòp-ya ki rèspèktivman aplé protium, deutérium é tritium.

Idrojenn-an pouvé gen nonm-yan d'oksidasyon 0 (di idrojenn H2 oben idrojenn métalik), +I (annan laplipa di so konpozé chimik-ya) é –I (annan idrir métalik-ya). Idrojenn-an sa roun éléman élèktropozitif, frékaman yonizé à l'état H+ oben H3O+. Mè li ka fòrmé osi dé lyézon kovalant, notamment annan dilo-a é matchè òrganik-a.




#Article 113: Iliade (108 words)


Ilyad-a (an grèk ansyen Ἰλιάς / Iliás, an grèk modèrn Ιλιάδα / Iliáda) sa roun épopé di Lagrès antik-a atribiyé à aèd-a Omèr. Sa non ka provini di périfraz-a « powenm-an d'Ilion » (ἡ Ἰλιὰς ποίησις / hê Iliàs poíêsis), Ilion (Ἴλιον / Ílion) ki sa ròt non di lavil-a di Troie.

Ilyad-a sa konpozé di 15 337 ègzamèt daktilik é, dipi lépòk hellénistik-a, divizé  an venn-kat chanté. Tèks-a té probabman té konpozé ant -850 é -750, swé ka syèk aprè péryòd-a à lakèl istoryen-yan ka fè korèsponn lagèr mitik-a ki li ka rélaté. Li pa té fiksé pa ékri ki anba Pisistrate, o vie syèk anv. J.-K..




#Article 114: Imajri pa rézonans magnétik (127 words)


Imajri pa rézonnans magnétik (IRM) sa roun tèknik d'imajri médikal ki ka pèrmèt d'òbténi dé wè an Dé oben trwa dimansyon di entéryò-a di kò di fason ki pa envazib ké roun rézolisyon an konstrat rélativman élvé. IRM-an ki ka roupozé asou prensip-a di rézonnans  magnétik nikléyèr-a (RMN) ki ka itilizé propriyété kantik-ya dé nwayo atomik pou spèktroskopi-a an analiz chimik. IRM-an ka nésésité oun chan magnétik pwisan é èstab ki prodjwi pa roun éman siprakondiktò ki ja kréyé oun magnétizasyon dé tisou pa alignman dé moman magnétik di spin. Dé chan magnétik ka osiyé pli fèb, nonmen « radjofrékans », sa alò apliké di fason à léjèrman modifyé sa alignman é prodjwi roun fénomenn di présésyon ki ka bay lyé lieu à roun signal élèktromagnétik mizourab.




#Article 115: Infarctus di myokard (112 words)


Enfratis di myokard (IDM ki sa roun abréyasyon kourant) sa roun nékroz (lanmò di sélil) di roun parti di mousk kardjak ségondèr akoz di roun défo d'apò sangen (ischémi) annan kad-a di maladi koronaryenn. An langaj kouran, nou ka aplé pli souvan-an  oun « kriz kardjak » oben senpman enfraktis. I ka prodjwi so kò lò roun oben plizyò artèr koronaèr ka bouché yé kò, sélil-ya di myokard (mousk-a ka konstitchwé tchò-a) ki irrigé pa sa artèr(-ya) pa fika alò pli oksijéné, sa ki ka provoké yé soufrans (doulò rousanti) é pouvé abouti à yé lanmò(sikatris di enfraktis-a ki ké pèrsisté abitchwèlman). Zonn-an « enfarsi » pli ka kontrakté so kò korèkman.




#Article 116: Ion (102 words)


Oun ion oben yon est sa roun atom oben roun molékil élèktrik, pas ki so nonm d'élèktron sa diféran di so nonm di proton. Nou ka distengé Dé grann katégori d'ion : kasyon-yan ki charjé pozitivman, ké anyon-yan ki charjé négativman.

Sign-an é valò-a di sa chark élèktrik sa endiké an èspozan à finisman-an di fòrmil chimik-a di ion-an, an miltip di charj élémantèr-a e (lò ion-an pas ka poté ki roun charj, nou pa ka endiké ki sign-an). Lègzanp : Cu2+ ka rouprézanté ion kwiv-a (II) di charj 2e, Na+ ion sodium-an di charj e, Cl−pou ion klòr-a di charj −e.




#Article 117: Isaac Newton (102 words)


Isaac Newton (25 désanm 1642 J – 20 mars 1727 J, ou 4 janvyé 1643 G – 31 mars 1727 G) sa roun filozòf, matématisyen, fizisyen, alchimis, astronòm é téyolijyen anglé, épi britannik. Figir anblématik dé syans, li sa soutou roukonnèt pou avwar fondé mékanik klasik, pou so téyori di gravitasyon inivèrsèl-a ké kréyasyon-an, an konkirans ké Gottfried Wilhelm Leibniz, di kalkil enfinitésimal. An òptik, i dévlopé oun téyori di koulò-a bazé asou òbsèrvasyon-an soulon lakèl oun prism ka dékonpozé limyè blanch-a an roun spèk vizib. Li osi envanté téléskòp ké réflèksyon konpozé di roun mirwar primèr konkav aplé téléskòp di Newton.




#Article 118: Islamism (111 words)


Islamism-an sa roun kouran di pansé musulman, ésansyèlman politik, ki aparèt o xxe syèk. Izaj-a di tèrm dipi so réaparisyon annan lanng franséz-a à finisman-an dé lannen 1970 té bokou évoliyé.

Sa pouvé osi fika di, pa lègzanp, di « chwa konsyan di dòktrin musulman kou gid pou aksyon politik-a » – annan roun asépsyon ki pa ka rékizé sèrten islamis –, oben òkò, soulon ròt, di roun « idéyoloji ki ka manipilé islam-an pou roun projè politik : transfòrmé sistenm politik ké sosyal di roun Léta an fézan di charia, don entèrprétasyon-an inivòk sa enpozé à ansanm-an di sosyété, inik sours di drwè ». A ensi roun tèrm d'izaj kontrovèrsé.




#Article 119: Istwè di Afrik (112 words)


Istwè di Afrik-a ka koumansé ké aparisyon-an di lèspès moun annan kòrn-an di Afrik-a, i té gen anviron 2,5 milyon di lannen. Kontinan-an sa konsidéré kou bèrso di mounité-an, à partir dikèl, i té gen 200 000 lan anviron, wonm modèrn-an ka étann so kò asou rès di glòb. Bò'd finisman-an di Préistwè, Sahara, ki té alò fòrmé di gran lak, ka divini arid é « ka koupé » Afrik-a an Dé, ki ka kondjwi à dé évolisyon istorik distenk ant nò-a ké sid-a.

Pannan péryòd istorik, sivilizasyon-an di Éjip antik-a ka dévlopé lon-an di Nil, é Afrik di Nò, riv sid di Méditérané, konnèt enfliyans-a dé Phénicien, dé Grèk dé Romen.




#Article 120: Istwè di Lachin (108 words)


Sivilizasyon chinwaz sa sivilizasyon atchwèl don sé orijin direk sa pli ansyenn. Dépi pli di 4000 lan, dé dinasti siksésiv té dévlopé oun sistèm birokratik élaboré, ki ka bay asé péyizan chinwa oun avantaj enpòrtan pa rapor asé nomad é asé montagnar vwazen. Sivilizasyon chinwaz a té ègzisté an tan ki tèl pa dévlopman di oun idéyoloji nasyonal konmin bazé ki té ka swiv lépòk yan asou rit ansèstral ya é chamanik, pa taoyism épi konfisyanism é bouddism, é soutou pa roun lanng ékrit konmin ki permèt di kréyé oun lyen ant diféran dyalèk é krwayans ki, si yé sa diféraman prounonsé, yé sa ékri di lamèm mannyè.




#Article 121: Istwè di lagrikiltir (128 words)


Listwè di agrikiltir-a sa listwè-a du domèstikasyon-an dé plant, dé zannimo ké di dévlopman, pa fika moun-yan, dé tèknik nésésèr pou kiltivé yé oben élvé yé, épi di modifikasyon-yan de ékosistenm kiltivé, transformé an agroékosistenm. Agrikiltir-a aparèt  endépandaman annan diférant parti di monn lò di Révolisyon néyolitik, i té gen pafwè pli di dis mil lan. Nou pouvé sipozé ki sa té koumansé pas roun agrikiltir di sibzistans. Épi, piti piti, kréyé so kò oun agrikiltir di prodiksyon é di négòs. Jòdla, enfòrmasyon-yan ki ka konsèrné marché-ya ké yé òrganizasyon, tèknik-ya ké savwar-fè ka bénéfisyé dé progré  di agronomi-a, prodjwi-ya, enstriman ké métòd di rot tèknoloji élaboré pa endistri-a di agro-fournitir, sa à dispozisyon-an di agrikiltò-a pou obténi dé nivo di prodiksyon janmen aten annan listwè-a di Wonm-an. 




#Article 122: Listwè di monn (131 words)


Listwè di mounité osi nomé listwè di monn, oben listwè inivèrsèl ka dézignen rési sentétik-a di mounité-a dipi laparisyon-an di Homo sapiens pannan lépòk préistorik jouk jòdla.

Jénétik-a ké étid-a dé fosil ka montré ki Homo sapiens modèrn ka aparèt an Afrik é présizéman o Maròk à Djebel Irhoud il té gen tchèk 350 000 lan, aprè roun lonng péryòd d'évolisyon. Dipi dé milénèr, zansèt-a di wonm, tèl Homo erectus, ja ka itilizé dé zouti mè, o fil di tan, sala ka ganyen an élaborasyon é an konplèksité. A osi o Paléyolitik ki ka dévlopé so kò langaj-a é ki antèrman dé mò ka jénéralizé so kò. Sa dannyé trè ka sigjéré oun kapasité à prévwayans-a — sépiltir maskan dékonpozisyon dé kò — é oun miyò konpréyansyon di konsèp di mò.




#Article 123: Istwè di sé Matématik (145 words)


Listwè dé matématik oben Istwè dé matématik ka étann so kò asou plizyò milénèr é annan di nonbréz réjyon di glòb ki k'alé di Lachin à Amérik santral-a. Jouk xviie syèk, dévlopman-an dé konésans matématik ka éfèktchwé ésansyèlman so kò di fason klwazonnen annan divèr andrwa di glòb. À partir di xixe é sirtou o xxe syèk, fwazonnman-an dé travay di sasé ké mondjalizasyon-an dé konésans ka mennen plito à roun dékoupaj di sa listwè an fonksyon dé domenn matématik.

Zo-a d'Ishango ki ka daté di pli di 20 000 lan sa jénéralman sité pou fika pronmyé pròv-a di konésans dé pronmyé nonm é di miltiplikasyon-an, mè sa entèrprétasyon ka rété sijèt à diskisyon. I sa di ki mégalit-ya an Éjip o Ve milénèr anvan nou lè oben an Anglétèr o IIIe milénèr té ka enkòporé dé lidé jéyométrik kou sèrk-ya, élips-ya ké triplé pitagorisyen.




#Article 124: Istwè di sé Étazini (154 words)


Lò pronmyé kolon anglé-ya té rivé atè Jamestown (Virjini) an 1607, kontinan amériken té ka konèt oun fèb dansité di popilasyon dépi plizyò milénèr. Déziré di afranchi so kò di métropol é di gouvèrné pa yé-menm, sé kolon-yan té proklamé yé endépandans an 1776 é kréyé oun nouvèl nasyon ki yé ka batizé Étazini d’Amérik. Byen ki li traversé oun lagèr sivil o koumansman di lannen 1860, jèn Répiblik-a dévlopé so kò rapidman gras à afflux d'immigrés éropéyen o XIXe syèk. À isou di Prémyé Lagèr mondyal, Étazini-ya sa douvini pli grann pwisans mondyal, douvansan gran péyi-ya di Éròp. Yé pli kité sa ran pa laswit, prannan tèt di « monn lib » aprè Ségonn Lagèr mondyal. Soupannan, défèt sibi à finisman di long lagèr di Viêt Nam an 1975 té roumété an koz sertitid amérikenn menm si dézagrégasyon di blok sovyétik o koumansman dé lannen 1990 té favorizé mentyen di yé prédominans enternasyonal.




#Article 125: Istwè dé syans (128 words)


Listwè dé syans oben istwè dé syans sa étid-a di évolisyon-an di konésans syantifik-a.

Syans-a, antan ki corpus di konésans mè égalman kou mannyè di abòrdé é di konprann monn-an, konstitchwé so kò di fason progrésiv dipi tchèk milénèr. A an éfè o lépòk protoistorik ki koumansé à dévlopé so kò spékilasyon-yan entélèktchwèl vizan à élisidé mistèr-ya di liniver-a. Listwè dé syans antan ki disiplin ka étidjé mouvman progrésif-a di transfòrmasyon di sa spékilasyon, ké akimilasyon-an dé konésans ki ka akonpagné li.

Listwè dé syans pa sa kronik-a di roun séri di dékouvèrt syantifik. A listwè-a di évolisyon-an di roun pansé, mè osi di enstitisyon ki, annan yé kontèks istorik, ka ofri à sa pansé mwayen-yan di déplwayé so kò, é di tradisyon ki ka vini anrichi li.




#Article 126: Istwè dé tèknik (115 words)


Listwè dé tèknik oben istwè dé tèknik sa étid-a di tout réyalizasyon tèknik di Wonm-an, di yé kontèks di aparisyon kou di yé répèrkisyon asou sosyété-a. Lèktir-a lapli kourant di sa listwè sa ki progrè tèknik-ya ka réponn à dé nésésité ékonomik, militèr oben sosyal, é sa pèrsonalizé pa dé entansyon ké dé projè endividjwèl. Yé listwè o kour dé laj sa donk étrwatman lyé o évolisyon dé divèrs sivilizasyon moun.

Jouk o xviiie syèk, progrè tèknik té présédé progrè syantifik, xixe siècle té oun péryòd di grann inovasyon ki ka akonpagné révolisyon endistriyèl-a, é lokazyon-an di roun rapròchman ant tèknik é syans. Dipi milyé-a di xxe syèk, progrè tèknik é syantifik sa entimman lyé.




#Article 127: Janmayk (630 words)


Janmayk, an annglé Jamaica, sa roun zilé di lanmè dé Karayb. Li ka konstitchwé roun péy,  ki ka fè pati di Lézanti-ya, ki sitchwé o sid di Kiba é à lwès di zilé Hispaniola, téritwè di Ayti é di Répiblik donminiken-an.

Inisyalman péplé pa endijenn Arawak ké Tayno, zilé-ya ka pasé anba kontròl èspangnòl à laswit-a di rivé-a di Kristòf Kolon an 1494. Ounlo endijenn ka mouri alò di maladi ké Èspangnòl-ya é ka transféré dé katib afriken. Nonmen Santiago, zilé-a ka doumòré roun posésyon èspangnòl jouk 1655, lò Langlétè-a ka konkéri é ka roubatizé li Jamaica. Anba joug kòlonnyal britannik-a li ka divini roun dé prensipal èspòrtatò di souk o monn gras à so lékonnonmi di plantasyon ki bazé asou katibaj-a. Britannik-ya ka émansipé katib-ya an 1838, é nonm di ant yé ka préféré alò lagrikiltir vivriyè o plantasyon. A pati dé lannen 1840, Britannik-ya ganyen roukou à dé Chinwè ké dé Endjen pou travayé annan plantasyon-yan. Zilé-ya ka òbténi so lenpandans di Rwéyonm-Ini 6 out 1962.

Zilé-a di Janmayk sa konstitchwé di montangn à entéryò-a dé latè, ki antouré pa roun plenn kotché ki étrwè. Pou sa rézon, tout lavil-ya ki prensipal sa sitchwé asou lakot-a. Prensipal lavil-ya sa Kingston, kapital-a, ké Montego Bay.

Chenn-yan di montangn ka aplé so kò Blue Mountains ; yé ka fè pati di pli rot pik-ya di Lézanti.

Klima-a di Janmayk sa tropikal, ké roun tan cho ké imid, byen ki latè-ya gen roun klima pli tanpéré. Présipitasyon-yan sa tré inégal di roun réjyon à ròt-a — nò-lès ki pi èspozé — sa pli abondan di jen à désanm. Dé risk di siklonn ka pézé asou zilé-a an finisman-an di lété-a é an koumansman di lotonn-an.

Non-an di péy ka provni di Xamayca(ki prounonsé an ansyen èspangnòl « chanmayia ») ki ka signifyé « latè-a di bwa é dilo », annan lanng-an dé Arawak, pèp di Lanmérik di Sid ki kòlonnizé zilé-a di Janmayk-a bò'd lannen-yan 1000. Arawak-ya pati enstalé yé kò annan Karayb-ya akoz di roun gran mouvman di popilasyon. Sa pèp ka viv di lagrikiltir-a. I ka kiltivé mi-a, mannyòk-a, tabak é dé rakaba. I ka péché é ka pratiké égalman lachas à lark. Yé ka dansé é gen dé enstrouman di lanmizik pou akonpangnen kou okarina oben tiriaman ki sa roun flit.

Mouvman nasyonnalis-ya ka dévlopé yé kò anba lenpilsyon-an di 2 lidò janmayken, Alexander Bustamante(1884-1977) ké Norman Washington Manley (en) (1893-1969). Dabò alyé épi advèrsèr politik, yé ka altèrnen o pouvwè. Manley ka agsédé o pòs di Pronmyé minis an 1955 é fika roun partizan di linité-a dé Karayb anglofonn (en), sala-a ka réyalizé so kò briyèvman annan Fédérasyon-an dé Lenn ògsidantal (1958-1962). Janmayk-a ka òbténi so lendépandans, annan kad-a di Commonwealth, 6 out 1962.

À laswit-a di lendépandans, a Bustamante ki ka obténi pouvwè-a. I ka fè roun plan di dévlopman di lendistriyalizasyon-an di péy afen di kontré povté-a. Sa politik ékonnonmik ka fè so pròv-ya, pas an finisman dé lannen 1960, to-a di mòrtalité enfantil-a diminiyé, ensi ki to-a di lannalfabétizasyon. Lèspérans-a di lavi ka ogmanté égalman, an dépi di roun kriminalité élvé.

Janmayk-a té wè nèt dé janr mizikal à sigsé, an partikilyé mento, ska, rocksteady, reggae (ké so varyan-yan, dub, dancehall, rubadub…), raggamuffin… Yé ilistré yé kò annan sa donmenn : Bob Marley, Max Romeo, Jimmy Cliff, Winston Rodney (Burning Spear), Joseph Hill (Culture (groupe)), Laurel Aitken, Peter Tosh, Bunny Wailer, U Roy, Barrington Levy, Jacob Miller, Dennis Brown, Lee Scratch Perry, King Tubby, Sean Paul, Buju Banton, Toots Hibbert (Toots and the Maytals), Shaggy, Dillinger, Garnett Silk, Capleton, Eek-A-Mouse, Albert Griffiths, Steve Wilks (en), Vybz Kartel, Elephant Man, Sizzla, Bounty Killer, Beenie Man, Stephen Marley, Rohan Marley, Ziggy Marley, Damian Marley, Ky-Mani Marley, Spice ké plen ròt òkò…

Janmayk-a gen pou kòd :




#Article 128: Japon (629 words)


Japon, an fòrm lonng Léta di Japon, an japonnen Nihon oben Nippon (日本?) é Nihon-koku oben Nippon-koku (日本国?)rèspègtivman, sa roun péy ensilèr di Lazi di Lès, ki sitchwé ant loséyan Pasifik ké lanmè di Japon, bò lès di Lachin, di Koré é di Larisi, épi bò nò di Taywann. Létimolojikman, kanjis-ya (karagtèr chinwè) ki ka konpozé non-an di Japon ka signifyé « péy (国, kuni) di lorijin (本, hon) di Solé (日, ni) » ; a konran ki Japon sa déziyen kou « péy di solé lévan ».

An japonnen, « Japon » (日本) ka di sokò Nihon oben Niponn, évantchèlman annan dokiman administratif-ya Nipponkoku (日本国?) ki prounonsé pli rarman Nihonkoku, swé « Nasyon japonnen ». Fòrm-an ka abréjé Ni-(日?), toujou an préfigs, ka sèrvi pafwè annan roun lòbjègtif kalifikatif : ensi nou ka trouvé Nicchū (日中?)[11] pou ladjègtif « nipo-chinwè » oben « sino-japonnen ». Non-an Japon sa roun ègzonnim, annéfè a roun prounonsyasyon chinwè ki transmèt answit bay Ògsidantal-ya.

Japon-an sa péplé dipi paléyolitik. Oun prézans di moun sa endiké pa larkéyoloji asou plizyò nivèl di fouy dipi pli di 12 000 lannen ; sala-a ka koumansé pa rivé-a di pèp endijenn paléyo-sibéryen Aynou, pronmyé zabitan-yan di larchipèl japonnen. An favò-a di réchofman klimatik ki ka swiv glasayon-an di Würm, Aynou rété izolé di Lérazi é té dévlopé roun fòrm di kiltir ki fondé asou lachas, kéyèt ké lapèch ki douré jouk koumansman di XXe syèk.

Sa lizòlman volontèr di 2 syèk ké douré jouk ki Létazini-ya, ké koumodò Matthew Perry, ka fòrsé Japon-an louvri sokò bay Lògsidan pa politik-a di kannonnyèr-a an signan konvansyon-an di Kannagawa an 1854 apré pyonnaj-a di dégra japonnen. Jouk-la, laplipa dé Japonnen té konnèt kou lanng ògsidantal ki néyèrlandé-a, é té dékouvri ké sirpriz lègzistans-a di ròt lanng, don annglé-a di Anmériken-yan.

Japon-an, don plizyò lavil majò té dévasté pa bonbardman-yan, sa tchipé pa troup-ya di Koumandman siprenm di fòs alyé, MacArthur. Sala-a ka mété an plas tribinal-a di Tokyo pou jijé tchèk roun di dirijan politik ké militèr di lanpir-a men ka ègzonnéré tout manm-yan di fanmi enpéryal-a ensi ki manm-yan di linité-ya di sasé bagtéryolojik.

Léta di Japon ka fòrmen annan Lès-a di Lazi, roun larchipèl di 6 852 zilé di pli di 100 m2 asou pli di trwè mil kilonmèt di lonng, fas ké Larisi (zilé Kouril), Taywann, Koré ké Lachin. Kat di sa zilé-ya — di nò bò sid, Hokkaidō (79 000 km2), istorikman péplé pa Aynou, Honshū(227 000 km2) pli gran-an ké pli péplé-a ké 105 milyon di zabitan, Shikoku (18 000 km2) ki sa zilé-a di lanmè antéryò ké Kyūshū (36 000 km2) — ka rouprézanté ésansyèl-a di roun téritwè di 377 944 km2 (95 % di téritwè di 4 000 zilé di lark ensilèr).

Japon-an sa sibdivizé an karannsèt préfègtir (oben départman), don roun préfègtir métropoliten oben métropòl (Tokyo), oun préfègtir ensilèr oben téritwè (Hokkaidō), 2 préfègtir gouvèlmantal oben gouvèlman irben (Préfègtir di Losaka ké Préfègtir di Kyoto) ké 43 préfègtir riral.

Kiltir japonnen-an sa enfliyansé pa sa-a di Lachin é di Koré. Mé sopa fika osi distenk. Lenfliyans kiltir étranjé istorikman éfègtchwé yé kò vya Koré-a difèt di yé prògsimité jéyografik. Rivé-a dé Potidjé ké plita dé Anmériken modifyé enpé sa sistenm.

Sosyété japonnen-an sa lengwistikman tré inifòrm ké 98,2 % di popilasyon-an ki ganyen japonnen-an kou lanng matèrnèl. 1,8 % ki ka rété ka konstitchwé prensipalman popilasyon-yan di imigran ki vini di Koré (sèt san mil moun) é di Lachin (trwè san senkant mil moun), ensi ki di Vyétnanmyen, di Brézilyen, d’Anmériken(kat-ven mil moun), d’Éropéyen (karant-senk mil moun). I ka ègzisté tchèk varyasyon djalègtal asou zilé-a d’Okinawa. Aïnou d’Hokkaidō sa toujou palé à entéryò-a di kouminoté-a di pèp otogtonn mé ka rété néyanmwen an vwè di disparisyon.

Japon-an gen pou kòd :




#Article 129: Jiroskòp (112 words)


Oun jiroskop (di grèk « ki ka òbsèrvé rotasyon-an ») sa roun aparèy ki ka èsplwaté prensip-a di konsèrvasyon-an di moman angilèr an fizik (oben òkò èstabilité jiroskopik oben léfè jiroskopik). Sa lalwa fondamantal di mékanik-a lé ki absans-a di koup apliké à roun solid an rotasyon, sala ka konsèrvé so aks di rotasyon envaryab. Lòské roun koup sa apliké à aparèy-a, i ka provoké roun nitasyon di solid an rotasyon. Annan kaptò-ya : oun jiroskòp sa roun kaptò di pozisyon angilèr é roun jiromèt oun kaptò di vitès angilèr. Jiroskòp-a ka bay pozisyon angilèr (soulon oun, Dé oben trwa aks-ya) di so référansyèl pa rapò à roun référansyèl inèrsyèl (oben galiléyen).




#Article 130: Jou (162 words)


jou oben lajounen sa entèrval di tan ki ka séparé lévé di kouché di Solèy. Jou sa présédé pa lob bonmanten é ka lésé plas o krépiskil swè. So koumansman (pa rapò a minwi lò lokal) é so douré dépandan di lépòk di lannen é di  latitid ; ensi,  jou pouvé douré 6 mwa à pol térès-ya.

Pa ègstansyon, jou oben lajounen ka dézigné ansanm-an di roun jou é di roun lannwit konsékitif é ka korèsponn à roun rotasyon konplèt di Latè asou li-menm pa rapò à roun pwen jéyografik bay. Jou-ya sa tradisyonèlman rougroupé an lasimèn é ka poté an gwiyanè kou non lendi, mardi, mèrkrédi, Jédi, vandrédi, sanmdi ké Dimanch.

Anfen, jou-a sa osi non di entèrval ki ka séparé roun moman di so landimen a lamèm lò o menm andrwa, pa lègzanp ant 1é janvyé à 13 lò ké 2 janvyé a 13 lò menm lannen-an. Nou ké palé tchèkfwè andan sa ka di  jou kouran oben lajounen glisant.




#Article 131: Joudayism (152 words)


Joudayism-an (di grèk Ιουδαϊσμός, yiddish : יידישקייט yiddishkeit, ladino : ג’ודאיסמו Djudaismo, alman : Judentum, ébré : יהדות yahadout) sa varyabman défini kou « roun fòrm di lavi rélijyéz don karaktéristik ésansyèl-a sa krwayans à roun Fika souprenm, lotò — di tchèk mannyè ki nou ka konsouvwè so aksyon — di linivèr-a ki li ka gouvèlné pa so providans », oben kou « rélijyon dé Jwif, ensi ki téyoloji-a, lalwa-a ké tradisyon kiltirèl-ya di pèp jwif », oben kou « roun rélijyon […], oun kiltir — rézilta oben fonnman di rélijyon-an, mè ki gen roun divini pròp, […] oun sansibilité difiz fèt di tchèk lidé ké souvni, di tchèk koutim ké émosyon, di roun solidarité ké jwif-ya ki pèrsékité antan ki jwif » oben kou « ansanm dé ritchwèl ké dé ròt pratik, dé krwayans ké dé valò, dé lwayalté istorik ké politik ki ka konstitchwé aléjans-a o pèp di Israyèl ».




#Article 132: Journalism (109 words)


Journalism-an (/ʒuʀnalism/) sa aktivité-a ki ka konsisté à roukéyi, vérifyé oben koumanté dé fè pou poté yé à atansyon-an di piblik andan médja-ya an rèspèktan oun menm déyontoloji di journalism, ki ka roupozé asou projèksyon-an dé sours di enfòrmasyon, di korèspondan di lagèr o journalism d'envèstigasyon, san bliyé ròt èspésyalizasyon-ya : désinatò di laprès, journalis reporter d'imaj (JRI), fotojournalis, séjrètèr de rédaksyon, kritik mizikal oben éditoryalis.

Lalwa-a Brachard é lalwa-a Cressard té défini oun èstati di journalis profésyonèl an Frans inik : manswalizé oben pijis, péyé à artik-a oben à foto-a, li gen menm drwè-ya ké menm dévwar-ya, so antrépriz ki ka bénéfisyé an kontparti di lèd-a à laprès-a.




#Article 133: Jules César (111 words)


Jules César (laten : Caius Iulius Caesar IV à so nésans, Imperator Iulius Caesar Divus aprè so lanmò) sa roun jénéral, wonm politik é markè-palò romen, né atè Rome 12 oben 13 jwiyé 100 anv. J.-K. é mouri 15 mars 44 anv. J.-K. (o ides di mars), annan menm lavil-a.

So désten ésèpsyonèl té marké monn romen ké listwè inivèrsèl : anbisyé é briyan, li ka pézé so kò asou kouran réfòrmatò é démagòg pou so asansyon politik ; stratèj é taktisyen abil, li té ka roupousé frontchèr romenn-yan jouk Rhin é à loséyan Atlantik-a an konkéran la Gaule, é té ka itilizé so léjyon pou anparé so kò di pouvwar.




#Article 134: Jèn (114 words)


Oun jenn, an jénétik sa roun inité di baz d'érédité ki an prensip ka prédétèrminé oun trè prési di fòrm-an di roun òrganism vivan, tèl ki défini an 1909 pa Wilhelm Johannsen. Oun mannyè di wè fizik, oun jenn sa roun fragman di lokis ki détèrminé di roun sékans d'ADN.

Oun jenn « paramèt » sentèz-a di roun ARN ki bay, an prédéfinisan so èstriktir é, kidonk, sala di évantchwèl protéyin-an oben di évantchwèl polipèptid-a ki sentétizé à partir di sa ARN : a sa ki ka étidjé byoloji molékilèr.

Sa Dé laspè di nosyon-an di jenn sa sans korèsponn, roun o nivo fizik ké molékilèr, ròt o nivo di prensip é di érédité-a.




#Article 135: Jé di azar (105 words)


Oun jé di azò sa roun jé don déroulman-an sa parsyèlman oben totalman soumèt à chans-a. Sala pouvé provini di roun tiraj oben di roun distribuyen di kart, di roun jité di dé, etc. Lòské jé-a sa totalman soumèt o azò, nou ka palé di jé di azò pir. Lòské jouwò-a divèt déyèrminé so aksyon an fonksyon d'événman aléyatwar ki pasé oben fitir é di probabilité, nou ka palé pli volontché di jé di azò rézonnen.

Tèrm-an jé di azò ka dézigné égalman jé-ya di lajan, jé-ya du grataj kou machin-yan à soumaké. Laplipa di sa dannyé-ya sa dé jé di azò pir oben rézonnen.




#Article 136: Jé di sosyété (101 words)


Jé di sosyété-a sa roun jé ki ka pratiké so kò à plizyò moun, pa opozisyon o jé ki ka pratiké yé kò sèl, jé solitèr oben kas-tèt.

Byen ki li pa gen di définisyon inivèrsèl é ki konplètman satisfézant, li sa posib di tanté di an aproché so kò.

Pratik-a dé jé di sosyété sa roun aktivité lidik é lwézi ki ka déroulé so kò à plizyò an rèspèktan oun règ ki ka défini mwayen-yan, kontrent-ya ké lòbjèktif-ya à atenn o kour di parti-a. Finalité-a di sa aktivité sa divèrtisman-an ki partisipan-yan ka an rétiré an éséyan di ranpòrté parti-a.




#Article 137: Jé vidéo (126 words)


Oun jé vidéyo sa roun jé élèktronik ki doté di roun entèrfas itilizatò ki ka pèrmèt oun entéraksyon di moun lidik an jénéran oun routour vizwèl asou roun dispozitif vidéyo. Jouwò-a di jé vidéyo ka dispozé di périférik pou aji asou jé-a ké pèrsouvwè konsékans-ya di so zak asou roun anvironnman virtchwèl. Mo-a « vidéyo » annan jé vidéyo-a ka fè tradisyonèlman référans à roun dispozitif d'afichaj di tram, mè à laswit-a di vilgarizasyon-an di tèrm i ka enpliké atò tout tip di dispozitif d'afichaj. 

Sistenm élèktronik-ya ki itilizé pou jwé à dé jé vidéyo, ki konnèt anba non-an di plat-fòrm, pouvé fika osi byen di gro òrdinatò, ki di piti aparèy pòrtab, tèl ki bòrn-an d'arkad, konsòl-a di jé vidéyo, òrdinatò pèrsonèl oben òkò smartphone.




#Article 138: Jéoloji (120 words)


Jéyoloji-a (di grèk ansyen gê, Latè-a, ké logos, diskou-a) sa syans-a don prensipal-a lòbjè di étid sa Latè-a, é pli partikilyèrman litosfè-a. Disiplin majò dé syans di Latè-a, li ka bazé so kò an pronmyé lyé asou òbsèrvasyon-an, épi ka établi dé ipotèz ki ka pèrmèt di èspliké ajansman-an dè ròch ké dé èstriktir ki ka afèkté yé afen di an rikonstitchwé listwè-a é processus-ya ki an jé. Tèrm-an « jéyoloji » ka dézigné  égalman ansanm-an dé karaktéristik jéyolojik di roun réjyon, é ka étann so kò à étid-a dé zas.

Jéyoloji modèrn-an ka pran fòrm à partir di xviie syèk, di dézi di konprann èstriktir-a di Latè-a é di roun sèrten nonm di mékanism à lorijin-an di fénomenm natirèl.




#Article 139: Jéométri (117 words)


Jéyométri-a sa parti-a dé matématik ki ka étidjé figir-ya di plan é di lèspas-a (jéyométri éklidjenn).

Dipi finisman-an di xviiie syèk, jéyométri-a ka étidjé égalman figir-ya ki ka apartni à ròt tip di lèspas (jéyométri projèktiv, jéyométri ki pa éklidjenn, pa lègzanp).

Dipi koumansman-an di xxe syèk, sèrtenn métòd di étid di figir di sa lèspas-ya transfòrmé yé kò an branch otononm dé matématik : topoloji, jéyométri diféransyèl, é jéyométri aljébrik, pa lègzanp.

Si nou lé anglobé tout sa asépsyon-yan, i difisil di défini sa ki fika, jòdla, jéyométri-a. A ki inité-a dé divèrs branch di « jéyométri kontanporenn »-an ka rézidé plis annan dé lorijin istorik ki andan roun kèlkonk kominoté di métòd oben di lòbjè.




#Article 140: Jéyografi (117 words)


Jéyografi-a (di grèk ansyen γεωγραφία – geographia, konpozé di « η γη » (hê gê) (Latè) é « γραφειν » (graphein) dékri, épi di laten geographia, litéralman amòrfwazé pa « désen di Latè ») sa roun syans ki gen pou òbjè dèskripsyon di Latè é an partikilyé étid-a dé fénomèn fizik, byolojik é di moun ki ka prodjwi so kò asou glòb térès. Pòrtay di enfòrmasyon jéyografik di gouvèrnman di Québec ka défini jéyografi-a kou « roun syans di konésans-a di laspè atchwèl, natirèl é di moun di sirfas térès. Li ka pèrmèt di konprann òrganizasyon spasyal di fénomèn (fizik oben di moun) ki ka manifèsté so kò annan nou anvironnman é ka fasonnen nou monn ».




#Article 141: Kanmopi (662 words)


Kanmopi sa roun koumin fransé di DROM di Lagwiyann ki tradisyonnèlman abité pa Nativ anmériken-yan di pèp otogtonn dé Téko ansyennman nonmen Émériyon, ensi ki pa dé anmérendjen Wayanmpi. Li sa isou di siprésyon-an di téritwè di Linini-a pa dékrè-a di 17 mè 1969 é di so divizyon an koumin. A roun koumin frontalyé ké municipio brézilyen-an di Laranjal do Jari.

Koumin-an, di roun sipèrfisi di 10 030 km², sa sitchwé asou bò-ya di flòv Loyapòk é travèrsé pa larivyè-ya Kanmopi ké Yaloupi.

Sa tré vas koumin kontinantal sid lès (3e di Lafrans pa so sipèrfisi), ki sitchwé an péy pèp nativ Téko ké Wayanmpi sa agsésib san lotorizasyon préfègtoral pou bour-a, sof pou vilaj-ya di Trwè So, ki enstitchwé an 1970 épi révizé an jen 2015. Nou pwé alé an lavyon ké roun pis di lavyasyon an béton, pis-a sa achévé an 2016 é louvri pou piblik-a an 2017 oben an piròg an roumontan Loyapòk, an 4 à 6 lèr soulon sézon à pati di So Maripa koumin di Senjòrj Loyapòk oben soulon tip di piròg ké motò ki itilizé. Koumin-yan ka trouvé so kò an bouchou-a di flòv Loyapòk é di larivyè Kanmopi, li ka anglobé osi vilaj-ya di Trwè So à roun lajòrnen di piròg an sézon rot é dé lajòrnen di piròg an sézon sèk.

Koumin-an ka dispozé o bour di lib sèrvis  ké 2 zépisri épi roun réstoran, di roun jandanbri é di roun sant koté ka òvré 2 médsen ké 2 enfirmyé, 4 transpòtò flivyal ki ka fè lyannaj ant So Maripa/Kanmopi ké Trwè-So. Lékòl primèr, ka akéyi anviron 200 zélèv. Oun kolèj ki aplé kolèl Paul Suitman sa égalman prézan.

Plis bò sid, anviron 150 kilonmèt pli laro asou Loyapòk, ka trouvé so kò vilaj-a di Trwè So. Sa vilaj ka fè pati di koumin-an di Kanmopi kou dizenn-yan di piti vilaj égrennen asou sa flòv ké larivyè Kanmopi.

Dat-a di kréyasyon di koumin-an ka roumonté à 1969 é sa dannyé sa konsidéré , di fèt, kou pronmyé koumin nativ anmériken di Lafrans.

An mimisouk vilaj-a, i ganyen roun pyéfronmaj, a roun bidim pyébwa. Soulon kozman-yan, pèp Nativ anmériken-yan ka établi yékò òbò pou konstrwi yé zabita. Li sa vizib di tré lwen ki a dipi lè-ya oben pa flòv-a.

Anvan sa, konsantrasyon di pèp nativ té pli rot asou Loyapòk, vilaj-a té ka poté non-an di Alikoto. Bon nonm di ansyen Wayanmpi ki prézan atchwèl asou bour-a sa nèt laba é asou larivyè Kanmopi Simirit ké vilaj W+WA.

Dipi 2013 roun jimélaj sa anvizajé ké alzasyen di Muttersholtz .

Byen ki tourism-an swé limité pa nésésité di roun lotorizasyon di lagsé pou randé so kò annan vilaj-ya di Trwè-So piski bour di Kanmopi sa soti di ZAR, à Kanmopi, divèrs projé touristik sa an kour an 2011. A karbé di pasaj, di jit oben di réstoran (Kan MOKATA ké lakrik MEMORA). Dé éli ka swété  ki sistenm di lotorizasyon pa ka antravé dévlopman touristik-a.

Bwéson tradisyonnèl di pèp nat. anmériken sa kachiri-a (égalman aplé kachichi an potidjé, kasiri an Wayanmpi ké koukou an téko). A roun bwéson ki fébman alkolizé ké baz di tibèrkil oben frwi di palmyé oben ròt frwi. Kachiri-a di référans sa kachiri di mannyòk, mé i ganyen égalman ké patat dous, parépou, iyanm, etc. Kasav (galèt di mannyòk) sa baz-a di lalimantasyon-an.

Annan bibron-an di timoun, nou ka trouvé égalman di kachiri mé ki pa fèrmanté kidonk san lalkòl.

Nativ anmériken-yan pouvé chasé ké péché libman, menm lèspès-ya ki protéjé pa konvansyon di Washington, anvan ki pèrmi-a di chas fika délivré.

Kanmopi sa sitchwé annan roun dé réjyon ki pli rich-ya di monn an matchè di byodivèrsité. Réjyon-an sa égalman orifèr. Zonn-yan di pèch dé Wayanmpi ké Téko di sa koumin é di vilaj té oben sa òkò ilégalman òrpayé é té fika pafwè di manyen entansiv (1986-1987), sa ki ka èspliké to-ya di mèrkir tré élvé ki détègté  annan chivé-ya dé moun tèsté an 1997 pa dé sasò fransé.




#Article 142: Kannanda (711 words)


Kannanda [kanadɔ] oben [kanada] (an annglé : [ˈkænədə]) sa roun péy ki sitchwé annan pati sèptantriyonnal-a di Lanmérik di Nò. Monnarchi konstitisyonnèl fédéral ké réjim palmantèr, ki konpozé di dis provens ké trwè téritwè, péy-a sa ankadré à lès-a pa loséyan Atlantik, o nò pa loséyan Argtik é à lwès pa loséyan Pasifik. Létazini-ya sa sèl péy frontalyé-a, o sid é o nò-lwès. Téritwè térès kannandjen-an ka étann so kò asou 10 milyon di kilonmèt karé, sa ki ka fè di li dézyenm péy-a ki pi vas-a o monn apré Larisi. An 2016, i ka konté anviron 36 milyon di zabitan é sa ensi 37e péy-a ki pi péplé-a di monn. Téritwè-a ka kontni pli di 31 700 lak, sa ki ka fè di Kannanda péy-a ki ka posédé parmi pi gran rézèrv-ya dilo dous di glòb. Lanng ofisyèl-ya o nivèl fédéral sa annglé-a ké fransé-a. Kapital fédéral-a sa Otawa é lanmonnen dolar kannandjen-an.

Non-an di Kannanda ka provni di mo irokwè « kanata », « k » ka prounonsé so kò kou « g » ké « t » kou « d » (« vilaj », « létablisman » oben « latè »). An 1535, zabitan endijenn-yan di atchwèl lavil-a é réjyon di Kébèk té ka itilizé sa mo pou gidé navigatò bréton Jacques Cartier jouk vilaj di Èstadakonnen. Cartier té ka itilizé pa laswit mo-a « Kannanda » pou déziyen sa vilaj, mé osi pou ansanm-an dé latè di Donnacona (chèf di Èsadakonnen).

Alò ki Panjé-a fika òkò ki roun imans téritwè, à lè paléyozoyk, fòrmasyon-an ké dévlopman-an di chenn-an di montangn dé Apalach ka koumansé dipi péryòd dévonnyen, i ganyen 410 milyon di lannen. Apré divizyon-an di Panjé-a an koumansman di lè mésozoyk, pati sèptantriyonnal-a di sala-a, Lorazi - (Lor)ansyen + Lér(azi), ka divizé so kò an 2 lò di péryòd jirasik-a. Pati ògsidantal-a té ka fòrmen sa ki ka divini plita Lanmérik di Nò é ka dérivé pannan plizyò milyon di lannen jouk so lanplasman atchwèl. Épi, fòrmasyon-an dé montangn roché ki té ka koumansé i gen 138 milyon di lannen lò di péryòd krétasé-a.

Pa laswit di kowalisyon-an lò di Konférans di Charlottetown é di Konférans di Kébèk an 1864, ensi ki di Konfédérasyon di Lonn an 1866, Papa-ya di Konfédérasyon-an té ka antrouprann di inifyé trwè kòlonni-ya — Kannanda-Ini, Nouvèl-Lékòs ké Nouvèl-Brunswick — ki ka mennen ensi à kréyasyon-an di Dominion of Canada. Lak-ya di Lanmérik di Nò britannik di 1867 ka kréyé sa dominion anba non-an di Kannanda, ké kat provens distenk : Ontaryo, Kébèk, Nouvèl-Brunswick ké Nouvèl-Lékòs.

Kannanda ka tchipé majò pati-a di pòrsyon sèptantriyonnal-a di Lanmérik di Nò, ki ka étann so kò di loséyan Atlantik à lès jouk loséyan Pasifik à lwès, é o nò bò'd loséyan Argtik. I ka patajé roun frontchè térès koumen ké Létazini-ya o sid é rounòt ké sa menm péy o nò-lwès (ant Lalaska ké Yukon di menm ki nò-a di Lakolonbi-Britannik). I ka patajé osi roun frontchè maritim ké Lafrans (Sen-Pierre-ké-Miquelon) ké Dannmark (Growennlann). Dipi 1925, Kannanda ka réklanmen pòrsyon-an di Largtik ki ka étalé so kò ant méridjen-yan 60ºO et 141ºO ; sa réklanmasyon sa toutfwè pa fika roukonnèt inivèrsèlman. Létablisman ki pli nòrdik-a di Kannanda, é di monn, ka sitchwé so kò atè Alert (Nounavout), baz dé Fòs larmé kannandjen, o pik di Zilé d'Ellesmere (latitid 82,5ºN à 834 kilonmèt — 450 milles maren — di Pòl Nò). Kannanda sa pli gran péy-a di monn apré Larisi.

Kiltir kannandjen-an sa enfliyansé pa kiltir-ya ké tradisyon annglé, fransé, irlandé, ékosé ké otogtonn, ensi ki pa kiltir anmériken-an an rézon di prògsimité-a é dé léchanj di kapital di moun ki ka ègzisté ant 2 péy-ya. Plizyò fòrm di médja é di divèrtisman anmériken sa popilèr é omniprézan o Kannanda. À lenvèrs-a, plizyò prodjwi é divèrtisman kannandjen ganyen rounlo sigsé atè Létazini é toupatou annan monn-an. Plizyò prodjwi kiltirèl sa atchwèlman jénéralman koumèrsyalizé bò'd roun marché nò-anmériken inifyé, oben roun marché global, byen ki sèrten réjyon ka konsèrvé yé èspésifisité. Notanman réjyon-an dé Maritim ki ka konsèrvé roun fòlklò o lè di kiltir sèlt irlandé é ékosé é ki, pa fèt-a menm, ka armonnizé so kò ké prensipal tré-a di kiltir-a di Lakadi é di Kébèk don fòlklò sa anpren di ritm galo-ronmen di Lagol sèltik-a.




#Article 143: Kaoutchou (matéryo) (149 words)


Kaoutchou sa roun matéryo ki pouvé fika òbténi swé pa transfòrmasyon di latèks ki sékrété pa sèrten véjétal (pa lègzanp, évéya), swé di fason sentétik à partir di monomèr isou d’idrokarbir fosil. I ka fè parti di fanmi-a dé élastomèr.

Kaoutchou natirèl-a (sig NR, natural rubber) sa roun polizoprénoyid. Chéma réyaksyonèl ki ka korèsponn à fòrmasyon-an di NR, ki ka itilizé fotosentèz-a, sa trè konplèks.

Istwè-a di kaoutchou ka koumansé byen  anvan finisman-an di xve syèk lòrdké à laswit-a dé Grann dékouvèrt, Éropéyen-yan koumansé à òbsèrvé, an Amérik santral é an Amérik di Sid, izaj sékilèr-a ki ka fè popilasyon otoktonn-yan di roun matchè alò enkonnèt an Éròp. Ka provini di latèks isou di diférant plant - don évéa é gayil -, Amérendjen-yan ka konfèksyonnen dé lòbjè kouran, ki fabriké pa moulaj asou larjil : bal, twèl andjwit, tòrch, ki yé ka randé étanch an pasan yé annan lafimen-an.




#Article 144: Kapitalism (114 words)


Kapitalism-an ka dézigné ékonomi-a di marché, wè anba ang-an di rol dé kapitalis, antrouprounò oben épargnan, é di montan di yé envèstisman annan prodiksyon-an di byen é di sèrvis. Ékonomi-a di marché ka dézigné ansanm-an dé sistenm ékonomik ki ka nèt di propriyété privé-a dé mwayen di prodiksyon, di lib échanj asou dé marché ké di lib konkirans-a. Sa prensip-ya di libèrté sa promi pa mouvman-yan di pansé di libéralism.

Antroupriz-a di prodiksyon di byen ké sèrvis ka kréyé di valò-a ajouté pa diférans-ya ant so vant-ya ké so acha-ya. Valò-ya ki ajouté ka pèrmèt di péyé salèr-ya ké charj-ya, épi di réminéré envèstisò-ya si li ka rété oun bénéfis nonmen « profi ».




#Article 145: Karayb (384 words)


Karayb-ya  (égalman nomé Karayb-a, lèspas karayb, oben òkò lèspas dé Karayb) sa roun réjyon di glòb ki ka korèsponn o basen ki ka vèrsé di lanmè dé Karayib. Nou ka kalifyé yé pafwè di « Méditérannen-an di Nouvèl Monn ». Karayb-ya sa roun anba-ansanm di kontinan anmériken.

Karayib ka sitchwé so kò annan oun klima tropikal cho sa ki ka enkli oun sézon di lapli é oun sézon sèch don sa parti di glòb gen oun tanpératir ki ka varyé ant 25 °C é 32 °C tout o long di lannen. Karayib-ya ka konprann ésansyelman lark antiyè formé pa Grann Zantiy ké Piti Zantiy.

Karayib ka réparti so kò an 14 Léta souvren ké 17 dépandans.

Dépandans

Frontyèr maritim ant péyi dé Karayib.

Lapélasyon Lenn ògsidantal sa tonbé an dézwétid an gwiyannen mé ka rété izité an annglé anba fòrm-an di West Indies. Sa apélasyon istorik pa sa lyé à okin réyalité jéyografik mè inikman à oun èspéryans istorik konmin à partir dé vwayaj di Christophe Colomb an 1492 - 1504. Nou ka palé endiféraman di Karayib oben dé Karayb pou kalifyé menm antité a. Li sa distenk dé Lézanti ki sa roun larchipel é ki ka rougroupé ansanm dé zilé di lark antiyé.

Lèspas karayb té marké kiltirèlman pas diférant kolonnizasyon oksidantal ya é sosyété èsklavajis ya ki té enplanté. So zabitan sa Karayibéyen yan (féminen Karayibéyenn) é pas Karayib ya ki sa roun étni amérendyenn ki té ka viv anvan di sa chasé pa kolon yan.

Kou zonn dé Karayb sa konpozé di piti péyi, sala ka fè an sòrt ki ékonomi ka varyé énòméman. Li ka alé andan ekstrèm ya ki-lé-di ki nou pé routrouvé di lapovté, di larichès, dé gran lèspas é dé mikro-Léta, dé téritwar pa endépandan é dé péyi souvren.

Karayib ya ka konporté oun trè grann diversité véjétal. Nou ka routrouvé prè di 13 000 lèspès don pli di 6500 lèspès andémik asou lil di Cuba. Di plis, Karayib ya sa répouté pou gen oun trè larj diversité an matyèr di zannimo.

Karayb-ya sa jòdla fragmanté an oun piti nonm di Léta é di téritwar dépandan, ki ka tanté di òrganizé so kò an roun antité réjyonal enternasyonal. Dannyé a ki té kréyé sa Lasosyasyon de Léta di Karayb (ALK, AEC an espagnol ou ACS an annglé).




#Article 146: Karbonn (111 words)


Karbonn-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 6 é di senbòl C. I ka posédé trwa izotòp natirèl : 12C, 13C é 14C ; Dé pronmyé-ya sa èstab tandi trwazyenm-an sa radjoaktif di dimi-lavi 5 730 lannen.

Karbonn-an sa éléman-an ki pli léjé du group 14 di tablo péryodik. Kò senp karbonn-an ka prézant plizyò fòrm  alotropik don prensipalman grafit-a ké djanman-an. Éléman karbonn-an divèr li konpozé inòrganik kou djòksid-a di karbonn CO2, é roun grann varyété di konpozé òrganik é di polimèr. A éléman-an di baz di tout fòrm-yan di lavi ki konnèt.

Karbonn-an sa 4e éléman-an ki pli abondant annan linivèr-a é 15e ki pli abondant annan krout térès-a.




#Article 147: Kari dantè (108 words)


Kari dantè-a, oben jis kari, maladi enfèktchéz di dan-an, sa roun lézyon di lémay-a, di dantin-an, é/oben di pilp/séman.

Kari-a sa maladi ki kourant koté fika moun-an, mè pou laplipa dé ròt manmifè, kari-a ka témwagné di roun santé jénéral ki dégradé é di karans alimantèr.

Koté wonm-an, li té aparèt o kour di lépòk néyolitik-a : à laswit-a di sédantarizasyon-an ki asosyé à domèstikasyon dé séréyal, chanjman-an di réjim alimantèr ki aparèt akoz di konsomasyon-an dé farin ki pèrmèt so aparisyon. Dan moun-yan ki ka daté di sa péryòd mè ki ka apartni à dé popilasyon ki ka viv òkò di lachas-a pa fika atent di kari.




#Article 148: Kataliz (106 words)


Kataliz (di grèk ansyen κατάλυσις Katalysis, détaché) ka référé so kò à aksélérasyon-an oben réoryantasyon di sinétik di réyaksyon o mwayen di roun katalizò, é annan sèrten ka pou sélèktivité pou dirijé réyaksyon andan roun sans ki priviléjyé (réyaksyon konkirant, prodiksyon di roun prodjwi plito ki rounòt). Katalizò-a sa itilizé an kantité bokou pli fèb ki prodjwi-ya ki prodjwi réyaktif-ya. I pa ka aparèt an jénéral annan bilan-an di réyaksyon, kidonk pa annan so ékwasyon global. Soupannan molékil-ya di katalizò ka partisipé à réyaksyon-an annan roun étap, sa ki ka èspilké yé enfliyans asou vitès di réyaksyon-an, é answit yé sa réjénéré annan roun étap sibsékant. 




#Article 149: Katibaj (871 words)


Katibaj-a sa kondisyon-an di roun endividi ki privé di so libèrté, ki ka divini propriyété-a, èsplwatab é négosyab kou roun byen matéryèl, di rounòt moun. Défini kou roun « zouti ki annimen » pa Aristote, katib-a ka distengé sokò di srèf, di kaptif oben di fòrsa(kondisyon vwézen annan lèsplwatasyon) pa labsans-a di roun pésonnalité jiridik pròp. Tchèk larèl (koutim, lalwè…) varyab soulon péy-a ké lépòk ki konsidéré, ka figsé kondisyon-yan pa lakèl nou ka divini katib oben nou ka arété di fika roun, ki limitasyon sa enpozé bay mèt, ki marj di libèrté épi protègsyon légal katib-a ka konsèrvé, ki mounité (ki lanm, asou plan rélijyé-a) nou ka roukonnèt li, ets. Lafranchisman-an di roun katib (pa so mèt oben pa lotorité-a di roun rot plasé) ka fè di li oun afranchi, ki ganyen oun èstati pròch di sa di lendividi òrdinèr-a.

Oun katib sa roun endividi ki privé di so libèrté oben di roun pati di sala pa larèl-ya an vigò annan péy-a ké lépòk ékonnonmik ki konsidéré. Li sa roun enstriman ékonnonmik anba dépandans-a di roun mèt, ki pouvé fika vandé oben achté. Katibaj-a ka diféransyé sokò di sèrvaj pa so èstati di « propriyété », é an konsékans pa privasyon-an di so libèrté fondamantal-ya.

Ronm té ka pratiké katibaj-a, kou ròt pèp antik, laten-an té ka dispozé di roun tèrm pou dézignen katib-a : servus, ki mennen jouk tèrm « sèrvil » ké « sèrvitid », rélatif pou katib-a ké so kondisyon. Sa palò té osi bay nésans tèrm-an « srèf » di Mwéyen Laj épi an modèrn « sèrvis » ké « sèrvitò ».

Katibaj entèrn-an pa lopozisyon ké katibaj èstèrn-an, ka karagtérizé sokò pa rédjigsyon an katibaj di manm-yan di roun kouminoté (rélijyé, étatik, lignajèr oben ròt). Katibaj entèrn-an, pouvé fika asimilé ké katibaj pou dèt oben ké sa fòrm ki mwen rèd ki nou ka nonmen sèrvitid pou dèt, ka rézilté di posibilité-a di vandé so timoun-yan an katibaj, di vandé swémenm so kò oben di fika rédjwi an sa kondisyon pou koz di dèt ensolvab. A contrario, katibaj èstèrn-an sa sala ki ganyen pou sours iltim lagèr-a. Sof pou pèp Aztèk, i pa ka ègzisté pyès lègzanp di sosyété ki té ka pratiké katibaj entèrn-an san pratiké osi katibaj-a di lagèr. Katibaj entèrn-an sa donk pa roun fè partikilyé annan katibaj-a an jénéral. Ni Léròp krétchen-an, ni monn arabo mouzoulman té ka pratiké katibaj entèrn-an. Pakont, annan lépòk prékolonnyal di trèt négriyé, toulédé té ka konsidéré léjitim di pourvwè sokò an katib atè Lafrik.

Kod di Hammurabi (anviron - 1750 anv. J.-K.), tègs di lalwè babilonnyen, ka mansyonnen pou Lanmézopotanmi tchèk sangsyon jiridik ki ka mennen an katibaj kou réjè-a di so paran pa roun timoun ki adòpté.

Anba Répiblik ronmen-an, sèrten zenfragsyon ka antrennen déchéyans-a di drwè sivik-ya (capitis deminutio maxima) : dézèrtò-ya ké sitwéyen ki dérobé yékò ké senns pouvé ensi fika vandé kou katib pa roun majistra, an dèrò di Ronm toutfwè. Anba Lanpir ronmen-an, kondannasyon annan min (ad metalla) sa roun di penn-yan ki té ka fè plis pè.

Atè Létazini, pannan lépòk katibaj, Nwè lib-ya pouvé fika kondannen pou katibaj pou roun ansanm di zenfragsyon jiridik ki asé larj : lakéy-a di roun katib fijitif, fèt-a di rété asou téritwè-a di sèrten Léta, kou Virjini-a, roun lannen apré so lémansipasyon.

Sèrvitid-a pou dèt ka rézilté di roun prosédou, ki pafwè ankadré jiridikman, ki té ka konsisté di akité sokò di roun kréyans pa labandon-an di propriyété-a di swé pou so kréyansyé. Frékanté parmi péyzan pov atényen-yan, Li té menm fika entèrdi pa Solon bò VIe syèk anv. J.-K., li ka konstitchwé roun di fòrm-yan di katibaj ki ka pèrsisté annan péryòd kontanporen-an.

Maronnaj-a té non-an ki té bay pou chapé-a di roun katib di propriyété di so mèt atè Lanmérik, atè Lézanti oben annan Maskarengn-yan annan lépòk kolonnyal-a. Fwiyar-a limenm té aplé « maron » oben « nèg maron », « nwè maron » wè « simaron » (dapré tèrm èspangnòl-a di lorijin).

An drwè pozitif, prowibisyon-an di katibaj-a di moun sa konténi annan artik-ya 4 di konvansyon éropéyen-an di drwè éropéyen-yan, di drwè wonm-an ké Déklarasyon inivèrsèl-a di drwè  wonm-an, artik 8 di pakt entèrnasyonnal ki rélatif pou drwè sivil ké politik di LNI, annan konvansyon di Jénèv di 1926, di New York di 1956, di OIT di 1930 é 1936.

Brézil-a té dannyé péy-a di Lanmérik ki aboli katibaj-a, an 1888, pa Lalwè dilò (Lei Áurea), san konpansasyon pou propriyété-ya. Sa lalwè té signen pa Prensès réjan-an Isabelle, pannan labsans-a bò étranjé-a di so papa, Anprò Dom Pedro II.

An 1865, Létazini-ya ka pronmilgé 13e lanmandman ki ka entèrdi katibaj-a. Késyon-an di katibaj-a té kondjwi Abraham Lincoln pronmèt labolisyon-an si li té éli. So lélègsyon té mennen Léta-ya di Sid doumandé sésésyon-an. Sala té roufizé pas li té ké privé kès fédéral-ya di lésansyèl-a di so zenpo-ya, é a la ki lagèr sivil-a, nonmen lagèr di Sésésyon, ki swiv épi fika Djopopo ki pi mèrtriyé-a di tout listwè péy-a. A pou pa bliyé ki Tègzas té fè kaba sésésyon ké Mègsik-a lò li osi té aboli enpé plito katibaj-a.

Tchèk jou di konmémorasyon di labolisyon-an ka ègzisté annan tout zilé-ya di Lézanti-ya sof annan zilé di Sen Bartélémi.




#Article 150: Kayenn (918 words)


Kayenn sa roun koumin fransé, chèf-lyé di départman é di réjyon-an di lout-lanmè di Lagwiyann.

Popilasyon-an di lavil-a di Kayenn sa di 57 614 zabitan o 1é janvyé 2015 é so sipèrfisi sa di 23,60 km2, sa ki ka fè di li pli piti koumin di départman. So zabitan sa aplé Kayennen-yan. Lirbannizasyon-an ka étann atchwèlman larjman so kò odéla dé limit di koumin-an, é lè irben-an di Kayenn ka rougroupé 131 922 zabitan an 2015, swé lanmotché-a di popilasyon-an di Lagwiyann.

Déviz-a di lavil-a (enskri asou so zarm) sa Fert aurum industria, ki ka signifyé « Travay-a ka prokiré richès-a » (anmòrfwézaj litéral : « Labò-a ka prodjwi dilò-a »).

Kayenn sa roun lavil di litoral atlantik gwiyannen. Sitchwé o bò di lèstchwèr konmen-an à larivyè-a di Kayenn é à larivyè Monnsinéri, lavil-a ka tchipé roun parti di zilé-a di Kayenn.

Kayenn sa sitchwé à 268 km di Sen-Laurent-di-Maronni, 64 km di Kourou.

Distans ké tchèk lavil :

Sa blazon sa konpozé pa Émile Merwart gouvèlnò di Lagwiyann. 25 désanm 1901 lò di pronmyé séyans di Koumité di patronnaj di mizé di Kayenn, Paul Merwart, frè di gouvèlnò é pent di Lanmanrin-an é dé Kolonni, ka prézanté roun tablo asou lakèl li té penn blazon-an di lavil-a.

Figir-ya ké mòb éraldik ki prézan asou sa lékison sa :

Pronmyé tras ki konnèt di prézans di moun (potri é gravir ripès, ensi ki dé poliswè) ka roumonté o VIe milénèr anv. J.‑K.. Yé sa prézanté ant Loyapòk ké Maronni-a, frontchèr atchwèl-ya di téritwè. Yé désandan atchwèl di sa popilasyon-yan fika Émériyon-yan ké Wayanmpi-ya, ki ka palé dé lanng toupi-gwaranni. Sa popilasyon té koumansé processus-a di kréyasyon dé latè fèrtil di Terra Preta, ki tchèk milénèr apré ké pèrmèt létablisman-an di popilasyon o dansité pli élvé, ki sòl natirèl pa ka pèrmèt.

Oun lèspédisyon ki òrdonnen pa Henri IV é ki mennen pa La Ravardière ka enstalé so kò asou zilé-a di Kayenn an 1604. Mé li sa détrwi tchèk lannen plita pa Pòtidjé-ya ki lé fè rèspègté trété-a di Tordesillas.

Listwè-a di lavil-a di Kayenn ka koumansé 27 novanm 1643-a, ké Konpabgni-a di Rouen ki mennen pa Charles Poncet de Brétigny(lyétnan-jénéral di lirwè Louis XIII). Ké 300 wonm, li ka akòsté annan lans-a d'Armir (jòdla Rémir-Monjoli). Apré dé jou di lanmanrch, li ka rivé asou roun piti bit asou plenn litoral marékajé-a, koté ka viv roun tribi d'Anmérendjen Galibi. Li an ka fè lakizisyon-an opré di yé chèf, Sépérou é li ka bati fò Sépérou. 

À laswit-a di dékrè di labolisyon di lèsklavaj-a di  27 avril 1848, plantasyon-yan ka fronmen é ékonnonmi gwiyannen-an ka éfondré so kò. Pou chanjé sa, Napoléon III ka mété an plas bangn-an atè Lagwiyann. Kayenn ké akéyi roun di sa létablisman pénitansyèr-a asou Lans-a di Chaton, pa tré lwen di Pwent Buzaré-a. Ant 1777 ké 1821, kannal Laussat sa konstrwi pa lanmen-dòv pénitansyèr, pou asenni lavil-a. An 1821, architèk-a Sirdey ka désinen plan atchwèl-a di Kayenn, ké so lari-ya à ang drwè ki oryanté nò/sid, lès/lwès. Kayenn ka divini oun kapital modèrn.

An 1855, roun sit orifèr sa dékouvèrt asou Laprouag, é a rapidman lariyé bò'd dilò ki ké achévé so kò ké Ségon Lagèr mondjal-a. Dé milyé di lòrpayò, pou laplipa klandésten, sa an agtivité annan danbwa gwiyannen. Sa agtivité ilisit sa sangsyonnen pa léjislasyon fransé-a, mé kontrol-a pa fika fasilité pa konplègsité di rézo flivyal di Lagwiyann. Pou roun kilogranm dilò, lòrpayò-ya ka itilizé Dé à trwa kilogranm di mèrkir ki sa roujété annan lanvironnman. Sa polisyon ka konstitchwé oun réyèl problenm ékolojik an Lagwiyàn kou annan roun larj parti di Lanmérik di Sid.

Anvan, a té di roun laplas ki anmenanjé pou aéré lavil-a apré démolisyon-an dé miray an 1810. Laplas-a sa tchipé pa dé tiradjé, li té ka fè so kò nonmen donk laplas di Lasavann. Plita nou ké i planté dé palmyé rwayal di Guisanbourg, é li ka divini laplas dé Palmis.

An 1786, Louis XVI té ka posédé roun jarden ki té ka sèrvi di dépo é di pépinyè pou divèrs plant-ya ké pyébwa-ya ki vini di divèrs dèstinasyon. Louis Claude Richard, dirègtò di jarden té ka charjé so kò di fè vini di Lenn dé pyèlanmiskad, dé roten, dé pyébwa à en, dé pyé di kardanmonm é di pwavriyé. Douran sa péryòd, nou ka nonmen li Jarden di Lirwè. An 1821 roun kaz té konstrwi pou botannis-a. An 1879, li ka chanjé di non é ka divini Jarden Botannik sa roun park floral annan sant lavil-a. Li ka étann so kò asou roun sipèrfisi di trwa lègtar. Nou ka i trouvé roun èstati Gaston Monnerville o sant di jarden.

An 1823, Révéran Papa Nicolas Guiller ké baron-an Pierre Bernard Milius, administratò di Lagwiyann té désidé di ranplasé ansyen légliz-a di Kayenn, légliz Sen-Nicolas annan atchwèl laplas Léopold-Héder. Travay-ya j'ai koumansé an 1825 té fè achévé an 1833. Légliz-a sa inogiré an 1861. Li sa klasé Moniman istorik.

Kannaval-a sa roun dé évennman majò di Lagwiyann. Li ka déroulé sokò ant Lépifanni-a an koumansman di janvyé, ké mèrkrédi dé Sann an févriyé oben mars.

Sa fèt ka apartni bay kiltir kriyòl gwiyannen-an. Li gen pou lorijin karnaval-a tèl ki li té pratiké an Léròp. An koumansman di kolonnizasyon-an, kolon-yan té ka pratiké karnaval-a, mé li té entèrdi pou katib. San rèspèkté lentèrdigsyon-an, katib-ya té ka pratiké kannaval-a, annan tchèk lafèt klandésten. Yé té ka wè annan sa roun mwéyen di routrouvé enpé di libèrté, pou koumémoré kou Afriken-yan fèrtilité-a ké mwéson-yan é di tòrnen an dérizyon kolon-yan.




#Article 151: Kaz asou kaskad (101 words)


Kaz asou kaskad-a (Fallingwater oben òkò Edgar J. Kaufmann Sr. Residence an anglé) sa roun kaz konstrit pou wonm-an di zafè Edgar J. Kaufmann (en) ant 1936 é 1939 daprè dé plan di 1935 di architèk-a amériken Frank Lloyd Wright. Li ka sitchwé so kò annan minisipalité-a di Stewart (en), konté di Fayette an Pennsylvani, asou larout-a 381, ant vilaj-ya di Mill Run é Ohiopyle (en), à 80 kilomèt di Pittsburgh, o Étazini. Kaz-a sa parsyèlman konstrit asou roun kaskad  di larivyè-a Bear Run (en), annan Allegheny Mountains-ya.

Sit-a sa enskri asou lis endikativ o patrimwann mondjal di Unesco dipi 2008.




#Article 152: Kiltir (130 words)


Annan filozofi , mo kiltir sa dézigné sa ki diféran di lanatir, ki lé di sa ki di lòrd di aki é non di iné. Kiltir té lontan konsidéré oun trè karaktéristik di mounité, ki té ka distengé li dé zannimo. Néanmwen, dé travay résan an étoloji é an primatoloji montré ègzistans di kiltir zannimo.

An sosyoloji, kiltir sa défini di fason pli étrwat kou « sa ki komen a oun group di endividi » é kou « sa ki ka soudé li », ki lé di sa ki apri, transmi, prodwi é kréyé. 

Pa abi di langaj, nou ka souvan itilizé mo « kiltir » pou dézigné prèsk èsklizivman lò di pratik é di servis kiltirèl andan sosyété modern, é an partikilyé ofon domèn di lar é dé lèt.




#Article 153: Kiltir popilèr (103 words)


Kiltir popilèr ka rouprézanté oun fòrm di kiltir don prensipal karaktéristik-a sa di fika prodjwit é aprésyé pa pli gran nonm, à lopozé di roun kiltir élitis oben anvan-gardis ki péké touché ki roun parti ézé é/oben enstrwit di popilasyon-an. Li pa divèt konfondou ké kiltir-a di lamas oben kiltir médjatik.

Kiltir popilèr-a sa lòbjè-a di roun gran nonm di étid, notaman annan kad-a dé Cultural Studies, mè byen ki sijè-a sa abondaman étidjé é dékri, i pa ka ègzisté di définisyon  ki ka fè inanimité-a osen di kominoté syantifik-a. Kiltir popilèr-a ka défini souvan endirèkman, pa opozisyon à ròt fòrm di kiltir.




#Article 154: Kolonyalism (136 words)


Kolonyalism-an sa roun dòktrin oben roun idéyoloji ki ka jistifyé kolonizasyon-an ki tandé kou ègstansyon-an di souvrennté di roun Léta asou dé téritwar sitchwé an dèrò di so frontchèr nasyonal-ya. Nosyon entélèktchwèl-a di kolonyalism sa soupannan souvan konfondou ké pratik-a menm di kolonizasyon-an pis ki ègstansyon-an di so souvrennté pa roun Léta ka enpliké annan Dé ka-ya dominasyon politik ké èsplwatasyon ékonomik-a di téritwar anèksé.

Idéyoloji kolonyalis-a té dévlopé douran ségonn parti-a di xixe syèk pa mouvman kolonyal annan bokou di Léta éropéyen. Li té fondé asou nosyon-an d'enpéryalism é té ka tchenbé di bay roun fon di dòktrin politik à nouvèl vag-a di kolonizasyon. Li apiyé so kò asou dòktrin jouridik-a ki élaboré dipi xvie syèk ki ka jistifyé okipasyon-an di téritwar san mèt oben pa konstitchwé anba fòrm di Léta kou mòd légal d'akizisyon.




#Article 155: Kominism (127 words)


Kominism-an (di laten communis – komen, inivèrsèl) sa roun ansanm di dòktrin politik isou di sosyalism é, pou laplipa, di marksism, opozé o kapitalism é ka vizé à enstorasyon-an di roun sosyété san laklas sosyal. Pli larjman, sa tèrm sa asosyé o mouvman kominis entèrnasyonal ki né aprè Pronmyé Lagèr mondjal, frwi di roun sisyon di IIe Entèrnasyonal provoké pa bolchevik-ya. Li ka voyé égalman, annan kontèks-a di lagèr frèt, à roun altans jéyopolitik (Blok kominis) ki dominé pa Linyon sovyétik-a, ensi ki à roun fòrm di réjim politik, diktatoryal oben totalitèr, karaktérizé pa pozisyon èskliziv-a di Parti kominis, sirvéyans-a ké présyon  konstant-a dé polis politik asou tout èstriktir enstitisyonèl, sosyal ké ékonomik ensi ki asou senp sitwayen-yan é pa roun ékonomi ki planifyé épi ki étatizé.




#Article 156: Kominoté (105 words)


Oun kominoté sa, andan sans kouran (sans komen), oun ansanm di moun vivan ansanm.

An byoloji oun kominoté ka rouprézanté oun sistenm osen di lakèl dé òrganism vivan ka partajé oun anvironnman komen é ka entéraji.

Nosyon-an di kominoté sa égalman oun konsèp di drwè ki ka dézigné oun group di moun ki ka posédé é ka jwi di fason endiviz di'n patrimwann an komen. An Frans, ka opozé so kò tradisyonèlman à sa di sosyété é d'asosyasyon ki ka répozé asou roun pak oben roun konvansyon volontèrman fòrmé pa so manm. Pa ègstansyon, kominoté-a ka dézigné inikman byen-yan ki sa komen à plizyò moun.




#Article 157: Konbinatwar (106 words)


An matématik, konbinatwa-a, ki aplé osi analiz konbinatwa, ki ka étidjé konfigirasyon-yan di kolèksyon ki fini di lòbjè oben konbinézon-yan d'ansanm ki fini, é dénonbman-yan.

Konbinatwa-a sa anfèt prézant annan tout antikité-a an Enn é an Chin. Donald Knuth, annan volim-an 4A « Combinatorial Algorithms » di The Art of Computer Programming ka palé di jénérasyon-an di n-uplets ; i ka di ki jénérasyon-an di motif konbinatwa «  began as civilization itself was taking shape ». Prézans-a di lis di n-uplets binèr pouvé fika routrasé douran dé milyé di lannen jouk koté Lachin, Enn é Lagrès ; nou ka an trouvé o iiie syèk anv. J.-K..




#Article 158: Konbistib fosil (104 words)


Nou ka aplé konbistib fosil tout konbistib rich an karbonn — ésansyèlman dé idrokarbir — isou di métanizisyon di fika vivan ki mò é anfwi annan sòl-a dipi plizyò milyon di lannen, jouk pafwè 650 milyon di lannen. A di pétròl, di charbon, tourb-a é di gaz natirèl. Parmi sa dannyé-ya, métann-an (CH4) ka prézanté rapò-a H/C pli élvé, tandi ki antrasit-a é sèrtenn ouy sa  konpozé di karbonn près pir. Sa sours-ya d'énèrji pa rounouvab pas yé ka doumandé dé milyon di lannen pou konstitchwé so kò é pas ki yé sa itilizé bokou pli vit ki tan nésésèr-a pou roukréyé dé rézèrv.




#Article 159: Konik (133 words)


An matématik, é pli présizéman an jéyométri, konnik-ya ka konstitchwé oun fanmi trè itilizé di kourb plann aljébrik. Yé ka tiré yé non di fèt ki yé té dabò défini kou entèrsèksyon-an di roun konnik di révolisyon ké roun plan. Parmi konnik-ya ki pa déjénéré, nou ka konté parabòl-a, élips-ya ké ipèrbòl-a.

Konnik-ya pouvé fika défini di plizyò fason diférant globalman sanblab pou kourb-ya di baz : kou entèrsèksyon di konn, pa fwayé, dirèktris, é èsantrisité oben pa roun propriyété bifokal.

Yé ékwasyon jénéral ka rélyannen yé à étid-a dé fòrm kwadratik.

Entèrsèksyon-yan di konn pa roun plan ki pouvé fika wè kou dé projèksyon konnik di roun sèrk asou roun plan, étid-a dé konnik an jéyométri projèktiv  ka pèrmèt d'òbténi dé rézilta pwisan é ka bay lyé à étid-a dé konnik projèktiv.




#Article 160: Konservatism (172 words)


Konsèrvatism-an sa roun filozofi politik ki sa an favò dé valò tradisyonèl é ki ka opozé so kò o progrésism. Kiltir-ya ki gen yé chak dé valò diférant, konsèrvatò-ya soulon yé kiltir gen dé lòbjèktif diféran. Mè tout konsèrvatò-ya ka promouvwè défans-a (statu quo) oben routour à dé valò établi (statu quo ante). Pou Michael Freeden, konsèrvatism-an ka krè rounso an roun chanjman ki limité di sa ki sa natirèl oben òrganik. Pou konsèrvatò-ya, lòrd sosyal sa endépandan di volonté di moun.

Tèrm-an ka vini di « konsèrvé » ; di laten conservare, « mentni, obsèrvé (oun lalwa, oun koutim) » ki konpozé di servare « prézèrvé, gardé ». Byen ki sa pa fika roun idéyoloji an swé, konsèrvatism-an sa roun filozofi politik don lidé-ya sa an grann parti lyé à yé kontèks d'ègzistans. Li sa défini an parti kou sours di lasajès, byen odéla di sa ki pouvé fika démontré oben èsplisitman établi. Li ka fondé so kò asou konsèrvasyon-an di roun lòrd préétabli, soulon konvansyon-yan, yé chak à so plas.




#Article 161: Konstitisyon (116 words)


Oun konstitisyon sa roun lalwa fondamantal oben roun ansanm di prensip ki ka fiksé òrganizasyon ké fonksyonnman-an di roun òrganism, jénéralman di roun Léta oben di roun ansanm di Léta. So òbjèktif sa prézèrvasyon-an di byen komen pa prensip-ya ké bénéfis ki roukonèt di séparasyon-an dé pouvwar, pou roun joustis o pli égalitèr, pou prézervasyon-an di souvrennté nasyonal ; ki ka enkli o kalité endividjwèl di enparsyalité dé rouprézantan, pli sirman, entrisèkman ki ka évité pa so larèl-ya dé konfli d'entérè ké di kolizyon ; ki ka limité, souprimé o simyé nonm dé risk di dériv natirèl dé pouvwar san kontrol, san modératò, san kont-pouvwar : totalitarism, oligarchism, prévarikasyon, enfliyans partizann, kliyantélism, népotism, homogami oligarchik etc).




#Article 162: Konstriksyon (109 words)


Annan roun projè di batiman oben di travay piblik, konstriksyon-an sa fè-a di asanblé diféran éléman di roun édifices an itilizan dé matéryèl ké dé tèknik apropriyŕ.

Sa aktivité ka aplé souvan konkour di nonbré aktò ké kò di métché, plis oben mwen èspésyalizé.

An Frans, an partikilyé, otokonstriksyon-an soupannan, otorizé san lèd-a di pyès profésyonèl, à sèrtenn kondisyon (don, pou partikilyé-ya inkman, oun sirfas di mwen di 150 m2). Sa sirfas ka otorizé oun trè gran pousantaj dé konstriksyon endividjwèl oto-réyalizé san architèk. Projè-ya sa soupannan, jénéralman konsouvwè é mennen pa roun « mèt d'òv » (architèk, biro d'étid), pou kont-a di kliyan, aplé « mèt d'ouvraj ».




#Article 163: Konsèy réjyonnal di Lagwiyann (132 words)


Konsèy réjyonnal di Lagwiyann sa ansyen lasanblé délibéran di réjyon-an di Lagwiyann. An désanm 2015, li sa ranplasé pa lasanblé di Lagwiyann.

Konsèy réjyonnal-a sa kréyé an 1974 kou lasanblé di létablisman piblik-a di réjyon-an di Lagwiyann. An 1983, li ka divini lasanblé délibéran-an di réjyon-an di Lagwiyann.

An vèrti di roun lalwa òrgannik é di roun lalwa òrdinèr an dat di 27 jwiyé 2011, Lagwiyann ka divini roun kolègtivité téritoryal inik ki doté di roun lasanblé. Sa dannyé sa éli an désanm 2015 é ka sibsititchwé so kò o konséy réjyonnal é o konséy jénéral.

À partir di 2005, konséy réjyonnal-a ka syéjé osen di Sité administrativ réjyonnal-a (SAR), ki sitchwé annan périféri lès-a di Kayenn.

Konsèy réjyonnal-a sa konpozé di 31 manm, ki éli o sifraj inivèrsèl pou sis lannen.




#Article 164: Korporasyon (106 words)


Oun korporasyon, don mo-a ka vini di laten corporari (« fòrm so kò an kò »), oben pli ègzakman oun kò, sa roun moun moral, an jénéral di drwè piblik, ki enstitchwé pa roun lalwa. So konpozant-ya sa tout dé moun fizik é/oben moral ki ka posédé oun menm karaktéristik (an jénéral ègzèrsis-a di roun fonksyon).

Nou pouvé distengé kò-ya (oben lòrd profésyonèl) pa rounso dé sosyété, dé asosyasyon é dé sendika ki sa dé rougroupman volontèr di drwè privé, mè osi dé établisman ki sa dé groupman di byen, é di sèrtenn sosyété ki pa sa dé sijè di drwè mè dé kontak ant sosyétèr-ya.




#Article 165: Kourou (1048 words)


Kourou sa roun koumin fransé, sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. Ké 25 189 zabitan an 2010, Kourou sa katriyenm koumin-an ki pli péplé-a di sa départman di lout-lanmè (DOM) dèyè Kayenn, Sen-Laurent-di-Maronni ké Matouri.

Ròtfwè té konnèt pou so bangn, li sa atchwèlman sirtou répité pou abrité Sant èspasyal gwiyannen-an (SEG), lòkonmontiv ékonnonmik di tout Lagwiyann-an.

Koumin ki sitchwé o nò-lès di Lanmérik di Sid, asou litoral gwiyannen, Kourou sa lokalizé an bouchou-a di so flòv éponnim. Dèyè lavil-a ka trouvé yé kò kat mon : Karapa, Paryakabo, montangn   Kafé ké montangn Lombard. Li sa parsoumen di trwè lak : Bwa Djab,  Mari-Klèr, ké Bwa Choda. Anviron-yan sa roun mélanj di sanvann sèk ké inondé (sa dannyé aplé pripri), ensi ké danbwa tropikal. Li sa lokalizé à 60 km o nò-lwès  di préfègtir di départman, Kayenn.

Klima di Kourou sa ékwatoryal imid ké alternans di sézon sèk ké imid : piti sézon-an dé lapli di mi-désanm à mars, piti sézon sèk an mars, gran sézon-an dé lapli di finisman mars à jwiyé, ké gran sézon sèk-a di jwiyé à mi-désanm. Plivyonmétri anniyèl mwayen sa di 3 000 mm, é lensolasyon-an pouvé atenn 2 200 lèr anniyèl-ya. Lannen 2003 té tré sèk an Lagwiyàn é an Lanmanzonni an jénéral ; sézon-an dé lapli té défisyan mé lannen pòstéryò-ya ka viré oun plivyonmétri annan mwayen-an, ka diminiyé léfè-ya di séchrès-a.

Kourou ki sa roun lavil nouvèl, ki konstrwi ké patché lèspas vèrt ké limòb ki pa ka dépasé trwè létaj-ya, fonn ké flòr anmanzonnyen-an sa souvan wè anvil, o kontrèr di ròt lavil gwiyannen pli irbannizé, don kapital-a, Kayenn.

Fonn di Kourou sa tré varyé é tipik di litoral anmanzonnyen : nou pouvé wè annan anviron-yan dé agouti, dé tatou, dé tapir di Brézil, dé pòképik brézilyen, dé kabya, dé pakira, dé tig lapousinnyen.

Listwè-a di Kourou sa byen lonng é ka koumansé dé milyé di lannen anvan rivé-a dé Éropéyen. Anmérendjen-yan ki gen roun kiltir oral, li sa pratigman enposib di routrasé évenman antéryò-ya à kolonnizasyon-an. Menm apré, réjyon-an ki sa kolonnizé é abandonnen plizyò fwè pannan tout so listwè, sours-ya ka rété klèrsoumen, fragmantèr é ka kontrédi pafwè yé kò contredisent. Rar sasò-ya ki ka étidjé listwè-a di réjyon-an ka apiyé yé kò asou fouy arkéyolojik-ya é asou tchèk dokiman-yan di lépòk, don dé rési di vwayaj é dé dokiman ofisyèl ki rédijé pou laplipa annan lwentenn « Lanmétropòl ».

Anmérendjen-yan Kalinya té ka prédonminen annan réjyon-an anvan vini-a dé Fransé, jouk finisman-an di xviie syèk. Fouy arkéyolojik-ya ki mennen anvan konstrigsyon-an di baraj di Piti-So asou Sennmari, à tchèk kilomèt o nò di Kourou, té pèrmèt dékouvèrt-a di tras di prézans anmérendjen ki vyé di Dé mil lannen.

I ka ègzisté roun sit bò'd lavil-a, aplé « Ròch Gravé-ya » koté nou pouvé wè dé lègzanp di lar roupès anmérendjen. I ka sitchwé so à tchèk santenn di mèt di pyé di mon Karapa, dèyè zonn endistriyèl-a di Paryakabo ki nou ka travèrsé pou roujwenn pon-an di Kourou asou larout-a di Kayenn.

An 1500, èsploratò èspangnòl-a Vicente Yañez Pinzon ka lonjé lakot gwiyannen-yan é ka pasé divan lanplasman atchwèl-a di Kourou. An 1645 Dé frè kapisen ka enstalé yé kò atè Kourou ké roun donmèstik. Frè-ya ka sèrvi di médjatò ké Anmérendjen Palikou-ya, ki sa alò an lagèr kont Fransé-ya. Sa lannen, piti létablisman-an sa ataké pa dé géryé palikou. Fò-a di Sépérou atè Kayenn gen rounso 25 wonm ; lò ranfò-ya (fò di 40 wonm) di Konpangni di Rouan di syò Poncet de Brétigny ka rivé,  piti kolonni-a sa près désimen.

Kourou ka sèrvi di lyé di dépòrtasyon : li sa roun pénitansyé ké vokasyon agrikòl, sa ki ka fè rouviv piti anmo-a. Fèrm di Kourou ka prodjwi zil-a di koko é ka abrité roun pòrchouri 200 pòr, ki ka sèrvi prensipalman à varyé nouritir-a ki bay o bangna é o pésonnèl pénitansyèr pas nou pa té pouvé fè voyé vyann-an dipi lanmétropòl-a.

Pénitansyé-a di Kourou, ki sitchwé asou Pwent dé Ròch, sa inogiré an 1856. Trwè bangn forèstché ka an dépann, à Paryakabo (jòdla zonn endistriyèl-a), ké lyé-di « Léyann » ké « Trwè-Karbé ». Roun chantché annan kartché-a di Pasoura ka tchipé trant bangna.

Médjatèk-a, oben « pol kiltirèl », di lavil-a, ki sitchwé asou lariv sid-a di lak Bwa Choda, ka abrité bibliyotèk minisipal-a, roun piti lasal di sinéma, oun lasal di lenfòrmatik ké roun lasal pou lèspozisyon di lar, ensi ki patché lasal koté ka déroulé yé kò dé kour pou timoun ké granmoun. I ka ègzisté égalman roun piti bibliyotèk asosyativ ki péyan dèyè lanméri-a, à koté di lakazèrn di lapolis. Kourou ka posédé égalman roun piti sinéma di Dé lasal, Urania, o kartché Simarouba.

Pli gran lévennman kiltirèl di lannen-an sa Kannanval-a. Chak dimanch pannan roun mwa anvan jou-a di Kannanval, nou pouvé wè dé défilé konpozé di 4 à 8 group di roun trantenn di kannanvalyé ki ka défilé asou lavénou dé Ròch. Jou menm-a di Kannanval, plizyò santenn di moun di tout Lagwiyann ké di Lézanti-ya ké alé atè Kourou wè gran parad-a, ki aplé « Gran Parad di Litoral », ki ka douré trwè lèr an plis. Tout lavil-a ka randé yé kò la : fanm-yan sa pli souvan-an dansò oben touloulou, wonm-yan ka dansé oben ka jwé di roun lenstriman di lanmizik, é timoun-yan ka dégizé an piti djab oben ka di roun lenstriman (pi souvan-an dé tanbou an plastik). Agséswèrman, atè Kourou nou ka éli Prens Vaval-a, tandi ki Kayennen-yan ka éli Lirwè Vaval-a ; yé ka annimen roun parti di parad-a annan yé lavil rèspègtiv.

Kilt krétchen katolik-a sa tré souvan majoritèr atè Kourou. Légliz katolik-a ka dispozé di Dé lyé di kilt : légliz Sainte-Catherine, ki sitchwé asou lavénou Charles-de-Gaulle o Vyé Bourg, ké légliz Notre-Dame, dèyè lanméri-a. I gen égalman roun légliz ékiminik asou lavénou di Lafrans, ensi ki roun sant ki dédjé o advantis di sétchenm jou.

Èstad Bwa Choda, di 4 000 plas, ka sitchwé so kò asou lariv nò-a di lak éponnim ké roun kan d'antrennman à koté. Asou lariv-ya, nou ka trouvé osi lapisin piblik-a di lavil-a, dé kour di ténis ké roun boulodronm. O nò dsa bazé klòb ipik bò di lak Bwa Djab. I gen osi plizyò lékip di èspò notik, di lar marsyal, di latlétism...




#Article 166: Kouto (144 words)


Oun kouto sa roun zouti tranchan oben roun arm blanch ki ka konpòrté oun lam (sifizaman kourt pou pas fika kalifyé di sab oben di machèt) é roun manch (oben roun parti di lam rézèrvé à sa fonksyon).

Pronmyé kouto ki fè di pyèr, silex oben obsidjenn notaman, anba fòrm d'ékla brit, sa daté di anviron 25 000 lan. I té pafwè osi an zo. À sa lépòk, kouto-a ka sèrvi osi byen di zouti ki d'arm. Dè laj di bronz, kouto-ya sa fè an métal é sa pou pronmyé fwè mini di roun pwagné. Romen-yan ka fabriké pronmyé lam an asyé kou yé ka fabriké osi à partir di ie syèk pronmyé kouto ké lam roupliyab. O xive syèk, yé té kouraman itilizé kou fourchèt é a à aparisyon-an di fourchèt-a ki kouto-ya di tab ki pran roun bou ron pou diféransyé izaj-ya.




#Article 167: Krikèt (122 words)


Krikèt-a sa roun èspò kolèktif di bal é di bat ki ka opozé Dé lékip ki konpozé nòrmalman di onz jouwò yé chak. I ka jwé jénéralman so kò asou roun téren di fòrm oval, an radjé, o sant dikèl ka trouvé so kò oun zonn di roun ventenn di mèt di longò, à chak ègstrémité du lakèl nou ka trouvé oun èstriktir di bwa, giché-a. Oun kontré sa divizé an plizyò manch. O kour di chakin d'ant yé, roun dé lékip ka éséyé di marké dé pwen (kours), é ka posédé similtanéman Dé batò asou téren-an, chak moun divan roun dé giché. Oun pwen sa notaman marké à chak échanh di pozisyon di sa Dé jouwò lòské bal-a sa an jé.




#Article 168: Krim (117 words)


Krim-an ka dézigné katégori-a dé enfraksyon pli grav-ya, katégori ki plis oben mwen vas swivan péyi-ya ké sistenm jouridik. Tèrm-an ka provini di laten crimen, ki ka signifyé an laten klasik « akizasyon »-an oben « chèf d’akizasyon »-an épi, an ba laten, « fot » oben « souyir ».

An anglé kouran, mo-a krim ka dézigné endiféraman oun krim oben roun déli.

Prensip-ya di Nuremberg di 1950, san valò pozitiv, ka fòrmilé trwa katégori di krim di drwè pénal entèrnasyonal :

Krim-an di agrésyon sa roun nouvèl katégori di krim di drwè entèrnasyonal. Soupannan, so définisyon présiz pa òkò fòrmilé pa Èstati-a di Ronm di 1998. Pa konsékan, sa tip di krim ka déméré an sispens.




#Article 169: Kriptografi (124 words)


Kriptografi-a sa roun dé disiplin di kriptoloji ki ka ataché so kò pou protéjé dé mésaj (ki ka asiré konfidansyalité, otantisité é entégrité) an édan so kò souvan di sigré oben laklé. Li ka distengé so kò di èstéganografi ki ka fè pasé inapèrsouvab roun mésaj annan rounòt alò ki kriptografi-a ka randé roun mésaj inentélijib pou ròt moun ki sa ki divèt konprann li.

Li sa divizé dipi Antikité-a, mè sèrtenn di so métòd-ya ki pli enpòrtant, kou kriptografi asimétrik-a, ka daté di finisman-an di xxe syèk.

Mo-a kriptografi ka vini di grèk ansyen kruptos (κρυπτός) « kaché » é graphein (γράφειν) « ékri ». Patché tèrm di kriptografi ka itilizé rakaba « kript- », oben dé dérivé di tèrm « chif ».




#Article 170: Kristal (102 words)


Oun kristal sa roun solid don konstitchwan (atom, molékil oben d'yon) sa asanblé di mannyè régilyèr, pa opozisyon o solid amòrf. Pa « régilyé » nou lé jénéralman di ki roun menm motif  sa répété à udantin-a oun gran nonm di fwè soulon oun rézo régilyé, pli piti parti-a di rézo ka ka pèrmèt di rékonponsé anpilman-an ki sa aplé oun may.

Kristal-ya ki pli komen sa lanèj-a, souk-a, disèl-ya , silisat-ya, oksid-ya, silfir-ya, métal-ya ké pyè présyéz-a(jenm).

Nou ka aplé fénokristal oun kristal di tay èsèpsyonèl, mè laplipa dé krital ki òbsèrvé sa konpozé di plizyò kristal ki akolé (oben kristalit).




#Article 171: Kriyòl (472 words)


An lengwistik, oun kriyòl (créole an fransé, creole an annglé, criollo an èspangnòl, crioulo an potidjé) sa roun lanng ki divini nativ annan roun sosyété, men ki ganyen kou rakaba roun pidjinng. Oun kriyòl sa roun «lanng» (palé natif menm djalèk soulon déba-ya) osi konplègs é osi rich ki ròt lanng nativ. Pakont, oun pidjinng sa roun lanng ki senplifyé, pov é roulativman enstab ki ka sèrvi pou fasilité kouminikasyon-an ant diféran popilasyon-yan. Pidjinng-an ka anmòrfrézé an kriyòl apati di moman ki li sa palé di manyen nativ é pèrmannan pa roun popilasyon. A sa lizaj pèrmannan ki ka anrichi é ka konplègsifyé lanng kriyòl-ya.

Ensi kowabitasyon lengwistik-a di kolon-yan ké yé katib atè Lézanti, Lagwiyann, Lalwizyann épi annan loséyan Endjen-an té bay nésans kriyòl ké lègsik fransé : gwiyannen, lwizyannen é maskaren (bourbonnen). I ka ègzisté patché kriyòl ké baz lègsikal endo-éropéyen, ki osi isou di lanng annglé, potidjé ké néyèrlandé pou sa ki pi répandou, men i ganyen osi ròt ké baz di ròt fanmi di lanng, pa lègzanp kriyòl malé-ya.

Lanng kriyòl-a oben dézignasyon-an di kriyòl pa fika èskliziv atè Lézanti fransé.

Oun kriyòl sa an koumansman roun palé réjyonnal. I ka diféré di roun zilé jouk rounòt san larèl ki prési, trè vivan soulon péryòd-ya, li sa orijinèr di roun anmòrfrézaj di fransé, di annglé, di èspangnòl, di lanng afriken oben di lanng-an di nativ anmériken karayb, menm di ròt lanng di lépòk kolonnyal-a (minoritèr épi konfinen ké èstati di lanng « klandèstin » annan sistenm katibajis ké kolonnyal-a). Kriyòl-a, ki té annan roun pronmyé tan roun pidjinng divini lanng matèrnèl-a di désandan katib-ya é pa lèstansyon di popilasyon-yan di réjyon-an ki konsèrnen. Palò-ya ki anprenté ké lanng di baz, an léfè, té sibi roun ansanm di modifikasyon (fonnétik, sémantik, etc.) ki yé ka bay roun lidantité pròp mé ka lésé yé pafwè roukonnésab pa lokitò-ya di lanng manman-an.

I ka ègzisté plizyò janr di kriyòl. Atè Lézanti fransé, sa mwéyen lengwistik di kouminikasyon ki konstitchwé sokò ké palò di divèrs lorijin men ka posédé roun sentags, roun granmèr ké roun konjigézon asou modèl di lanng di Lafrik di Lwès-a. Atè Laréynyon oben atè zilé Moris, lanpren-yan di sentags-a, granmèr-a ké konjigézon-an di lanng afriken sa an révanch mwen fò ki atè Lézanti fransé.

Kriyòlizasyon-an sa roun dévlopman sosyoétnik ki sa menm bagaj ké dévlopman di pidjinizasyon. Sa dévlopman ka enpliké roun lanng di sipèrèstrat ki ka rouprézanté lanng-an di roun minorité sosyo ékonomikman ki ka donminen, é onmwen roun lanng di sibèstrat ki palé pa roun gran majorité. An léfè, sèrten distengsyon, tankou sosyo étnik ki lengwistik, pa ka diféré dévlopman-yan di kriyòlizasyon ké pidjinizasyon.

Ké baz lègsikal anlman

Ké baz lègsikal annglé 

Ké baz lègsikal arab

Ké baz lègsikal èspangnòl

Ké baz lègsikal fransé

Ké baz lègsikal malé

Ké baz lègsikal néyèrlandé

Ké baz lègsikal potidjé




#Article 172: Kriyòl Gwiyannen (542 words)


Kriyòl Gwiyannen, kriyòl Lagwiyann oben rounso Gwiyannen, sa roun kriyòl ké baz lègsikal fransé palé annan Lagwiyann ké Brézil, annan roun parti di léta vwézen : Lanmanpa. Li té égalman parsyèlman enfliyansé ké annglé (lègzanp : chwit, dérivé di ladjègtif sweet), potidjé (lègzanp : briga, dérivé di vèrb brigar), èspangnòl (lègzanp : èstati, ki ka soti di mo estatua) ké néyèrlandé afòs di lokipasyon sigsésiv.

Lapò di lanng afriken (notanman dé lanng gbe pou so èstrigtir granmatikal) ké lanng pèp Nativ anmériken (pou vokabilèr ki ka konsèrnen fonn ké flòr-a) sa fondanmantal annan lorijinalité di lanng-an.

Kriyòl Lagwiyann risouvwè égalman lapò di tchèk lanng réjyonal kou bréton ké charanté.

Kriyòl gwiyannen gen rounlo palò an koumen ké kriyòl di Lézanti-ya, an révanch, pou so prounon pésonnèl, li ka prézanté davantaj di similitid ké kriyòl di zilé Moris, dé Séchèl é di Lalwizyann.

Li divini roun véritab lanng o fil di tan, toujou an konstant lévolisyon, anba lenfliyans-a di fransé épi lanng di péyi vwézen-yan (Brézil, Sourinanm).

Kriyòl gwiyannen té roun lanng palé ant katib ké kolon. Men kondisyon-yan di konstitisyon di kriyòl di Lagwiyann té sansibman diféran di kriyòl antiyé, di roun pa an rézon di djopopo ant Fransé, Annglé, Olandé, Potidjé ké Èspagnòl, é, di rounòt pa, di djalèk fransé kou kadjen té bokou enfliyansé kriyòl gwiyannen, sa ki randé li sansibman diféran do kriyòl Matinikè, Aysyen, Sentlisyen ké Gwadloupéyen. Annan téritwè Brézilyen-an di Lanmanpa, frontalyé ké Lagwiyann, sa kriyòl gwiyannen té souvan konfonn ké Karipounya, rounòt Kriyòl. Atò, kriyòl gwiyannen-an sa larjman palé é konprann laba.

I ka ègzisté kidonk annan kriyòl gwiyannen-an tchèk mo an koumen ké kriyòl Lézanti, soupannan, oun sèrten nonm di palò ka diféransyé yé sansibman.

Dayò, Gwiyannen-yan ka prounonsé lèt r kou annan réjyon fransilyenn-an. Alò ki atè Lézanti, prounonsyasyon-an di r ka sanblé simi-vwéyèl w.

Prounon pésonnèl-a sa plasé anvan non-an, kontrèrman annan varyété antiyé :

Vwéyèl-ya sa : 

Simi-vwéyèl-ya sa :

Vwéyèl nazal-ya  sa :

Konsonn-yan  sa :

Lèksik :

LÈKSIK FRANSÉ - KRIYÒL GWIYANNEN

Marké klasik (marké modèrn) : anmòrfwézaj fransé (proverbe ékivalan an fransé)

An kréyòl gwiyanè, i pa ka ègzisté di mark di janr féminen oben maskilen. Fòrm-an di artik-a sa kidonk menm bagaj pou non maskilen ké féminen.

Artik défini sengilyé ka vini akolé so kò dèyè mo ki li ka akonpagné, é sa séparé pa roun trè di inyon.
Artik défini-a sa a :

Pou mo ki ka tèrminé an on, an, en ou -n, nou ké itilizé yan

Artik endéfini-a gen oun fòrm inik, oun (égalman entèrchanjab ké roun), ki sa plasé anvan non-an :

An kréyòl gwiyanè, artik endéfini pliryèl fransé des pa ka fòrséman posédé di ékivalan :

Men i vrè ki pafwè nou pouvé antann moun di é itilizé dé kou ékivalan fransé di des.

Pou dézigné oun zannimo, sèks ka swiv artik-a :

Prounon pésonnèl sijé-ya ké prounon posésif-ya sa idantik sof pou son, sa, ses = so.
Prounon-yan sa toujou plasé divan vèrb-a sof pou lenpératif-a. Nou ké anplwayé osi byen mo pou mon papa = mo papa, ma maman = mo manman ki pou mes cousins = mo kouzen.
Prounon pésonnèl-ya an kriyòl é an fransé.

Adjèktif posésif-ya an kriyòl é an fransé.

Konparatif dé pronon pèrsonèl gwiyanè vizavi dé ròt kréyòl :




#Article 173: Kòrsika (409 words)


Kòrsika (Corsica an laten, an kòrs é an italyen ; Còrsega an ligir) sa roun zilé ki sitchwé an lanmè Lanméditérannen é roun kolègtivité téritoryal inik fransé.

Katriyenm zilé di lanmè Lanméditérannen pa so sipèrfisi, Kòrsika té rataché pannan kat syèk ké Répiblik di Jenn anvan roun brèv lendépandans kou rwéyonm di Kòrsika 15 avril 1736. An 1755 li ka adòpté pronmyé konstitisyon démokratik di listwè modèrn-an ki ka bay pou pronmyé fwè-a drwè-a di vòt pou fanm. 15 mè 1768 li sa sédé pa Jenn pou Lafrans, kont so gré pas li ka konsidéré so kò kou endépandan. Li sa konkéri militèrman pa Rwéyonm di Lafrans lò di batay-a di Ponte-Novo, 9 mè 1769.

Kòrsika sa sitchwé annan basen ògsidantal-a di lanmè Lanméditérannen, à 12 km o nò di Sardengn-an, à 83 km à lwès di Tòskann é à 171 km o sid-lès di Manton, asou Lakot di Lazou. Zilé-a plito bwazé ké montangné, so lakot méridjonnal fòrmen di rot faléz (Bonifacio).

Distans-a ki pli kourt ant Lafrans kontinantal-a ké zilé, di kap Martin (Zalp-Maritim) à pwent-a di Revellata (bò di Kalvi), sa di 164 km. Zilé sa sitchwé à 83 km di Litali kontinantal é à 27 km dé zilé di larchipèl tòskann (Capraia).

Ki ka fè pati di réjyon jéyografik italyen-an, Kòrsika ka sitchwé so kò ké Sardengn-an asou roun mikroplak kontinantal. A o kour di Oligo-Miocène (an mitan di Sénozoyk ant anviron 22 à 25 milyon di lannen) kî blòk kòrso-sard ké lannyèr kontinantal-a ka ékart progrésivman so kò di blòk ibérik, ki ka louvri dèyè yé basen provensal-a, lanmè d'Alboran, basen aljéryen-an ké lanmè Tyrrhénienne. Dinanmik-a sésé ké blokaj-a di lark kont donmenn èstèrn, apilyen ké afriken.

Gastronnonmi kòrs-a  sa étrwètman lyannen o prensipal prodjwi di térwè : kiltir-a dé pyézoliv, di vign, di chatengn é dé zagrim, charkitri di pò, dilèt ké fronmaj di brébi, kou sa-a di chèv.

A tradisyonnèlman roun tchwizin di montangna menm si prodjwi-ya di lapèch divini pli enpòrtan, ésansyèlman gras à disparisyon-an di palidism dé lakot é à tradisyon kòrs-a di lostréykiltir é di mitilikiltir ki érité dé Ronmen.

I ka ègzisté atè Kòrsika 2 tip dilwil zoliv. Roun sa pi vèrt ; li sa prodjwi an désanm ké janvyé, à pati di pyézoliv jenn ké zoliv an koumansman di matirasyon. Ròt-a sa roun dilwil jòrn, pròp à kiltir kòrs ; li sa fè à pati dé zoliv ki ranmasé anba dé pyébwa santnèr bò'd mwè-a di mè.




#Article 174: Lachas (116 words)


Lachas-a sa trak-a di zannimo andan lòbjèktif di kaptiré yé oben di abat yé, manjé yé oben détrwi yé. Lò lachas-a sa soumiz à roun régmantasyon, pratik-a di lachas-a an dèrò di so kad légal sa aplé brakonaj. Sinéjétik-a sa lar-a di lachas-a. Mo-a lachas pouvé dézigné osi dé téren di lachas, IGN-an ka posédé pa lègzanp oun « Kart dé lachas di rwa », ki lévé di 1764 à 1773 é di 1801 à 1807 asou lòrd di Louis XV é à partir di roun kart antéryò di Douché di Rambouillet.

Jouridikman, lachas-a gen osi roun dimansyon d'apropriyasyon di zannimo san propriyétèr légal pa roun endividi oben roun group di endividi (Res nullius annan drwè-a). 




#Article 175: Lachin (694 words)


Lachin, an fòrm lonng répiblik popilèr di Lachin (oben Répiblik popilèr di Lachin, RPL, chinwè senplifyé : 中华人民共和国 ; chinwè tradisyonnèl : 中華人民共和國 ; pinyin : Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó, prounonsé [tʂʊŋ˥xua˧˥ɻən˧˥mɪn˧˥kʊŋ˥˩xə˧˥kuɔ˧˥]), pafwè aplé Lachin popilèr, sa roun péy di Lazi di Lès. Ké bò d'1,4 bilyon di zabitan, swé anviron roun sizyenm di popilasyon mondjal-a, li sa péy-a ki pi péplé-a di monn. Li ka konté lwit laglonmérasyon di pli di dis milyon di zabitan, don kapital Béydjinng, Changay, Kanton, Shenzhen ké Chongqing, ensi ki pli di trant lavil di onmwen 2 milyon di zabitan. Ké 9 596 961 km2 soulon chif-ya di ONU-a, Lachin-an sa égalman pli gran péy-a di Lazi oryantal ké trwézyenm oben katriyenm pli gran péy annan monn-an pa so sipèrfisi. Lachin-an ka étann sokò dipi lakot di loséyan Pasifik-a jouk Panmir ké Tian Shan, é di dézè di Gobi bò Limalaya jouk konfen di pénensil endochinwè.

Toupannan yé listwè, Chinwè-ya té itilizé plizyò non pou déziyen yé péy. Jòdla, pi itilizé-a sa 中国 / 中國, zhōngguó (prounonsé /tʂʊŋ˥kwɔ˧˥/).

Lò li ka anvizajé létablisman di roun répiblik, Sun Yat-sen ké so konpangnon-yan pa té lé roupran tèrm-an « zhōngguó », poutan kouran, pas li té anplwayé pa pwisans ògsidantal-ya ; yé té lé òkò mwen di « Shina » (支那), tèrm rédigtò itilizé pa Japonnen-yan pannan lagèr sino-japonnen-yan, ki enprégné di kòlonnyalism, ki nou ka routrouvé annan tranzagsyon chinwè di Lendochin (印度支那, Yìndù zhīnà). Yé ka désidé finalman di konbinen karagtèr-ya « zhōng » (中) ké « huá » (華 chin.trad. 华 chin.simpl.).

Dipi Néyolitik-a té ka ègzisté atè Lachin, tchèk sosyété òrgannizé sédantèr ki té ka pratiké lagrikiltir ké lélvaj. Kiltir-a di douri ka aparèt bò'd 5000 anv. J.-K. Byen ki tchèk lòbjè té fika trouvé asou sit-a di kiltir Majiayao (ant 2300 ké 2700 anv. J.-K.), li sa jénéralman admèt ki laj di bronz koumansé atè Lachin òbò di 2100 anv. J.-K., pannan dinasti-a di Xia. Men a anba dinasti-a di Shang (di 1766 à 1122 anv. J.-K.) Ki travay-a di bronz ka atenn tout so dévlopman.

An 1949, Kouminis-ya ka achvé di pran kontròl-a di Lachin kontinantal-a (ki ka achvé an 1950 yé konkèt pa sa-a di zilé di Hainan), ki ka mété finisman bay roun lonng péryòd di lagèr sivil kont gouvèlman-an di Kuomintang ké mòrsèlman politik. 1é ògtòb, Mao Zedong ka proklanmen asou laplas Tian'anmen, atè Péken, fondasyon-an di répiblik popilèr di Lachin, ki ka sigsédé répiblik-a di Lachin. Patizan Kuomintang-yan ka roupliyé yékò annan zilé di Taywann, ké tchèk zilé di Fujian, koté ka mentni sokò roun gouvèlman ki toujou ka rouvandiké lapélasyon-an di répibliik di Lachin. Gouvèlman-an ki bazé atè Taywan sa inisyalman sèl Léta chinwè ki roukonnèt pa péy ògsidantal-ya, é ka konsèrvé syèj-a di Lachin bò ONU-a.

Lachin-an sa 3è oben 4è péy ki pli gran-an di monn-an apré Larisi, Kannanda é, soulon métòd-a di kalkil ki itilizé, Létazini-ya (ki ka enkli Lalaska). Si nou ka pran an kont rounso sipèrfisi térès-a (san lak ké larivyè), Lachin-an sa 2e péy ki pli gran apré Larisi-a. Lachin-an sa sitchwé an mimisouk di Lazi é ka posédé 14 péy vwézen, sa ki ka fè di li, kou Larisi, Léta ki gangnen plis di vwézen annan monn-an. So vwézen-yan sa : Viêt Nam,  Laos, Birmanni, Lenn, Bhoutan, Népal, Pakistan, Lòfgannistan, Tadjikistan, Kirghizistan, Kazakhstan, Larisi, Mongoli ké Koré di Nò. Lachin ganyen roun frontchè térès total di 22 117 km, ki pi gran-an di monn. Lachin-an ka posédé égalman dé frontchè maritim ké Koré di Sid, Japon ké Filipin-yan.

Valò tradisyonnèl chinwè-ya sa an gran pati isou di vèrsyon òrtodògs di konfisyannism, ki konnèt so lapojé anba dinasti Song, é divini roun pati santral di kontni édikatif, ké di lègzanmen mandarinal. Toutfwè, tèrm konfisyannis-a sa limenm rézilta-a di roun séri di tandans ki ka divèrjé, don légalism-an, tout sijé bay entèrprétasyon di dogsa orijinèl. 

An sa ki ka konsèrnen rézilta èspòrtif, Lachin-an sa atchwèlman dézyenm nasyon-an dèyè Létazini-ya. Annan Jé olenpik di lété di 2008, Lachin-an ka tèrminen pou pronmyé fwè-a an pik di klasman di méday dilò, divan Létazini-ya (épi dézyenm pou nonm total-a di méday).

Répiblik popilèr di Lachin-an gen pou kòd :




#Article 176: Lafizé (astronotik) (126 words)


Oun lafizé oben fizé, annan domenn di astronotik-a, sa roun véyikil ki kapab di chapé à atraksyon térès-a é di déplasé so kò annan lèspas pròch-a, gras à roun motò-fizé di grann pwisans. Oun fizé divèt ensi atenn vitès-a di libérasyon an anpòrtan an menm tan konbistib-a é konbiran nésésèr-a pou so fonksyonnman, mè osi roun charj itil. Li sa pou sa doté di plizyò étaj mété à difé siksésivman. Pli gros fizé-ya ki konstrwit, kou Saturn V, ka pèrmèt di plasé jouk 150 tonn an òrbit bas.

Syans-ya dé fizé té téyorizé pa Ris-a Constantin Tsiolkovski à finisman-an di xixe syèk é mété an pratik dipi 1935 pa Hermann Oberth, épi pa sasò alman-yan douran Ségonn Lagèr mondjal-a, pou konsèpsyon-an dé pronmyé misil balistik V2. 




#Article 177: Lafrans (1113 words)


Lafrans, an fòrm lonng dipi 1875 répiblik fransé-a, sa roun Léta transkontinantal souvren, don téritwè métropoliten-an sa sitchwé an Léròp di Lwès-a. Sa dannyé gen frontchèr térès-ya ké Bèljik, Ligsanbou, Lanlmangn, Laswis, Litali, Lèspangn ké prensipalté-a di Landò é di Monnanko, é ka dispozé di enpòrtan fasad maritim annan Latlantik, Lanmanch, lanmè di Nò ké Lanméditérannen. So téritwè iltramaren ka étann sokò annan loséyan Endjen, Latlantik ké Pasifik ensi ki asou kontinan sidanmériken-yan, é ganyen frontchèr térès-ya ké Brézil-a, Sourinanm-an ké Rwéyonm dé Péy Ba.

Frwi di roun listwè politik lonng ké mouvmanté, Lafrans sa roun répiblik konstitisyonnèl initèr ki gen roun réjim simi prézidansyèl. Déviz-a di répiblik-a sa dipi 1875 « Libèrté, Égalité, Fratèrnité » ké so drapo sa konstitchwé di trwè koulò nasyonnal-ya (blé, blan, rouj) ki dispozé an trwè bann vèrtikal ké larjò égal. So limn nasyonnal sa La Marseillaise, chanté patriyotik ki érité di Révolisyon fransé-a. So prensip sa : « gouvèlman di pèp, pa pèp-a é pou pèp-a ». Li gen pou kapital Pari é pou lanng ofisyèl-a fransé-a dipi 1539, ki pran laplas di laten. So lanmonnen sa léro dipi 2002 annan majò pati-a di péy ké fran pasifik-a annan so téritwè-ya di loséyan Pasifik.

Pati éropéyen-an di Lafrans sa aplé Lafrans métropoliten-an é sa sitchwé bò lèstrenmité ògsidantal di Léròp. Li sa bòdé pa lanmè di Nò bò nò, Lanmanch bò nòlwès, loséyan Atlantik bò lwès-a épi lanmè Lanméditérannen bò sidès. Li sa frontalyé di Bèljik-a ké Ligsanbou nò nòlès, Lanlmangn épi Laswis bò lès-a ; di Litali ké Monnanko bò sidwès épo di Lèspangn ké Landò bò sidwès.

Frontchèr-ya bò sid épi bò lès-a di péy sa établi annan dé masif montangné, Pirennen-yan, Lézalp-ya ké Joura, frontchèr-a nòlès pa ka apiyé sokò asou pyès zéléman natirèl.

Lafrans métropoliten-an ka konprann plizyò zilé,  notanman Kòrsika ké zilé kotché. Li sa konprann ant latitid-ya 42°19'46 N ké 51°5'47 N, ensi ki lonjitid-ya 4°46' O ké 8°14'42 E. So pati kontinantal ka étann sokò asou anviron 1 000 km di nò bò sid é di lès an lwès.

Lafrans-a sa égalman konpozé di patché téritwè ki sitchwé an dèrò di kontinan éropéyen, kouranman aplé Lafrans di lout lanmè, ki ka pèrmèt li di fika prézan annan tout loséyan di monn sof loséyan Argtik.

Sa téritwè-ya ganyen èstati-ya ki varyé annan ladministrasyon téritoryal-a di Lafrans é sa sitchwé :

Lafrans-a ka posédé frontchèr térès ké Brézil-a épi Sourinanm-an atè Lagwiyann, ensi ké Péy Ba vya pati fransé-a di Sen Marten.

Londjò-a di litoral di Lafrans métropoliten-an sa di 5 853 km é di 15 945 km, Lout lanmè enkli.

Lafrans métropoliten atchwèl-a ka tchipé pli gran pati di ansyen Lagol sèltik-a, ki konkéri pa Jules César bò Ié syèk anv. J.-K., mé li ka tiré so non dé Fran, roun pèp jèrmannik ki ka enstalé sokò òbò di Ve syèk. Lafrans-a sa roun Léta ké linifikasyon ki ansyen, é té roun di pronmyé péy-ya di lépòk modèrn ki tanté roun lèspéryans démokratik.

Prézans-a di moun asou téritwè-a di Lafrans atchwèl-a ka roumonté bò Paléyotik enféryò ; tras-ya pli ansyen-yan di lavi moun ka daté di i té gen anviron 1 800 000 lannen. Wonm-an sa alò konfronté ké roun klima rèd é varyab, ki marké pa plizyò lè glasyèr-a ki ka modifyé so kad di lavi. Lafrans-a ka konté roun nonm enpòrtan di gròt ki òrnen di Paléyolitik sipéryò, don dé di pi sélèb-ya sa Gròt di Lasko (Dòrdògn, -18 000 anviron) ké Gròt Chauvet (Pon di Lark, -36 000 anviron).

Konvèrsyon-an bò kristchannism di chèf fran Klovis, batizé atè Rens 24 désanm 496-a pa lévèk Sen Rémi, ka fè di li alyé-a di Légliz-a é ka pèrmèt li di konkéri ésansyèl-a di Lagol-a annan tòrnan dé Ve ké VIe syèk. Fizyon-an di léritaj galoronmen-yan, di zapò jèrmannik-ya é di kristchannism sa lonng é difisil, Fran-yan ka konstitchwé orijinèlman roun sosyété géryé ké lalwè ki tré élwangnen di drwè ronmen ké prensip krétchen.

Òbò di 1494, souvren fransé ka mennen di miltip lagèr atè Litali épi kont lanprò-a Charles Quint. Néyanmwen, règn-yan di François Ié (1515-1547) é di so tiboug Henri II (1547-1559) sa sirtou marké pa roun ranfòrsman di pouvwè rwèyèl, ki ka sasé divini absoli, é pa roun Rounésans litérèr é artistik fòrtman enfliyansé pa Litali.

An 1539, lòrdonnans di Villers-Cotterêts ka fè di fransé lanng administrativ-a ké jidisyèr di Rwéyonm. Toutfwè, linité-a di Lafrans-a otour di pésonn-an di lirwè sa bouskilé annan dézyenm lanmotché-a di XVIe syèk pa problenm rélijyé-a : ant 1562 ké 1598, lwit lagèr di rélijyon ka sigsédé yékò ant katolik ké kalvannis. Sa kriz rélijyé ka doublé sokò di roun kriz ékonnonmik é sirtou politik. An 1598, lirwè Henri IV (1589-1610) ka mété finisman bay laj di rélijyon-an pa lédit di Nant ki ka bay roun libèrté di kilt parsyèl bay protéstan.

Louis XIII (1610-1643) ké so minis Richelieu ké Mazarin divèt fè fas bay lopozisyon-an di nòb ki lé roupran yé ansyen pouvwè. Bò lanmenm lépòk, Lafrans-a ka gangnen plizyò lagèr (don Lagèr di Trant Lannen) é ka koumansé bay fòrm roun pronmyé lanpir kolonnyal, prensipalman atè Nouvèl Lafrans, atè Lézanti épi asou larout di Lenn-yan.

Délégé-ya ki voyé bay Léta jénéral ki ka louvri sokò 5 mè 1789, ka pasé rapidman pouvwè-ya ki sa atribiyé bay yé é ka érijé sokò an roun Lasanblé nasyonnal ki konstitchwan. Lirwè-a pa pouvé alò anpéché lasanblé konstitchwan di désidé labolisyon-an dé privilèj annan lannwit-a di 4 out épi di adòpté 26 out-a Déklarasyon di drwè wonm-an é di sitwéyen. Déviz-a Libèrté, Égalité, Fratèrnité ka aparèt annan déba piblik-a, an partikilyé an 1790 annan roun diskou di Maximilien Robespierre asou lòrgannizasyon di gard nasyonnal-a. Apré roun lésè di monnarchi konstitisyonnèl, Répiblik-a ka wè jou 22 sèptanm 1792, é Louis XVI, kondannen pou trayzon, sa giyotinen pa jijman di Konvansyon nasyonnal-a 21 janvyé 1793-a. 

Lafrans-a sa roun sant di dévlopman kiltirèl ògsidantal dipi dé syèk. Rounlo artis fransé ka figiré parmi pli rounonmen-yan di yé tan, ké Lafrans-a sa roukonnèt annan monn antché-a pou so rich tradisyon kiltirèl.

Asou 845 byen kiltirèl-ya ki klasé annan patrimwenn mondjal pa UNESCO-a an jwiyé 2018, 39 sa fransé, sa ki ka fè di Lafrans, ké Lanlmangn, katriyenm péy-a di monn an nonm di sit kiltirèl ki klasé annan patrimwenn mondjal.

Lafrans-a ka posédé roun patrimwenn architègtiral rich, témwen di roun lonng listwè é di kontré-a di diféran tré sivilizasyonnèl.

Tchwizin fransé-a ka jwi di roun tré gran rounonmen, notanman grémési so prodigsyon agrikòl di kalité : soso diven (chanpangn, diven di Bòrdo, di Bourgògn oben di Lalzas etc.) ké fronmaj (roquefort, kanmanbè etc.) épi grémési rot gastronnonmi-a ki ka pratiké dipi XVIIIe syèk.

Lafrans-a gen pou kod :




#Article 178: Lafrik (295 words)


Lafrik, sa roun kontinan ki ka kouvri 6 % di sirfas térès-a é 20 % di sirfas di latè-ya ki émerjé. So sipèrfisi sa di 30 415 873 km2 ké so zilé, sa ki ka fè di li trwézyenm mondjal si nou ka konté  Lanmérik kou roun sèl kontinan. Ké pli di 1,2 bilyon di zabitan, Lafrik sa dézyenm kontinan ki pi péplé apré Lazi é ka rouprézanté 16,4 % di popilasyon mondjal-a an 2016. Kontinan an sa bòdé pa lanmè Lanméditérannen-an o nò, kannal di Suez é lanmè Rouj-a o nò-lès, loséyan Endjen o sid-ès é loséyan Atlantik à lwès.

Lafrik sa travèrsé, près an so milyé, pa lékwatò-a é ka prézanté plizyò klima : cho ké imid o pli pré di lékwatò, tropikal annan réjyon-an ki konprann ant lékwatò é tropik, cho é arid otour dé tropik, tanpéré annan zonn di laltitid.

Ké roun sirfas émerjé di 30 milyon di km2, Afrik sa trwézyenm kontinan pa so sipèrfisi ; sa ki ka rouprézanté 6 % di sirfas térès é 20 % di sirfas dé latè émerjé.

Lafrik sa konsidéré pa tout paléyontolojis kou bèrso di mounité, où sa né lèspès moun (Èv mitochondriyal).

Apré lévolisyon d'homo sapiens, il té gen anviron 200 à 100 000 lan, kontinan sa prensipalman péplé pa dé group di chasò-kéyò.

Dé migrasyon di moun modèrn yan, an lentéryò-a di kontinan, ka daté dé menm lépòk, ké dé tras di pèpman moun prékos an Lafrik òstral, Lafrik di Nò é atè Saara.

Sosyété afriken-an sa èstrenmman jenn. An 2012, 70 % di popilasyon-an di kontinan té gen mwen di 30 lannen é 44 % di so popilasyon té gen, an 2006, mwen di 15 lannen, sa ki ka fè di li « enkonstabman pli jenn réjyon-an di monn ».




#Article 179: Lafrik di Sid (555 words)


Lafrik di Sid, an fòrm lonng répiblik di Lafrik di Sid, sa roun péy ki sitchwé an èstrenmité ostral-a di kontinan afriken. So kapital administrativ sa Prétorya. Li sa frontalyé bò nò ké Nanmibi, Botswannan ké Zimbabwé, épi bò nòlès ké Mozanbik épi Swazilann. Lesoto sa pou so pa roun Léta anklavé annan téritwè sidafriken-an.

Lafrik di Sid ka konté 54 milyon di zabitan an lanmotché-a di lannen 2014 ki répati an 80,2 % di Nwè, 8,8 % di Koulòré, 8,4 % di Blanng ké 2,5 % di azyatik (sibkontinan Endjen). Nasyon ké fénotip, ki varyé toubonnman, Lafrik di Sid sa ensi atè Lafrik, péy-a ki ka prézanté pi gran pòrsyon-an di popilasyon ki nonmen Koulòré, blanng ké endjen. Li souvan aplé « nasyon lark an syèl », nosyon ki envanté pa larchévèk Desmond Tutu pou déziyen divèrsité-a di nasyon sidafriken-an é ki ranplasé konsèp-a di sosyété pliral ki anplwayé présédanman pa téyorisyen-yan di apartheid (1948-1991).

Frontchè térès sidafriken-yan ka atenn 5 244 km (Botswana : 1 969 km; Lesotho : 1 106 km ; Nanmibi : 1 005 km ; Mozanbik : 496 km ; Swazilann : 438 km ; Zimbabwé : 230 km).

Klima réjyonnal-ya di téritwè sa :

Lafrik di Sid ka konté 2 898 km di lakot.

Lonng-an di fasad-a di Latlantik, litoral-a sa plito régilyé ké lakot-ya ka mizouré  2 798 kilonmèt. Annan Namaqualand nou ka òbsèrvé roun lèsplorasyon floral pannan roun mwè, koté pli di 4 000 lèspès véjétal ka fléri an menm tan, lys, alowès, protea, etc. ant mi out ké mi sèptanm. Sa zonn sa tré touristik. Zonn di kap di Bon Lèspérans sa prensipalman roché épi tchèk kòlonni di mancho sa enstalé laba. Nou ka trouvé égalman zilé di Fòk Robben Island ki ka akéyi tchèk fòk ki ka vini prensipalman dipi Lantargtik.

Koysan-yan, ki ka rougroupé Koykoy ké Bochiman, sa pronmyé zabitan-yan ki konnèt di Lafrik di Sid (40 000 anv. J.-K.).

Pronmyé pèp-ya di lanng bantou, ki ka vini orijinèlman di grassland kanmrounen atchwèl, ki ka atenn atchwèl provens-a di KwaZulu Natal bò'd lannen 500 di nou lè. Òbò Xe syèk, tchèk xhosas ka enstalé yékò annan réjyon-an di Fish River (Transkei).

An 1488 navigatò potidjé-ya Bartolomeu Dias ka atenn kap-a di Tanpèt (kap di Bon Lèspérans), ki swivi an 1497 pa navigatò potidjé Vasco de Gama ki ka lonjé lakot di Natal.

Lenplantasyon définitiv-a di éropéyen atè Lafrik di Sid ka daté di 1652 ké létablisman-an, pou kont-a di Konpangni olandé-a di Lenn oryantal, di roun èstasyon di ravitayman bò'd Kap ki dirijé pa Néyèrlandé Jan van Riebeeck.

An 1657, plizyò salaryé di konpangni-a sa otorizé établi yékò définitivman annan Kap alò ki tchèk katib sa dépòrté di Batavia ké Madagaskar pou palyé mank-a di lanmen-dòv asou plas. An 1688, 2 san huguenots fransé ka roujwenn 800 administré-ya di kontwè koumèrsyal é ka fondé Franschhoek. An 1691, kòlonni-a di Kap mété an plas.

Annan donmenn èspòrtif-a, Lafrik di Sid sa sirtou konnèt pou so lékip di rigbi ké XV, ki majoritèrman jwé pa laklas-ya ézé ké blanng, ki nou ka rouprézanté tchèk jouwò tèl ki François Pienaar, Frik di Preez, Joost van der Westhuizen, André Venter, Os du Randt, Percy Montgomery, etc.

Tendai Mtawarira (pilyé) ké Bryan Habana(elyé) sa atchwèlman klasé parmi miyò jouwò-ya di monn.

Lafrik di Sid gen pou kòd :




#Article 180: Lagwiyann (2518 words)


Lagwiyann [la.ɡɥi.jãn] (Guyane an fransé) sa roun réjyon é roun départman fransé ki sitchwé atè Lanmérik di Sid. Konpétans-ya di dé nivèl-ya di kolègtivité sa ègzèrsé annan kad-a di roun kolègtivité téritoryal inik ké lòrgann ki ka délibéré sa lasanblé di Lagwiyann. So kod Insee a 973. 

Ké roun sipèrfisi di 83 846 km² é roun popilasyon di 252 338 zabitan an 2014, Lagwiyann sa dézyenm réjyon-an di Lafrans an tèrm di sipèrfisi épi dézyenm mwen péplé-a apré Mayòt. Li sa égalman départman-an ki pi bwazé, 98% di téritwè kouvri ké roun danbwa ki parmi pi rich-ya é mwen ékolojikman fragmanté annan monn-an.

Kou rounlo non di zandrwè annan Lagwiyann, non Lagwiyann ka vini di roun lanng nativ anméririken. Li ka signifyé « latè ké dilo ki abondan » an lanng arawakyen.

Non ofisyèl-a di réjyon-an sa « Lagwiyann ».

Istorikman, i té ka ègzisté plizyò Gwiyann : 

Gwiyann-yan ka entégré yékò annan plato dé Gwiyann, oun ansanm jéyografik ki délimité bò nò épi bò lwès-a ké flòv Lorennòk annan Vénézwéla, bò nò épi lwès-a ké loséyan Atlantik, bò sid épi lwès ké Brézil, Ryo Négro épi Lanmanzonn jouk so bouchou.

Lagwiyann gen kou kod :

Lagwiyann sa frontalyé ké Brézil asou 730 km épi ké Sirinanm asou 510 km, ki ka fè di Brézil péy-a ki gangnen pi gran frontchè térès ké Lafrans (Sourinnam sa sizyenm). Li ka posédé oun klima ékwatoryal é sa ésansyèlman kouvri ké roun vas danbwa imid tropikal ki bòdé di mangròv bò lanmè. So sousòl konstitchwé di roun boukliyé di ròch ansyen, rich an latérit, pov é asid, ki ka fòrmen roun rélyèf ki parsimen ké insèlbèrg é antayé ké rézo di flòv ké larivyè. Dannyé-ya sa prensipal zaks di sirkilasyon dipi ounlo syèk oben menm patché milénèr. Yé ka konstitchwé 7 basen flivyal, 953 mas dilo é sa alimanté pa 2,5 a 4 m di présipitasyon anniyèl.

Rélyèf di Lagwiyann modlé sokò ké roun sòk ansyen ki bòdé ké roun plenn litoral. Ésansyèl di réjyon-an gen oun  altitid ki konprann ant 100 é 200 mèt, sign di roun trè ansyen lévolisyon mòrfolojik é jéyomòrfolojik sa ki ka rézilté féblès-a di kontras topografik-ya.

Dé gran réjyon topografik sa distengé :

Lagwiyann ka posédé oun klima ékwatoryal imid ; tanpératir mwéyenn sa di 25.5°C.

Kayenn konnèt oun sézon imid di désanm jouk jwiyé ké roun péryòd ki pi sèk pannan rès-a di lannen.

Annan sid lwès-a, atè triyanng-an di Itanni Marwini, oun téritwè di 6 000 km² sa rouvandiké pa Sourinanm-an dipi 1885.

Sa départman ka klasé sokò parmi pi rich-ya di monn an matchè di byodivèrsité an zannimo ké véjétal.

Danbwa Lagwiyann sa roun danbwa primèr ké roun trè rot nivèl di byodivèrsité (hot-spot parmi pi rich-ya annan monn-an), protéjé ké roun tout nouvèl Park nasyonal ké sis rézèrv natirèl. Linyon entèrnasyonnal pou konsèrvasyon-an di lannatir-a ké Linyon éropéyen (LE) ka roukoumandé zéfò partikilyé di protèksyon.

Danbwa imid di Lagwiyann ka paradòksalman épannwi sokò asou roun dé sòl ki parmi pi pov di monn, an azòt, an potasyonm, an fòsfò é an matchè òrgannik. Pou sa rézon, é pas sa zonn toujou konsèrvé dé réfij pou tout lèspès-ya lò dé péryòd sèk oben di glasasyon térès-a, sa danbwa ka abrité lékosistenm inik ki ka rété parmi pi rich-ya é pi frajil-ya di monn : danbwa tropikal primèr tré ansyen, mangròv, savann, insèlbèrg ké rounlo tip di zonn imid.

Lanmotché di byodivèrsité fransé-a sa atè Lagwiyann : 29 % dé plant, 55 % dé vèrtébré sipéryò (manmifè, zozo, pwéson…) é jouk 92 % dé zensek. Tou sala andan roun sèl départman di 86 504 km2. Oun park nasyonnal ké sis rézèrv natirèl ka òvré pou prézèrvasyon-an dé milyé é dé lèspès osi divèrs ki inik.

Laplaj-ya di rézèrv natirèl nasyonnal di Lanmanna, asou koumin di Awala-Yalimapo, annan lwès, ka konstitchwé pou toti marin-yan roun sit di pont ésèpsyonèl. A roun di pi enpòrtan an nivèl mondjal pou toti lit-ya. Pou rézèrv natirèl zilé di Gran Konnèktab, li ka abrité sèl kolonni di zozo maren ant Tobago ké Fernando de Noronha asou pli di 3000 km di litoral.

Pronmyé tras arkéyolojik (potri, gravir roupès, poliswè…) di pèp nativ anmériken ant Loyapòk ké Maronni ka roumonté dipi Vè miléner anvan nou lè. Patché di yé sigsèsò annan menm zonn jéyografik ka apartni prensipalman o group lengwistik di Toupi Gwaranni-yan.

Nou ka èstimen ki jouk finisman di IIIè syèk, Nativ anmériken Arawak ké Palikou, orijinèr dé riv di Lanmanzonn, ka enstalé yékò asou litoral gwiyannen. Yé swivi o VIIIè syèk pa Nativ anmériken-yan ki aplé Karayb oben Karib, Kalinya (Galibi) ké Wayannan.

Lakot di Lagwiyann sa roukonnèt pa Christophe Colomb an 1498. Malgré pataj di Monn Nòv ki organnizé an 1494 pa trété di Tordesillas ant Portigal ké Lèspangn, nasyon éropéyen-yan sa lorijin di rounlo tantativ di kolonnizasyon atè Lagwiyann dipi XVIe syèk-a.

Dipi 1503 ka koumansé pronmyé lenplantasyon fransé annan zonn di Kayenn, swivi pa Annglé-ya Robert Baker (1562) ké osi Gaspard de Sotelle (1568-1573) ki ka enplanté pli di 120 fanmi èspangnòl annan Zilé Kayenn.

An 1604, kòlonni di Lagwiyann ka pran non di Lafrans ékinòksyal.

Si pronmyé tantativ enpòrtan di kolonnizasyon fransé ka daté di lannen-yan 1620, li souvan té kontré trafalga akoz di disansyon entèrn di kolon-yan, rapò moun-yan médjòk ké Nativ anmériken-yan, ké osi dourté dé kondisyon di lavi, notanman ké  lafyèv jòrn. Nasyon-yan di pèp Nativ anmériken-yan divèt fè fas ké roun enpòrtan to di mòrtalité, akoz dé lépidémi nouvèlman enpòrté di Lafrik ké Léròp-a.

Kolonnizasyon di Lagwiyann dabò ka fè travayé éropéyen-yan, « angajé-ya », égalman aplé « trannsis mwè »-ya pas yé yannen pa roun kontra di trwè lannen ké yé mèt. Sa kazi katibaj éropéyen, fot di volontèr, ké tré vit fika ranplasé pa roun sèrvitid di lorijin afriken, ki sa anplwayé annan bitasyon-yan (lésplwatasyon agrikòl) pou kiltir-a di prodjwi kolonnyal : souk, zépis, chokola ké kafé.

Kou annan ròt kolonbi fransé, katibaj-a an gran pati sa réji pa tèks-ya di Kod nwè (1685). Sa sosyété di bitasyon ka rété modèl ékonnonmik di Lagwiyann. Li sa aboli an 1794 annan tout kòlonni-ya, anvan Napoléyon Ié désidé rétabli'l an 1804 pou définitivman siprimen li pa dékrè 27 avril 1848-a, anba lenpilsyon abolisyonnis di Victor Schœlcher. Annan disparisyon-an di sa sistenm, sèrvil mété finisman ké sa lékonnonmi tradisyonnèl kòlonnyal.

Pou palyé finisman-an di sa sistenm ékonnonmik, ki té ka sèrvi pou dévlopé péyi-a, men soutou débarasé métropòl dé opozan politik répibliken é dé délenkan di drwè koumen, Ségon Lanpir-a désidé kréyé bangn atè Lagwiyann. Yé ka akéyi transpòrté, dépòrté épi égalman dé rélégé jouk an 1946. Annan lannen 1930, Établisman Pénitansyé Èspésyal, osi nonmen « bangn zannanmit-ya », sa enplanté annan Téritwè Inini-a. Péplé di opozan politik ké entélèktchwèl endochinwè, men osi ké piti délenkan, vòlò ké proksénèt, sa bangn-yan ké fika roun gran léchèk.

An 1855, oun sit orifèr sa dékouvri annan Lès gwiyannen asou Laratay-a, roun afliyan di Laprouag. Annan Lwès, dilò sa ègstrè di larivyè Inini (Rot-Maronni). Koumansman-an di XXè syèk té marké pa roun lariyé bò'd lò, ké 10 000 sasò an aktivité, ki ka antrennen krwésans-a di koumèrs lokal souvan artifisyèl, ké arè dé dannyé aktivité agrikòl pa mank di lanmen-dòv.
An menm tan ki Larényon, Karékoura épi Lanmatinik, Lagwiyann ka divini oun départman fransé di lout-lanmè an 1946. Men dékolaj ékonnonmik ka pran tan vini akoz dé kou di prodiksyon ki élvé, di féblès nimérik di popilasyon, di dépandans koumèrsyal (lenpòrtasyon) vizavi di Lègzagonn ké mank di lenfrastriktir pi élémantèr-a : vwè di kouminikasyon, lékòl, sistenm di lasanté, krò.

Sen-Laurent-di-Maroni, Kayenn ké zilé Djab té lyé-ya di dépòrtasyon pou kondannen-yan pou travay fòrsé di 1852 jouk 1946, asou désizyon di Napoléon III. Kaptenn Alfred Dreyfus té voyé an 1894.

Lagwiyann ka rété atò roun kolonni fransé jouk 19 mars 1946, koté li òbténi èstati di départman di lout-lanmè. Lafrans té ka antann dé déténi ki yé fika osi dé kolon. Men sa té oun léchèk, fronmitir di bangn-a té obténi, apré Ségon Lagèr mondjal, apré piblikasyon-an di 27 artik di Albert Londres é anba lenpilsyon di Gaston Monnerville. A an 1938 ki dannyé konvwé di bangna té voyé bò Lawiyann, men a rounso an 1945 ki Lasanblé nasyonnal konstitchwan désidé di rapatriyé sirvivan-yan ki té lé (pratikman yé tout roupati). Lopérasyon-an té douré lwit lannen.

An 1964, jénéral di Gaulle désidé di konstrwi roun baz èspasyal atè Lagwiyann, ki dèstinen pou ranplasé baz saaryen-an ki sitchwé atè Laljéri, é pou dévlopé lékonnonmi gwiyannen-an. Pozisyon di sa départman sa priviléjyé, pròch di lékwatò ké roun larj louvriti asou loséyan. Sant èspasyal gwiyannen, dipi pronmyé lafizé-ya « Véronique », larjman dévlopé sokò ké lannen-yan. Dégra èspasyal di Léròp-a ké dé lansò kou Ariane 4 ké Ariane 5, ki ka roulévé oun véritab siksé mondjal, , Sant èspasyal gwiyannen-an dévlopé osi Progranm Véga, ké roun baz di lansman Soyouz ki konstrwi bò Sennmari. An 2021, Lagwiyann ké asisté o lansman di nouvèl lafizé Ariane 6, projè dévlopé an 2014.

An 1982, lalwè di désantralizasyon ka antré an vigò é roun transfè di konpétans ka opéré bò di kolektivité téritoryal-ya ki ké divini aktò di dévlopman di Lagwiyann.

Finisman mars 2017, oun larj mouvman di manifèstasyon ké grèv té ka koumansé atè Lagwiyann é ka mennen dépalsman dé minis di entèryò é di lout-lanmè. Akò ki propozé pa gouvèlman té roufizé pa rouprézantan-yan dé manifèstan ké grévis-ya 2 avril.

Lagwiyann sa roun réjyon administrativ don lapréfèktir-a sa Kayenn. Li ka konstitchwé ké Gwadloup é Labmatinik ki sitchwé annan Lézanti-a, départman fransé di Lanmérik-ya (DFA).

Lagwiyann ka éli roun lasanblé, réfren an di laprobasyon pa Gwiyannen-yan pannan roun référandonm ki té gen lyé 24 janvyé 2010, di fizyonnen konsèy réjyonnal ké konsèy jénéral an roun lasanblé inik oben roun « kolèktivité inik ».

Bò nivèl kouminal, i gangnen 22 koumin ki dirijé pa dé limè. Sèrten dé koumin, kou Maripasoula ké Kanmopi, gen dé sipèrfisi ki pi enpòrtan ki sèrten départman métropoliten. Diplis, sèrten koumin sa sibdivizé an vilaj ki sipèrvizé pa dé kaptenn.

Pa ayò, Lagwiyann sa rouprézanté o nivèl nasyonnal pa dé dépité.

Li sa osi pli gran dé nòv réjyon  iltrapériférik di Linyon éropéyen.

Dipi 1é janvyé 2012, Lagwiyann ka posédé òkò so pròp kour di lapèl, ki té siprimen an 1947, ké so parkè jénéral. Di 1947 à 2012, dosyé-ya té trété pa kour di lapèl di Fòdifrans atè Lanmatinik, ki lwen di 2000 km di Kayenn. I ka ègzisté itou roun tribinal administratif ki konplètman otonnonm.

Logo di kolèktivité téritoryal di Lagwiyann sa sèl senbòl ofisyèl. Inité réjyonnal di jandanbri-a ka itilizé pou so linifòrm blazon-an di Kayenn.

Konsèy jénéral di Lagwiyann, ki disparèt an 2015, té adòpté an 2010 drapo di sendika UTG kou drapo di Lagwiyann.

I gen trwè tandans politik annan Lagwiyann. Dé prensipal fòs politik-ya ki ka rété, kou annan tout Lafrans, drèt lwèyèlis-a, ki rouprézanté pa Républicains-yan ké gòch lwèyèlis-a, ki rouprézanté pa pati sosyalis gwiyannen (PSG), fòs démokratik-ya di Lagwiyann (FDG), pati sosyalis (PS) épi Léròp Lékoloji Vèrt. Anfen, trwézyenm tandans politik a èstrenm-gòch endépandan ki rouprézanté pa mouvman-an di dékolonnizasyon é di lémansipasyon sosyal (MDLS) ké Walwari pati radikal gòch (PRG).

Dipi 1é òktòb 2013, koumandan dé fòs larmé atè Lagwiyàn sa jénéral di divizyon aéryen Philippe ADAM. Lagwiyann gen 2800 militèr.

Fòrmasyon militèr annan Lagwiyann :

Popilasyon-an di Lagwiyann sa di 252 338 zabitan an 2014, soulon data-ya di dannyé rousansman di Insee otantifyé ké roun dékrè. Sala sa an fòrt logmantasyon : li ké pouvé pasé à 424 000 zabitan an 2030, soulon Insee, si tandans-ya ki òbsèrvé di 1999 à 2009 té mentni sokò, an rézon di oun fò to di krwésans natirèl (i ganyen plis nésans ki désè) é anba léfè di roun limigrasyon ki enpòrtan ki ka vini di péy-ya ki pròch (Brézil, Gwiyannan, Ayiti, Sourinanm). A départman fransé-a ki mwen danséman péplé di Lafrans (3 hab./km²).

Zabitan-yan di Lagwiyann sa aplé Gwiyannen. A pou pa konfann ké Gwiyannyen-yan ki sa zabitan-yan di Gwiyannan.

Popilasyon sa atchwèlman rougroupé annan déztrwè koumin asou litoral, lonng di RN 1 (bann litoral) é òbò di gran flòv-ya é di yé lèstchwè. Soso kouminoté ka koègzisté, ka vinni di 80 péyi, ké jodla oun karantenn di nasyonalité, don (an 2006) :

Lagwiyann ka fè pati di Lafrans é sa roun départéman fransé, men ka bénéfisyé di roun réjim partikilyé : lalwè di 1905 asou séparasyon-an di Légliz é di Léta sa toujou pa apliké annan Lagwiyann ki ka rété sou réjim di lòrdonans rwèyèl di Charles X di 27 out 1828 : klèrjé katolik, é li sèl, sa salaryé pa ka jénéral. Ensi, 27 prêt sa réminéré pa oun budget di 800 000 €.

Pou sa ki konsèrnen rélijyon-an, Gwiyannen ka raproché sokò di pèp di Lanmérik laten-yan. Koté kriyòl-ya di Lagwiyann, pratik-a di rélijyon katolik sa di lonng dat abité di krwéyans popilèr ki ka admèt oun katolisism ki pirman latino-anmériken. Pannan listwè kolonnyal, rélijyozité di Kriyòl-ya té pwizé roulo di so trè annan pésonnalité katolik ki té idé andan fondasyon-an di kolonni-a kou sò Anne-Marie Javouhey. Résèpsyon-an dé sakréman, pratik-a di lapriyè, dévosyon-an pou sèrten sen, rit finérèr-ya, lafèt di Sen Lèspri asou Laprouag sa koloré di krwéyans ki vini ké syèk-ya.

Èspò-a ki pi popilèr atè Lagwiyann sa foutbòl, answit ka vini baskètbòl, siklism oben òkò annbal, néyanmwen i ka ègzisté annan départman tchèk, klòb di kannoé, di jido, di aykido, di lèskrim, di lékitasyon, di ranm épi di volébol.

Lagwiyann gen kou lar marsyal Djokan-an, oun disiplin ki wè jou grémési pratik gèryèr-ya di Nativ anmériken, Bouchinenngé ké Kriyòl Gwiyannen-yan.

kannaval-a sa roun di pentenng-yan ki enpòrtan di Lagwiyann. Li ka déroulé sokò, laprenmidi-ya di dimanch, ant Lépifanni an koumansman di mwè di janvyé ké Mèrkrédi dé sann an févriyé oben mars. Group-ya sa dégizé soulon tématik di lannen, yé ka défilé òbò dé char ki dékoré, annan ritm dé pèrkisyon é dé kwiv. Préparasyon-an dé group ka douré tchèk mwè anvan kannaval-a. Group-ya ka défilé divan dtchèk milyé di èspèktatò ki ka anmizé yékò asou trotwè-ya ké graden-yan ki anménajé pou lokazyon.

Lò lannwit ka koumansé tonbé, touloulou-ya ka randé yékò ofon dansinng-yan. 

Déztrwè group brézilyen kou sa ki nou ka wè annan kannaval di Ryo, sa égalman aprésyé pou yé ritm ké yé konplé afriyolan. Kouminoté azyatik di Kayenn ka patisipé osi annan défilé ké so touch karaktéristik ké tchèk dragon ki yé ka mennen.

Fransé-a sa lanng ofisyèl-a di Lagwiyann men patché ròt lanng lokal sa itilizé itou. Ségon lanng-an ki pi palé annan sosyété-a sa Kriyòl Gwiyannen, oun lanng ké baz lègsikal fransé, annglé, èspangnòl, potidjé, lanng afriken ké lanng pèp nativ anmériken. Li wè jou bò XVIIe syèk ant katib afriken ké yé mèt fransé ki té ka tanté di kouminiké.

Sis lanng bouchi kondé (nègmaron-yan), ki palé pa Bouchinenngé Gwiyannen oben Sirinanmen : lanng Aloukou, sanmaka, panmaka, djouka, mataray ké kwenti.

Ròt lanng réjyonnal sa sis di sèt lanng di nativ anmériken-yan (arawak, palikou, kalinya, wayannan, wayanmpi, émériyon), san bliyé monng-an (lanng laosyen).

Pou pak Gwiyannen-yan ka manjé roun manjé tipik di Lagwiyann ki aplé bouyon wara. 

Répa tradisyonnèl di maryaj di Gwiyannen-yan sa zariko rouj ké douri.




#Article 181: Lagèr frèt (118 words)


Lagèr frèt (1947-1991) (an  anglé Cold War ; an ris Холодная война, Kholodnaïa voïna) sa non-an ki bay donné à konfrontasyon-an douran dézyenm lanmotché di xxe syèk ant Étazini ké IRSS é, di mannyè pli larj, ant démokrasi ògsidantal-a ké réjim kominis-ya. Li ka enstalé so kò progrésivman à partir di finisman-an di Ségonn Lagèr mondjal-a annan lannen-yan 1945 à 1947 é ka douré jouk chit-a dé réjim kominis an Éròp fen 1989, rapidman swivi di dislokasyon di IRSS an désanm 1991.

Si èsprésyon « Cold War » té jà itilizé an anglé, notaman pou dézigné sèrtenn politik d'Adolf Hitler an 1938, markè-palò britannik George Orwell sa krédité di té pronmyé ki anplwayé li annan kontèks-a di aprè-lagèr.




#Article 182: Lagèr napoléonyenn (101 words)


Lagèr napoléonyenn-yan sa séri-a di lagèr ki té lyé lòské Napoléon té ka dirijé Lafrans. Yé sa an parti prolonjman dé lagèr-ya anjandré pa Révolisyon franséz di 1789, é ka douré pannan tout Pronmyé Anpir. I pa ka ègzisté di consensus asou yé pwen di dépar. Sèrten ka konsidéré ki yé koumansé lò jénéral Bonaparte ka pran pouvwar-a, an novanm 1799. Ròt ka prolonjé lagèr-ya di Révolisyon franséz jouk 1802, é ka èstimé ki déklarasyon di lagèr di Rwayom-Ini à Lafrans an 1803, aprè kourt péryòd di lapè ki ka swiv trété-a d'Amiens (1802), sa pwen di dépar dé lagèr napoléonyenn-yan.




#Article 183: Lajistis (137 words)


Lajistis-a sa roun prensip filozofik, jouridik ké moral fondamantal an vèrti dilakèl aksyon moun-yan divèt fika sanksyoné oben rékonpansé an fonksyon di yé mérit o gadé di drwè, di moral-a, di vèrti-a oben ròt sours nòrmativ di konpòrtman. Kwaki lajistis-a sa roun prensip à pòrté inivèrsèl, jis-a ka aparèt pouvwar varyé an fonksyon di faktò kiltirèl. Lajistis-a sa roun idéyal souvan joujé fondamantal pou lavi sosyal-a ké sivilizasyon-an. Antan ki enstitisyon, san lyen nésésèr ké nosyon-an, li sa joujé fondamantal pou fè rèspèkté lalwa-ya di lotorité-a an plas, léjitim oben pa. Lajistis-a sa sansé pini kikonk ki pa ka rèspékté oun lalwa osen di so sosyété ké roun sanksyon ki gen pou lòbjèktif di li anprann lalwa-a ké pafwè di kontribiyé à réparasyon-an dé mal ki fè à otri, oun patrimwann privé oben komen oben à anvironnman-an.




#Article 184: Lakolonbi (638 words)


Lakolonbi, an fòrm lonng répiblik di Lakolonbi (an èspangnòl : Colombia oben República de Colombia) sa roun répiblik konstitisyonnèl initèr ki ka konprann 32 départman. Péy-a sa sitchwé annan Nò-Lwès di Lanmérik di Sid ; li sa bòdé à lwès pa loséyan Pasifik-a ké Pannanman, o nò pa lanmè-a dé Karayb, à lès pa Vénézwéla ké Brézil, o sid pa Lékwatò ké Pérou. Lakolonbi-a sa 26e pli gran péy-a pa so sipèrfisi ké 4e an Lanmérik di Sid. Ké pli di 49 milyon di zabitan, Kolonbi-a sa 28e péy-a ki pli péplé-a di monn é 2e di tout péy-ya di lanng èspangnòl apré Mègsik. Lakolonbi-a sa roun mwéyen pwisans, 4e pli gran lékonnonmi di Lanmérik laten, ké 3e an Lanmérik di Sid. Prodigsyon-an di kafé di flèr, di lémrod, di charbon é di pétròl ka fòrmen prensipal sègtò-a di lékonnonmi kolonbyen-an. Labank HSBC ka èstimen ki Lakolonbi ké pouvé fè pati dé pi gran lékonnonmi mondjal an 2050.

Kòlon èspangnòl-ya ka rivé annan sa réjyon òbò di 1500, yé ka trouvé dé tribi endijenn ki sa Chibchas (oben Muiscas) ké Tayronas, ki yé ka désimen é konkéri. Èspangnòl-a ka enplanté divèrs kòlonni, ki, plita, sa konvèrti an provens ki ka fondé Nouvèl-Grénad kou nwéyo an koumansman menm é, à pati di 1717, kou vis-rwèyèlté. Sala-a ka enkli divèrs provens ki té apartni jouk sa monman à jiridigsyon-an dé vis-rwèyèlté di Nouvèl-Lèspagn é di Pérou.

Vèstij arkéyolojik-ya kou sa-ya d'El Abra ka endiké ki lokipasyon di moun di atchwèl téritwè kolonbyen-an ka roumonté ant 11 000 é 20 000 anv. J.-K. Chimen-yan ki swivi pa pèpman fika varyé, kou ka an témwagné répartisyon-an dé diféran fanmi lengwistik ké dévlopman kiltirèl-a (péryòd paléyoendjen, arkayk é fòrmativ). So sitchwasyon jéyografik ka fè di li roun koulwè di popilasyon ant Mézolanmérik, Karayb,  Zann-yan ké danbwa anmanzonnyen-an. 

Pronmyé kontak ant Éropéyen-yan ke atchwèl Lakolonbi te gen lyé à laswit-a di roun lèspédisyon ki koumandé pa Èspangnòl-a Alonso de Ojeda, ki mennen dipi pénensil-a di Guajira en 1499.

Douz lannen plita, Èspangnòl-ya té ka fondé Santa María la Antigua del Darién, yé pronmyé kòlonni asou kontinan anmériken-an épi, apré ki li ka ka konsolidé yé prézans annan zonn kotché-ya ké fondasyon-an di Santa Marta (1525) ké Kartajenn dé Lenn (1533), té ka koumansé lèsplorasyon-an dé réjyon entéryò, ké fondasyon-an di Popayán(1536) ké Bogota (1538).

Lakolonbi-a sa divizé an senk Gran réjyon natirèl : Karayb, Pasifik, Zann, Lorénoki ké Lanmanzonni ; annan chaken di yé, konpozisyon étnik, lanng, nouriti ké lagtivité ékonnonmik-ya sa tré divèrsifyé.

Zonn-yan ki pli péplé-ya sa : zonn-yan dé Zann koté ka trouvé so kò lavil-ya ki pli enpòrtan, notanman Bogota, Medellín, Bucaramanga, Cúcuta, San Juan de Pasto, Manizales, Pereira, Neiva, Ibagué ké Tunja épi zonn-an di lakot nò-a  : Karayb, koté ka trouvé so kò Barranquilla, Carthagène dé Lenn, Santa Marta, Sincelejo, Montería ké Valledupar(antrot). Trwézyenm lavil-a di péy, Cali, ka trouvé à frontchè-a dé zonn Pasifik ké anden. 

Téritwè kolonbyen-an ka étann so kò asou roun larj pati di plak sid-anmériken, koté ka trouvé so kò laplipa dé latè ki émèrjé, plak karayb o nò ké plak di Nazca à lwès.

Lakolonbi-a sa travèrsé di sid-lwès o nò-lès pa kòrdiyèr dé Zann. À pati di Né di los Pastos, masif ki sitchwé à frontchè-a di Lékwatò-a, sala-a ka divizé so kò an trwè branch, kòrdiyèr Ògsidantal, Santral ké Oryantal. 

Kiltir kolonbyen-an ka prézanté roun divèrsité dwèt à konfliyans-a di lenfliyans miltip annan listwè di péy : kiltir endijenn ki déja établi lò Èspangnòl-ya rivé, kiltir éropéyen-an (an partikilyé èspangnòl) ké kiltir afriken-yan ki enpòrté o kour di prosésis di kòlonnizasyon. Li ka patajé égalman sèrten tré fondanmantal ké ròt kiltir ispanno-anmériken, notanman o nivèl di rélijyon-an, di lanmizik-a, dé dans, dé varyan di lanng èspangnòl-a ki palé, ensi ki dé fèstivité oben ròt tradisyon.

Lakolonbi-a gen pou kòd :




#Article 185: Lalfabé (104 words)


Roun lalfabé (di alpha é bêta, Dé pronmyer lèt di lalfabé grèk) sa roun sistèm di ékritir konstitchwé di roun ansanm di senbòl don chaken ka rouprézanté oun dé fonenm di roun lanng.

Chaken dé senbòl, oben grafenm, sa osi aplé « lèt ». Annan ka-ya pli senp-ha chak lèt ka korèsponn à roun fonenm di lanng-an é envèrsman. Sèrtenn lèt pouvé rousouvri roun oben plizyò djakritik afen di étann stòk di grafèm-a si sala sa ensifizan pou noté son-yan di lanng oben pèrmèt di évité anbigité-ya. Di mennm mannyè-a, oun lalfabé pouvé fika étandou pa itilizasyon di digramm oben òkò di lèt siplémantèr.




#Article 186: Lalfabé grek (101 words)


Lalfabé grèk-a sa roun lalfabé bikaméral di vennkat lèt, prensipalman itilizé pou ékri lanng grèk-a dipi finisman-an di ixe oben koumansman-an di viiie syèk anv. J.-K. A pronmyé ké pli ansyen lalfabé, annan asépsyon-an ki pli rédjwit-a di sa mo, pas li ka noté chak vwayèl é konsonn ké roun grafenm ki séparé. Jòdla òkò, grèk modèrn-an ka itilizé sa lalfabé. Pa pasé-a, lèt-ya té sèrvi égalman pou nimérasyon grèk-a, dipi iie syèk-a anv. J.-K., mè chif arab-ya ka tann pou ranplasé yé an Lagrès. Dabò inikman ékri an kapital, lalfabé grèk progrésivman doté so kò di miskil épi di djakritik.




#Article 187: Laljéri (554 words)


Laljéri (prounonsé [al.ʒe.ˈʁi] ; an arab الجزائ (al-Jazā'ir) ; é arab aljéryen : الدزاير (Dzayer), الجازاير (Djazaïr oben Jazayr) oben لدزاير (Ldzayer) ; an tanmazigt ké tifinag ⴷⵣⴰⵢⵔ (Dzayr)) sa roun péy di Lafrik di Nò ki ka fè pati di Magrèb é, dipi 1962, roun Léta ki nonmen an fòrm lonng répiblik aljéryen démokratik ké popilèr, abréjé an RADP (an arab الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبية ; an tanmazigt ⵜⴰⴳⴷⵓⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ, Tagduda tamegdayt taɣerfant tadzayrit).

An 2018, popilasyon aljéryen-an sa di 42,2 milyon di zabitan. So kapital, Laljèr, lavil-a ki pli péplé-a di péy sa sitchwé annan Nò-a, asou litoral méditérannéyen. Ké roun sipèrfisi di 2 381 741 km2, a an menm tan pli gran péy-a di Lafrik, di monn arab é di basen méditerranéyen. Li ka patajé pli di 6 385 km di frontchè térès, ké Tinizi-a bò nòlès, Nijèr bò sid lès, Mali-a bò sid lwès, Moritanni-a ké Saaara ògsidantal bò lwès, épi anfen Maròk bò nòlwès.

Laljéri-a sa péy-a ki pi étandou di kontinan afriken, men osi di monn arab é di pourtour méditérannéyen, so pati sid ki ka rouprézanté roun fragsyon notab di Saaara.

Annan Nò-a di péy ké lonng di litoral méditérannéyen, ka étann sokò bann di Tell asou anviron 1 600 km, larj di 80 jouk 190 km. Li sa fòrmen di piti chenn di montangn : masif di Traras, mon di Tessala, Dahra, Djurdjura, masif di Titteri, Babors, mon-yan di Konstanten, anfen djebel Edough. Sa montangn-yan ka konstitchwé pati-a ki pli sèptantriyonnal-a di Latlas tellyen. Pwen kilminan-an di sa ansanm sa mon Lalla Khadîdja, annan sid-a di Djurdjura. Sa pik ka atenn 2 308 mèt di laltitid é sa roukouvri di lannèj pannan livè.

Latlas saaaryen ka prolonjé Rot Latlas maroken pa mon-yan di Ksour (2 236 mon djebel Aïssa), di djebel Amour (1 977 m bò Touilet Makna), di mon-yan di Ouled Naïl(1 577 m bò djebel Senalfa), di mon-yan di Zab (1 313 m bò djebel Mimouna), anfen pa Lorès annan so pati oryantal. Bò sid di Latlas saaaryen plizyò loazis ka konstitchwé sa ki nonmen « lapòrt di dézè ».

Laljéri-a, an rézon di so tradisyon di latè di lakéy ké miltip sivilizasyon ki travèrsé li, té érité di roun listwè ki rich toubonnman ki ka èsprimen sokò ké vèstij di lépòk ki varyé. A konran ki Lafrik, Lanméditérannen, Léròp ké Loryan ka marké di yé lenfliyans èspésifik chiminman istorik-a di Laljéri.

Pronmyé vèstij arkéyolojik ki notab sa di laj prélistorik é ka roumonté bò lépòk néyolitik, kou sa-ya di park nasyonnal di Tasili ki nou ka konsidéré kou mizé ké syèl louvri ki pi étandou annan monn-an.

Kiltir aljéryen-an sa tré rich, varyé é tré ansyen, chak réjyon, chak lavil oben lowazis ka konstitchwé roun lèspas kiltirèl partikilyé. Kabili, Aurès, l'Algérois, Rot plato, valé di Mzab, Gourara, Hoggar, Saoura, Loranni sa chaken dé réjyon ké dé partikilarité kiltirèl é pafwè lengwistik.

Pronmyé mannifèstasyon kiltirèl asou téritwè-a di Laljéri atchwèl sa vyé di milyé di lannen, tèl fasinan témwangnaj di lar ripès di Tasili n'Ajjer, é pa tout bèl lédifis ki érijé toupannan listwè di sa bèl péy, ki ka rivé ké lartizanna ki toujou tré prézan épi richisim. Lar aljéryen ka rouflété chapit-ya di listwè ki sa péy pasé ké diféran lenfliyans-ya ki li té gen.

Laljéri gen pou kòd :




#Article 188: Langlétè (949 words)


Langlétè-a (an annglé England [ˈɪŋɡlənd]) sa roun nasyon konstititiv di Rwéyonm-Ini. Li sa bòdé pa Lékòs bò nò ké péy di Gal bò lwès. So litoral sa antouré pa lanmè-a di Nò à lès, lanmè di Lirlann bò nòlwès, épi Lanmanch-a bò sid ki ka séparé li di Léròp  kontinantal-a. So téritwè ka kouvri majorité-a di sant ké sid di zilé di Gran Britangn, é li ka enkli égalman roun santenn di ti zilé. So kapital sa Lonn ki sa pronmyé lè irben-an di Rwéyonm-Ini é, soulon kritèr-ya ki rétni, di Linyon éropéyen-an. Langlétè sa nasyon-an ki pi péplé-a di Rwéyonm-Ini ké 53 milyon di zabitan an 2011, sa ki ka rouprézanté 84 % di popilasyon britannik-a, é sa pli gran-an ké roun sipèrfisi di 131 760 km2. Non-an di « Langlétè » sa frékranman mé fosman anplwéyé, pa sinégdòk, pou déziyen Rwéyonm-Ini annan so ansanm.

Dé tchè di Gran Britangn, bò sid ké sant, ka konstitchwé Langlétè, ensi ki tchèk zilé bò di larj-a kou zilé di Wight oben zilé Scilly. Nasyon konstititiv-a sa frontalyé ké dé ròt nasyon di Rwéyonm Ini — Lékòs bò nò ké Péy di Gal bò lwès —, é sa pli pròch di kontinan éropéyen ki tout ròt zilé britannik. Langlétè sa séparé di Lafrans pa roun koridò maritim di 34 kilonmèt, menm si tinèl-a anba Lanmanch ka yannen yé bò'd Folkestone. Langlétè ka posédé osi tchèk litoral asou lanmè di Lirlann, Lanmè di Nò ké Loséyan Atlantik-a.

Dégra-ya di Lonn, di Liverpool ké di Newcastle upon Tyne ka trouvé rèspègtivman yékò an bouchou-a di Tanmiz-a, di Mersey é di Tyne. Severn-an sa pli lonng larivyè di Langlétè, asou 354 kilonmèt. Li ka jité sokò annan kannal-a di Bristòl é sa sélèb pou so lanm di fon di pli di dé mèt di rotò (annan maskaré-a di Severn). Soupannan, pi lonng larivyè-a ki antchèrman atè Langlétè sa Tanmiz-a, lonng di 346 kilonmèt. I ganyen patché lak, pi gran-an ki fika Windermere annan byen nonmen-an Lake District.

Pa tchèk kar di profondò di Lanmanch-a ki drésé pa tchèk sonna iltrapèrfègsyonnen, oun jigantèsk valé ofon di lanmè té pouvé fika roukonstitchwé an 3D, ki ka prézanté karagtéristik-ya di lérozyon-an ki dwèt pa lékoulman-an di flwid. Kataklism-an té prodjwi sokò i ganyen 400 000 lannen ké laswit-a di riptir-a di roun baraj natirèl ki ka ègzisté ant Douv ké Kalé. Lak glasyèr-a an anmon ki té ékoulé sokò ké roun débi sipéryò di roun milyon di mèt kib pa ségonn annan sa valé ki ka séparé zilé-a di kontinan. Oun ségon linondasyon té rouprodjwi i ganyen 160 000 lannen.

Lavil-a ki pi péplé-a di Langlétè sa Lonn, kapital-a di Rwéyonm-Ini. Li sa swivi pa tchèk lavil ki ka dévlopé sokò bò XIXe syèk, lò di révolisyon endistriyèl-a : Manchester, Birmingham, Leeds ké Liverpool.

Zo di moun-yan ki dékouvri atè Langlétè ki pli ansyen-yan gen pli di 700 000 lannen. Sa dékouvèrt di rès d’Homo erectus té fèt annan Norfolk ké Suffolk atchwèl. Homo sapiens rivé annan sa réjyon pou pronmyé fwè-a i gen anviron 35 000 lannen, men akoz di péryòd ké kondisyon difisil di dannyé péryòd glasyèr (ki konnèt annan sa réjyon anba non-an di glasasyon Devensian), yé ka fwi pou alé annan montangn-yan di Sid di Léròp. Sèl gran manmifè-ya kou manmout, bizon ké rinoséròs lennen ka rété.

Northumbrie ké Mercie sa atò fòs-ya ki donminan. Toutfwè, apré konkèt vikinng-yan bò nò ké lès, ké lenpozisyon di Danelaw, ki-lé-di lalwè di Vikinng-yan, Wessex ka divini pronmyé rwéyonm annglé-a anba Alfred le Grand. Linifikasyon-an ka fè-a d'Édouard l'Ancien, lirwè-a di Wessex, ki asisté di so sò Æthelflæd, souvren di Mercie annan lannen-yan 910 : Lès Angli sa konki an 917, rwéyonm d'York an 918 men òkò roun fwè pédi an 919, Northumbrie an 918. 

Anba nouvèlman fòrmen Rwéyonm-an di Gran Britangn, Limyè annglé ké ékosé, ké Royal Society, ka prodjwi rounlo linovasyon an syans ké enjényéri. Sa ka pèrmèt bay Lanpir britannik-a di prospéré, pou divini pi gran-an di Listwè. 1é Révolisyon endistriyèl ka aparèt atè Langlétè, ki ka provoké profon chanjman sosyo ékonnonmik ké kiltirèl. Lagrikiltir-a ka endistriyalizé sokò, lizin-yan ké min-yan ka aparèt, tout kou rézo routché, férovyèr ké maritim, ki ka fasilité lèspansyon-an ké dévlopman-an di révolisyon endistriyèl-a.

Ké pli di 53 milyon di zabitan, Langlétè sa di lwen nasyon konstititiv-a ki pli péplé-a di Rwéyonm-Ini, ké anviron 84 % di popilasyon total-a. Pou konparé, Langlétè-a ka posédé 4è pli gran nonm di zabitan annan Linyon éropéyen-an, ké 25e annan monn-an. Ké roun dansité di 422 zabitan an kilonmèt karé, a dézyenm téritwè ki pli danséman péplé-a di Linyon éropéyen-an, apré Malt.

Kou so non ka sigjéré li, annglé-a sa istorikman lanng-an di Langlétè, é sa toujou lanng prensipal-a. A roun lanng endo éropéyen annan branch annglo frison di fanmi-a di lanng jèrmannik. Apré konkèt nòrman-an, vyé annglé-a sa konfinen annan klas sosyal popilèr, ké nòrman-an, laten ké annglo-nòrman ka siplanté li annan laristokrasi. Annglé-a ka itilizé lalfabé laten-an ké chif arab-ya kou sistenm di lékritir.

Dipi koumansman-an di lépòk modèrn-an, nouritir-a di Langlétè té toujou fika karagtérizé pa so senplisité di apròch, lonnètté di so savò, ké patché ròt kalité-a ké prodjwi natirèl. Pannan Mwéyen Laj ké pannan Rounésans-a, tchwizin annglé-a té doté di roun ègsélan répitasyon, malgré roun déklen ki té koumansé pannan révolisyon endistriyèl-a ké labandon di latè ké lirbannizasyon krwasan di popilasyon-an.

Pronmyé rotò annglé-ya ka ékri an laten, kou Bède le Vénérable ké Alcuin. Litératir vyé annglé ka fourni powenm épik Beowulf, Kronnik anglo sagson, ensi ki tchèk lékritir krétchen kou Judith, Limn di Cædmon ké rounlo ajyografi. Apré konkèt nòrman-an di Langlétè, laten-an ka sirvi parmi klas sosyal ki édiké, ensi ki annan litératir anglo nòrman.




#Article 189: Lanlmangn (1421 words)


Lanlmangn, an fòrm lonng Répiblik fédéral di Lanlmangn ki abréjé an RFL (an anlman : Deutschland [ˈdɔɪ̯ʧlant] ; [fòrm lonng] Bundesrepublik Deutschland, [abréjé an] BRD), sa roun péy di Léròp santral, ki antouré pa lanmè-a di Nò, Dannmark ké lanmè Baltik o nò, pa Pòlògn ké Répiblik tchèk à lès, pa Lotrich é Laswis o sid, é pa Lafrans, Ligsanbou, Bèljik ké Péy-Ba à lwès-a. Péy désantralizé é fédéral, Lanlmangn ka konté kat métropòl di pli di roun milyon di zabitan : kapital-a Bèrlen, ensi ki Hambourg, Munich épi Kòlògn. Syèj-a di gouvèlman sa sitchwé annan lavil-a di Bèrlen é annan lavil fédéral-a di Bonn. Lavil-a di Frangfò-asou-Main-an sa konsidéré kou kapital finansyé-a di Lanlmangn : a annan sa lavil ki ka trouvé so kò Labank santral éropéyen-an.

Lanng ofisyèl-a di péy sa anlman-an, so lanmonnen a léro-a, so déviz sa Einigkeit und Recht und Freiheit (« Linité é Drwè di Libèrté ») ké so drapo sa konstitchwé di trwè bann lorizontal o koulò nasyonnal di Lanlmangn : nwè, rouj ké dilò. So limn nasyonnal sa Das Deutschlandlied (an gwiyannen : « Chanté-a di Lanlmangn »).

O dépa, i té gen roun mo gotik Thiuda ki ka signifyé pèp. Li ganyen kou ladjègtif Thiudisk. Thiudisk té fika transfòrmen an Theodischus pa Ronmen-yan, épi an Teudischus. Thiudisk divini Diutisca an vyé rot anlman pou abouti à Deutsch an anlman modèrn oben Tysk annan lanng èskandinav-ya (koté Tyskland). An ansyen fransé, laten Theodiscus bay Thodesche, épi Tudesque.

Gwiyannen modèrn-an préféré mo Anlman-an(kou fransé-a Allemand) ki isou di laten Alamanni ki té ka déziyen pèp-a dé Anlanman. I égalman valab pa lègzanp, an potidjé (Alemão), an èspangnòl oben kastiyan (Alemán), é pou katalan-an (Alemanys). Italyen-an li, konsèrvé lorijin laten-an annan so ladjègtif Tedesco pou di Anlman.

Germany an annglé ka référé so kò Jèrmenn é Saksa an finnwè é an èstonnyen ka référé so kò o Sagson.

Annan lanng-yan dé pèp slav, non-an rouvoyé o flòv Niémen (Nemetskii, an ris) ki té ka séparé yé dé péplad jèrmannik, oben à ladjègtif-a ki ka signifyé « miyèt ».

An lanng chinwè ékri, non-an di Lanlmangn sa 德国 (Déguó). Isi, 德 (Dé) sa labrévyasyon-an di transkripsyon-an 德意志(Déyìzhì) di mo anlman deustch, é 国(Guó) ka signifyé « péy ».

Lontan donminen pa Lotrich annan kad-a di Sen-Lanpir ronmen jèrmannik (di 962 à 1806) épi di Konfédérasyon jèrmannik-a (di 1815 à 1866), an 1871, an finisman-an di lagèr franko-prisyen, divèrs Léta anlman-yan fika réyni annan roun Léta ki donminen pa Lapris-a, ki ka bay ensi nésans à Lanlmangn inifyé modèrn, nonmen égalman Dézyenm Reich oben Reich Wilhelminyen. Défèt anlman-an ki ka swiv Pronmyé Lagèr mondjal-a té ka provoké an 1918 lavennman-an di Répiblik-a, épi an 1933 sa-a di Trwézyenm Reich, lakèl té ka éfondré so kò an 1945 annan défèt-a di Ségon Lagèr mondjal-a. Dabò tchipé pa fòs armé-ya di so venkò, Lanlmangn fika séparé an Dé parti an 1949, ki ka fòrmen Répiblik fédéral di Lanlmangn (nonmen « Lanlmangn di Lwès ») é Repiblik démokratik anlman (nonmen « Lanlmangn di Lès »). Réynifikasyon-an gen lyé 3 ògtòb 1990, onz mwa apré chit-a di Limou di Bèrlen, ki té ka marké réynifikasyon popilèr-a. An 1990, so kapital ka viré divini Bèrlen.

Lengwistik-a ké tègs laten-yan ka montré nou ki mansyon-an di pèp jèrmannik ka roumonté à lépòk ronmen-an. Soupannan, istoryen-yan ka tandé yé kò pou trouvé lorijin-yan di roun téritwè anlman o partaj di Vèrden di 843. Louis le Germanique òbténi, lò di sa partaj, lès di lanpir karolenjyen-an, ki nonmen Fransi oryantal. A di Fransi oryantal-a ki sa isou Sen-Lanpir ronmen jèrmannik-a ki fondé pa Oton Ié, nonmen Gran-an (936-973). Sa lanpir anlman ka konprann, lout téritwè-a di atchwèl Lanlmangn, Litali di nò é Labourgògn. Dipi so fondasyon, sa nouvèl lanpir sa antravé pa tibout-a di lenstitisyon asou lakèl-ya lanprò-a pwé asiz so lotorité ké féblès-a dé rouvini, lanprò-ya ki ka dispozé ki di yé pròp donmenn pou finansé yé politik. Sistenm-an di lélègsyon di lanprò-a pa prens-élègtò-ya ka kondjwi souvan à afébli pouvwè-a di monnark. Tradisyonnèlman, lanprò-a ki éli té ka antrouprann roun vwayaj atè Ronm pou fika kouronnen pa lipap-a.

Di 1991 à 2000, 150 bilyon di DM té envèsti chak lannen à Lès-a di Lanlmangn san parvini à soti sa réjyon di lakriz, mé dé réfòrm an profondò sa antrouprann annan Dé parti-ya di Lanlmangn annan lannen-yan 1990, afen di ensité péy-a à fika pli konpétitif, an partikilyé sa-a di Sistenm di routrèt an Lanlmangn. Di 1998 à lotonm 2005, gouvèlman anlman-an sa dirijé pa Gerhard Schröder, di SPD (Parti social-démocrate). Les ékolojis di parti Die Grünen ka partisipé à roun gouvèlman di kowalisyon. Apré lélègsyon léjislativ-ya ki antisipé di 2005, chansélyé krétchen démokrat-a Angela Merkel ka dirijé roun gouvèlman ki bazé  asou roun « gran kowalisyon » ki ka rougroupé sa fwè CDU-a (é so branch bavarwè CSU-a) ké SPD-a. Dipi 2009, menm-an Angela Merkel sa à kabèch-a di roun kowalisyon « nwè-jòrn » ant CDU-a é libéral-ya di FDP anvan di fòrmen roun nouvèl « gran kowalisyon » apré lélègsyon fédéral-ya an 2013.

Nò-a sa tchipé pa plenn-an di Léròp di Nò, ki fòrmen pa glasyasyon-yan di katèrnèr, o péyzaj ki fòrtman diféransyé, sant-a pa dé montangn ansyen di laltitid ki pa tré élvé, sid-a pa roun basen sédimantè é pa masif alpen-an. Sa péy, ki bòdé o nò-lwès pa lanmè di Nò é o nò-lès  pa lanmè Baltik-a, ka tchipé oun laplas santral annan Linyon éropéyen-an pa so sitchwasyon, so pwisans démografik, endistriyèl é koumèrsyal. Oun gran parti di Lanlmangn ògsidantal ka fè parti di Léròp rhénane, réjyon-an ki pli dinanmik-a di Léròp é roun dé pli dinanmik di monn.

Réynifikasyon-an di 1990 chanjé lòrgannizasyon entèrnasyonnal-a di lèspas anlman-an. Lèspas rhénan ka rété soupannan tchò-a di Lanlmangn ké lags ki pli frékanté-a, osi byen asou plan ékonnonmik-a ki asou plan démografik-a malgré nésésèr mitasyon-an di Ruhr. Frangfò é konnirbasyon di Réjyon Rhin-Main ka kontinwé di jwé so ròl di kapital finansyé di péy.

Lanlmangn-an konnèt dé chanjman téritoryal sigsésif o xxe syèk. Défèt-a di 1918 sonnen glas-a di Lanpir anlman-an. Trété-a di Versailles di 1919 ki ka larélé problenm-an di Lanlmangn ka fè pasé sipèrfisi-a di Lanlmangn di 540 848 km2 à 468 776 km2. Sala-a sa anpité di Lalzas-Moselle, di Nò di Schleswig é d'Eupen épi di Malmedy. Di plis, pou pèrmèt à Pòlògn-an di ganyen agsé-a à lanmè-a, Pris-Oryantal sa séparé di lirès di Lanlmangn pa koridò-a di Dantzig.

Lanlmangn sa péplé di 82,8 millions di zabitan an désanm 2016, don 8,7 milyon di étranjé. Ké so 232 zabitan pa km2, Lanlmangn-an sa roun dé péy ki pli danséman péplé-ya di Léròp (apré Péy-Ba, Bèljik ké Rwéyonm-Ini). A péy-a ki pli péplé-a di Linyon éropéyen-an. Lwès-a di péy ka rété pli péplé ki Lès-a. Annéfè, nou ka kontré di enpòrtan konsantrasyon irben à Lwès-a (réjyon métropoliten Rhin-Ruhr), annan Sid-Lwès (réjyon Rhin-Main, réjyon métropoliten Rhin-Neckar) ké Sid di péy (réjyon métropoliten di Stuttgart, réjyon métropoliten di Munich).

Anlman-an sa roun lanng endo-éropéyen ki ka apartni à branch ògsidantal-a dé lanng jèrmannik, di menm ki néyèrlandé-a oben annglé-a. 92 % di popilasyon-an gen anlman-an kou lanng matèrnèl, sa ki ka endiké roun tré gran onmojénéyté lengwistik. 8 % di lokitò ka palé rounòt lanng : dannwè, frison sèptantriyonnal, frison oryantal, sorab, pòlonnen, palé-ya di Dé group ronm(lSinti-ya ké Ronm anlman-yan) ensi ki tirk, kird oben sèrb.

Lanlmangn-an ka fè parti di lè-a di sivilizasyon ògsidantal é éropéyen-an é ka konté 40 sit ki enskri o pratrimwenn mondjal, don trant-sèt kiltirèl é trwè natirèl.

Lanlmangn ka konnèt osi pratik-a di lanmizik tradisyonnèlman, notanman Yodel ki òkò konnèt di nou jou annan réjyon alpen-yan di Bavyèr.

Lanmizik popilèr anlman-an ka aplé so kò Schlager. Ounlo group kou Modern Talking, Alphaville, Münchener Freiheit, Ireen Sheer, Dschinghis Khan oben chantò di Nouvèl Vag Anlman (Neue Deutsche Welle) Nena orijinèr di Lanlmangn té konnèt roun sigsé entèrnasyonnal.

Litératir anlman-an ka enskri so kò annan kad-a pli jénéral-a di litératir-a di lanng anlman ki ka rougroupé ansanm-an dé zòv litérèr di lanng anlman, qn angloban sa-ya ki prodjwi an Lotrich ensi ki annan roun parti di Laswis-a.

Sèrten dizangnò anlman mennen roun kontribisyon enpòrtan o dizangn endistriyèl modèrn, an enspiran yé kò notanman di lékòl di Bauhaus, di Dieter Rams é di Braun.

Lanmòd vèstimantèr-a an Lanlmangn, si li pa ka dispozé di lenfliyans o nivèl mondjal, sa sours di plizyò pésonnalité ki roukonnèt, tèl Karl Lagerfeld oben Claudia Schiffer ensi ki di mark ki larjman enplanté kou Hugo Boss oben Esprit.

Lanlmangn-an gen pou kod :




#Article 190: Lanmanpa (738 words)


Lanmanpa sa roun Léta fédéré di Brézil, ki sitchwé asou lakot atlantik-a, annan lègstrenm nò-a di péy. Li sa bòdé o nò pa Lafrans-a (Lagwiyann), à lès-a pa loséyan Atlantik é o sid é à lwès-a pa Léta di Pará. Li sa délimité o sid pa délta di Lanmanzonn-an.

Li gen roun sipèrfisi di 140 276 km2 é ka konté 831 027 zabitan (èstimasyon out 2018/IBGE).

Kapital-a sa Makapa.

Lavil-ya ki pli péplé-ya sa Makapa (507 444 habitants) ké Santannan(113 854 zabitan).

Oun lékip di arkéyològ brézilyen té dékouvri atè Calçoene, annan basen anmanzonnyen-an, bò di Lagwiyann, roun lòbsèrvatwè astronnonmik ki ka daté probabman di 2 000 lannen (létid dé séranmik ki trouvé asou lyé-ya).

Soulon arkéyològ Mariana Petry Cabral, di Lenstiti di Sasé Syantifik ké Tègnolojik di Lanmanpa (IEPA), sèl roun sosyété òrgannizé té pouvé fika an mizou di érijé oun tèl monnouman mégalitik.

Lòbsèrvatwè-a sa konstitchwé di 127 blòk di grannit, ki ka mizouré chaken 3 m di rotò, ki dispozé an sèrk régilyé annan roun klèryè di danbwa anmanzonnyen-an.

Pa Trété di Tordesillas-a, téritwè-a di atchwèl Lanmanpa té ka apartni o Èspangnòl. Pannan linyon-an dé kouronn èspangnòl ké potidjé, réjyon-an té érijé an kaptennri di Costa de Cabo Norte (Kot di Kap Nò) anba dirègsyon-an di Bento Parente. Sa désizyon, té fè pou protéjé réjyon-an kont Fransé, Olandé ké Anglé ki ka enstalé yé kò piti piti annan réjyon-an.

Byen ki, soulon trété-a di Tordesillas, réjyon-an ki èspangnòl, pa té janmen rouvandiké pa Lèspangn. Advèrsèr-ya dé Potidjé té Fransé-ya ki enstalé atè Kayenn. Trété d'Utrecht, an 1713, roukonnèt définitivman Potidjal-a kou mèt di réjyon-an. Jouk xixe syèk, Lanmanpa té ka sèrvi rounso di ranpa militèr san agtivité ékonnonmik. Lò di lendépandans-a an 1822, li té ka fè parti di Para.

Djopopo-a ké Lafrans-a ka kontinwé jouk 1900, pannan péryòd-a di Kontèsté franko-brézilyen, lò drwè-ya di Brézil té roukonnèt pa roun larbitraj swis. Lafyèv di kaoutchou o XIXe syèk té ka bénéfisyé pou Lanmanpa. An 1943, li fika séparé di Para é érijé an téritwè.

Annan lannen-yan 1940, té dékouvri dé jizman di manganèz li èsplwaté pa roun filyal di Bethlehem Steel Company. An 1970, té enplanté, pa roun endistriyèl anmériken, roun méga-projé, Projé Jari. A pou fabrikasyon-an di séliloz, d'èsplwatasyon di bwa é di kiltir di douri. Sa projè péké abouti.

An 1988, Lanmanpa ka divini roun Léta à lokazyon-an di nouvèl konstitisyon brézilyen-an.

Lanmanpa randé an 1999 obligatwa lanségnman di fransé annan lékòl piblik-ya, à laswit-a di roun lalwa fédéral di 1998 ki ka blijé lékòl piblik-ya di péy à anségné omwen roun lanng étranjé.

Chwè-a di Lanmanpa pou fransé ka èspliké so kò pa roun volonté di raprochman ké Lagwiyann-an, ki limitròf, menm di roun volonté di dézanklavman, akoz di lizòlman-an pou dé rézon jéyografik di sa Léta pa rapò à lirès di Brézil. Garenmpéros-ya, Sasé dilò Brézilyen-yan, li ka prospègté é ka sasé dilò atè Lagwiyann, di mannyè ilégal, ka vini à pli di 90 % di léta Brézilyen-an di Lanmanpa. Pli souvan-an, yé ka posédé dé roudiman di Fransé, pas a lanng étranjé sirtou anségné annan lékòl-ya di sa léta, sa ki ka fè ki rélasyon-yan ké ladministrasyon-an ké jandanbri-a di Lagwiyann sa alò fasilité.

Drapo-a ka daté di 1984 (dékrè No. 008 di 23 avril). Koulò blé-a o sonmè ka senbolizé syèl-a laro di Lanmanpa, osi ki lajistis-a ; vèrt-a o sant danbwa plivyal lokal-ya ; jòrn-an laro sa roun senbòl di linyon é di richès natirèl. Nwè-a dé bann étrwa ka raplé sa-ya ki sa mò pou byen-an di Léta, épi blanng-an volonté-a di sa dannyé di viv an lapè annan èstabilité-a. Senbòl goch-a ka raplé fòrtérès-a di São José, koté té nèt kapital-a Makapa.

Zabitan-yan sa aplé amapaenses an potidjé. Yé té 831 027 an out 2018 (src. IBGE). Lémigrasyon-an sa asé enpòrtan ké dé Brézilyen pov ki vini di ròt Léta prensipalman di Nordeste é notanman di  garenpéros (sasò dilò ilégal).

Popilasyon-an dé koumin (municipios) pa lòrd dékrwasan soulon lenstiti brézilyen-an di jéyografi ké èstatistik pou 2018 ki pibliyé o journal ofisyèl :

Kapital-a, Makapa, ka konsantré pli di lanmotché-a di popilasyon-an di Léta (507 444 zabitan ké 621 298 ké konnirbasyon-an). Lenstiti brézilyen di jéyografi ké èstatistik ka èstimen  ki Léta ké dépasé milyon-an di zabitan an 2025.

Rélyèf-a sa pa bokou agsidanté ; laltitid sa an jénéral enféryò à 300 m. Larivyè-ya ki pli enpòrtan-yan sa Lanmanzonn-an, Jari-a, Loyapòk-a (oben Oiapoque), Araguari-a, Calçoene ké Maraka.




#Article 191: Lanmanzonn (flòv) (1052 words)


Lanmanzonn-an (an èspangnòl Río Amazonas, an potidjé Rio Amazonas) sa roun flòv di Lanmérik di Sid. So dévi mwayen à lèstchwè-a di 209 000 m3/s sa di lwen pli élvé-a di sa-a di tout flòv-ya di plannèt-a é ka ékivalé o volim kimilé dé sis flòv ki ka swiv imédjatman annan lòrd-a dé débi. Ké so 7 025 km-ya, a pli lonng flòv-a di Latè-a ké Nil-a. Lanmanzonn-an sa osi pli gran flòv pa imansité-a di so basen. I ka drennen roun sirfas di 6 112 000 km2 (san Tocantins) swé 40 % di Lanmérik di Sid é ka évalé li di roun fwè é dimi sirfas-a di Linyon éropéyen-an (Konngo, dézyenm flòv pou sipèrfisi-a di so basen, ka atenn rounso 3,8 milyon di km²). Basen-an di Lanmanzonn-an ka étann so kò dé latitid 5° nò jouk 20° sid. Flòv-a ka pran so sours annan Zann-yan, ka travèrsé Pérou, Kolonbi-a ké Brézil-a, é ka jité so kò annan loséyan Atlantik-a o nivo di lékwatò-a. So rézo idrografik ka konté pli di 1000 kour dilo. Lanmanzonn-an sa à li sèl à lorijin-an di 18 % di volim total dilo dous ki dévèrsé annan loséyan-yan di monn. So Dé prensipal afliyan-yan, Madeira ké Rio Negro ka fè yé-menm partie dé 10 pli enpòrtan kour dilo di monn pa yé débi (32 000 ké 29 300 m3/s), é 3e (rio Japura, 18 600 m3/s) ka rivalizé ké Misisipi-a.

Anmérendjen-yan té lésé patché tras di yé lavi antéryò à kolonnizasyon-an. Yé ka bay lokazyon-an di nonbré sasé é di piblikasyon an konsékans. Annan donmenn-yan di larkéyoloji-a, létnolistwè-a, lantropoloji-a, lékoloji-a, botannik-a oben pédoloji-a, an partikilyé.

Sours-a pli lwenten-an di Lanmanzonn-an annan Zann périvyen-yan té fèrmman établi ki résanman. A roun rwiso ki sitchwé annan réjyon-an d'Arequipa asou roun sonmé di 5 507 m di laltitid, Nevado Mismi, aprogsimativman à 160 km à lwès-a di lak Titikaka é anviron à 650 km o sid-lès di Lima. Sa montangn té sigjéré pou pronmyé fwè-a kou véritab sours-a an 1971 mé té konfirmen anvan 2001.

Rwiso-a ka ékoulé so kò dipi Nevado Mismi jouk larivyè-a Apurímac. L’Apurímac ka pran sigsésivman non-an di Ene épi di Tambo é ka fòrmen l'Ucayali apré ki li roujwenn río Urubamba ki ka vini di Kouzko. L'Ucayali ka jwenn so kò o Marañón apré roun lonng parkour bò'd nò-a. Flòv-a ka pran alò non-an di Amazonas o Pérou é an Kolonbi, épi sa di rio Solimões an antré o Brézil o nivo di Tabatinga, é òkò sa-a di Lanmanzonn à rotò-a di Manaos, apré ki li té roujwenn pa rio Negro. Londjò total-a di flòv di so sours à so bouchou sa di 6 437 km, sa ki ka an fè dézyenm pli lonng flòv-a apré Nil-a (6 690 km). Mé li sa di tré lwen pronmyé-a pa so débi é sirfas-a di so basen.

Soulon roun létid résan, londjò-a di Lanmanzonn-Oukayali sa di 4 225 mayl (6 800 km), Nil-a ki li ka étiré so kò asou   4 160 mayl (6 695 km) ki ka fè di Lanmanzonn-an pli lonng flòv-a di monn. Ròt létid ka fè léta di roun londjò sipéryò à 7 000 km, mé yé ka entégré rio Pará kou apartnan à Lanmanzonn-an alò ki a sirtou di lèstchwè-a di rounòt sistenm flivyal, rio Tocantins.

Danbwa anmanzonnyen-an ka koumansé à lès-a dé Zann. Li sa di roun gran enpòrtans ékolojik, ki kapab di absòrbé di jigantès kantité di djògsid di karbonn. Konsèrvasyon-an di danbwa anmanzonnyen-an sa roun dé pli gran problenm ékolojik di sa dannyé lannen-yan.

Danbwa tropikal-a sa isou di klima èstrenmman imid di basen anmanzonnyen. Lanmanzonn ké so milyé-ya di afliyan ka ékoulé yé kò lantman atravè péyzaj-a pa roun pant si fèb ki a an réyalité pousé-a dilo an anmon ki ka pousé flux-a bò'd lanmè-a. Lavil-a di Manaos, à 1 000 km di Latlantik-a, sa sitchwé rounso à 44 m lasou di nivo di lanmè-a.

Byodivèrsité-a di danbwa anmanzonnyen-an sa tré enpòrtan : réjyon-an ka abrité pli di 2,5 milyon di lèspès di zensèk, dé dizenn di milyé di plant, ké tchèk 2 000 lèspès di zozo é di manmifè. Oun lèspès di zozo asou senk sa rouprézanté annan danbwa anmanzonnyen-an.

Divèrsité-a di flòr-a annan basen anmanzonnyen-an sa pli fò-a di monn. Sèrten ègspèr ka èstimen ki roun kilomèt karé pouvé kontni jouk 90 000 tonn di matchè véjétal vivan.

Larjò-a di Lanmanzonn-an, à sèrten zandrwè, di 6 à 10 km di roun riv à ròt-a ; larjò pwé atenn 40 km. Pa ayò, asou di lonng distans, flòv-a ka divizé so kò an Dé kour prensipal ké, ant yé é asou yé riv, di nonbré bra ki sa konnègté ant yé pa roun rézo konplègs di kannon natirèl ki ka dekoupé ba plenn-yan di igapo (janmen pli di 5 m lasou di nivo di flòv) an d’inonbrab zilé.

À pas d’Óbidos (600 km anvan lanmè-a), Lanmanzonn-an ka rouséré so kò, ka ékoulé so kò inikman annan roun sèl boukant di enpé plis di roun kilomèt di larj é di pli di 60 m di profondò, pa lakèl dilo-a ka présipité so kò bò'd lanmè-a à roun vitès di 6 à 8 km/h.

Dilo-ya di Lanmanzonn-an ka abrité roun fonn rich ké varyé. Ké Lorénòk-a, flòv-a sa roun dé prensipal abita di boto, égalman konnèt anba non-an di dofen di Lanmanzonn-an. A pli gran lèspès-a di dofen dilo dous ki pwé atenn 2,6 m.

Égalman prézan an gran nonm, sélèb pirannya-ya, poson karnivò ki ka rougroupé yé kò an di larj ban é ki pwé ataké yé kò o bétay é menm à wonm-an. Byen ki bokou di ègspèr ka pansé ki yé répitasyon di férosité fika enjistifyé, oun ban di pirannya sa aparanman résponsab di lanmò-a di 300 moun ki ka chaviré bò d’Óbidos an 1981.

Annankonda jéyon-an ka viv égalman annan dilo troub-ya di basen anmanzonnyen. A roun dé pli gran lèspès di bèt lonng. Annankonda ka pasé pli klèr-a di so tan annan dilo-a, ké rounso so narin-yan ki ka dépasé à sirfas-a. Tchèk atak di péchò pa dé annankonda té rapòrté.

Flòv-a ka abrité égalman dé milyé di lèspès di poson, di anfibyen, di krab é di toti.

Basen-an di Lanmanzonn-an ka kontni anviron kar-a di tout lèspès zannimo-ya ki répèrtoryé asou plannèt-a é byen di ròt òkò ki ka rété à idantifyé.




#Article 192: Lanmanzonni (738 words)


Lanmanzonni (an potidjé Amazônia, an èspangnòl Amazonia) sa roun réjyon natirèl di Lanmérik di Sid. A roun vas plenn ki kouvri pa basen anmanzonnyen, swé réjyon-an ki travèrsé pa Lanmazonn-an ké so afliyan-yan. Lanmanzonni-a sa kouvri an gran parti pa danbwa anmanzonnyen-an. So sipèrfisi sa di 5 500 000 km2.

So klima sa cho ké imid douran tout lannen-an. Tanpératir mwayen-an ka régné an Lanmanzonni sa di 25 °C. Présipitasyon mwayen-yan sa di 2 100 mm/lannen à 2 450 mm/lannen, ké soupannan dé zonn o nò-lwès ki ka atenn pli di 10 000 mm/lannen. Lanmanzonni-a sa dézyenm pli gran danbwa di monn, dèyè tayga ké roun dé réjyon ki pli imid-ya di plannèt-a é gen roun gran richès an byodivèrsité.

Sa byodivèrsité sa tré ménasé ; 17 % di danbwa-a disparèt akoz dé agsyon di moun. Fond mondjal-a pou lannantir-a(WWF) lansé roun progranm pou sové Lanmanzonni : Living Amazon Initiative. I ka sasé dé solisyon di richanj ké gouvèlman-yan, antrépriz-ya ké kouminoté lokal-ya afen di protéjé byodivèrsité-a an Lanmanzonni.

Kiltir itinérant-a té ka prédonminen (ranmasaj d'ouroukoum pa endjen Yawanawa an Lanmanzonni). Plantasyon-yan asou brouli té ka douré roun oben Dé lannen ; zabitan-yan té ka prodjwi inikman pou yé sèl izaj di mannyòk, douri ké kann à souk. Sèrten té ka fè roun piti koumèrs di piman, di jout, di kakao.

À koté dé prodjwi tradisyonnèl di lèstragsyon-an ki dèstinen o Létazini é à Léròp (bwa, nwè di Brésil, sòrb, gwarannan, ké lakèl nou ka fabriké dé bwéson, fib di jout é di malva, etc.) aparèt dé prodjwi nouvèl di tègnoloji avansé (aparèy di télévizyon, chenn i-fi, sirkwi enprimen, machin à kalkilé élègtronnik mé osi razwè, vèr pou linèt, bisiklèt, bato, etc.). Mouvman koumèrsyal-a sa entans. À partir dé lannen 1970, péy anmanzonnyen-yan, ké notanman Brézil-a, té ankourajé lokipasyon-an ké lanménajman-an di téritwè forèstché afen di entégré'l à lékonnonmi nasyonnal-a. Lòbjègtif-a té di konstitchwé di gran èsplwatasyon, di simyé kontrolé frontchè-ya é di mennen dé popilasyon pov asou nouvèl latè-ya. Dé projé grandjoz di kolonnizasyon té lansé, ki té abouti, ké lakò-a di gouvèlman brézilyen, à fòrmasyon-an di gran donmenn privés.

Lanmanzonni sa réjyon-an di Lanmérik di Sid ki ka kouvri basen-yan ki mwayen ké enféryò di Lanmanzonn-an ka donminen pa danbwa tropikal-a. Li ka kouvri 6,7 milyon di km² annan 9 péy / téritwè.

Danbwa anmanzonnyen-an sa pli gran danbwa flivyal-a o monn. Li ka rouprézanté 50 % dé danbwa tropikal di monn antché. Péyzaj-ya sa tré diféran : dé sanvann o danbwa inondé.

Li ka prodjwi 15 % dilo dé larivyè é ka frennen chanjman klimatik-a an absòrban CO2. San bliyé richès-a an lèspès véjétal ké zannimo. Lanmanzonni-a ka kontni 10 % di tout lèspès-ya o monn. A dannyé réfij di jagwar, dé arpi é dé lout jéyan.

Danbwa anmanzonnyen-an ka fòrmen ké danbwa-ya di Basen Konngo é di Lazi-Pasifik roun sentir vèrt ki ka ansèrklé Latè-a.

Klima-a sa tropikal : Tanpératir mwayen : 27,9°C à sézon sèk-a 25,8° C à sézon imid-a. Limidité rélativ : 77 % à sézon sèk-a é 88 % à sézon imid-a.

Akoz di lagtivité di moun, 20 % di danbwa Anmanzonnyen-an déja té détrwi. Chak lannen, 2,27 % di danbwa Anmanzonnyen-an ka disparèt.

Ésansyèl-a di basen di Lanmanzonn-an, don sirfas total sa d'anviron 7,3 milyon di km2, don 5,5 sa jòdla òkò kouvri pa dé ékosistenm di danbwa tropikal. Lanmanzonni-a ka konstitchwé di sa fè pli enpòrtan rézèrvwè-a di divèrsité byolojik di byosfè-a. Prensipal ménas-a pou lanvironnman-an ké rézilté di so déforèstasyon ki lyannen à lègzijans-a di so dévlòpman ékonnonmik pa pouvwè piblik-ya dé divèrs péy ki ka partajé yé kò li.

Pwa-a di richès-a di Lanmanzonni-a annan byodivèrsité mondjal sa varyab ka swiv group zoolojik-ya : 2 % dé aragnid mondjal ka trouvé yé kò an Lanmérik, 3 % dé miryapòd, 28 % dé risinil, 9 % dé schizonmid ké dé èskolopandronmòrf, 7 % dé poropòd. Sa chif-ya pouvé fika délika à entèrprété pas lenvantè-ya sa òkò tré enkonplè.

An Lanmanzonni, i ka ègzisté dé lèspès tré èspésyal :

Pòrsyon-an di téritwè brézilyen ki défini pa divèrs lalwa an 1953, 1966 é 1971 ké kou lòbjègtif progranmansyon gouvèlmantal-a.

Li ka konprann Léta-ya di l'Acre, di Lanmanpa, di l'Amazonas, di Pará, di Rondônia, di Roraima ké roun parti dé Léta di Mato Grosso, di Tocantins é di Maranhão.

A Lagwiyann-an, ki ka konprann roun sèl départman, é ka fè di Lafrans roun péy sid-anmériken limitròf di Brézil é di Sourinanm.




#Article 193: Lanmizik (100 words)


Lanmizik sa roun lar é roun laktivité kilitirèl ki ka konsisté annan konbinnman di son ké silans o kour di tan. Zengrédjan prensipal-a sa ritm (fason di konbinen son-yan annan tan-an), lotò (konbinézon annan frékans-ya), nitans-ya ké tenmb-a.

Lanmizik ka bay rounlo kréyasyon (dé zòv di lar ki kréyé pa konpozitò-ya), dé rouprézantasyon. Li ka itilizé sèrten larèl oben sistenm di konpozisyon, dé pli senp o pli konplèks (souvan nòt-ya di lanmizik, ganm-yan ké ròt). Li pwé itilizé dé lòbjè diféran, kò-a, vwè-a, men osi enstriman-yan di lanmizik èspésyalman konsouvwè, é di pizanpi tout son-yan (konkrè, di sentèz, abstrè, etc.).




#Article 194: Lanmonnen (116 words)


Lanmonnen-an sa défini pa Aristote pa trwa fonksyon : inité di kont, rézèrv di valò é entèrmédjèr dé échanj. Annan péryòd kontanporenn, sa définisyon ansyenn ka pèrsisté mè divèt fika amandé, ant ròt pa souprésyon-an di tout référans à dé matchè présyéz (à partir di ive syèk an Chin) ké dématéryalizasyon-an progrésiv dé sipò monétèr, é laspè légal-ya di izaj-a di lanmonnen-an — é notaman drwè jouridik-a ki sa ataché o kour légal é o pouvwar libératwar —, ki sa pli aparan. Sa drwè sa fiksé pa Léta-a é ka fè di lanmonnen-an oun enstitisyon konstitisyonèl é référans-a à roun téritwar marchan anba fòrm-a di roun marché natsyonal (lyé pa roun inité monétèr, di kont komen).




#Article 195: Lanmou (107 words)


Lanmou-a ka dézigné oun santiman entans di afèksyon é di atachman anvèr oun fika vivan oben oun kichoz ki ka pousé sa-ya ki ka rousanti li à sasé oun proksimité fizik, èspiritchwèl oben menm imajinèr ké lòbjè-a di sa lanmou à adòpté oun konpòrtman partikilyé.

Antan ki konsèp jénéral, lanmou ka voyé lapli di tan à roun profon santiman di tandrès anvèr oun moun. Toutfwè, menm sa konsèpsyon èspésifik di lanmou ki ja konprann oun larj éventay di santiman ki diféran, ki k'alé di dézir pasyoné é di lanmou romantik-a, à tann sèkswèlité di lanmou fanmilyal-a oben di lanmou platonik-a é à dévosyon èspiritchwèl-a di lanmou rélijyé-a.




#Article 196: Lanmérik (704 words)


Lanmérik sa roun kontinan di lémisfè lwès-a di Latè. Li ka étann sokò dipi loséyan Artik bò nò jouk kap Horn annan pasaj-a di Drake bò sid, annan konfliyans-a di loséyan Atlantik ké Pasifik ki ka délimité li bò lès épi bò lwès, rèspègtivman. Ké roun sipèrfisi di pli di 42 milyon di km2, a dézyenm kontinan-an di plannèt-a, ki ka kouvri 8,3 % di sipèrfisi total-a é 28,2 % di latè-ya ki émèrjé. Diplis, Lanmérik ka konsantré anviron 13,3 % di popilasyon mondjal-a ké pli di roun bilyon di moun. So zabitan-yan sa dézignen anba jantilé-a Anmériken : sa tèrm sa soupannan égalman anplwayé pou dézignen zabitan-yan di Létazini-ya di Lanmérik ; kidonk, zabitan-yan di diféran pati-ya di kontinan sa toulonng distengé ké rounlo jantilé èspésifik kou Nò anmériken, Sidanmériken oben Latino-anmériken. Tèrm-an America sa roun lenvansyon di kartograf alman Martin Waldseemüller ké Mathias Ringmann ki ka aparèt annan plannisfè ki yé ka édité an 1507, ki té bay an lonnò di èsploratò-a Amerigo Vespucci.

An rézon di so karagtéristik jéyografik, Lanmérik sa tradisyonnèlman konsidéré di roun mannyè wè di roun ansanm di sibkontinan ki dézignen anba non-an di Lanmérik-ya, pas i ganyen Lanmérik di Nò, Lanmérik santral, Karayb-ya ké Lanmérik di Sid. Osi pou so potré kiltirèl, li ka divizé sokò an Lanmérik anglo-sagsonn, Lanmérik frankofonn ké Lanmérik laten.

An 1507, Martin Waldseemüller, kartograf-a di roun sosyété di savan di Douché di Lorraine, ki dénonmen Gymnase Vosgien, ka prodjwi ké lèd-a di léroudit-a Mathias Ringmann oun plannisfè ki entitilé Universalis Cosmographia ki ka rouprézanté réjyon méridjonnal-a di Lanmérik. Sa mapmonn sa pronmyé kart asou lakèl ka aparèt palò-a « America », prénon féminizé ki atribiyé an lonnò-a di navigatò floranten Amerigo Vespucci (Amerigo sa lékivalan italyen-an di prénon di lorijin jèrmannik « Aymeric », varyant méridjonnal di « Anri »). Sa èsploratò té an réyalité pronmyé-a ki émèt tèz-a di roun nouvèl kontinan lò di so lèspédisyon bò sid di Patagonni-a an 1502.

Lanmérik sa dézyenm kontinan-an di plannèt-a apré Lazi. Li gen roun sipèrfisi di anviron 42 437 680 km2 é ka étann sokò di nò bò sid dipi kap Columbia (58 ° N, Nunavut, Kannanda) jouk zilé Diego Ramirez (56 º S, Latè Difé, Chili). Li sa séparé di Larisi-a pa loséyan Artik-a é di Lantartik pa pasaj-a di Drake. So pwen-yan ki pli ògsidantal ké oryantal ka korèsponn rèspègtivman bay zilé Attu (173 ° 11'E) atè Lalaska (Létazini) ké pwent-a di Seixas (34 ° 47'O) atè Paraíba (Brézil).

Kontinan anmériken-an sa konpozé di trwè sibkontinan : Lanmérik santral, Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid, ensi ki di roun lark ensilèr ki dézignen anba non-an di Lézanti-ya é ka fè lofis di konnègsyon kontinantal ant Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid.

Jouk annan dannyé déséni-a té prévalwè téyori-a di pèpman tardif ki ka soutni ki moun té migré bò Lanmérik dipi Lazi pa Béringie pannan dannyé lè glasyèr-a i té gen di sala 12 000 jouk 14 000 lannen. Soupannan, tchèk tras ki ka endiké prézans-a di moun annan nò-a di Youkonn i té gen 24 000 lannen té routrouvé. Sa data té ké ka sigjéré ki travèrsé-a di moun ki ka vini di Sibéri ki té ka tchipé téritwè-ya ki jòdla sibmèrjé di Béringie é té rété izolé pa glasyé-a tchèk 8 000 lannen anvan di dispèrsé sokò annan larèstan di kontinan anmériken.

Kapitchoulasyon-yan di Santa Fe ki té ratifyé pa lirwè katolik-ya an 1492, Kristòf Kolon té ka débarké ensidanman atè zilé San Salvador tchèk mwè plita, alò an kèt di roun nouvèl larout di Lenn-yan, konsékans inéligtab di chit-a di Konstantinòp di 1453. Dipi sa dékouvèrt é lèsplorasyon, sala té ka fondé La Navidad asou zilé Hispaniola (Ayti ké Répiblik Donminiken) anvan ki fika antanmen kolonnizasyon èspagnòl-a di latè fèrm di Lanmérik, an 1510.

Apré trwè syèk di donminasyon kolonnyal, pèp anmériken-yan ka koumansé déklaré yé lendépandans politik kont nasyon éropéyen-yan é ka réklanmen ensi drwè-a di konstitchwé yé pròp Léta nasyonnal. Pronmyé tantativ-ya té ka vini dé Trèz kolonni britannik dipi 1775 grémési révolisyon anmériken-an ki ka fè wè jou Létazini-ya. Oun nouvèl tip di sosyété té alò kréyé asou baz-a di konsèp politik nòvatò tèl ki konstitisyonnalism-an, drwè di wonm-yan, fédéralism-an ké lendépandantism-an.




#Article 197: Lanmérik di Nò (234 words)


Lanmérik di Nò sa roun sibkontinan di Lanmérik. Li sa antouré pa loséyan Pasifik bò lwès, loséyan Argtik bò nò ké loséyan Atlantik bò lès. Lism di Lanmérik santral ka yannen li ké Lanmérik di Sid. Karayb-ya, réjyon ki tchèkfwè enkli annan Lanmérik di Nò, ka fronmen Gòlf-a di Mègsik.

Limit-ya di sa ki sa nonmen Lanmérik di Nò ka diféré soulon pwen di wè. Pou Organizasyon di sé Nasyonzini, Lanmérik di Nò ka konprann inikman Kannanda, Létazini, Bèrmoud ensi ki Sen Pierre ké Miquelon. Soupannan, Mègsik sa manm di Akò di libéchanj nò anmériken é kouminéman admèt annan sibkontinan.

Léritaj di diféran vag di limigrasyon ki té marké so listwè, Lanmérik di Nò ki ka prézanté dé group étno-kiltirèl ki byen diféransyé :

Asou kontinan-an lanng prensipal-a sa annglé (atè Létazini épi Kannanda), swivi di èspangnòl (atè Létazini é atè Mègsik) ké Fransé (atè Kannanda é minoritèrman atè Létazini). Ròt lanng lokal, ki isou di sivilizasyon nativ anmériken-yan, ka sibzisté fèbman.

Lanmérik di Nò sa dézyenm kontinan ki pli rich di monn apré Léròp an tèrm di richès pa zabitan. An tèrm di richès total, Lanmérik di Nò ka klasé sokò trwézyenm apré Lazi ké Léròp.

Létazini ké Kannanda ka fè pati di péy-ya ki pi dévlopé annan monn-an.

Dispozisyon di rélyèf nò anmériken sa lonjitidinal : réjyon-an ka dékonpozé sokò an rounlo ansanm diféransyé ki ka siksédé yékò di lès an lwès.




#Article 198: Lanmérik di Sid (442 words)


Lanmérik di Sid-a sa roun sibkontinan é sa pati méridjonnal-a di Lanmérik, soulon pwen di lavi. Sa sibkontinan sitchwé antchèrman annan lémisfè lwès é prensipalman annan lémisfè sid. Li sa bòdé koté lwès ké loséyan pasifik é koté nò é lès ké loséyan atlantik. A Lanmérik santral-a ki ka yannen sa sibkontinan ké Lanmérik di Nò épi Karayb-ya ki sa sitchwé bò nòlwès-a.

Dé lanng-yan ki gangnen plis lokitò annan Lanmérik di Sid sa Èspangnòl ké 
Potidjé.

Lanmérik di Sid ka konstitchwé majò parti ostral-a dé latè émerjé di sa ki sa jénéralman déziyen kou Nouvèl Monn, lémisfè lwès, Lanmérik-ya, oben senpléman Lanmérik-a (ki sa pafwè konsidéré kou roun sèl kontinan é Lanmérik di Sid roun sibkontinan).

Nò di Lanmérik di Sid ka abrité roun gran pati di byodivelèrsité plannétèr-a di latè-ya ki émèrjé. Danbwa-ya sa soupannan an fòrt régrésyon pou lélvaj (boven notanman, ki dèstiné pou lèspòrtasyon) ké kiltir endistriyèl (di soja notanman, pou pati transjénik). Difé-ya di danbwa, dégradasyon di sòl, ké lélvaj ké lagrikiltir endistriyèl sa lorijin-an di lémisyon enpòrtan di gaz ké léfè di sèr (ki ka fè pati pa légzanp di Brésilun dé pronmyé lémétò mondjal). Dayò sid-a di kontinan sa sitchwé anba trou di kouch di lozonn di antarktik, ki ka kondjwi bay roun fò monté di to di UV(kansérijenn, moutajenn).

Lagrikiltir-a ka rété ségtò di lagtivité ki pli enpòrtan di Lanmérik di Sid, menm si chonmaj riral ké povté ka chasé popilasyon-an bò di bidim lavil kotché. Rousours minyé ké pétrolyé, byen ki sibstansyèl, sa inégalman répati soulon péy-ya.

Lanng-an ki pi itilizé atè Lanmérik di Sid sa potidjé, ki sa lanng ofisyèl-a di Brézil. Lanmérik di Sid ka prézanté roun tré gran nonm di lanng minoritèr : nou ka dénonbré bò di 600 lanng ki ka apartni bay 118 fanmi lengwistik.

Senk lanng-yan di lorijin kolonnyal di Lanmérik di Sid sa potidjé, èspangnòl, annglé, néyèrlandé ké fransé.

Popilasyon nativ di Lanmérik, ki chifré pa milyon, té progrésivman roufoulé bo'd lentéryò-a di kontinan. Paradògsalman, enpòrtans-a di so popilasyon lokitris pa ka garanti pyès pérénité di lanng otogtonn-yan, ki sa pou laplipa ménasé di léstengsyon.

Rélijyon prensipal-a annan sibkontinan sidanmériken sa katolisism. Soupannan, légliz protestan-ya (prensipalman évanjélik) ka dévlopé sokò rapidman an nonm di pratikan, notanman atè Brézil ké Sourinanm.

Group ètnik é endijenn di Lanmérik di Sid ka enkli :

Péyi-ya (ké téritwè ki ka dépann) annan sa tab sa katégorizé dapré chéma pou réjyon é sib-réjyon jéyografik ki itilizé pa Nasyonzini-ya.

Douz péyi-ya ki endépandan té lansé 8 désanm 2004 bay (déklarasyon di Cuzco) roun projé di Kouminoté sidanmériken di nasyon (KSN), ki divini Linyon di nasyon sidanmériken-yan (LNASID), asou modèl di Linyon éropéyen.




#Article 199: Lanmérik laten (475 words)


Lanmérik laten-an (èspangnòl : América Latina oben Latino américa ; potidjé : América Latina) sa jénéralman défini kou parti di Lanmérik annan lakèl péy-ya gen pou lanng ofisyèl dé lanng ronman, ki-lé-di dérivé di laten (èspangnòl, potidjé ké fransé). Lanmérik laten ka anglobé ensi Lanmérik ispannik-a, sèrten zilé dé Karayb,  ensi ki kazi-totalité di Lanmérik di Sid é di Lanmérik santral. Byen ki fransé-a sa roun lanng ronman, téritwè-ya ki gen kou lanng ofisyèl fransé-a sa an jénéral pa rétni pou défini Lanmérik laten, jénéralman konsidéré kou fòrmen dé sèl péy endépandan don lanng ofisyèl-ya sa ronman ; kidonk « Lanmérik ispannik » an ajoutan Brézil, é pafwè Ayti, menm Puerto Rico oben Béliz.

Kou Lanmérik di Nò-a, popilasyon-an di Lanmérik laten sa étnikman divèrsifyé. Rélijyon-an ki prédonminant an Lanmérik laten sa kristchannism-an, prensipalman katolisism-an. Lanmérik laten-an gen roun sipèrfisi di anviron 20 010 600 km2, swé pli di 3,9 % di sirfas-a di Latè, ké 13,5 % di so sirfas émèrjé. An 2012, so popilasyon sa èstimen à pli di 600 milyon di zabitan.

Lèsprésyon « Lanmérik laten » té itilizé pou pronmyé fwè-a pa powèt kolonbyen-an José María Torres Caicedo an 1856 é pa sosyalis chilyen-an Francisco Bilbao, toulédé pròch di Lamennais.

Konsèp-a di roun Lanmérik laten ka opozé so kò à roun Lanmérik anglo-s
sagson ké protéstan té roupran pa lantouraj-a di Napoléon III. An 1861, a o non di défans-a di sa péy-ya « laten », ki konsidéré kou kiltirèlman pròch di Lafrans-a, ki anprò-a voyé roun lèspédisyon di Mègsik annan roun kontègs di panlatinism.

Lèsprésyon « Lanmérik laten » pouvé fika divèrsman konprann, menm si définisyon-an di périmèt ki ka korèsponn pa toujou prési, kou ka konsidéré asé jénéralman ki Lanmérik laten sa konstitchwé di 19 péy, listé ki anba, san enkli sistématikman Puerto Rico, ki « asosyé » o Létazini.

Péy di Lanmérik laten sa péplé di fason byen diféran, an partikilyé an tèrm di enpòrtans di popilasyon-an di chak péy. Ensi Brézil-a gan 220 milyon di zabitan ké Mègsik-a ka konté enpé pli di 119 milyon di zabitan, alò ki Lourougwé-a ka konté mwen di 4 milyon di zabitan. Dé péy ka posédé pli di 100 milyon di zabitan, Dé pli di 40 milyon, kat ròt ant 10 milyon ké 16 milyon, senk péy ka konté ant 5 ké 10 milyon di zabitan.

Popilasyon-an di Lanmérik laten sa égalman roumarkab pa divèrsité-a di so lorijin étnik-ya, pas kontinan-an - koté wonm-an aparèt bokou pli tardivman ki asou laplipa dé ròt kontinan - té wè rivé sigsésivman plizyò vag di pèpman di lorijin divèrs.

Popilasyon anmérendjen-an sa isou di pèpman pré-kolonnyal. Sa popilasyon endjen-yan, orijinèr di Lazi, té masivman èstèrminen o moman di konkèt èspangnòl-a, an partikilyé o Mègsik, o kontak dé maladi ki vini di Léròp (tèl ki varyòl-a), okèl yé pa té pouvé opozé pyès défans natirèl.




#Article 200: Lanmérik santral (193 words)


Diférans ant frontchè jéyografik-ya ké frontchè administrativ-ya, ensi ki listwè kolonnyal ké rousanblans épi diférans kiltirèl annan réjyon-an ka fè varyé définisyon di Lanmérik santral soulon kontègs-a.

Annan so définisyon pli koumen-an, Lanmérik santral ka konprann péy-ya ki ka swiv (ké yé kapital) : 

Lanmérik santral ka étann sokò di lism di Tehuantepec annan sid di Mègsik (Mègsik sa majoritèrman sitchwé atè Lanmérik di Nò) annan nò, òbò Lism di Darién (Pannanman) annan sid. Li sa bòdé pa Gòlf di Mègsik annan nò, lanmè dé Karayb bò lès, é pa loséyan Pasifik annan sid é bò lwès.

Lanmérik santral sa travèrsé pa roun sistenm montangnen ki aplé « Kordiyèr santral » don pik-ya pouvé dépasé 4 000 mèt. Sitchwé bò lentèrsègsyon-an di Plak karayib-a, di Plak nò anériken épi di Plak di Cocos, oun chenn volkannnik ka lonjé lakot Pasifik-a di nò jouk sid di réjyon-an.

Èspangnòl sa lanng ofisyèl annan tout péyi-ya, sof atè Béliz koté lanng ofisyèl sa annglé. Annglé sa kouran asou lakot koté i té gen bokou di lasandans afriken, tandi ki nativ anmériken-yan ka kontinwé palé yé lanng matèrnèl.

Rélijyon prensipal-a sa katolisism, men lévanjélism-an sa an lògmantasyon.




#Article 201: Lanng (322 words)


Oun lanng sa roun sistenm évolitif di sign lengwistik, vokal, grafik oben jèstchwèl, ki ka pèrmèt kouminikasyon-an ant endividi-ya.

I pa ka ègzisté di kritèr èstrikman lengwistik ki ka pèrmèt di distengé oun lanng di roun djalèk.

Annan roun pèrspèktiv sosyolengwistik (létid dé lanng annan yé rapò o sosyété), tèrm-an « lanng » ka défini tout idjonm ki ka ranpli dé fongsyon sosyal fondanmantal : « kouminikasyon »-an (a o mwéyen di lanng-an ki agtò sosyal-a ka échanjé é ka mété an koumen yé lidé, santiman, pansé, etc.) ké « lidantifikasyon »-an (dayò so doub laspè endividjwèl é kolègtif, lanng-an ka sèrvi di markò idantitèr kant o karagtéristik di endividi-a é di so apartnans sosyal).

Nou ka aplé lanng matèrnèl di roun moun roun lanng ki sa moun té anprann annan so lanfans o kour di so anprantisaj di langaj.

Koumansman énigmatik-a di langaj ké lorijin-yan dé lanng atchwèl ka sousité dé lipotèz pafwè kontradigtwè. Divèrs sasé dé antropològ, dé arkéyològ, dé jénétisyen é dé lengwis ka sigjéré lipotèz-a di roun lanng koumen ; ròt sasé, tout osi nonbré, ka réfité li. Mé yé tout ka admèt ki lanng moun-yan, ka konstitchwé di palò, ki-lé-di di « konvansyon arbitrèr ki partajé pa tèl oben tèl group di endividi », ka konstitchwé oun fòrm di langaj diférant di sa-ya dé ròt lèspès zannimo, oun fòrm don partikilarité-a sa roun tré gran plastisité ké roun divèrsité, tandi ki, koté ròt lèspès, langaj sonnò, jèstchwèl, kronmatik oben chimik di yé chak sa inik, é ka konpòrté tout o plis tchèk « djalèk ».

I enposib di détèrminen ké présizyon nonm-an di lanng ki palé annan monn-an, an rézon di difikilté-a ki ganyen pou trasé dé frontchè ki prési ant lanng-yan, notanman à diféransyé lanng-yan dé djalèk. Soulon lèstimasyon-yan, i ka ègzisté jòdla ant 3 000 é 7 000 lanng vivan.

Lanng-yan pouvé ganyen diféran èstati annan lòrgannizasyon entèrnasyonnal-ya, partikilyèrman, lanng ofisyèl-a ké lanng di travay-a.




#Article 202: Lanp ké enkandésans klasik (116 words)


Lanp ké enkandésans klasik-a, envanté an 1879 pa Joseph Swan é amélyoré pa travay-ya di Thomas Edison, ka prodjwi limyè-a an portan ké enkandésans oun filaman di tungstenn, métal-a ki gen pli ro pwen di fizyon(3 422 °C[1]). À lorijin-an, oun filaman di karbonn té itilizé, mè sa dannyé an sibliman so kò épi an kondansan so kò asou vèr-a di lanp-a, té ka opafisyé asé rapidman vèr-a.

Luminozité-a di roun sours sa fonksyon di flux liminé (an lumen) ki li ka émèt. Éfikasité liminéz-a ka mizouré rapò-a ant flux liminé-a (ki émèt pa sours-a) ké pwisans élèktrik-a(an watt) ki li ka konsomé ; éfikasité liminéz-a ka èsprimé so kò kidonk an lumen pa watt (lm/W).




#Article 203: Lanti optik (117 words)


Oun lanti òptik sa roun konpozan ki fè di roun matéryo jénéralman izotòp é transparan pou limyè-a annan domenn èspèktral d'entérè. A pli souvan-an roun tip di vèr òptik, oben dé vèr pli klasik, dé plastik, dé matéryo òrganik, é menm dé métaloyid tèl ki germanium-an. Lanti-ya sa dèstiné pou fè konvèrjé oben divèrjé limyè-a.

Yé itilizasyon ka enpliké ki yé réfraksyon swé diféran di sa di milyé annan lakèl yé sa plonjé (lè, lwil, dilo...). Lanti-ya ka posédé laplipa di tan roun aks di simétri ki konfondou ké aks òptik-a mè tèknik résant-ya é benzwen-yan di endistri-ya é di sasé-a ka fè ki roun pa ki pa néglijab dé lanti ki pa gen d'aks di simétri.




#Article 204: Lantropoloji (119 words)


Lantropoloji-a sa branch dé syans-a ki ka étidjé moun anba tout so laspè, an menm tan fizik (anatomik, mòrfolojik, fizyolojik, évolitif, etc.) ké kiltirèl (sosyo-rélijyé, psikolojik, jéyografik, etc.). Li ka tann à défini mounité-a an fézan roun sentèz dé diférant syans di moun ké natirèl. Tèrm antropolojik ka vini di dé mo grèk, anthrôpos, ki ka signifyé « wonm » (o sans jénérik), é logos, ki ka signifyé « palò, diskour ». Démarch antropolojik « ka pran kou òbjè di envèstigasyon dé inité sosyal di fèb anplò à partir di lakèl il ka tanté d’élaboré roun analiz di pòrté pli jénéral, apréyandan di roun sèrten pwen di wè totalité-a di sosyété-a koté so inité ka enséré yé kò ».




#Article 205: Lapo (107 words)


Lapo-a (/po/, ka provini di laten : pellis) sa roun lòrgann ki konpozé di plizyò kouch di tisou. Li sa pronmyé baryèr di protèksyon di lòrganism-an dé zannimo vèrtébré.

Koté fika moun-an, li sa lòrgann ki pli étandou é pli lou di kò o gadé so sirfas é di so lamas : koté granmoun-an, anviron 2 m2 pou 3 kg koté fanm-an ké 5 kg kouté wonm-an (swé 7 % di so pwa total). So sirfas d'échanj sa soupannan byen pli piti ki entésten-an (300 à 400 m2, anviron Dé téren di ténis) ké poumon-an (80 m2).

Dèrmatoloji-a sa èspésyalité médikal ki ka trété afèksyon-an di lapo-a.




#Article 206: Lapoud nwè (117 words)


Lapoud nwè, pafwè dénonmen lapoud pou kannon à fizi, sa pli ansyen èsplozif chimik ki konnèt. Di koulò nwè, li sa konstitchwé di roun mélanj déflagran di souf, di nitrat di potassium (salpèt) é di charbon di bwa.

Lapoud nwè té envanté an Lachin probabman bò'd ixe syèk é progrésivman difizé so kò an Éròp é Azi jouk xiiie syèk. Itilizé pou kannon ké fizi-ya, a té sèl èsplozif chimik ki konnèt jouk xixe syèk. Lapoud nwè pli fika itilizé di nou jou, antan pou arm modèrn-yan ki pou aplikasyon endistriyèl, an rézon di so fèb éfikasité konparé à dé èsplozif pli résan. So izaj sa jòdla limité à dé arm di lachas é di tir èspòrtif.




#Article 207: Lapèch (alyétik) (128 words)


Lapèch-a sa aktivité-a ki konsisté à kaptiré dé zannimo akwatik (pwéson, mè égalman kristasé ké séfalopod) andan yé milyé natirèl(loséyan, lanmè, kour dilo, étan, lak, mar). Li sa pratiké pa péchò-ya, kou lwézi oben profésyon. Tèknik-ya ké anjen-yan di lapèch sa nonbré, dépandan di lèspès ki sasé, di milyé, oben òkò di bato itilizé. Lapèch-a sa pli souvan ankadré pa roun régmantasyon ki ka tann à ranfòrsé so kò afen di protéjé o simyé byodivèrsité-a, anvironnman-an ké rousours alyétik (tèrm ki ka dézigné konésans-a di byoloji-a é di èsplwatasyon-an dé rousours di lapèch-a).

Òrganizasyon dé Nasyonzini  pou alimantasyon-an ké agrikiltir-a  (FAO), ka èstimé an 2005, k'anviron 48 milyon di péchò é d'akwakiltò ki ka fourni annan monn-an dé anplwa dirèk ké endirèk à anviron 300 milyon di moun.




#Article 208: Lapès nwè (100 words)


Lapès nwè oben lanmò nwè sa non ki bay pa istoryen modèrn-an à roun grann épidémi di lapès médjéval, o milyé di xive syèk, prensipalman bubonik, kozé pa baktéri Yersinia pestis. Sa épidémi touché Azi, Mwayen-Oryan, Afrik di Nò ké Éròp-a. Li pa ni pronmyé ni dannyé épidémi di lapès, mè sa sèl à poté sa non. An révanch, li sa pronmyé grann épidémi di listwè ki té byen dékrit pa kronikò kontanporen.

Nou ka èstimé ki lapès nwè tchwé ant 30 ké 50 % di popilasyon éropéyenn an senk lan (1347-1352) ki ka fè anviron vennsenk milyon di viktim.




#Article 209: Lar gotik (138 words)


Lar gotik (an laten francigenum opus) sa roun péryod artistik ki ka étann sont kò asou anviron kat san lan, ki dévlopé so kò a partir di ségonn parti di Mwayen Laj an Frans épi an Éròp oksidantal.

Aparèt an réjyon d'Île-de-France ver XIIe syèk, lar gotik fransè ka dévlopé so kò an Éròp, ka évolwé o XIVe syèk ver gotik enternasyonal o karaktèr pli profann. Lar gotik sa dabò iloustré pa architektir a, mè osi pa skiltir, lapentir asou bwa, vitray a, é anlouminour a. Inisyalman dénomé francigenum opus (lar fransè) o Mwayen Aj, term gotik ké aparèt ki à partir di rounésans a, oun ègprésyon itilizé pa artis ya italyen Antonio Averlino (Filarèt a) é Giorgio Vasari, pou dézigné oun lar di Mwayen Aj ki yé ké joujé di yé pwen di wè barbar é grosyé.




#Article 210: Larivyè (112 words)


An idrografi, oun larivyè sa kour di dilo ké débi mwayen à modéré (sipéryò à 2 m3/s), ki ka rousouvè dé afliyan é ki ka jété so kò annan rounòt larivyè oben annan roun flèv.

An fransè kouran, oun larivyè sa roun kour di dilo di roun sèrtenn enpòrtans, enféryò sibjéktivman à sa di roun flèv, san ròt égard à so débouché. Pourtan sa  afirmasyon ka rété byen éroné o régar di réyalité-a di téren. An léfè, i pli rar di kontré dé flèv ki sa pli piti ki sèrtenn larivyè (à tit di lègzanp : Saône à Lyon, ki ka prézanté oun lit ké roun débi enpòrtan, ka rété oun larivyè.




#Article 211: Larjantin (1269 words)


Larjantin, an fòrm lonng Répiblik arjantin, an èspangnòl Argentina é República Argentina [reˈpuβlika aɾxenˈtina], sa roun péy di  Lanmérik di Sid ki ka partajé so frontchè-ya ké Chili à lwès, Bolivi-a o nò-lwès, Paragwé o nò, Brézil-a ké Lourougwé o nò-lès à lès-a, é loséyan Atlantik à lès-a é à èstrenm sid-a.

So kapital sa Buenos Aires, so lanng nasyonnal sa èspangnòl rioplatense é so lanmonnen sa péso arjantin-an.

Rélijyon nasyonnal-a sa katolisism-an.

Larjantin-an ka fè parti dé péy di Konn Sid é parmi péy-a di Lanmérik laten, li sa sa-a koté kiltir éropéyen-an sa pli afirmen-an. Larjantin-an sa roun dé péy ki pli dévlopé-ya di kont latino-anmériken. Péy-a sa égalman trwézyenm pwisans ékonnonmik-a di Lanmérik laten apré Brézil-a ké Mègsik-a, ki sa swé an PIB nonminal oben à parité di pouvwè di lacha (PPL).

Tèrm-an Argentina sa atèsté pou pronmyé fwè-a asou roun kart vénisyen di 1536.

Asou roun kart drésé an 1840 pa jéyograf fransé-a Antoine Houzé, non-an Argentine pa ka aparèt é pa fika ranplasé pa « La Plata ».

Non fransé-a Argentine sa isou di so dézignasyon an èspangnòl Argentina. A menm mo ki ladjègtif fransé-a argentine ki ka signifyé « an lajan, lajan », tèrm ki atèsté dipi xiie syèk é dérivé di mo lajan ké lèd-a di sifigs -in.

Soupannan, Argentina pa sa ni roun mo èspangnòl, ni roun mo potidjé. Annéfè annan sa lanng-yan, lajan ka di rèspègtivman so kò plata é prata, ensi ki so dérivé-ya an lajan, plateado, di plata é prateado, di prata. O final Argentina ka roumonté à italyen-an argentina « lajan », non probabman bay pa navigatò vénisyen-yan oben jénwè kou Jean Cabot. I té pitèt primitivman asosyé à terra « latè » oben à costa « lakot », ki divini Argentina, pas sibstantif-a ka souvan éfasé so kò pou so détèrminen annan sa lanng. Lèsprésyon-an Río de la Plata sa so korèspondan èspangnòl ki ka déziyen pli présizéman larivyè-a, li-menm anmòrfwézaj di potidjé Río da Prata.

Sirfas total-a di Larjantin-an sa réparti di fason-an ki ka swiv (èsèpté Lantargtik) :

Larjantin-an sa lonng di 3 700 km di nò o sid é di 1 400 km di lès à lwès. Téritwè-a pouvé fika divizé an kat zonn distenk : plenn fèrtil-ya di la pampa o sant di péy-a, plat péy-a di Patagonni-a o sid (ka étann so kò asou roun gro kar sid di péy (28 %), jouk Latè-a Difé), plenn sèk-a di Gran Chaco o nò é anfen réjyon-an ki tré élvé di kòrdiyèr-a dé Zann à lwès lonng-an di frontchè-a ké Chili-a don mon Aconcagua ka kilminen à 6 960 m.

Pwen kilminan di Larjantin-an — é di Lanmérik — sa mon Aconcagua. Déprésyon-an ki pli profon di Lanmérik, la Laguna del Carbón à 105 mm anba nivèl-a di lanmè-a, ka trouvé osi so kò en Larjantin, annan provens-a di Santa Cruz. Sant jéyografik-a di péy sa lokalizé annan provens-a di La Pampa.

Klima-a sa tipik di fasad oryantal-a dé kontinan, nou ka kontré roun klima sibtropikal imid annan nò-a é arid/sibantargtik ki annan èstrenm sid-a di péy.

An konsidéran sipèrfisi-a di péy, diférans-ya di laltitid (di −100 m à près 7 000 m) é londjò-a di péy (di 22e paralèl sid, ki ka korèsponn annan lémisfè nò-a à lavil-a di La Havane, jouk 55e paralèl sid, ki ka korèsponn annan lémisfè nò-a à Copenhague, Mòskou ké bé-a d'Hudson), roun bidim divèrsité di klima ka kowègzisté annan péy-a.

Péy-a ka abrité dé péyzaj ké lékosistenm ki tré varyé, an rézon notanman di roun enpòrtan gradjan klimatik. Lékosistenm-an ki donminan sa sa-a di la pampa, ki ka abité roun byodivèrsité orijinal é souvan andémik.

Danbwa-a souvan fòrtman régrésé o profi di bwazman endistriyèl (monnokiltir pafwè) é di lélvaj boven-an é di roun agrikiltir souvan endistriyèl ki ka kontribiyé à degradé sòl-ya. Sid-a di pas sa èspozé à roun logmantasyon dé UV solèr (kansérijenn, mitajenn), ki endjwi pa trou-a di kouch-a d'ozonn, ki pli gran laro di Lantargtik ki laro di Largtik-a.

Dipi lannen-yan 1990, Larjantin-an pédi pli di 22 % di so danbwa-ya.

Oun gran nonm di tribi endijenn té ka péplé Larjantin-an anvan konkèt èspangnòl-a kou Diaguitas, Pampas, Chonks, Qoms, Wichí (Matacos), Selknam (Onas).

An 1516, Èspangnòl Juan Díaz de Solís ka dékouvri Río de la Plata. Péy-a sa kolonnizé pa Èspangnòl-ya ant xvie é xviie syèk.

Rounlo mouvman di lopozisyon kont métropòl èspangnòl-a ka aparèt à lob di xixe syèk apré ki yé roupousé anba lenpilsyon-an di Jacques de Liniers, di lorijin fransé, an 1806 é 1807, Dé lèspédisyon militèr annglé, pas Arjantin-yan ka tchenbé rèd à défann sèl kont roun ennmi ròtman simyé armé ki yé é byen désidé à roukolonnizé yé. Dipi 1810 ké révolisyon-an di Mè (25 mè 1810) Arjantin-yan ka divini endépandan di fèt. An 1813 gouvèlman ka boulé an plas piblik enstrouman-yan di tòrtir é 1é mè 1853 ka déklaré labolisyon-an di lèsklavaj-a (soulon Kronnoloji-a di labolisyon-an di lèsklavaj-a). 

Prézidans-a ka sigsédé yé kò ant 1930 ké 1983, mè asou sèz prézidan, onz sa dé militèr é plizyò sa « prézidan de facto » (pa lopozisyon à prézidan-an ki éli). Perón ka fè alò so koumansman annan rot politik-a : lyétnan-kolonnèl titillèr di tchèk sigrétarya di Léta di gouvèlman militèr ki établi an jen 1943, li sa éli prézidan apré finisman-an di Ségon Lagèr mondjal-a. Sala-a ki antrennen laféblisman-an di Lògsidan, Larjantin-an ka divini, bò'd 1950, nòvyenm pwisans ékonnonmik mondjal-a. Apré lagèr-a, patché nazi ka fwi an Larjantin é ayò an Lanmérik laten.

Néstor Kirchner ka ègzèrsé fongsyon-an di prézidan di Répiblik arjantin-an di 2003 à 2007. Li ka rounégosyé dèt-a di péy an 2005 (li ka roufizé ranboursman-an di trwè kar dé 100 bilyon di dolar di dèt èstéryò). Li ka jélé tarif énèrjétik é di transpò, é ka tagsé tré fòrtman lenpòrtasyon-yan, li ka roulansé agtivité ékonnonmik-a (+ 50 % an senk lannen) soutni pa dépans piblik-ya, é ka doublé lanmas salaryal-a (di 2003 à 2007). Néstor Kirchner sa désédé an 2010 di roun kriz kardjak.

An 2015, Mauricio Macri sa éli prézidan.

Larjantin-an ka posédé tout roun lanmalganm di ritm ki érité é mélanjé pannan de syèk asou ansanm-an di so téritwè. Ensi, kontras-ya ké miltiplisité-a ka karagtérizé lar mizikal-a annan péy-a.

Parmi lanmizik tradisyonnèl-ya, di tradisyon riral, chacarera, milonga, zamba, gato, cielito sa tré difizé, notanman atravè fèstival-a à di Cosquín, Córdoba, lafèt nasyonnal-ya di fòlklò arjantin. Ensi nou ka konté osi ritm endijenn-yan di souch, tèl ki fanmé   carnavalito-a di Nò di péy, lanmizik mapouch-ya ki partajé ké Chili-a (notanman loncomeo), son gwaranni… Di ròt pa, lenfliyans afriken-an ka atenn près tout ritm nasyonnal-ya, an partikilyé ké litilizasyon-an di bombo ké partikilarité ritmik-a di sèrten lanmizik-ya, kou la chacarera. Di menm, roun ritm karagtéristik dé afrodésandan sa candombe, ki osi tré karagtéristik di Lourougwé.

Litératir arjantin-an, di lanng èspangnòl-a, akéri roun véritab lendépandans vizavi di Lèspangn douran xixe syèk-a, é so rouprézantan ki pli sélèb-a, Jorge Luis Borges, ka jwi di roun roukonnésans entèrnasyonnal. Nou pwé osi sité Julio Cortázar, Adolfo Bioy Casares, Victoria Ocampo, Ernesto Sábato, Roberto Arlt, Manuel Mujica Láinez, Héctor Tizón, Abelardo Castillo (en), Leopoldo Marechal, Juan Filloy, Hector Bianciotti, Ricardo Piglia, Alberto Laiseca, Tomás Eloy Martínez, Juan José Saer, César Aira, Angélica Gorodischer é Osvaldo Soriano (parmi pli konnèt-ya).

Larjantin-an ka posédé roun varyété di plat kilinèr tradisyonnèl ki érité di kontré-a dé gran group ki prézan an Lanmérik laten (Italyen, Èspangnòl, endijenn). Ensi, roun gran nonm di plat tipik sa konsonmen tout o lonng di téritwè : pizze, tallarines, empanadas, humitas, tamales, puchero, arroz con leche, mazamorra, ant oun enfinité di ròt plat.

Larjantin-an gen pou kod :




#Article 212: Larkéyoloji (125 words)


Larkéyoloji-a sa roun disiplin syantifik don òbjèktif sa di étidjé Wonm dipi Prélistwè jouk lépòk kontanporenn à travèr so tèknik gras à lansanm dé vèstij matéryèl ki sibzisté é (zouti, zòsman, potri, zanrm, pyès di lanmonnen, bijou, vètman, anprent, tras, lapentir, batiman, enfrastiktir, etc.).

Ansanm dé artéfak é dé ékofak ki ka roulévé di roun péryòd, di'n sivilizasyon, di'n réjyon, oben di oun pèpman ki bay, sa aplé lakiltir arkéyolojik. Sa kiltir matéryèl sa anvan tou roun konsèp ki bazé asou asanblaj-a di vèstij routrouvé andan dé lèspas é annan dé kronoloji kontenjant, asou roun menm sit, oben andan roun menm réjyon, pa lègzanp. Nou pé alò palé, pou dézigné oun ansanm koéran, di kiltir arkéyolojik (kou kiltir-a di Hallstatt, oben kiltir jomon, pa lègzanp).




#Article 213: Larout (119 words)


Oun larout sa o sans litéral oun vwa térès (o nivo di sòl oben asou vyadik) ki aménajé pou pèrmèt sirkilasyon-an di véyikil ké rou. Sa tèrm ka apliké so kò plito vwa enpòrtant sitchwé an raz kanpagn. Annan péyi-ya ki vas ké pas bokou moun, à finisman-an di xxe syèk, di nonbréz larout té òkò dé chimen ki anpyéré oben ki damé (santché bati-ya). Pa pouvé fika aparanté ké roun lari.

Mo-a « larout » ki dérivé di laten « rupta (via) », « vwa ronpi », « vwa fréyé », pa sibstantivasyon o féminen di partisip pasé « rupta » di « rumpere », « ronp » (« rumpere viam » = « ouvri roun larout »).




#Article 214: Laréynyon (564 words)


Laréynyon sa roun zilé di Lwès di Loséyan Endjen annan lémisfè sid ensi ki roun départ di lout-lanmè fransé.

Di roun sipèrfisi di 2 512 km2, Laréynyon sa sitchwé annan larchipèl dé Maskarengn à anviron 684 km à lès di Madagaskar é à 172 km à lwès-sid-lwès di zilé Moris. A roun zilé vòlkannik ki kréyé pa roun pwen cho : ki ka kilminen à 3 071 m o piton dé Lannèj, li ka prézanté roun rélyèf èskarpé ki travayé pa roun lérozyon ki tré marké. Piton di Fournéz-a, ki sitchwé annan Sid-Lès di Zilé, sa roun dé vòlkan ki pli agtif-ya di monn. Bénéfsyan di roun klima tropikal é sitchwé asou larout-a dé siklonn, Laréynyon ka abrité roun andémism ésèpsyonnèl.

Laréynyon sa roun zilé ki ka sitchwé so kò annan Lwès-a di loséyan Endjen-an pa 21 dégré di latitid sid ké 55,5 dégré di lonjitid lès. Li sa sitchwé annan lémisfè sid-a, à 684 km à lès-a di Madagaskar.

Laréynyon sa zilé-a ki pi ògsidantal-a dé Maskarengn don ka fè égalman pati zilé Moris, à 172 km à lès-nò-lès, ké Rodrig, tout 2 ka fè pati di répiblik di Moris. Maskarengn-yan sa tradisyonnèlman rataché o kontinan afriken.

Laréynyon sa roun zilé vòlkannik ki nèt i gen tchèk trwè milyon di lannen ké lémèrjans-a di vòlkan di piton dé Lannèj ki sa jòdla, ké roun laltitid di 3 070,50 m, pik-a ki pi élvé-a dé Maskarengn é di loséyan Endjen-an. Lès-a di zilé sa konstitchwé pa piton di Fournéz-a, roun vòlkan ki byen pi résan (500 000 lannen) ki konsidéré kou roun dé pli agtif di plannèt-a. Pati-a ki émèrjé di zilé-a ka rouprézanté ki roun fèb poursantaj (anviron 3 %) di montangn sibmaren-an ki ka fòrmen li.

I posib ki èsploratò ostronnézyen ki té ka siyonnen loséyan Endjen-an dipi Lendonnézi jouk Madagaskar ké Lafrik byen dé syèk anvan J.-K., roupéré zilé-ya dé Maskarengn é donk zilé-a di Laréynyon. Plita, o xe syèk apr. J.-K., dé navigatò arab ka dékouvri zilé-a di Laréynyon é ka nonmen li « Dîna morgabin ».

Néyanmwen pronmyé zabitan-yan di zilé-a fika dé miten ki vini di Madagaskar. Annéfè, zilé-a té ka sanblé totalman inabité lò di rivé-a dé navir potidjé di xvie syèk an larout bò Lenn-yan.

À départmantalizasyon-an, Laréynyon sa an rwin. Mé métropòl-a mennen à konsanti di gro léfò pou roukonstrigsyon di lékonnonmi ké progré sosyal-a. Lenstrigsyon obligatwè-a ka konstitchwé roun progré désizif. Mété an plas, ké roun léjé dékalaj, di sistenm di sékirité sosyal ègzagonnal ka apòrté roun miyò konsidérab. An koumansman dé lannen senkant, palidism-an, fléyo sanitèr majò dipi roun syèk, sa éradiké. Nonm-an di lit di lopital ka triplé an dis lannen. I ka swiv roun lanmélyorasyon enpòrtan di santé piblik-a, roun chit konsidérab di mòrtalité ké roun logmantasyon galopan di popilasyon-an, natalité-a ki ka kilminen à roun nivèl rékò ki pròch di 50 pou mil.

Séga, dans di salon kòstimen ké ritmen pa dé enstrouman ògsidantal tradisyonnèl (lakòrdéyon, larmonnika, gita…), ka témwengnen di divèrtisman polisé an kour annan sosyété kòlonnyal-a di lépòk-a. I ka rété jòdla dans-a di salon tipik di Laréynyon é di larchipèl dé Maskarengn an jénéral ké séga morisyen épi séga rodrigé.

Maloya dé katib, dansé di lalir ritchwèl tout an mélopé é an jéstchwèl, ki ka fè so kò kazi klandéstinman lannwit otour di roun difé ; tchèk enstrouman di lakonpangnman té di konfègsyon véjétal (banbou, kalbas, etc.).




#Article 215: Latè (181 words)


Latè sa roun planèt di Sistèm solèr, trwazyèm pli pròch di Solèy é senkyèm pli grann, an tay kou an mas, di sa sistèm planétèr don li sa osi pli masiv dé planèt télirik.

Latè fòrmé so kò i té gen 4,54 milyar di lannen anviron é lavi-a té aparèt mwen di roun milyar di lannen plita. Planèt-a ka abrité dé milyon di lèspès vivant, don moun-yan. Byosfè-a di Latè té fòrtman modifyé latmòstfè-a ké ròt karaktéristik abyotik di planèt-a, ki ka pèrmèt proliférasyon-an d'òrganism aérobi di menm ki fòrmasyon-an di roun kouch d'ozonn, ki asosyé o chan magnétik térès, ka bloké oun parti dé réyonnman solèr, ki ka pèrmèt ensi lavi asou Latè.

Laj di Latè sa jòdla èstimé à 4,54 milyar di lannen. Listwè-a di Latè sa divizé an kat gran entèrval di tan, nonmen éon.

Fòrm-a di Latè sa aproché pa roun élipsoyid, oun sfè aplati o pol. Rotasyon-an di Latè ka antréné aparisyon-an di roun léjé bourlè di sòrt ki djamèt à ékwatò-a sa 43 kilomèt pli lonng ki djamèt polèr (di pol Nò o pol Sid).




#Article 216: Lavi kotidyenn (101 words)


Nosyon-an di lavi kotidjenn-an (oben di kotidjen oben òkò di lavi di touléjou) sa roun laspè fondamantal di aktivité-a dé fika moun-an : fason-an don moun-yan ka aji, ka santi é ka pansé, di roun mannyè jénéral, chak « jou », oben douran roun sik di 24 lò.

Lavi kotidjenn-an dé jan pas j'ai rézimé so kò o obligasyon é o kontrent : pa lègzanp, laplipa dé zak di lavi kotidjenn-an ka fè yé kò di mannyè otomatik.

Isi, konpòrtman partikilyé di roun endividi ki sa gadé annan so lavi di touléjou divèt fika roulativizé pa rapò o latitid ki òbsèrvé.




#Article 217: Lavi privé (108 words)


Lavi privé-a (di laten privatus - séparé di, dépourvi di) sa kapasité-a, pou roun moun oben pou roun group di moun, di izolé so kò afen di protéjé so entéré-ya. Limit-ya di lavi privé-a ensi ki sa ki sa konsidéré kou privé ka diféré soulon group-ya, kiltir-ya é endividi-ya, soulon koutim-yan ké tradisyon-yan byen ki i ka ègzisté toujou oun sèrten tron komen.

Lavi privé-a pouvé pafwè aparanté so kò à anonima-a epi à volonté-a di rété rò di lavi piblik-a. Lò tchèk kichoz sa aplé « privé » pou roun moun, sa kapital signifyé ki jénéralman ki à sa kichoz sa rataché dé santiman èspésyal ké pèrsonèl.




#Article 218: Lazi (327 words)


Lazi (don non an ka vini di oun rasin sémitik « esch », ka dézigné lyé où Solèy a ka lévé) sa roun dé sèt kontinan ou roun parti dé siperkontinan Érazi ou Afro-Érazi di Latè. Ké 43 810 582 km2 di latè é 4,3 milyar di zabitan, Lazi sa pli gran kontinan (8,6 % di sirface total térès ou 29,4 % dé latè émerjé) é pli péplé (environ 60 % de la population mondyal). Lazi sa plis oun konsèp kiltirèl ki roun antité onmojenn.

Azi sa roun sou-kontinan di 43 810 582 km2. I ka posédé plizyò rékòr jéyografik mondyal : altitid maksimal (Everest andan Himalaya ké 8 848 m), altitid minimal (lanmè Mort ké −417 m) é latè émerjé pli élwagné di tout loséyan (sitchwé à 2 648 km di kot pli pròch, koòrdoné 46° 17′ N, 86° 40′ E), ensi ki lak pli profon (Lak Baïkal) ki ka rouprézanté prè di 20 % dé rézerv di dilo dous di planèt a.

Azi ka konté 4,3 milyar di zabitan an 2014, swa pli di lamotché di popilasyon mondyal (anviron 60 %). Anviron 2 milyar di ant yé gen mwen di 20 lan. Popilasyon an sa toutfwè trè inégalman réparti : o dézèr moun di lwès é di nò di Azi ki ka opozé so kò gran fwayé yan di pèpman di Azi di sid é di lès.

Lanng yan pli parlé an Azi sa mandarin, ké anviron 1 milyar di lokitò é hindi.

Azi ka konté plizyò rélijyon majèr é pou laplipar orijinèr di Azi é dispersé asou tout kontinan : animism, bouddism, kristyanism, konfisyanism, hindouism, sikhism, jayinism, islam, judayism, shintoyism, taoyism, zoroastrism, bahayism é yézidism.

Kontinan-an sa tré rich an rousours natirèl, tèl ki chis, danbwa, poson, dilo, gaz natirèl, kwiv ké lajan.

Lazi-a sa dézyenm kontinan pli rich di monn pa PIB nominal aprè Léròp é pronmyé an PPA.

Pli gran lékonnomi di Lazi sa Lachin, Japon, End, Koré di Sid ké Endonézi.




#Article 219: Liberté piblik (111 words)


Libèrté piblik-ya sa dé libèrté ké garanti endividjwèl ki gouvèlman pa pouvé souprimé, ki sa swé pa lalwa-a oben roun désizyon joudisyè, san an asiré dabò sékirité jouridik-a.

Nosyon-an di libèrté piblik pouvé fika défini an référan so kò à sa di drwè di wonm-an : kontrèrman à sa dannyé-ya, ki ka roulévé di monn di filozofi-a é ka endiké sa ki divèt fika, libèrté piblik-ya ki ka apartni an pròp à sfè-a di drwè, é ka bòrbé so kò à palé di sa ki sa (profésò Lebreton). Sa konsèpsyon dé drwè di wonm-an - lwen di fika majoritèr an dòktrin ni jourispridans - sa trè rédjitris, é tenté di jousnatiralism.




#Article 220: Libéralism (140 words)


Libéralism-an sa roun dòktrin di filozofi politik ki ka afirmé « garanti dé drwè endividjwèl kont lotorité arbitrèr-a di roun gouvèlman (an partikilyé pa séparasyon-an dé pouvwar) oben kont présyon-an dé group partikilyé (monopòl ékonomik, parti, sendika) ».

Mo-a libéralism ka fè so aparisyon o koumansman di xixe syèk. Rakaba-ya di libéralism sa pli ansyenn. Opozisyon-an à absolitism-an di souvren dévlopé so kò annan filozofi-a dé Limyèr(xviiie syèk), mè osi oparanvan pa èskolatik di Lékòl-a di Salamanque(xvie syèk) ka fè obligasyon moral o souvren di rèspèkté drwè fondamantal-ya di chak moun o motif di so natir di kréyatir di Bondjé, doué di rézon, oben pli ansyennman pa chart médjéval-ya (tèl Magna Carta) ki ka entrodjwi dé drwè fondamantal don rèspè sa ègzijé di souvren, oben òkò pa sèrten pan di filozofi thomis-a, yé-menm présédé pa prensip-a di lajistis natirèl d'Aristote.




#Article 221: Limit (matématik) (162 words)


An matématik, limit di roun swit oben di roun fonksyon an roun pwen sa, ka-a échéyan, valò partikilyèr-a don li ka « aproché so kò » lòské varyab-a oben enfis-a ka « aproché so kò » di pwen an késyon. Sa valò é sa pwen pouvé fika réyèl oben enfini. Annan sa définisyon trè entchwitiv, nosyon-an di « aproché so kò » ka rété à défini ké présizyon.

Istorikman, matématik-ya dabò entérésé yé kò o limit di swit. Si, à partir di roun sèrten ran, tèrm-yan di swit sa osi pròch ki nou lé di roun valò L, nou ka di ki limit-a di laswit-a sa L. Nosyon-an di proksimité sa lyannen à roun distans ki annan ℝ sa défini pa valò absoli-a di roun diférans, mè sa nosyon pouvé jénéralizé so kò à tout lèspas métrik. Plita, nosyon-an té étann so kò o lèspas topolojik é « fika pròch » ka signifyé alò « fika annan roun vwézinaj arbitrèrman chwézi ».




#Article 222: Linyon éropéyen (762 words)


Linyon éropéyen-an (LE) sa roun asosyasyon politiko-ékonnonmik sui generisde venntchwit Léta éropéyen ki ka délégé oben ka transmèt pa trété lègzèrsis-a di sèrten konpétans à dé lòrgann kouminotèr. Li ka étann so kò asou roun téritwè di 4,5 milyon di kilomèt karé, sa péplé di pli di 512 milyon di zabitan é sa dézyenm pwisans ékonnomik mondjal-a an tèrm di PIB nonminal dèyè Létazini-ya. Linyon éropéyen-an sa réji pa trété-a di Maastricht (TUE) ké trété-a di Ronm (TFUE), annan yé vèrsyon atchwèl, dipi 1é désanm 2009-a antré an vigò di trété di Lisbonn. So èstrigtir enstitisyonnèl sa an parti sipra-nasyonnal é an parti entèrgouvèlmantal : Palman éropéyen sa éli o sifraj inivèrsèl dirèk, tandi ki Konséy éropéyen-an é Konséy-a di Linyon éropéyen-an (enfòrmèlman « Konséy dé minis ») sa konpozé di rouprézantan dé Léta manm. Prézidan-an di Koumisyon éropéyen-an sa pou so pa éli pa Palman-an asou propozisyon di Konséy éropéyen. Kour di jistis di Linyon éropéyen-an sa charjé di véyé à Laplikasyon-an di drwè di Linyon éropéyen-an.

O landimen di Ségon Lagèr mondjal-a, Léròp-a ka sasé roun mwéyen di konsolidé lapè-a. À laswit-a di Kout di Prag ki ka ranfòrsé pè-a di lèspansyon sovyétik-a, Lafrans, péy-a di Benelux (Bèljik, Péy-Ba ké Ligsanbou) é Rwéyonm-Ini ka siyen 17 mars 1948 trété-a di Brigsèl ki ka prévwè roun Linyon ògsidantal, ki ka enstitchwé oun kolaborasyon an matchè ékonnonmik, sosyal, kiltirèl, é di défans kolègtiv. Sa trété sa konkiransé dipi lannen-an ki ka swiv pa kréyasyon-an di OTAN, véritab lalyans militèr ki ka enkli roun pli gran nonm di péy éropéyen, mè égalman Kannanda-a é Létazini-ya.

Trété di Ronm sa siyen 25 mars 1957 : « sis »-ya ka désidé d'aprofondir yé koopérasyon. Donmenn ékonnonmik, mè osi politik é sosyal, sa konsèrnen. Lòbjègtif-a sa d'aboutir ékonnonmikman à roun marché koumen ki ka pèrmèt lib sirkilasyon-an dé moun, dé marchandiz é dé kapital. Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE) sa lantité entèrnasyonnal-a, di tip sipra-nasyonnal, ki enstitchwé pa trété di Ronm. Li ka doté so kò di roun kapasité otonnonm di finansman, ki endépandan di plan Marshall ki mété an plas annan kad-a di Lòrgannizasyon éropéyen-an di koopérasyon ékonnonmik (LEKE). Sa trété ka fondé roun trwézyenm kouminoté éropéyen di roun douré ki endéfini, Kouminoté éropéyen-an di lénèrji atonmik-a (KELA), ant manm di dé ròt kouminoté (CECA orijinèl é nouvèl CEE).

Trété di fizyon dé ègzékitif kouminotèr sa siyen atè Brigsèl an 1965 é ka fizyonnen ègzékitif-ya (pa kréyasyon-an di Koumisyon éropéyen-an é di Konséy éropéyen) dé trwè Kouminoté éropéyen (CECA, CEE ké Euratom), alò ki sa kouminoté-ya ka dispozé déja di lenstitisyon koumen an matchè di jistis.

Trété di Maastricht sa siyen 7 févriyé 1992 é ka antré an vigò 1e novanm 1993. Linyon éropéyen-an ka pran laswit-a di marché koumen é di Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE), ki divini Kouminoté éropéyen (KE) an fizyonnan ké Kouminoté éropéyen-an   di charbon é di lasyé (CECA) ki té ka èspiré an 2002. Li ka marké roun nouvèl zétap annan « prosésis di linyon-an san sès ki pli étrwè ant pèp di Léròp ».

Kouminoté éropéyen-yan ka roupozé alò asou trwè pilyé :

Linyon éropéyen-an ka sibdivizé so kò an 2 gran ansanm : téritwè kontinantal-a ki sitchwé an Léròp é, an rézon di so pasé kolonnyal, dé téritwè èstra-éropéyen ki réparti asou ansanm-an di glòb (à lésèpsyon di Lazi) :  « Réjyon iltrapériférik »(RIP). Soupannan, sèrten téritwè èspasyal de Léta manm ka dispozé di roun èstati dérogatwè ki ka èskli yé di Linyon éropéyen-an : « péy ké téritwè di lout-lanmè ».

Lèspas iltramaren ka karagtérizé so kò pa so étérojénéyté jéyografik. Laplipa de réjyon iltrapériférik (RIP) sa ensilèr, à lésèpsyon-an di Lagwiyann ki ka trouvé so kò asou kontinan sid-anmériken-an. Ròt RIP-ya sa pou lapli o nò di sa réjyon, à lésèpsyon-an di Laréynyon ki ka trouvé so kò annan loséyan Endjen-an. À noté prézans-a di anklav èspangnòl asou kontinan afriken-an — Ceuta ké Melilla, ensi ki ròt piti téritwè — ki ka fè pati di Linyon, kwèki ka dispozé di roun èstati èspésyal.

Administrativman palan, Linyon éropéyen-an ka konpozé so kò di 28 Léta manm ki ganyen chaken yé pròp sibdivizyon téritoryal.

Trété di Maastricht té pèrmèt à Linyon éropéyen-an d'étann so chan-yan di konpétans é di dévlopé roun politik kouminotèr ki oryanté bò'd kiltir-a. Sala ka anmòrfrézé so kò pa divèrs agsyon ké projé ki mennen asou téren k'Europeana, roun projé di bibliyotèk nimérik éropéyen,  latribisyon-an di tit di kapital éropéyen di kiltir-a pou roun oben plizyò lavil chak lannen, dé lèd pou dé projé kiltirèl oben òkò Kiltir 2000, progranm-kad an matchè-a di 2000 à 2006.




#Article 223: Listwè (109 words)


Listwè, souvan ékri ké pronmyé lèt majiskil, sa an menm tan létid-a ké lékritir-a dé fè é dé évènman pasé pé enpòrt yé varyété ké yé konplèksité ; nou ka dézigné osi kouraman anba tèrm-a di listwè (pa sinèkdòk) pasé-a limenm, kou annan léson-yan di listwè. Listwè sa roun rési ékri pa lakèl dé wonm ké fanm (istoryen ké istoryenn) ka éfòrsé so kò di fè konèt tan ki révoli. Tantativ-ya pa jen antyèrman endépandant di  kondisyonnman étranjé o domenn tèl ki vizyon-an di monn di yé otò oben di so kiltir, mé li sa sansé fika élaboré à partir di sours plito ki gidé pa spékilasyon-an oben idéyoloji-a.




#Article 224: Listwè di Lagwiyann (925 words)


Listwè gwiyannen-an sa konplègs é an pati mal konnèt. Li dabò koumansé ké pèp nativ anmériken-yan. Épi apré rivé-a di kolon éropéyen-yan épi di yé katib afriken ka entégré yékò annan listwè di Lafrans, frankofonn ké pannafriken é di Lanmérik di Sid, kou ka an témwengnen òkò so pliralité lengwistik ké so plas annan monn kriyòl-a dipi plizyò syèk.

Bò'd VIe milénèr-a anv. J.-K., pronmyé tras di péplad Nativ anmériken : potri, gravir roupès, poliswè, etc. Sa péplad té ganyen désandan ki sa Émériyon-yan ké Wayanmpi-ya, ki ka palé toupi-gwaranni. Sa pronmyé péplad-ya té koumansé processus-a di kréyasyon di latè fèrtil di Terra preta, ki tchèk milénèr apré ké pèrmèt létablisman-an di popilasyon o dansité pli élvé ki sòl natirèl-ya ki pov pa ka pèrmèt yé.

O xviiie syèk, dé nasyon Nativ anmériken ka roumonté bò'd nò-a, alò ki anvayisò-ya ki ka vini di lout-lanmè ka kolonnizé Lanmérik di Sid, ka mennen arm ké mikròb ki pa konnèt asou sa kontinan. A tan-an di kolonnizasyon-an ki ka rivé.

Bò livè 1500, kaptenn èspangnòl-a Vicente Yañez Pinzon, ki té akonpangen Christophe Colomb lò di so pronmyé vwayaj é ki roun tanpèt ka jité  26 janvyé-a annan dèlta di Lanmanzonn-an, roukonnèt lakot potidjé-a jouk Lorénòk-a, fitir frontchè di Lagwiyann.

Gwiyann-yan ki pa konsèrnen pa trété-a di Tordesillas di 1494 ki ka trasé limit téritoryal-ya ant Lèspangn-an ké Potidjal-a, bò'd 1503, roun pronmyé group di kolon fransé sa enstalé annan zilé di Kayenn pannan tchèk lannen.

Di 1604 à 1652, plizyò tantativ di kolonnizasyon ké échwé an parti : (roun piti révolisyon).

Si pronmyé tantativ enpòrtan di kolonizasyon franséz ka daté di lannen-yan 1620, li souvan té mété à mal pa disansyon antèrn dé kolon, rapò moun-yan médjòk ké pèp Nativ anmériken-yan, ké osi dourté di kondisyon-yan di lavi, notaman ké lafyèv jonn. Nasyon nativ divèt fè fas a oun enpòrtan to di mortalité, à koz dé épidémi nouvèlman enpòrté di Lafrik-a ké Léròp-a.

Kolonizasyon di Lagwiyann dabò ka fè travayé éropéyen-yan, « angajé-ya », égalman aplé « trannsis-mwè »-ya pas yé yannen pa roun kontra di trwè lannen ké yé mèt. Sa kazi katibaj éropéyen, fot di volontèr, ké fika tré vit ranplasé pa roun sèrvitid di lorijin afriken, ki sa anplwayé andan bitasyon-yan (lèsplwatasyon agrikòl) pou kiltir-a dé prodjwi kolonnyal : souk, zépis, chokola ké kafé.

Kou annan ròt kolonni fransé, katibaj-a an gran pati réji pa tèks-ya di Kod nwè (1685). Sa sosyété di bitasyon ka rété modèl ékonnonmik di Lagwiyann. Li sa aboli an 1794 andan tout koloni-ya, anvan Napoléon Ié désidé rétabli'l an 1804 pou définitivman siprimen li pa dékrè lou 27 avril 1848, anba lenpilsyon abolisyonnis Victor Schœlcher. Andan disparisyon di sa sistenm, servile mété finisman bay sa lékonnonmi tradisyonnèl kolonnyal.

Pou palyé finisman di sa sistenm lékonnonmik, ki té ka sèrvi pou dévlopé péyi-a, mè soutou débarasé métropòl di opozan politik répibliken é di délenkan di drwè koumen, Ségon Lanpir-a désidé kréyé bangn atè Lagwiyann. Yé ka akéyi transpòrté, dépòrté ké rélégé jouk an 1946.

An 1855, oun sit orifèr sa dékouvri annan Lès gwiyannen asou Aratay-a, roun afliyan di Laprouwag. Annan Lwès, dilò sa ègstrè di larivyè Inini (Rot-Maroni). Koumansman-an di XXe syèk té marké pa oun lariyé bò'd lòr, ké 10 000 sasò an aktivité, ki ka antrennen krwésans-a di koumèrs lokal ki souvan artifisyèl, ké arè di dannyé aktivités agrikòl pa mank di mendòv.

An menm tan ki Larégnon, Lagwadloup ké Lamatinik, Lagwiyann ka divini oun départman fransé di lout lanmè an 1946. Men dékolaj ékonnonmik ka pennen réyalizé sokò akoz di kout prodiksyon ki élvé, di féblès nimérik di popilasyon, di dépandans koumèrsyal (lenpòrtasyon) vizavi di Lègzagonn-an ké mank di lenfrastriktir pi élémantèr-a : vwè di kouminikasyon, lékòl, sistenm di lasanté, etc.

Sen-Laurent-di-Maroni, Kayenn ké Zilé Djab té lyé-ya di dépòrtasyon pou kondannen-ya pou travay fòrsé di 1852 bò 1946, asou désizyon di Napoléon III. Kaptenn Alfred Dreyfus té voyé an 1894.

Lagwiyann ka rété alò roun kolonni fransé jouk 19 mars 1946, koté li obténi èstati di départman di lout lanmè. Lafrans té ka antann dé déténi ki yé sa osi dé kolon. Mé sa té oun léchèk, fronmitir di bangn-an té obténi, apré Ségon Lagèr mondjal, apré piblikasyon di 27 artik di Albert Londres é anba lenpilsyon di Gaston Monnerville. A an 1938 ki dannyé konvwé di bangna té voyé annan Lawiyann, men a rounso an 1945 ki Lasanblé nasyonnal konstitchwant désidé di rapatriyé sirvivan-yan ki té lé (pratikman yé tout roupati). Lopérasyon-an té douré lwit-an.

An 1964, jénéral di Gaulle désidé di konstrwi roun baz èspasyal atè Lagwiyann, ki dèstinen pou ranplasé baz saharyenn-an sitchwé atè Laljéri épi pou dévlopé lékonnonmi gwiyannen. Pozisyon di sa départman sa priviléjyé, pròch di lékwatò ké roun larj louvriti asou loséyan. Sant èspasyal gwiyannen, dipi pronmyé lafizé-ya « Véronique », larjman dévlopé so kò o fil dé lannen. Dégra èspasyal di Léròp-a ké dé lansò kou Ariane 4 ké Ariane 5, ki ka roulévé oun véritab siksé mondjal, Sant èspasyal gwiyannen dévlopé osi Progranm Vega, ké roun baz di lansman Soyouz ki konstrwi atè Sennmari. An 2021, Lagwiyann ké asisté bay lansman di nouvèl lafizé Ariane 6, projè dévlopé an 2014.

An 1982, lalwa di désantralizasyon ka antré an vigò é roun transfè di konpétans ka opéré bò'd kolektivité téritoryal-ya ki ké divini aktò di dévlopman di Lagwiyann.

Fen mars 2017, oun larj mouvman di manifèstasyon ké grèv té ka koumansé annan Lagwiyann é ka mennen dépalsman dé minis di entèryò é di lout-lanmè. Akòr propozé pa gouvèrnman té roufizé pa rouprézantan-yan dé manifèstan ké grévis-ya 2 avril.




#Article 225: Litératir (100 words)


Mo litératir, ki ka vini di laten litteratura dérivé di littera (lèt), ka aparèt o koumansman di xiie syèk ké oun sans teknik di « choz ékrit » épi ka évolwé annan fen di Mwayen Aj ver sans-a di « savwar tiré di sé liv », avan di atenn o xviie – xviiie syèk so sans prensipal aktwèl : ansanm di sé zòv ékrit ou oral ki ka konporté oun dimansyon estétik (èg. : « A ké bèl santiman ki nou ka fè movèz litératir-a » André Gide) ou aktivité partisipan a yé élaborasyon (ex. : « Konsakré kò a litératir-a »).




#Article 226: Lonbalji (115 words)


Oun lonbalji sa roun léta ki doulouré di rachis lonbèr. Lòské li sa aiguë, a roun lumbago (oben tour di ren annan langaj kouran-an, ren-yan ka dézigné réjyon lonbèr-a).

Lonbalji-ya ka afèkté roun fòrt majorité di popilasyon-an. Yé ka touché ant 40 ké 70 % di popilasyon-an à roun moman oben à rounòt. O Étazini rounso,  lonbalji-ya ka antréné oun enkapasité di routounen o travay ka rouprézanté dé kou dirèk ké endirèk évaliyé ant 40 ké 50 milyon di dollars US. Inikman o Québec, mal-ya di do ka rouprézanté 30 % di ansanm-an dé lézyon ki ; pou lannen-an 2003 rounso, sa lézyon-yan ka antréné dé débour di pli di 500 milyon di dollars kanadjen.




#Article 227: Lostrali (519 words)


Lostrali, an fòrm lonng Konmonnwélt di Lostrali (an annglé : Australia é Commonwealth of Australia), sa roun péy di lémisfè sid don sipèrfisi-a ka kouvri pli gran pati-a di Loséyanni. An plis di zilé éponnim-an, Lostrali-a ka konprann égalman Tasmanni ensi ki ròt zilé di loséyan Ostral, Pasifik ké Endjen. Nasyon vwézen-yan ka konprann notanman Lendonnézi, Timò oryantal-a, Papwazi Nouvèl-Giné bò nò, zilé Salonmon, Vannwatou ké téritwè fransé-a di Nouvèl-Kalédonni bò nòlès, Nouvèl Zélann bò sid lès ensi ki téritwè fransé-a dé zilé Kerguelen (TAAF) bò lwès di zilé ostralyen Heard ké McDonald.

Lostrali-a ka étann sokò di 7 692 060 km2 di sipèrfisi asou plak ostralyen. Bòdé pa loséyan Endjen, Pasifik ké, pou Ostralyen-yan, Lostral, Lostrali sa séparé di Lazi pa lanmè d’Arafura é di Timò é di Nouvèl Zélann pa lanmè di Tasman. Li ka konté 34 218 kilonmèt di lakot é ka rouvandiké 7 148 250 km2 di zonn ékonnonmik èskliziv (Sa zonn pas ka tchenbé kont di téritwè antargtik ostralyen.). Soulon roun létid di OCDE é di FMI lizòlman jéyografik-a di sa dé péy gen roun léfè konsidérab annan yé pèrfòrmans ékonnonmik. Li ké provoké oun rédigsyon potansyèl di krwasans.

Dat ègzak-a di pronmyé prézans di moun atè Lostrali sa toujou sijé di gran sasé. Li ganyen di séryé pròv syantifik di prézans di moun i té gen anviron 50 000 lannen. A roun péryòd di bidim boulvèrsman ékolojik atè Lostrali é li sa konsidéré kou konsékans-a di kòlonnizasyon-an di moun. Wonm-an di Mungo sa roun ansyen zabitan di Lostrali ki té viv, i gen anviron 40 000 lannen annan Pléystosenn é té dékouvri òbò di lak Mungo, bò sid di Nouvèl Gal di Sid, bò 3 000 kilonmèt di lakot di nò di Lostrali.

A rounso bò XVIIe syèk ki zilé ka divini sijé-a di lèsplorasyon éropéyen-an. Tchèk lèspédisyon ka apèrsouvwè sélèb Terra Australis : Néyèrlandé Willem Jansz ka divini an 1606 pronmyé vizitò éropéyen-an ki ka idantifyé Lostrali. So bato, Duyfken, ka jité lank divan kap York. Annan roun rési pòstéryò, roun Néyèrlandé ka dékri téritwè-a ki li ka wè « kou pa kiltivé, é péplé pa tchèk sovaj barbar nwè é kriyèl, ki masakré sèrten di nou maren ». Ké swiv Èspangnòl Luis Váez de Torrès, an misyon pou so péy an 1607, Néyèrlandé Dirk Hartog an 1616, Jan Carstensz an 1623 ké Abel Tasman an 1642. Sa dannyé ka bay so non bay zilé di Tasmanni men limenm nonmen li dapré non-an di lanmiral ké gouvèlnò Anthony van Diemen : « Van Diemenslandt ».

Dipi 1788, roun gran pati di kiltir ostralyen-an ka dérivé di rakaba anglo sèltik. Pannan senkant dannyé lannen-yan, kiltir ostralyen-an té fòrtman enfliyansé pa kiltir popilèr anmériken (sirtou sinéma ké télévizyon) é pa rivé-a di sèt milyon di imigré di tout kontinan-yan di monn. Gran lavil-a kou Sidné oben Mèlbourn sa jòdla tré kòsmopolit, dé èspésifisité ostralyen aparèt pa laswit di lanvironnman, di kiltir aborijenn é di lenfliyans di péy vwézen. Vigò-a ké lorijinalité di lar ostralyen (litératir, sinéma, lopéra, lanmizik, lapentir, téyat, dans, lartizanna) ka val li jòdla oun roukonnésans entèrnasyonnal.

Lostrali gen pou kòd :




#Article 228: Loséan (128 words)


Oun loséan sa souvan défini, an jéyografi, kou roun vas étandou dilo salé ki konpran ant Dé kontinan. Li plito ka konsèrnen volim-an, koté dilo-a sa an pèrmannans rounouvlé pa kouran maren-yan. Aprogsimativman 70,8% di sirfas di Latè sa roukouvri par loséan mondjal, kominéman divizé an senk loséan  - Pasifik, Latlantik, Largtik, Lantargtik, Endjen - é an plizyò dizenn di lanmè.

Loséyan mondjal ka abrité lamajorité di lavi asou Latè (50 a 80 % sélon sé èstimasyon) ka jénéré pli di 60 % di sé servis ékosystèmik ki ka permèt nou di viv, an prémyé tan par laprodiksyon di majèr parti di oksyjèn-a ki nou ka respiré.

Loséyan mondjal-a ka régilé à pli di 80 % klima di Latè. I ka jwé oun ròl majò annan tanpératir térès.

 




#Article 229: Loséanografi (124 words)


Loséyanografi (di grèk Ὠκεανός, « Loséyan », bondjé di lanmè é γράφειν / gráphein« ékri ») sa roun disiplin syantifik, ki ka fè parti dé syans di Latè-a ki dédjé à étid-a dé lanmè é dé loséyan. Oun pronmyé kongrè an 1871 é èspédisyon Challenger-a ki akonpli ant 1872 é 1876 ka konkrétizé nésans-a di sa disiplin é ka an popilarizé rapidman é non-an ké pronmyé vansé oprè di piblik amatò. Tèrm oséyanograf-a, ka dézigné sasò-ya di sa syans, ki aparèt an Lagwiyann an 1881.

Oséyanograf-ya ka étidjé oun trè gran nonm di laspè dé loséyan é dé lanmè, ki ka enkli tèktonik-a dé plak, gran sik byojéyochimik-ya, kouran oséyanik oben òkò lòrganism-yan é ékosistenm maren-yan oben òkò lyen-yan ant loséyan é modifikasyon klimatik.




#Article 230: Loséyan Argtik (669 words)


Loséyan Argtik, loséyan glasyal argtik, oben tou senpléman Largtik  ka étann so kò asou roun sirfas di anviron 14 milyon di km2, sa ki ka fè di li pli piti loséyan-an. Li ka roukouvri ansanm-an dé lanmè ki sitchwé ant pòl Nò ké pòl nò-a di Léròp, di Lazi é di Lanmérik. I ka kouminiké ké nò-a di loséyan Atlantik-a, ka rousouvwè di grand mas dilo atravè lanmè di Barents ké détrwè-a di Fram. I ka trouvé so kò osi an kontak ké loséyan Pasifik-a atravè détrwè-a di Béring.

Labankiz-a ka roukouvri li an gran parti ké dé varyasyon sézonnyèr. An so sant, labankiz-a ka mizouré jouk 4 mèt di lépésò. Sa lépésò sa atenn pa glisman-an di plak é di laglas roun asou ròt. So sirfas é so lalbédo ka tanté à rédjwi so kò an rézon di réchofman klimatik é di roun réchofman réjyonnal (Dé à trwè fwè pli rapid ki annan rès-a di monn pou péryòd-a di 2010-2014) ki ka kozé osi roun monté di labsòrpsyon-an di réyonnman solèr pa sa réjyon di monn, sa ki pwé agséléré réchofman-an dilo é libérasyon-an di lidrat di métann.

Non-an di loséyan-an ka provni di grèk ansyen ἄρκτος (árktos) ki ka signifyé zours. An léfè, a an rézon di prézans-a bò'd pòl sélès-a di Dé konstélasyon-yan di Gran Zours-a é di Piti Zours-a ki loséyan-an té nonmen ensi. Li sa toutfwè roumarkab ki zours plèr-a ka viv inikman asou « Latè dé Zours », ki ka dézignen Largtik, é pa Lantargtik.

Di roun profondò mwéyen di 1 038 mèt, loséyan Argtik-a ka atenn roun profondò magsimal di anviron 4 000 mèt.

Soulon Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal, loséyan Argtik sa délimité di mannyè-a ki ka swiv :

Soul Lòrgannizasyon Idrografik Entèrnasyonnal, lanmè-ya ki anba sa dé dépandans di loséyan Argtik-a :

Klima polèr sa karagtéristizé pa frèt-a ki ka pèrsité é di fèb varyasyon anniyèl di tanpératir ; livèr-a sa karagtérizé pa soukousité-a ki kontini, kondisyon-yan  ki frèt é èstab, é roun syèl dégajé ;  lété-a sa karagtérizé pa limyè-a di jou ki kontini, limidité enpòrtan-an, tan brimé-a ké siklonn fèb-ya ké lapli oben lannèj.

Tanpéré ivèrnal-ya sa pròch di −50 °C du fèt dé fò van ki ka provni di Sibéri (Larisi) ; tandi ki annan lété yé pa pouvé dépasé 0 °C.

Soulon dé létid ki éfègtchwé pa dé èspésyalis di linivèrsité-a d'Oxford (Gran-Britangn) é di Royal Netherlands Institute for Sea Research (NIOZ), loséyan Argtik-a té ka jwi, i té gen 70 milyon di lannen, di tanpératir pròch di 15 °C, sanblab à sa-ya di lanmè Lanméditérannen-an ; é di tanpératir di  20 °C, i té gen 20 milyon di lannen.

Sasò-a rivé à sa konklizyon apré ki yé étidjé dé matéryèl òrgannik ki trouvé annan labou-ya di tizilé di laglas di loséyan Argtik-a. Byen ki nou pa konnèt rézon-yan di tèl tanpératir, nou ka prézimen ki yé ka provni di roun léfè di sèr ki provoké pa fòt konsantrasyon-an di djògsid di karbonn annan latmosfè-a. Sa konklizyon sa konfirmen pa dé syantifik di linivèrsité-a di Michigan (Létazini), ki ka afirmen ki to-ya di djògsid di karbonn, i té gen tchèk milyon di lannen, té di trwè à sis fwè sipéryò à tchenbò atchwèl-a.

I ka ègzisté anviron 400 lèspès di zannimo annan Largtik-a. Parmi pli konnèt-ya zours blanng oben polèr, pli gran karnivò-a annan sa zonn. I pouvé gen roun lanmas di 800 kg. Byen ki li ka nouri so kò di fòk é di poson, i ka rivé li di ranplasé yé pa dé mous é dé lichens si li fè roun mové lachas.

Sis lèspès di fòk ka viv annan sa loséyan, byen ki yé nonm diminwé dipi xixe syèk-a di fè di lachas entansiv à lakèl wonm-an soumèt li, lachas ki gen pou lòbjègtif di rékipéré lapo-a ké lagrès-a di zannimo-a. Rounòt zabitan tipik di zonn-an sa balenn-an, égalman ménasé é ki, atchwèlman, sa protéjé di lachas.

Nou ka trouvé osi roun zabitan pli diskrè, krill, ki ka ganyen roun ròl enpòrtan annan chenn alimantèr-a.




#Article 231: Loséyan Atlantik (1064 words)


Loséyan Atlantik (oben Latlantik) sa roun di senk gran loséyan di Latè-a. Latlantik-a ka fè pati di loséyan Mondjal é li ka konpòrté Dé loséyan : Latlantik nò-a ké Latlantik sid-a. So sipèrfisi di 106 000 000 km2 ka fè di li dézyenm pa sirfas-a dèyè loséyan Pasifik-a. Li sa fòrmen pa élwengnman-an di plak tègtonnik i té gen anviron 180 milyon di lannen. Pannan rounlo syèk, a té pronmyé létap di lèsplorasyon éropéyen-yan. Jòdla, li ka doumòré roun vwè di kouminikasyon ki enpòrtan pou péyi-ya ki ka bòdé li é li ka tchipé roun ròl jéyopolitik ki enpòrtan.

Atèsté dipi xive syèk-a, ladjègtif « atlantik » sa roun lanpren, pa lentèrmédjèr-a di laten Atlanticus, di grèk ansyen Ἀτλαντικός / Atlantikós, ki dérivé di oronnim Atlas.

Non-an Latlantik ka provini di Titan Atlas ki té ka posédé soulon ansyen Grèk-ya, kolonn-yan ki ka sipoté (tlaô ka signifyé « poté », « sipoté » an grèk) vout sélès-a, don té ka fè pati di fanmé Kolonn di Hercule (ki ka dézignen jodla détrwè-a di Jibralta), kidonk, pou ansyen-yan, sa tèrm té ka dézignen anvan tou lanmè ki ka trouvé sokò odéla di détrwè, pa rapò bay Lanméditérannen-an. So non té pouvé osi provini di pèp libik di Atlant ki dékri pa Hérodote é ki té ka péplé lariv nò afriken-yan di loséyan Atlantik-a ké montangn-yan di Atlas maroken-an atè Lafrik di Nòlwès.

Loséan Atlantik sa sitchwé majoritèrman ant kontinan anmériken ké Afrolérazi, tèrm ki ka désignan Léròp, Lazi ké Lafrik kou roun menm antité. Li ka désann soupannan jouk kontinan antarktik ki ka fronmen li bò sid. Òbò nò, li ka bengnen Sid-a di Growennlann, Lislann épi ka enkli zilé Féroé. Latè-a sa konpozé di senk loséyan ki ka fòrmen roun étandou dilo salé inik, limit-ya ant yé chak sa kidonk arbitrè é ka bay sèrten kontrovèrs (ka di limit ant loséyan Atlantik ké Arktik osi). Loséyan Atlantik-a pa ka dérojé bay sa règ. Loséyan Atlantik ké Pasifik sa dé sèl ki sa an kontak ké kat ròt-ya.

Pronmyé lilistrasyon-an di sa artik ki laro ka montré loséyan Atlantik-a asou roun plannisfè : Latlantik sa patajé bò nò ké sid, swivan lékwatò-a. Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a (LIE) ka dekoupé loséyan Atlantik an lanmè, gòlf ké détrwè. Limit-ya ki LIE-a ka bay pou loséyan Atlantik nò ké Latlantik sid ka èskli lanmè-ya ki konprann annan yé chak.

Larjò-a di loséyan Atlantik-a ka varyé ant 2 848 km (ant Brézil-a ké Libérya) ké 4 830 km (ant Létazini-ya ké Maròk).

Sipèrfisi-a di loséyan Atlantik-a sa di 82 400 000 km2 san so lanmè-ya, di 92 400 000 km2 ké yé. Soulon sours-ya, loséyan Arktik sa konté oben pa kou roun lanmè bòdjè di loséyan Atlantik-a. Oun sipèrfisi sa atò bay di 106 400 000 km2, sala si nou ka pran an kont sipèrfisi-a di loséyan Arktik-a.

Lanmè bòdjè oben lanmè adjasan sa dé lanmè ki ka fè pati di loséyan Atlantik-a ; soupannan, an rézon di yé pròp konfigirasyon é/oben di kontrovèrs ki yannen bay yé lenklizyon annan sa ansanm, i ka rivé ki karagtéristik-ya di loséyan Atlantik-a fika bay ké oben san so lanmè-ya. Parmi so lanmè-ya nou pouvé sité lanmè Lanméditérannen-an oben gòlf di Mègsik.

Loséyan Arktik-a sa roun ka partikilyé. An léfè, i ka korèsponn bay définisyon di roun lanmè bòdjè. Soulon louvraj-ya li sa, swé référansé kou roun loséyan ké pa antché, swé kou roun lanmè bòdjè di loséyan Atlantik-a. Ensi, soulon louvraj-ya, sipèrfisi-a di loséyan Atlantik-a ka varyé soulon « èstati »-a di loséyan Argtik-a.

So volim sa èstimen di 323 600 000 km3 san lanmè bòdjè-ya, 354 700 000 km3 ké yé.

So profondò ka varyé di pli di 8 000 m annan Karayb-ya à mwen di 200 m annan Lanmanch-a. So profondó mwéyen sa di 3 926 mèt san lanmè bòdjè-ya é di 3 332 m ké sa dannyé-ya.

Louvriti-a di loséyan Atlantik-a ka koumansé pa roun faz di rifting bò nivèl di Latlantik santral-a, ki yannen ké fénomenn distansif-ya ki pòsvarisk. Òbò Pèrmyen, domenn kontinantal-a ant Lanmérik-a ké Lafrik di Nòlwès ka sibi roun sirègsyon ki ka kondjwi bay roun koumansman di dislokasyon di sa zonn kontinantal. Roun enpòrtan volkannism gen lyé ki ka kondjwi bay fòrmasyon-an di Provens magmatik sant atlantik-a. Abò Triyas ka inisyé sokò oun faz di rifting bò nivèl di marj-ya di Maròk é di Nouvèl Lékòs. Lakrésyon-an di planché loséyannik ka inisyé sokò dipi finisman-an di Sinémiryen é ka pourswiv sokò jouk jodla. Anfen, roun louvriti-a di Latlantik nò-a gen lyé bò Léyosenn, i té gen anviron 50 milyon di lannen.

Louvriti-a di loséyan Atlantik-a sa rézilta-a di fragmantasyon-an di sipèrkontinan di Panjé-a é di migrasyon-an di kontinan afriken, sid anmériken, érazyen ké nò anmériken pannan Mézo Sénozoyk.

Loséyan Atlantik-a ka konprann patché larchipèl. Sèrten sa pati-ya ki émèrjé di kontinan ki ka bòdé li, ròt-ya té sa jénéré pa dòrsal oséyannik santral-a.

Loséyan Atlantik-a ka enfliyé dirèkman klima éropéyen-an. Déprésyon-yan ki ka sirkilé bò Léròp, notanman atè Labèljik, atè Laswis épi Lafrans, ka fòrmen yékò asou Latlantik-a é ka sirkilé di lwès an lès, é ka mennen roun tan ki enstab, imid ké plivyé. Antisiklonn-an di Acores, ki sa prézan laro di Açores, ka enfliyé osi météyo éropéyen-an é ka mennen di tan ki sèk ké ansoléyé.

Lèspozisyon di litoral atlantik koumansé dipi ki pronmyé lenstalasyon di moun ka établi yékò asou so lakot-ya. Men pou travèrsé-a di loséyan-an, a pou antann koté nò éropéyen Xe syèk ké lèsplorasyon odasyé-ya dipi Growennlann-an ké navigatò viking-yan : yé ka atenn kontinan nò anmériken-an bò rotò-a di Latè Nòv (atè L'Anse aux Meadows), latè ki yé ka aplé alò Vinlann.

Lakot afriken-an ka rété inagsésib pou èsploratò antik ké médjéval odéla di kap Bojador (Sahara ògsidantal), koté loséyan-an sa sirnonmen lanmè dé Ténèb. Potidjé-a Gil Eanes sa pronmyé-a ki ka franchi kap-a an 1434 é ki pwé rouvini ké so bato. Li ka louvri vwè-a bay kontournman di kontinan afriken pou roujwenn Lenn-yan.

Tout pronmyé travèrsé-a ki modèrn di Latlantik sa sa-a di Christophe Colomb ké so lékipaj-ya an 1492.

Soso débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an dé loséyan ; ki ka konsèrnen Latlantik, yé ka provini itou di Léròp di Lwès-a é di Létazini-ya.

I ka ègzisté tchèk réglémantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tankou tchèk lè maren ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké Park natirèl maren...




#Article 232: Loséyan Endjen (371 words)


Loséyan Endjen, lontan aplé loséyan Oryantal oben lanmè di Lenn-yan, sa roun loséyan ki ka étann sokò asou roun sirfas di 75 000 000 km2, swé bò'd 20 % di glòb térès. Li sa limité bò nò pa pénensil Arabik-a, Liran, Pakistan ké Lenn ; bò lès pa Birmanni, Taylann, Malézi, Lendonnézi (zilé Soumatra, Java, Bali, Soumbawa, Soumba ké Timò), Lostrali-a ké méridjen-an 146° 55' di lonjitid lès, frontalyé di loséyan Pasifik-a ; bò sid pa kontinan antargtik-a épi bò lwès-a pa Lafrik ké méridjen-an 20° di lonjitid lès, ki ka séparé li di loséyan Atlantik-a.

So kod di lanréjisman nimérik di Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal sa « B », é so lidantikasyon annan Limit loséyan ké lanmè sa « (45) » ; so non gwiyannen annan nonmanklatir-a di lèspas maritim di Konséy nasyonnal di lenfòrmasyon jéyografik-a sa « Loséyan Endjen ».

Toupannan lépòk-a di laparisyon-an di pronmyé dinozò, i té gen 200 milyon di lannen (Trias), Lafrik, Lenn, Lantargtik ké Lostrali té ka touché yékò pou fòrmen roun sèl kontinan, Lapanjé. I té gen 170 milyon di lannen, Lafrik ka séparé sokò di li épi, i té gen 70 milyon di lannen, a tour-a di Lenn-an ki ka démaré sokò di li pou vini bité asou kontinan azyatik, i té gen 45 milyon di lannen. A sa lèspas vid ki nou ka nonmen loséyan Endjen.

fransé)

Latòl-a di Diego Garcia an plen tchò di loséyan Endjen-an sa roun posésyon britannik ki louwé bay Létazini-ya antan ki baz militèr. Di pa so pozisyon èstratéjik, li ka pèrmèt bay sa dannyé-ya di ganyen roun sirvéyans agtiv é roun posibilité di lentèrvansyon rapid bò'd zonn-yan ké risk atè Lafrik (Sonmali), bò Mwéyen Loryan oben atè Lazi (Lendonnézi).

Ounlo débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an di loséyan ; an sa ki ka konsèrnen loséyan Endjen-an, yé ka provni notanman di Lazi.

Réchofman klimatik-a, pa lélévasyon progrésiv-a di nivèl di loséyan ki li ka endjwi, ka ménasé dirèkman piti léta ki ensilèr òbò dilo kou Maldiv-ya, manm di Alliance of Small Island States.

I ka ègzisté tchèk larèlmantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tèl ki tchèk lè maren ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké tchèk Park natirèl maren.




#Article 233: Loséyan Ostral (522 words)


Loséyan Ostral sa roun loséyan ki défini pa konvansyon ki ka étann sokò ant 60e paralèl sid-a ké kontinan antargtik-a. Sa délimitasyon ka korèsponn bay pòrsyon di loséyan Atlantik, Pasifik ké Endjen ki kouvri jiridikman pa trété-a asou Lantargtik-a. So lègzistans pa inivèrsèlman roukonnèt. Byen ki li pa ka kouvri entrégralité-a di plak antargtik-a, li sa pafwè aplé loséyan Antargtik, loséyan Glasyal antargtik(pafwè òrtografyé loséyan glasyal Antargtik) oben tousèl Lantargtik.

A an sirfas katriyenm loséyan-an, ké dannyé-a ki défini pa Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a. Men projè-a ki pa té fika ratifyé, loséyan Ostral-a pa ka figiré annan listwè ofisyèl-a di loséyan ké lanmè ki édité pa sa menm lenstitisyon.

L’OHI asèpté an 2000 non-an di loséyan Ostral-a, san validé so lègzistans. Li sa soupannan itilizé dipi lontan pa maren-yan (nou té ka anplwayé osi « loséyan Antargtik »). Koumisyon nasyonnal-a di toponnimi (di Lafrans), annan so Nonmanklatir di lèspas maritim, ka itilizé dézignasyon-yan di loséyan Ostral-a oben lanmè Antargtik-a.

Sa désizyon ka ranvèrsé désizyon-an ki té pran an 1953 di siprimen li. An léfè, annan ségon lédisyon-an (1937) di Piblikasyon èspésyal-a 23 di l'OHI, loséyan Antargtik-a oben Ostral té prézan é sala-a té fika siprimen ké trwézyenm-an pou fika réyentrodjwi annan projè-a di roun katriyenm lédisyon, ki toujou pa ofisyalizé jouk jodla.

Di roun mannyè di wè oséyannografik, loséyan Ostral sa défini kou roun loséyan ki parkouri pa kouran sirkipolèr antargtik-a, ki ka sirkilé otour di kontinan Antargtik.

Loséyan Ostral-a ka ansèrklé plizyò bé oben lanmè, kou lanmè-a d'Amundsen, lanmè-a di Bellingshausen, ensi ki roun pati di pasaj Drake, lanmè di Scotia, lanmò di Weddell, lanmè di Rwè Haakon VII, lanmè di Lazarev, lanmè di Riiser Larsen, lanmè di Kòsmonnòt, lanmè di Lantant, lanmè di Davis, lanmè di Mawson, lanmè Dumont d'Urville, lanmè di Somov épi lanmè di Ross. So sipèrfisi total sa di 20 327 000 km2, londjò-a dé lakot ki ka benyen li di 17 968 km. 

Kou loséyan loséyan Atlantik-a ké Pasifik nò ké sid ki sa délimité pa lékwatò térès-a, é kou lonjitid-a di kap di Sid Lès ka séparé Pasifik-a di loséyan Endjen-yan, loséyan Ostral-a sa défini pa roun lign imajinèr ; sa zanno ki ka antouré roun kontinan ka étann sokò o sid di 60° di latitid sid, asou 360° di lonjitid (limit ki propozé pa Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a).

Loséyan Ostral-a sa sèrtennman pli jenn-yan di gran loséyan di Latè-a, pis ki so lègzistans ka roumonté jouk rounso 30 milyon di lannen, lò Lantargtik-a ké Lanmérik di Sid ka séparé yékò, é ka ouvri pasaj-a di Drake é ka bay nésans kouran sirkimpolèr antargtik.

Prensipal risk natirèl sa akoz-a di prézans-a oben di lokirans-a :

Di janvyé jpuk mars 2018, bato Arctic Sunrise di Greenpeace ka èsploré pannan 3 mwè loséyan ostral-a ké an so bò tchèk fotograf ké syantifik. Ké lèd-a di roun sibmaren biplas ki ka désann bò profondò ki janmen atenn pa wonm-an jouk jòdla, pronmyé dékouvèrt-ya ka montré prézans-a di roun lékosistenm ka montré prézans-a di roun lékosistenm maren ki vilnérab : krinoyd, channichthydae, denmosponj, arengnen di lanmè pycnogonides, bò'd polynoides polychaete, zétwèl di lanmè Ophiuroida, krill, gorgonaceaprimnoides, gorgonocephalus chilensis, ectoproctes, oursins sterechinus.




#Article 234: Loséyan Pasifik (763 words)


Loséyan Pasifik sa loséyan ki pli vas-a di glòb térès. Pasifik-a ka fè pati di loséyan mondjal-a é li ka konpòrté Dé loséyan : Pasifik nò-a ké Pasifik sid-a. Pasifik-a ka étann sokò asou roun sirfas di 166 241 700 km2, swé anviron  roun tchè di sirfas total-a di Latè-a. Li ka konprann Loséyanni annan so totalité ké tchèk ròt zilé ké larchipèl ki ka fè tradisyonnèlman pati di Lazi (Japon, Filipin, Insulinde). Li sa antouré pa Lazi, Lostrali, Lanmérik ké kontinan Antargtik-a. Lign-an pou chanjman di dat ka travèrsé li òbò di 180e méridjen.

Lilistrasyon-an ki annan ankadré-a di sa artik ka montré loséyan Pasifik-a asou roun plannisfè : Pasifik-a sa patajé an nò ké sid, swivan lékwatò-a.  Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal (LIE) ka dékoupé loséyan Pasifik an lanmè, gòlf ké détrwè. Limit-ya ki LIE ka bay pou loséyan Pasifik nò ké Pasifik sid ka èskli lanmè-ya ki konprann annan chaken di yé.

So kod di lanréjisman nimérik di Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal sa « C », é so lidantikasyon annan Limit dé loséyan é dé lanmè sa « (57) ké (61) » ; so non fransé annan nonmanklatir-a di lèspas maritim-yan di Konséy nasyonnal di lenfòrmasyon jéyografik-a sa « Loséyan Pasifik ».

A annan loséyan Pasifik-a ki ka trouvé yékò fos-ya ki pli profon-yan di Latè-a, ké dé profondò ki ka dépasé 10 000 mèt annan fos-ya di Kouril-ya, di Maryann é di Filipin-yan. Li ka konpòrté égalman patché résif koralyen don zilé Christmas, ki pli étandou-a ké pli ansyen latòl di monn.

Loséyan Pasifik-a sa parkouri pa plizyò dòrsal ki ka fòrmen pafwè an sirfas tchèk larchipèl linéyèr. Li ka kontni tchèk chenn di mon sibmaren ki fòrmen pa tchèk pwen cho, don chenn sibmaren Away-Lanprò ké chenn sibmaren Louisville.

Li sa antouré pa sentou-a difé é ka konnèt rounlo tranmman di latè. Lòské li ka prodjwi sokò annan loséyan-an, sa dannyé-ya ka provoké tchèk tsounanmi (radmaré). Ant 1900 é 2004, 796 tsounanmi té òbsèrvé annan loséyan Pasifik-a, é 17 % di yé gen lyé bò di Japon. Oun sant entèrnasyonnal di lalèrt, Pacific Tsunami Warning Center, sa charjé di lòbsèrvasyon-an é di lalèrt-a asou sa fénomenn-yan.

Nou ka routrouvé annan Pasifik-a tchèk sistenm météyorolojik ki simi pèrmannan kou antisiklonn-yan di zilé-a di Pak é di Away ensi ki déprésyon-yan dé Aléousyen ki sa réflè di sirkilasyon atmosférik jénéral-a. So vas basen sa régilyèrman travèrsé pa pli gran nonm-an di siklonn tropikal di tout basen oséyannik-ya. Yé nonmen louragan annan lès-a, tifon bò nòlwès-a é siklonn épi bò sid lwès.

Bò'd lékwatò-a, nou ka routrouvé zonn-an di konvèrjans entèrtropikal ké zalizé-ya don pozisyon-an ka chanjé ké sézon-yan, ki ka jwé roun tré gran ròl asou plivyonmétri di réjyon tropikal-a ké navigasyon maritim-an.

Pronmyé osyéannyen-yan ki dékouvri é péplé zilé-ya di Pasifik i té gen 45 000 lannen té vini an vwélyé.

Osyéannyen-yan ka métrizé vwélyé-ya, piròg ké katanmanran ké vwèl ki té ganyen partikilarité-a di pouvé roumonté òbò van (di déplasé sokò pa fas ké van men bò'd sègtò-a di koté ki li ka vini). Sa lavantaj tègnik désizif pa rapò ké vwélyé ògsidantal, ki rivé byen plita, ki pa té pouvé navigé ki ké pòrtan (van-an ki ka vini di sègtò di dèyè ka pousé bato-a), ki té ka pèrmèt yé di èsploré lanmè-a di roun fason sistématik é partikilyèrman éfikas : ki ka pati di roun zilé, ki ka louvwéyé rapidman fas ké van asou tchèk santenn di mayls, yé té ka balé pa di larj lasé roun téritwè byen pli vas ki roun bi vwélyé ki ka trasé roun lign dirèk ki dépendan di dirègsyon-an di van. Osyéannyen-yan ka fini pa dékouvri roun apré ròt tchèk latòl ki miniskil jouk dannyé-a, an mitan loséyan Pasifik-a, pi gran-an di monn. Yé ka péplé lantman é ka dévlopé roun kiltir orijinal annan chak tizilé ki abité men ki nouri, kontrèrman ké lidé ki rousouvwè, pa tchèk léchanj ki pèrmannan épi valò souvan koumen.

An roun mwè an 2007, soulon roun lòbsèrvasyon (Odelle Hadley), 30 000 tonn di partikil di suie rivé atè Lanmérik Nò. Lorijin-an di sa niyaj ka provni pou trwè kar-ya di popilasyon chinwè ké endjen.

Parmi èspésifitè-ya di Pasifik nòlès ka figiré fèt-a ki li ka abrité òkò tchèk vas résif di zéponj.

Tchèk débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an di loséyan ; pou sa ki annan loséyan Pasifik-a, yé ka vini notanman di Lazi é di Létazini-ya.

I ka ègzisté tchèk larèlmantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tankou lè maren-yan ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké Park natirèl maren...




#Article 235: Loséyanni (554 words)


Loséyanni sa mwen étandou di sé kontinan émerjé di Latè. Sitwé andan loséyan Pasifik, li ka étan so kò asou oun siperfisi di 8 525 989 km2 é ka konprann pli di 38 milyon zabitan, réparti an sèz Léta endépandan ké kenz téritwar. Li ka anglobé tout latè  sitwé ant Lazi ké Lanmérik, ensi ki roun parti di archipèl malè. Li divizé an kat réjyon : Lostrali, Mikronézi, Mélanézi ké Polinézi.

Néyolojis fransè « Loséyanni » ka vini di mô « loséyan » : a roun toponim envanté an 1812 pa jéyograf fransè d'orijin danwaz Conrad Malte-Brun (1775-1826), ki té larjman difizé vizyon-an di oun monn dékoupé an senk « kontinan ». Janr féminen ka akordé so kò o janr di ròt parti ya (Éròp, Afrik...). Adjektif é sibstantif « loséyanyen » ka aparèt dè 1845, pròv di siksè di sa envansyon. Spésyalis di Loséyani sa aplé loséyanis.

Loséyani sa jénéralman dékrit kou réjyon-an di monn ki ka sitchwé so kò ant Azi di Sid-Ès é Amérik di Sid. A roun dé rézon pou lakèl jéyograf-ya Benoît Antheaume é Joël Bonnemaison té dékri Loséyani é pli jénéralman basen Pasifik kou roun « lèspas gigogn ».

Annan rounòt lòrd di lidé, klima tropikal pafwè imid, pafwè sèk dé péyi oséyanyen ka vini ké roun fonn é flòr komplètman distenk di kontinan azyatik.

Lis ki ka swiv é kart ka raporté, rougroupman di mannyè pli ègzostiv posib, diféran péyi ké téritwar-ya ka konpozé sa lèspas (lò téritwar-a pa endépandan, péyi-a don i ka dépann sa endiké ant parantèz). Sa dépandans ka pran dayò dé dégré trè diver soulon téritwar-ya, ki ka alé di oun téritwar ou provens totalman entégré, o stati entermédyèr di téritwar di lout-lanmè ou di péyi kazi endépandan, jouk endépandans-a di drwè ké roun lib asosyasyon ké rounòt pa roun trété bilatéral di koopérasyon ranfòrsé).

Pèpman di Loséyanni té fèt à traver dé grann vag migratwar. Pronmyé té prodwit i té gen 45 000 à 50 000 lan, wè davantaj, é té amné dé chasò-kéyò à péplé Ensilend épi Loséyani pròch, ki-lé-di Nouvèl-Giné, sertenn zil di Mélanézi-a ké Ostrali-a. Ségonn vag sa pli résant é ka koumansé i té gen anviron 4 000 lan. Li ka méné dé agrikiltò ké navigatò ki ka parlé dé lanng ostronézyenn à péplé Ensilend, swa Filipin-yan, Malézi-a ké Endonézi-a é di là, asou roun péryod ki ka alé di sa lépòk o XVIe syèk, diver archipel ya di Loséyani lwentenn.

A osi o koumansman osi o koumansman di XVIe syèk ki Éropéyen-yan ka dékouvri monn oséyanyen-an. Sa prémyé kontak sa lan kar i ka étalé so kò asou kat syèk, inégalman réparti kar i sa pli entans à lès ki à lwès di Loséyani. Kontré-ya pé sa amikal, distant ou òstil, mè tout ka répann annan archipel-ya dé épidémi kont lakèl ensilèr-ya pa té òkò gen d'antikò.

Loséyani sa answit konfronté à péryod kolonyal-a, Espagn, Portigal ké Péyi-Ba té prémyé ki prézan. Di finisman di XVIIIe syèk o koumansman di XXe syèk a  prensipalman Britanik-ya, Fransèz-ya ké Nò-Amériken-yan ki ka enplanté so kò é, annan lwès di Loséyani, Alman-yan swivi pa Japonè-ya épi pa les Nò-Amériken-yan. Dékolonizasyon-yan ki ké swiv ké sa tardiv, ki koumansé an 1962 é ka kontinwé òkò di nou jou sou form-a di processus d'otonomizasyon dé archipel òkò rataché à dé pwisans éropéyenn.




#Article 236: Lotomobil (100 words)


Oun otomobil , sa roun véyikil otombil ké rou propllsé pa roun motò é dèstiné pou transpò térès di moun, di yé bagaj é di piti lòbjè.

Otomobil-a sa roun mwayen di transpò privé parmi pli répandou-ya, so kapasité sa jénéralman di Dé à senk moun, mè pouvé varyé di roun à nò plas.

Izaj-a ka limité anplwa-a di tèrm otomobil o véyikil ki ka posédé kat rou, di dimansyon enféryò à sala dé otobis é dé kamiyon, mè ka anglobé pafwè kamyonèt-ya. Byen ki yé sa dé « véyikil otomobil », motosiklèt-ya sa abitchwèlman pa klasé annan sa katégori.




#Article 237: Lourougwé (528 words)


Lourougwé, an fòrm lonng répiblik oryantal di Lourougwé, an èspangnòl Uruguay ké República Oriental del Uruguay, sa roun péy di Lanmérik di Sid ki sitchwé o sid di Brézil é à lès-a di Larjantin-an, don li sa séparé pa flòv Lourougwé-a ki li bay so non. Lourougwé ganyen roun sipèrfisi total di 176 220 km2 pou roun popilasyon di 3 477 770 zabitan.

Lanng nasyonnal-a sa èspangnòl-a latino-anmériken. Nò-a di péy sa fòrtman enfliyansé pa potidjé-a. Dayò à frontchè-a ké Brézil-a, lokal-ya ka palé potgnòl (oben potignòl) frontalyé, mélanj di potidjé é di kastiyan. Lourougwé bay of potidjé oun èstati égal à èspangnòl/kastiyan annan so sistenm édikatif lonng-an di frontchè nò-a ké Brézil-a. Annan rès-a di péy, li sa ansengnen kou roun matchè obligatwè à pati di 6e kolèj/6e lannen primèr.

Listwè di sa péy ka koumansé réyèlman ké sa-a dé Gwaranni é dé Charrúas. Sa dannyé té groupman-an ki pli nonbré é pi òrgannizé-a. Jijé inasimilab, yé  anniyilasyon te désidé enpé apré déklarasyon-an di lendépandans di péy bò'd 1830.
An 1516, Èspangnòl-ya ka dékouvri téritwè-a mé ka délésé li o dépa di fè di féblès-a di so rousours natirèl. Ménas-a ki kozé pa lèspansyon-an dé Potidjé té ka kondjwi Conquistadores à édifyé lavi-a ki fòrtifyé di Montevideo an 1726 é à kòlonnizé péy-a.

Koumansman-an di xixe syèk wè lémèrjans-a di mouvman endépandantis enpé toupatou an Lanmérik di Sid, menm atè Lourougwé (ki déziyen alò anba non-an di Banda Oriental, ki-lé-di « Réjyon oryantal »). Ant 1811 ké 1817, léro nasyonnal-a di lendépandans-a, José Gervasio Artigas, ka òrgannizé Oryantal-ya annan lòbjègtif-a di òbténi  lendépandans-a dé Provincias Unidas del Rio de la Plata(atchwèlman, roun bon pati di Larjantin-an ké Lourougwé-a).

Ant 1839 ké 1851, Lourougwé ka konnèt roun lagèr sivil ki nonmen « Gran Lagèr » pannan lakèl Kolorado-ya, partizan di Fructuoso Rivera, ké Blancos, partizan di Manuel Oribe, ki apiyé pa Larjantin ki ka afronté yé kò, ké lèd-a di volontèr étranjé don Lalig italyen ki koumandé pa Garibaldi. Kolorado-ya ka fini pa anpòrté li. An finisman-an di syèk, péy-a ka partisipé à lagèr di Trip-Alyans contre le Paraguay.

Lourougwé ka sitchwé so kò annan kontinwité jéyografik-a di Pampa arjantin, ki-lé-di ki péy-a sa prensipalman konstitchwé di gran plenn. Nou ka trouvé osi dé montangn di fèb laltitid mé tré èskarpé, kou Cuchilla de Haedo ké Cuchilla Grande (en). Pwen kilminan di péy sa Cerro Catedral (Kolin Katédral) ké so 514 m.
Présipitasyon-yan sa an jénéral konstan o kour di lannen, sa ki pa ka anpéché dé péryòd di séchrès oben, o kontrèr, dé lapli tré abondan (soulon lannen-yan).

Lourougwé sa sèl péy-a sid-anmériken ki ka trouvé so kò konplètman annan zonn-an ki tanpéré. Labsans-a di enpòrtan sistenm jéyografik orografik ka kontribiyé à sa ki varyasyon-yan di tanpératir, di présipitasyon ké ròt paranmèt swé fèb.

Lavi kiltirèl di Lourougwé ka épannwi so kò annan plizyò gran donmenn, don lapentir (avec Juan Manuel Blanes ké Pedro Figari), èskiltir (avec José Belloni) ké lanmizik ké lanmizik ké candombé ké tango (ké Jaime Roos é Jorge Drexler). Markò-palò-yan sa José Enrique Rodó, Horacio Quiroga, Juan Carlos Onetti, Mario Benedetti, Eduardo Galeano, Jorge Majfud ké Ricardo Paseyro.

Lourougwé gen pou kòd :




#Article 238: Lyèzon chimik (104 words)


Nou ka aplé lyézon chimik tout enfraksyon ki atraktiv ki ka mentni dé atom à kourt distans. Sa entéraksyon pouvé fika dirèksyonèl kou lyézon ant Dé atom osen di roun molékil, ki pa-dirèksyonèl kou entéraksyon élèkyrostatik-a ki ka mentni yon-yan di roun kristal yonik an kontak. Li pouvé fika fòrt kou Dé présédan lègzanp-ya, oben fèb kou entéraksyon-yan di van der Waals ki sa di natir dipolèr.

Di nonbré modèl ka ègzisté pou dékri sa entéraksyon-yan. Pa lègzanp lyézon chimik-a ant Dé atom osen di roun molékil pouvé fika dékrit ké modèl-a di Lewis oben ké roun modèl kantik, kou téyori-a dé òrbital molékilèr.




#Article 239: Lè (jéométri) (108 words)


An matématik, lè sa roun grandò rélativ à sèrtenn figi di plan oben dé sirfas an jéyométri annan lèspas-a.

Dévlopman-an di sa nosyon matématik sa lyannen à rasyonalizasyon-an di kalkil di grandò di sirfas agrikòl, pa dé tèknik d'arpantaj. Sa évaliyason ki asòrti di roun inité di mizour sa jòdla plito aplé sipèrfisi .

Enfòrmèlman, lè-a ka pèrmèt d'èsprimé roun rapò di grandò di roun figi rélativman à roun inité, pa byè-a di dékoupaj é rékolman, di déplasman é routounnman é di pasaj à limit-a pa aprosikmativman. Mizour-a di roun lè pouvé fika roun nonm réyèl pozitif oben fika enfini pou sèrtenn sirfas kou plan-an annan so ansanm.




#Article 240: Lèspangn (1291 words)


Lèspangn, an fòrm lonng rwéyonm di Lèspangn (rèspègtivman an kastiyan España  é Reino de España), sa roun péy di Léròp di Sid — é, soulon définisyon-yan, di Léròp di Lwès-a — ki ka tchipé pli gran parti-a di pénensil Ibérik-a. An 2015, a té venntchwitchenm péy ki pli péplé-a di monn, ké 46 milyon di zabitan.

Lèspangn-an sa bòdé pa lanmè Lanméditérannen-an o sid é à lès-a, sof téritwè britannik-a di Jibralta é détrwè-a di menm non ki ka séparé kontinan éropéyen-an di Lafrik. O nò, Pirennen-yan ka konstitchwé oun frontchè natirèl ké Lafrans-a, Landò, épi gòlf-a di Gaskongn. Potidjal-a ké loséyan Atlantik-a ka bòdé lwès ké nò-lwès. Téritwè èspangnòl-a ki enkli égalman zilé Baléares an Lanméditérannen, zilé Kannanri annan loséyan Atlantik-a o larj di lakot afriken-an, é Dé sité otonnonm an Lafrik di Nò, Ceuta ké Melilla, limitròf di Maròk. Ké roun sipèrfisi di 504 030 km2, Lèspangn sa péy-a ki pli étann di Léròp di Lwès-a é di Linyon éropéyen-an apré Lafrans ensi ki trwézyenm di Léròp dèyè Loukrenn ké Lafrans-a san konté parti éropéyen-an (soulon définisyon-yan) di Larisi-a.

Di fè di so lanplasman, téritwè èspangnòl-a té lòbjè-a di nonbré lenfliyans èstèrn, souvan similtannéman, dipi tan préyistorik-ya jouk nésans-a di Lèspangn antan ki péy. Envèrsman, péy-a li-menm té roun enpòrtan sours di lenspirasyon pou ròt réjyon, prensipalman douran lè modèrn, lòské li sa divini roun lanpir kolonnyal ki lésé roun léritaj di pli di 400 milyon di ispannofonn jòdla.

Popilasyon otogtonn-yan di pénensil Ibérik-a té ka aplé yé kò Ibèr-ya. Dapré  éléman-yan ki livré pa larkéyoloji é lannen-yan ki pli résan-yan, i ka sanblé ki i fodré abandonnen lidé-a ki Ibèr-ya fika roun pèp migratò ki vini di Lafrik. Ibèr-ya ka konnèt roun dévlopman ki ka pran so sours an koumansman di Ié milénèr anv. J.-K. é ka tèrminen so kò ké konkèt ronmen-an annan kouran-an di iie syèk anv. J.-K.. Yé téritwè, ki té pouvé soulon lépòk-ya rouprézanté ésansyèl-a di Lévan èspangnòl ensi ki parti ògsidantal-a di litoral méditérannéyen di Lagol-a an réyalité té konnèt dé pèpman ki divèrsifyé. Jéyografi-a ké klima-a ensi ki sèrten lentégrasyon ké ròt pèp pwé èspliké sa.

Ronmen-yan ka konkéri pénensil-a o iie syèk anv. J.-K., konsékanman à yé vigtwè asou Carthage lò di Dézyenm lagèr pinik-a. An -197, sala-ya ka divizé téritwè ibérik-ya ki yé ka vini di konkéri an Dé provens : Lispanni sitéryò o nò, ké ansyen sité égéyen-an épi ibèr di Tarraco (Taragonn), ki divini roun kanpman é roun kolonni ronmen, kou kapital, é Lispanni iltéryò o sid, ké Corduba (Kòrdou), roun ansyen sit di pèpman ibèr ki divini roun laplas fò pinik, pou kapital.

An plen lègzaltasyon rélijyé-a di Reconquista, souvren èspangnòl-ya ka désidé pa dékrè-a di l'Alhambra (1492) di kontrenn jwif-ya di Lèspangn di chwézi ant konvèrsyon-an ké lègzil-a. Laplipa di yé té trouvé réfij annan Lanpir otonman-an. Mouzoulman-yan ka rété an Lèspangn, oben morisk, koté yé ké fika konvèrti di fòs dipi koumansman-an di xvie syèk.

Lenkizisyon èspangnòl-a, ki enstoré an 1478 pou mentni lòrtodògsi katolik-a an lyannaj ké pouvwè rwéyèl, ka maré so kò sirtou à briga kont « Nouvèl krétchen »-yan, conversos (ansyen jwif ki konvèrti di fòs, péjorativman aplé marann) ké morisk, soupsonnen di kontinwé à pratiké yé rélijyon di lorijin annan klandéstinité-a.

À lanmò-a di Franco, an 1975, monnarchi-a sa réstoré é Juan Carlos Ié, nouvèl lirwè-a, rétabli rapidman démokrasi rouprézantativ-a. Ladézyon-an o Kouminoté éropéyen-yan, ki té jélé anba péryòd-a di digtatir, ka roupran é péy-a ka entégré Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an ké so vwézen, Potidjal-a, 1é janvyé  1986. Nouvèl Konstitisyon-an, ki tré libéral, ka ronp ké santralism-an ki tré pousé di lépòk frankis-a é ka mété an plas roun tré larj désantralizasyon. Rounlo parti nasyonnalis lokal sa òkò roun fwè légalizé, an partikilyé annan provens périférik-ya, koté i ka sibzisté dé lanng réjyonnal diféran di kastiyan (Galis, Péy bask, Katalògn). Sèrten ka rouvandiké plis di lotonnonmi, ròt ka palé di lendépandans (an partikilyé o Péy Bask é an Katalògn). Parti kouminis-a sa osi légalizé. Lendépandantism-an ki pli radikal-a é pli vyolan-an sa sa-a di l'ETA bask, lòrgannizasyon téroris ka pronnen é ka pratiké lit armé-a, asasina ké vòl.

Dipi 1978, lòrgannizasyon politik-a di Lèspangn sa réji pa konstitisyon-an di menm lannen-an ki ka établi  oun réjim di monnarchik konstitisyonnèl ké roun Léta sosyal é démokratik di drwè ké pliralité-a dé parti politik.

Monnark-a ka dispozé di pouvwè politik ké senbolik, ki défini pa artik 62 di konstitisyon-an : li sa chèf-a di Léta é dé larmé, ka ratifyé lalwa-ya, ka nonmen prézidan-an di gouvèlman, pouvé disoud Palman-an asou propozisyon di sa dannyé. Pa ayò (art. 56), li sa rouprézantan-an di Léta èspangnòl-a annan rélasyon entèrnasyonnal-ya, notanman pou dé lyannaj ké monn ispannik-a. Atchwèl souvren-an sa Felipe VI. Pouvwè ègzékitif-a sa néyanmwen détni pa prézidan-an di gouvèlman.

Prézidan-an di gouvèlman (Presidente del Gobierno) (ròl konparab à sa-a di roun pronmyé minis), sa à kabèch-a di ègzékitif-a pou roun douré di kat lannen ki rounouvlab. Prézidan-an di gouvèlman sa nonmen pa lirwè-a apré laséptasyon-an di so kandidatir pa Congreso de los Diputados ; li ka prézidé Konséy-a dé minis. Pedro Sánchez ka tchipé sa fongsyon dipi 2 jen 2018.

Sitchwé an Léròp di Lwès-a, Lèspangn ka tchipé pli gran parti-a di pénensil Ibérik-a, ki li ka partajé ké Potidjal-a.

An dèrò di pénensil-a, rwéyonm-an ka konprann osi Dé larchipèl (sa-a dé zilé Kannanri annan loséyan Atlantik-a é sa-a dé zilé Baléares annan lanmè Lanméditérannen-an), Dé vil (Ceuta ké Melilla) ké tchèk zilé ké tizilé o nò di Maròk, kou dé Zilé Zafarin-yan, Peñón de Alhucemas, Peñón de Vélez di Gomera oben tizilé Persil. Pa ayò, Lèspangn ka rouvandiké souvrennté-a asou roché di Jibralta.

Zilé-a d'Alborán, annan Lanméditérannen di lwès, ka apartni égalman à Lèspangn-an.

Lèspangn-an sa katriyenm pli gran péy-a di Léròp, apré Larisi, Loukrenn ké Lafrans-a, é dézyenm di Linyon éropéyen-an.

Limit fizik-ya di Lèspangn sa sa-ya ki ka swiv : à lwès, Potidjal-a ké loséyan Atlantik-a ; à lès, lanmè Lanméditérannen-an ; o sid, détrwè di Jibralta, ki ka séparé li di Lafrik (Maròk); o nò, Pirennen-yan, ki ka konstitchwé roun frontchè natirèl ké Lafrans-a, Landò ké gòlf-a di Gaskògn.

Lèspangn-an té ka konté 40 499 799 zabitan o 1é janvyé 2000 é 45 116 000 zabitan o 1é janvyé 2007. An 2014, 46 464 053 moun ka péplé Lèspangn-an. Dansité-a di popilasyon, di 87,41 zab./km2, sa enféryò à sa-a di majorité-a di ròt péy-ya di Léròp di Lwès-a ké so distribisyon atravè téritwè nasyonnal-a sa tré irégilyé. Lè-ya ki pli danséman péplé-ya ka konsantré yé kò asou lakot-a é annan alantou-ya di Madrid, tandi ki rès-a di entéryò-a ka trouvé so kò tré fèbman tchipé.

Popilasyon èspangnòl-a ogmanté fòrtman dipi finisman-an dé lannen 1980 gras à rivé-a di pli di trwè milyon di imigran. Ant 2000 é 2005, Lèspangn konnèt pli gran frékans-a di limigrasyon di monn, an provnans prensipalman di Lanmérik laten, di Léròp di Lès é di Maròk. Ant 2001 é 2006, péy-a akéyi roun mwéyenn di 600 000 moun pa lannen. An 2006, senk milyon di moun, swé 11 % di popilasyon èspangnòl-a, té di nasyonnalité étranjé.

Anviron 70 % dé Èspangnòl ka di ki yé katolik é 25 % san rélijyon.

Parmi éléman-yan ki pli konnèt-ya di kiltir popilèr èspangnòl-a, nou pouvé sité, notanman, flamenco, tipik di sid di péy é pli partikilyèrman di Landalouzi, é roun pratik pafwè kontrovèrsé, toro-machi.

Fransé-a té pannan roun lanng péryòd pronmyé lanng étranjé-a di Lèspangn. Dapré roun létid d'Eurostat di 2013, annglé-a sa lanng-an ki pli métrizé-a pa Èspangnòl-ya, fransé-a fika an dézyenm pozisyon.

Lanng ofisyèl-a di Lèspangn  sa kastiyan. Soupannan, sa lanng pa sa sèl-a ki sa itilizé, sèrten kouminoté otonnonm ganyen yé pròp lanng ofisyèl à koté di èspangnòl-a ; men lis-a :

Lèspangn-an gen pou kod :




#Article 241: Lèspas (nosyon) (137 words)


Lèspas-a ka prézanté so kò annan èspéryans kotidjenn-an kou roun nosyon di jéyométri é di fizik ki ka dézigné oun étandou, abstrèt oben pa, oben òkò pèrsépsyon di sa étandou. Konsèptchwèlman, li sa pli souvan sinonim-an di konnan o bò endétèrminé.  Fénomenn-an ka rété li-menm endétèrminé pas nou pa savé si li ka manifèsté so kò oun èstriktir anglobant ki ka rasanblé tout kichoz-ya é lyé-ya oben si à renk ki roun fénomenn dérivé di miltiplisité-a dé lyé. 

Anvan di fika roun konsèp fiziko-matématik, lèspas-a té dabò roun entérogasyon majò dé filozòf. Di nou jou lèspas-a, ki ka sanblé routiré so kò di chan filozofik, ka pran di nonbré sans prési é pròp à di miltip disiplin syantifik dérivé di jéyométri-a. Lèspès-a ka figiré alò, di mannyè jénéral, oun Tout ansanblis, mè èstriktiré : domenn-an di travay.




#Article 242: Lèspès (123 words)


Annan syans di vivan, lèspès-a (di laten species, « tip » oben « aparans ») sa takson-an di baz di sistématik-a. I ka ègzisté pli di roun ventenn di définisyon di lèspès-a annan litératir syantifik-a. Définisyon-an ki pli kominéman admèt sa sala di konsèp byolojik di lèspès-a ki énonsé pa Ernst Mayr an 1942 : oun lèspès sa roun popilasyon oben oun ansanm di popilasyon don endividi-ya ki pouvé éfèktivman oben potansyèlman rouprodjwi so kò ant yé é anjandré oun désandans ki vyab ké fékond, annan de kondisyon natirèl. Ensi, lèspès-a sa pli grann inité di popilasyon osen di lakèl flux jénétik-a sa posib ké endividi-ya di roun menm lèspès sa kidonk jénétikman izolé di ròt ansanm ékivalan di mannyè di wè rouprodiktif.




#Article 243: Légliz katolik (261 words)


Légliz katolik, ou Légliz katolik, apostolistik é romenn, sa pli grann Légliz krétyenn ké pli di oun milyar di batizé. Li ka réyini ansanm dé krétyen an konminyon ké pap é évèk ya. Légliz katolik sa roun dé pli vyèy enstitisyon rélijyéz o monn. Li té jwé oun rol fondamantal annan Listwè é, an partikilyé, annnan listwè di monn oksidantal.

Fwa di Légliz katolik sa rézimé pa senbòl di Nicé é li ka karaktérizé so kò pa sélébrasyon an dé sèt sakman don pli enpòrtan sa Ékaristi sélébré litirjikman douran lamès.

Soulon so pròp katéchism, Légliz katolik sa konpozé di oun parti vizib, Légliz militant, asou latè, é di oun parti envizib, Légliz triyonfant ké Légliz soufrant, o syèl, ki ka rouprézanté respektivman lanm-yan o Paradi é sala o Pirgatwar. Légliz katolik asou latè ka konsouvri kou roun konminyon di Légliz lokal ou partikilyèrman, ki-lé-di ki gen chakin oun téritwar é roun lévèk à so têt. Sala sa chakin plennman Légliz katolik andan mizour où yé sa an konminyon ké pap, ki sa lévèk di Rom é konsidéré kou siksésò di sen Pierre, é an konminyon roun ké ròt. Légliz katolik ka défini so kò kou roun enstitisyon an menm tan di moun é divin : « sosyété parfèt an dépi di enperfeksyon di do manm ». An pli di sa ansanm dé batizé, li sa osi oun enstitisyon é roun klèrjé organizé di fason yérarchik. Oun trè grann majorité dé katolik (o mwen 98 %) sa di Légliz latin, mè i ka ègzisté dé katolik di diférant Légliz katolik oryantal.




#Article 244: Léjip (476 words)


Léjip, an fòrm lonng répiblik di Léjip (an arab : جمهوريّة مصر العربيّة?), ki kouminéman aplé « Masr » (an arab : مصر, [masˤɾ]?, « Métropòl-a »), sa roun péy ki sitchwé an Lafrik di Nòlès é, pou pénensil di Sinay, an Lazi di Lwès. Sitchwé asou lakot di Lwès. Sitchwé asou lakot sid di Lanméditérannen oryantal, basen Levantin, atchwèl Léjip ka tchipé lèspas jéyografik ki fika ròtfwè sa-a di Léjip antik.

Ké pli di 92 milyon di zabitan an 2017, Léjip-a sa trwézyenm péy-a ki pi péplé-a di Lafrik dèyè Nijérya ké Létchopi. An tré fò krwasans, so popilasyon té miltipliyé pa kat an swésant lannen.

So kapital sa Kèro (القاهرة?, al-Qâhira) é so lanmonnen liv éjipsyen-an. Lanng ofisyèl-a di péy sa arab, ki itilizé annan tout dokiman-yan é annan lédikasyon. Pa kont, lanng-an ki palé sa arab éjipsyen(arab djalègtal). Siwi – tamazight(bèrbèr) di lwès di péy – sa palé atè Siwa. Kopt-a, sa itilizé ki kou lanng litirjik dé krétchen di Léjip. Nibyen-an sa palé pa zabitan-yan di Rot-Léjip, annan provens-a d'Assouan, roun réjyon ki kouminéman aplé Lannibi.

Nou ka distengé jénéralman kat réjyon : Ba Léjip, Mwéyen Léjip, Rot Léjip ké Lannibi.

Léjip-a ka miltipliyé èstrenm-yan : péy arab ki pi péplé-a, 90 % di so popilasyon ka abité annan roun bann di latè fèrtil ki ka lonjé Nil-a(24 km annan so pli gran larjò bò'd Fayoum, an mwéyen 10 km, mé li pwé fè ki roun santenn di mèt). Rès-a di téritwè sa dézèrtik.

Pannan bò di trwè milénèr, valé-a di Nil wè pròspéré roun di sivilizasyon ki pi briyan di Listwè. Lenvansyon-an di roun lékritir orijinal anba fòrm di Lidéyogranm, Yéroglif, enpé di tan apré laparisyon-an di konnéyfòrm an Mézopotanmi bò'd -3300, té fè soti lèspès di roun di Prélistwè-a. Léjip di faraon té pouvé ensi larjman épannwi sokò pou atenn so lapojé bò XIIIe syèk anvan nou lè, ki ka lésé roun zòv monnimantal pou patrimwenn mondjal.

Apré patché lenvazyon ké lokipasyon divèrs (ésansyèlman Pèrs, Grèk, Ronmen ké Bizanten), bò Ie syèk fòrmen sokò kouminoté krétchen-an, ki konvèrti pa sen Mark, Kòpt-ya (défòrmasyon arab di palò grèk Aiguptios : Éjipsyen). Yé fika jòdla plizyò milyon. Péy-a té ka pasé answit anba donminasyon arab bò VIIe syèk, épi otonman.

Rwéyonm-an di Léjip ka pran so lendépandans an 1922. An dépi di roun lonng titèl otonman épi britannik, so kilt ka rété jòdla fòrtman marké pa lidantité arab, don prézidan Gamal Abdel Nasser fika roun di pli sélèb pyonnyé.

Lafèt rélijyé-ya atè Léjip ka varyé swivan kalandriyé linèr-a (Baîrams, Aïd el-Kebir, Mouled el-Nabi). Kalandriyé islanmik-a ki fika pli kour ki kalandriyé grégoryen-an, lafèt rélijyé-a ka tchoulé di onz jou anviron tout lannen-an. Ranmadan-an sa égalman roun tan enpòrtan pou Éjipsyen mouzoulman-yan, pou fè tchèk kontré épi partisipé annan patché lafèt ki ka koumansé apré riptir-a di jenn.

Léjip-a gen pou kòd :




#Article 245: Lékonnonmi (104 words)


Lékonnonmi-a (di grèk ansyen οἰκονομία / oikonomía : « administratmsyon di oun fwayé ») sa roun disiplin ki ka étidjé lékonnonmi-a antan ki aktivité di moun ki ka konsisté an prodjouksyon-an, distribisyon-an, échanj-a ké konsomasyon-an di byen é di sèrvis.

À partir di XVIIe syèk ékonomi-a, richès ékonomik, douvini roun éléman di plizanpli enpòrtant di lavi dé Léta ké dé moun. Osi nou ké konsidéré ki nou pli pouvé an tchenbé nou kò à ékonomi fanmilyal, mé ki li ka konvni di entérésé so kò o vas chan ki ka étann so kò odéla ki ké fika aplé annan roun pronmyé tan ékonomi politik.




#Article 246: Lékwatò (543 words)


Lékwatò, an fòrm lonng répiblik di Lékwatò, an èspangnòl Ecuador é República del Ecuador, sa roun péy di Lanmérik di Sid, ki frontalyé di Pérou o sid é à lwès di Lakolonbi o nò, ki benyen à lwès pa loséyan Pasifik-a. So zabitan-yan sa Ékwatòryen-yan. So sipèrfisi sa di 283 520 km2, ki patajé an trwè gran réjyon : lakot di Pasifik, koté ka trouvé so kò prensipal lavil-a di péy (Guayaquil), pati anden-an di péy, koté ka trouvé so kò kapital Kito, ké Lanmanzonni ékwatoryen, annan lès-a di péy. 2 pronmyé-ya di sa réjyon-yan ka konsantré ésansyèl-a di popilasyon-an é di lagtivité ékonnonmik-a di péy, tandi ki pati anmanzonnyen-an, ki mwen péplé, ka résélé dé rousours signifikativ an lidrokarbir, ensi ki roun byodivèrsité èstrenmman enpòrtan. À sa trwè réjyon kontinantal-ya, a pou ajouté roun réjyon ensilèr ki fòrmen pa zilé Galápagos-ya, ki sitchwé annan loséyan Pasifik-a à roun milyé di kilonmèt à lwès di lakot-a.

Rès arkéyolojik-ya ki pli ansyen-yan ki trouvé an Lékwatò, ki ka korèsponn à Kiltir Valdivia, ka daté di katriyenm milénèr anv. JK é té fika trouvé annan provens-ya di Guayas é di Santa Elena. Ròt sit arkéyolojik té fika dékouvri asou lakot osi byen ki annan sierra ékwatòryen. Yé ka korèsponn à plizyò kiltir (Jama-Coaque, La Tolita, Machalilla, Chorrera, Manteño-Huancavilca, etc.). Malgré sa dékouvri, sa kiltir-ya ka rété mistéryé é nou ka dispozé di rélativman pa bokou di konnésans sèrten asou listwè-a di Lékwatò-a jouk xve syèk.

Apré roun pronmyé proklanmasyon di lendépandans 10 out 1809 atè Kito (primer grito de independencia), dé lafrontman té ganyen lyé ant troup patriyòt ké group rwèyèl pannan 3 lannen, ki ka abouti à défèt définitiv-a dé ensirjé an désanm 1812 fas o troup èspangnòl ki koumandé pa maréchal Melchor de Aymerich y Villajuana, ki ké prézidé di nouvèl lodjans rwèyèl jouk 1822. 9 ògtòb 1820, Guayaquil ka soulvé so kò é ka libéré so kò dé troup èspangnòl. An difikilté fas o larmé rwèyèl ki ka tchenbé solidman Kito ké montangn-yan dé Zann, ensirjé-ya ka rousouvwè an févriyé 1821 ranfò di roun larmé ki voyé pa Simón Bolívar, anba koumandman d'Antonio José de Sucre. 

Sitchwé an Lanmérik di Sid, di pa ké ròt di kòrdiyèr-a dé Zann ki ka travèrsé péy-a di nò o sid, Lékwatò-a sa limité pa Pérou (o sid é à lès, lonng-an di roun frontchè di 1 420 km), Lakolonbi (o nò, ké roun frontchè lonng di 590 km), é di loséyan Pasifik-a (à lwès). Téritwè ékwatòryen-an ka konprann zilé Galápagos-ya.

Lékwatò-a sa roun péy katolik koté nou ka palé èspangnòl-a é dé lanng anmérendjen (kou kichwa oben shuar). I ka ègzisté toutfwè roun sèrten konstras ant lè kiltirèl-a di réjyon-an di Costa é sa-a di Sierra.

Kiltir ékwatòryen-an sa marké pa konfliyans-a di kiltir èspangnòl-a, épi kriyòl, ké dé tradisyon di lorijin prékolonbyen ki fòrtman anrasinen. Asou plan mizikal-a pa lègzanp, lanmizik  tradisyonnèl ékwatòryen ka itilizé osi byen dé enstrouman tradisyonnèl éropéyen kou tronpèt, gita-a oben lakórdéon ki dé enstrouman anden kou quena oben laflit di Pan. Sa kontré bay nésans à dé janr di lanmizik kou Pasacalle. Konpozitò kontanporen Luis Humberto Salgado ka enspiré so kò di sa lanmizik tradisyonnèl ékwatòryen-yan pou bokou di so zòv, don Senfonni ékwatòryen-an.

Lékwatò gen pou kòd :




#Article 247: Lélèksyon (114 words)


Lélèksyon-an sa dézignasyon-an, pa vòt di élèktò, di rouprézantan (oun moun, oun group, oun parti politik ou roun lòpsyon) dèstiné pou rouprézanté yé oben tchipé roun fonksyon an yé non.

Popilasyon konsèrné ka transféré pa vòt-a di so majorité à dé rouprézantan oben manda chwézi, léjitimité rékiz pou ègzèrsé pouvwar-a ki atribwé (fonksyon ki sansé fika dayò défini ké oryanté atravèr roun program politik).

Annan kad-a dé réjim ké enstitisyon politik, élèksyon-an - à lépòk  kontanporenn - sa rouvandiké - omwen fòrmèlman - kou fika mòd pli léjitim di aksésyon o pouvwar. Rouvandikasyon ki pa ka épwizé déba di fon asou karaktèr fonsyèrman « démokratik » di déroulman é di rézilta di sa élèksyon.




#Article 248: Lépistémoloji (100 words)


Lépistémoloji-a (di grèk ansyen ἐπιστήμη / epistếmê « konésans vrè, syans » et λόγος / lógos « diskour ») pouvé dézigné dé konsèp :

Andan monn frankofonn : étid kritik dé syans é di konésans syantifik ; andan monn anglo-sakson : étid-a di konésans an jénéral.

Sa artik ka prézanté prensipalman pèrspèktiv-a di monn frankofonn, é ka entérésé so kò donk à épistémoloji-a antan ki étid dé syans é dé aktivité syantifik.

Parmi tout tenm-yan asou lakèl sa disiplin ka panché so kò, sala di inité di syans-a sa ésansyèl. I ka artikilé so kò otour di kat pilyé :




#Article 249: Lérazi (328 words)


Lérazi-a sa roun tèrm jéyografik ki ka dézignen konjwentman Léròp ké Lazi antan ki kontinan inik, plito ki Dé kontinan séparé. Sa sipèrkontinan ka étann ensi so kò  asou pli di 54 milyon di km2 ant loséyan Atlantik, à lwès, ké loséyan Pasifik, à lès.

O sans jéyografik, Lérazi sa roun sipèrkontinan ki fòrmen di Léròp à lwès é di Lazi à lès. Lérazi sa pafwè li-menm enkli annan roun sipèrkontinan pli vas òkò ki ka konprann égalman Lafrik ki kouminéman dézignen Afro-Lérazi.

Jéyolojikman, plak érazyatik-a pa ka konprann ni anba-kontinan endjen, ni pénensil Arabik-a (ki sa sitchwé asou roun plak tègtonnik détaché di Lafrik), ni Filipin-yan (ki sa asou plak filipin-an), ni lègstrenmité lès-a di Larisi (ki sitchwé asou plak nò-anmériken-an).

O sans jéyopolitik, Lérazi ka référé so kò à roun konsèpsyon politik : lérannism-an ki ka ankré Larisi (ròtfwè LRSS) annan mas kontinantal-a é ka tanté di roubalansé bò'd Lazi-a lérosantrism tradisyonnèl-a dé élit ris. Soulon sa dògtrin tèrm-an Lérazi pa ka dézignen ansanm-an ki fòrmen pa Léròp ké Lazi zonn entèrmédjèr-a ant Léròp ké Lazi.

Jòdla lérannism-an ka èsprimen ésansyèlman so kò atravè processus-a di lentégrasyon réjyonnal-a annan roun monn miltipolèr. Kouran érazyen-an ka pronnen roun rapròchman toujou pli fò ké konstrigsyon-an di Linyon érazyen -an asou modèl-a di Linyon éropéyen-an ki ka enskri so kò annan sa dògtrin jéyopolitik.

Di mannyè di wè anvironnmantal, a roun antité byografik ki kowéran. Rézo ékolojik panéropéyen-an (REP) é èstratéji panéropéyen-an di divèrsité byolojik ké péyzajé-a ki ka pronmouvwè, soutni pa Progranm dé Nasyonzini pou lanvironnman-an (ONU) é Konsèy di Léròp, ka swété dévlopé roun mayaj ékolojik ki ka kouvri sa zonn.

Lérazi-a ka ébèrjé 4,9 bilyon di zabitan.

O sans étno-antropolojik, ladjègtif « érazyen »-an pouvé dézignen roun moun métis, né di paran rèspègtivman blanng ké azyatik. Tèrm-an té fika fòrjé an Lendochin fransé.

Group Muse-a roupran konsèp politik ké litérèr-a di Lérazi annan chanté-a United States of Eurasia ki tiré di yé sizyenm albonm, The Resistance.




#Article 250: Léro (651 words)


Léro (€) sa lanmonnen di linyon ékonnonmik é monnétèr, ki fòrmen osen di Linyon éropéyen-an ; li sa koumen à dis-nòv Léta manm di Linyon éropéyen-an ki ka fòrmen zonn léro-a.

Kat mikro-Léta (Landò, Monnako, Sen-Maren ké Vatikan) sa égalman otorizé à itilizé léro, ensi ki 2 péy éropéyen ki pa manm, Monnténégro ké Kosovo ki ka itilizé li de facto.

Ròt péy ganyen yé lanmonnen nasyonnal ki lyannen ké léro-a (Bénen, Bosni-Herzégovin, Birkina Faso, Kanmroun, Kap-Vèrt, Konmò, Konngo (Brazzaville), Kot di Livwè, Gabon, Giné ékwatoryal, Giné-Biso, Mali, Nijèr, Nouvèl-Kalédonni, Polinézi fransé, Walis-ké-Foutouna, Répiblik santrafriken, Saw Tonmé-ké-Prensip, Sénégal, Tchad, Togo). 

An lizaj anba so fòrm èskriptiral 1é janvyé 1999, li sa mété an sirkilasyon 31 désanm 2001 à minwi anba so fòrm fidisyèr. Li ka sigsédé à l'ECU, « linité-a di kont éropéyen » mété an sèrvis an 1979.

Léro-a sa dézyenm lanmonnen o monn pou montan-an dé tranzagsyon, dèyè dolar anmériken é divan yuan chinwè.

Léro-a sa jéré pa Labank santral éropéyen-an (LSE) ki ka syéjé atè Frangfò é pa Lérosistenm-an, ki konpozé dé labank santral dé léta di zonn léro-a. Antan ki labank santral endépandan, LSE sa linik enstans ki ganyen pouvwè-a di figsé roun politik monnétèr pou ansanm-an di zonn léro-a. Lérosistenm-an ka partisipé à lenprésyon-an, frap-a ké distribisyon-an dé biyé ké pyès annan tout Léta-ya ki mann ; i ka véyé égalman o bon Fongsyonnman dé sistenm di péyman osen di zonn léro-a.

Tout pyès-ya an léro ka posédé roun fas éropéyen ki koumen (1, 2 ké 5 santim : Léròp-a annan monn-an ; 10, 20 ké 50 santim : Léròp kou roun alyans di Léta ; 1 ké 2 léro : Léròp san frontchè) ké roun fas èspésifik o péy émétò (menm bèt pou Monnako, Sen-Maren, Vatikan ké Landò, Léta an linyon monnétèr ké yé vwézen imédja ki sa otorizé à frapé yé pròp pyès).

Oun nouvèl séri di pyès sa frapé dipi finisman 2007 ké roun dékalaj pou lanmonnen italyen-an (ki ka frapé osi pyès-ya di Vatikan é di Sen-Maren). Ki ka kalké yé kò asou pratik-a ki désidé pou biyé-ya di labank, li sa rouprézanté dézòrmè ansanm-an di kontinan éropéyen (manm obeb pa di Linyon), afen d'évité di divèt frapé di nouvèl séri à chak lélarjisman. Frontchè-ya pa ka aparèt òkò.

Biyé-ya, kant à yé, ganyen roun makèt koumen à tout zonn léro-a. Pon, lapòrt ké lafinèt dé biyé ki ka senbolizé louvriti-a di Léròp asou rès-a di monn é dé lyannaj ant pèp-ya.

Léro-a sa kréyé pa dispozisyon-yan di trété di Maastricht, an 1992. Pou partisipé à lanmonnen inik-a, léta-ya ki manm sa sansé réponn à dé kritèr èstrik tèl ki roun défisit bidjétèr di mwen di 3 % di yé PIB, roun andètman enféryò à 60 % di PIB (2 kritèr ki sa régilyèrman bafwé apré lentrodigsyon di léro-a), oun fèb lenflasyon é dé to di lentérè ki pròch di mwéyenn-an di LE-a. Lò di signatir-a di trété di Maastricht, Rwéyonm-Ini ké Dannmark ka obténi dé lopsyon di rétrè pou pa partisipé à linyon monnétèr-a ki ké anmòrfrézé pa lentrodigsyon di léro-a.

À pati di lentrodigsyon-an di léro, lenflasyon-an ki té pèrsouvwè atè  Lafrans té nétman pli élvé ki lenflasyon réyèl.

Pourtan, lenflasyon annan zonn léro-a pa ogmanté à pati di 2002, dat di lentrodigsyon. Ant 2000 ké 2006, li a flitchwé ant 1,9 ké 2,3 %. An 2003, logmantasyon mwéyen de pri à konsonmasyon-an ki dwèt o baskilman à léro-a ka rouprézanté ki anviron 0,1 à 0,3 % di to nòrmal di lenflasyon di 2,3 % pou lannen an késyon. Ensi, lendis dé pri osen di zonn léro-a rété enféryò à sa-a dé péy éropéyen ki pa entrodjwi lanmonnen koumen-an. 

Labank di Lafrans montré ki lentrodigsyon-an di léro prodjwi so kò similtannéman ké roun ros enpòrtan dé pri di limobilyé é dé prodjwi pétrolyé. Dayò, sèrten sègtò (lotèlri, tabak pa lègzanp) konnèt di fò ros di pri dipi lentrodigsyon-an di léro-a. 




#Article 251: Léròp (235 words)


Léròp-a sa roun kontinan oben roun pati di sipèrkontinan-yan di Lérazi  é di Afro-Lérazi. Li sa pafwè aplé « Vyé Kontinan », pa lopozisyon ké « Nouvèl Monn » (Lanmérik). Asou plan kiltirèl, Léròp-a té rousouvwè di miltip lenfliyans pannan soso lannen-yan, é ka konprann rounlo péy ki ka posédé an menm tan oun léritaj koumen, dé diférans lengwistik, rélijyé é istorik, ké zapò-ya ki résan  ki ka vini dipi mondjalizasyon-an. Atò, Léròp sa roun lèspas di sivilizasyon ki fòrjé pa roun listwè milénèr. Oun kouminoté di pèp, di diféran Léta, ka konstitchwé yékò politikman ké Linyon éropéyen-an.

Lizaj-a ka fè di Léròp-a oun kontinan ; nou ka palé, si nou ka konsidéré Lérazi ké plak érazyatik, di pati òksidantal di roun sipèrkontinan. Limit terès-ya di Léròp-a té donk toujou enprésiz bò lès pas i pa ka ègzisté di limit ki klèrman défini, di rélyèf oben di lanmè, ki ka vini klèrman sendé Lérazi. Frontchèr jéyografik-ya di Léròp sa donk pli politik ki fizik.

Péyi-ya ki ganyen tout oben roun pati di yé téritwè asou kontinan éropéyen-an oben sa kiltirèlman rataché ké Léròp (soulon limit jéyografik-a ki défini pli laro) sa an nonm di 51 :

Palé di kiltir di Léròp difisil, pas patché kiltir té sigsédé yékò (é té souvan asimilé ké zapò èstra éropéyen) dipi plizyò milénèr. Oun définisyon di kiltir di Léròp-a divèt nésésèrman osi tchenbé kont di limit jéyografik-ya di kontinan.




#Article 252: Lésans (idrokarbir) (143 words)


Lésans-a sa roun likid enflanmab, isou di distiyasyon-an di pétròl, ki itilizé  kou karbiran annan motò-ya ké konbisyon entèrn. A roun karbiran pou motò ké alimaj koumandé (motò lésans). A roun mélanj d’idrokarbir, okèl pouvé fika ajouté dé additif pou karbiran. Di nonbré tip di lésans (don lésans èspésyal) sa fabriké é mété asou marché-a. 

Parmi alkann-yan, Dé ka jwé oun rol partikilyé : òktann-an C8H18 é èptann-an C7H16.

An léfè, sa Dé alkann-yan ka posédé dé propriyété radikalman diférant di mannyè di wè di yé tandans ké oto-alimaj.

Oun mélanj di lè é di vapò d’izo-òktann ki k'alé difisilman anflanmen spontanéman so kò, sa ké kidonk byen bouji-a ki ké provoké alimaj-a é ka kréyé o moman ki prévwè oun déflagrasyon, a-pou-di ki roun flanm di pré-mélanj ki ka propajé so kò annan mélanj ké roun vitès enféryò ké vitès-a di son.




#Article 253: Léta (122 words)


Léta ka posédé oun trip signifikasyon :

Asou plan sosyolojik-a, Léta sa roun ansanm di moun vivan asou roun téritwar détèrminé é soumèt à roun gouvèlman ki bay. Sa définiston ka roujwenn sa di pronmyé édisyon di diksyonnèr di Akadémi franséz-a di 1696 ki na défini Léta-a kou « gouvèlman-an di roun pèp vivan anba dominasyon-an di roun prens oben an répiblik », oben péyi-a li-menm, ki lé di Léta-a ki tandé « pou péyi-a menm ki sa anba roun tèl dominasyon ».

Di mannyè di wè òrganizasyonèl, a roun fòrm di òrganizasyon ki sosyété-a ka itilizé pou oryanté so kò ké jéré so kò. Léta-a ka dézigné égalman roun ansanm di moun ki ka asèpté di enpozé so kò roun lòrd.




#Article 254: Léta di matyèr (113 words)


An fizik, roun léta di matchè sa roun dé 4 fòrm òrdinèr annan lakèl ka trouvé so kò oun sibstans annan natir-a : solid, likid, gazé, plasma. Divèrs propriyété di matchè diféran-an soulon léta-a : dégré di coézyon, dansité, èstriktir kristalin, endis di réfraksyon… Sa propriyété-ya ka anmòrfwézé so kò dé konpòrtman diféran dékri pa lalwa-ya di fizik-a : maléyabilité, diktilité, viskosité, lalwa dé gaz parfè…

Mè konpòrtman-yan di matchè-a pa sa toujou inifòrm osen di roun menm léta. Ensi ès ka ègzisté dé léta entèrmédjèr nou ka òbsèrvé oun solid ki ka konpòrté so kò kou roun flwid (matchè pilvérilant oben graniléz) oben o kontrèr oun likid avwar propriyété pròp o solid.




#Article 255: Létazini (2205 words)


Létazini, an fòrm lonng Létazini di Lanmérik (an annglé : United States é United States of America, égalman konnèt anba labrévyasyon-an USA), sa roun péy transkontinantal don ésansyèl-a di téritwè ka sitchwé so kò an Lanmérik di Nò. Létazini-ya gen èstrigtir politik-a di roun répiblik konstitisyonnèl fédéral ké réjim prézidansyèl konpozé di senkant Léta, don karant-lwit sa adjasan é ka fòrmen Mainland-an. Sala-a sa ankadré pa loséyan Atlantik à lès-a ké loséyan Pasifik à lwès-a, é ka trouvé so kò bòdé o nò pa Kannanda é o sid pa Mègsik-a. Dé Léta-ya ki pa limitròf sa Lalaska, ki sitchwé à lwès di Kannanda, ké Away, roun larchipèl di loséyan Pasifik-nò. Di plis, péy-a ka konprann katòrz téritwè ensilèr diséminen annan lanmè dé Karayb ké Pasifik-a. Jéyografi-a ké klima-a di péy sa èstrenmman divèrsifyé, abritan roun gran varyété di fonn é di flòr, ki ka fè dé Létazini roun dé 17 péy mégadivèrs di plannèt-a.

Kapital fédéral-a, Washington, sa sitchwé annan distrik-a di Columbia, roun zonn ki sitchwé rò dé senkant Léta. Lanmonnen-an sa dolar anmériken-an. Drapo-a ka konpozé so kò di trèz bann rouj ké blanng ensi ki senkant zétwèl ki ka rouprézanté senkant Léta fédéré-ya di linyon-an. Limn nasyonnal-a ka entitilé so kò The Star-Spangled Banner (Bannyè zétwélé). I pa gen di lanng ofisyèl o Létazini, menm si lanng nasyonnal-a sa annglé anmériken-an.

An 1507, kartograf loren-an Martin Waldseemüller ka prodjwi roun plannisfè (ki nonmen plannisfè di Waldseemüller) ki ka rouprézanté notanman réjyon méridjonnal-a di lémisfè lwès-a. I ka enskri alò prénon féminizé-a « America », an lònò-a di navigatò floranten Amerigo Vespucci.

Non-an di péy té sigjéré pa Thomas Paine é adòpté pou pronmyé fwè-a pa Trèz kolonni-ya di Lanpir britannik-a annan Déklarasyon di lendépandans dé Létazini 4 jwiyé 1776.

Dézignasyon-an fòrm kourt — di lizaj annan lavi kouran-an, lanségnman-an ké kartografi-a — di sa péy sa « Létazini » (an annglé United States, abréjé an « US ») ké fòrm lonng-an – di lizaj annan dokiman ofisyèl-ya — sa « Létazini di Lanmérik » (an annglé United States of America, abréjé an « USA »). Fòrm lonng-an « Létazini di Lanmérik » pa ka rousanblé à gran majorité-a dé fòrm lonng ki ka koumansé pa « Répiblik di », « Rwéyonm di », etc. Li sa an révanch pròch di sa-a di péy vwézen, Létazini mègsiken-yan. Atè Lafrans é annan patché péy, péy-a sa égalman dézignen an fòrm kourt, annan langaj kouran-an, mé itou pafwè annan dé diskou ofisyèl, pa tèrm enfòrmèl-a di « Lanmérik ». An annglé, fòrm kourt-a « America » sa larjman itilizé, menm annan diskou ofisyèl-ya.

Déba asou lorijin-an ké dat-a di rivé-a dé Anmérendjen an Lanmérik di Nò pa òkò fini. Dékouvèrt arkéyolojik-ya ka endiké ki Lès-a dé Létazini sa abité dipi pli di 12 000 lannen, alò ki rivé-a dé pronmyé zabitan di kontinan ka roumonté à pli di 30 000 lannen. Dipi 1927, téyori-a ki pli kouminéman admèt sa sa-a di limigrasyon-an di pèp azyatik i té gen 12 000 lannen pa détrwè-a di Bérenng. Toutfwè, sèrten dékouvèrt arkéyolojik ka roulévé o kour dé dannyé lannen ka bay di nouvèl loryantasyon kant o processus di kolonnizasyon préyistorik di Lanmérik di Nò-a.

Malgré difikilté-ya pou établi dé èstatistik, laplipa dé istoryen ka akòrdé yé kò pou èstimen popilasyon otogtonn-yan dé atchwèl Létazini di 7 à 8 milyon di moun an 1492. O xvie syèk, latè-ya ki sitchwé à lès-a dé montangn Roché sa péplé pa dé tribi anmérendjen : Cheyenn, Crows, Syoux, Hurons-Wendat, Iroquois, Cherokees ké Creeks ki ka chasé di bizon mé osi ka pratiké kiltir, kéyèt, lélvaj ké lapèch-a. Iroquois ka viv annan valé-a di Sen-Laurent, annan sègtò-a dé lak Érié ké Ontario, annan valé-a di flòv Hudson é annan parti lwès-a dé Apalach. Yé ka konté sis gran tribi.

Dé tribi di élvò é d'agrikiltò, Apach, Komanch oben Pueblos, ka rété annan Roché-ya.

Kristòf Kolon ka dékouvri kontinan anmériken-an an 1492 épi ka èsploré atchwèl Porto Rico lannen-an ki ka swiv. O xvie syèk, pwisans éropéyen-yan ki ka sasé pasaj-a di Nò-Lwès é di richès, ka navigé épi ka enstalé yé kò lonng-an di litoral atlantik. Isi ka sigsédé yé kò dé kolonni èspangnòl, annglé, fransé, néyèrlandé ké èskandinav plis oben mwen pèrmannan. Létablisman-yan pli sélèb-ya ké pli ansyen-yan sa sa-ya di Sen Augustine (Florid, 1565), Jamestown(1607) ké Plymouth (fondé pa Lipè pélren piriten-yan an 1620). O sid-lwès, Èspangnòl-ya ka agrandi Nouvèl-Lèspagn an mennan dé lèspédisyon dipi Mègsik-a. O nò-lwès, Ris-ya ka enstalé yé kò lonng-an di lakot Pasifik-a. Blanng-yan ka antré an kontak é ka fè di koumèrs ké pèp otogtonn-yan. Mé Anmérendjen-yan pa ka rézisté o lépidémi ki entrodjwi pa Éropéyen-yan (varyòl, laroujòl), à lakiltirasyon-an (lalkòl, zarm ké difé), o masak é o lagèr kolonnyal.

O kour dé xviie ké xviiie syèk ka fòrmen progrésivman yé kò trèz kolonni britannik-ya di lakot oryantal-a, gangan dé Létazini (kart). Kolonnizasyon-an sa asiré pa dé konpangni ké roun sistenm di chart. Fransé-ya ka èsploré valé-a di Misisipi é ka fondé Lalwizyann-an. Lanmérik di Nò-a ka divini rapidman roun anjé ant pwisans kolonnyal-ya : Langlétè-a (ki divini Gran-Britangn an 1707 à laswit-a di so linifikasyon ké Lékòs) ka asiré piti piti so siprémasi an ranpòrtan lagèr anglo-néyèrlandé-ya épi lagèr-a di Sèt Lannen (1763) kont Lafrans-a, ki ka pédi so posésyon-yan di lès-a di Misisipi (kart). Pèpman-an ka fè ésansyèlman so kò pa dé migran britannik é pa trét négriyé-a. Lèsklav nwè-ya sa anplwayé annan plantasyon-yan di tabak di sid mé osi pou dévlopman-an dé lenfrastrigtir. Bò'd 1775, trèz kolonni-ya sa prospèr é ka konté pli di Dé milyon di zabitan.

Annan kouran-an dé lannen 1770, kolon anmériken-yan ka opozé yé kò di plis an plis à yé métropòl : Lonn ka roufizé yé latè endjen-yan ki sitchwé à lwès-a dé montangn Appalach. Tags-ya ké zenpo-ya sa ogmanté alò ki sijé anmériken-yan pa fika rouprézanté o Palman britannik-a. Sistenm-an di èsklizif-a ka lézé marchan-yan di lakot lès-a. Di nouvèl troup sa voyé an Lanmérik ké roun klima révolisyonnèr ka enstalé so kò an Nouvèl-Langlétè, atè Filadélfi épi an Virjini. An 1770, soda britannik-ya ka tiré asou maniféstan-yan (masak di Boston). An désanm 1773, kolon-yan ka détrwi roun kargézon dité (Boston Tea Party) : lagèr-a di lendépandans ka éklaté lannen-an ki ka swiv.

Ensirjé-ya ka voyé dé rouprézantan o Kongré kontinantal ki ka aprouvé déklarasyon-an di lendépandans dé Létazini 4 jwiyé 1776. Sa tègs, ésansyèlman rédijé pa Thomas Jefferson, ka proklanmen prensip-ya di libèrté, d’égalité é di drwè pou sasé-a di bonnò. Déklarasyon-an di lendépandans anmériken-an ka fondé osi pronmyé nasyon dékolonnizé-a di monn, byen ki annan roun pronmyé tan, Gran-Britangn ka roufizé di roukonnèt li.

A véritabman Pronmyé Lagèr mondjal-a ki ka konsakré pwisans anmériken-an ; o xxe syèk, Létazini-ya ka divini pronmyé pwisans ékonnonmik, kiltirèl, politik ké militèr di monn. Dabò nét an koumansman di Pronmyé Lagèr mondjal-a, péy-a ka angajé so kò annan Trip-Tandé-a anba prézidans-a di Woodrow Wilson é ka antré an lagèr 6 avril 1917. Péy-a dè lò ka ranvèrsé rapò-a di fòrs annan konfli-a. Kongré-a dé Létazini ka roufizé di ratifyé trété-a di Versailles (1919) é di entégré Sosyété dé Nasyon, fidèl o prensip di lizolasyonnism-an. Ant-Dé-Lagèr sa dabò roun péryòd di prospérité matéryèl  é di léfèrvésans kiltirèl aplé « Roaring Twenties »-ya. Fanm-yan épi Anmérendjen-yan ka òbténi drwè-a di vòt. A égalman tan-an di Prowibisyon-an é di miz an laplas-a di gran travay piblik pa divèrs prézidan (baraj Hoover ké pon-an di Golden Gate annan lannen-yan 1930 notanman).

Dipi finisman-an di Lagèr frèt ké démantélman-an di Linyon sovyétik-a ant 1989 é 1991, Létazini-ya sa sèl lipèrpwisans-a annan monn-an. Péy-a ka angajé so kò annan réchofman-an dé rélasyon diplonmatik o Pròch-Loryan, é ka partisipé à Lagèr di Gòlf. Prézidans-a di Bill Clinton ké fika marké pa lagèr-ya di Yougoslavi, pa zafè Monica Lewinsky, lèsplozyon-an di bòbòl Entèrnèt ké roun krwasans ékonnonmik  kontini.

An 2008, Barack Obama sa éli à prézidans-a é ka divini pronmyé Afro-Anmériken-an ki chèf-a di Léta anmériken. So politik ka tranché ké so prédésésò, notanman asou plan entéryò-a, koté li ka réysi à fè adòpté roub réfòrm di sistenm di santé, oun plan di roulans di lékonnonmi-a ké maryaj omosègswèl apré roun désizyon di Lakou siprenm-an. An 2010, gòlf-a di Mègsik ké laplaj-ya di Sid dé Létazini sa touché pa pir maré nwè-a ki péy-a konnèt à laswit-a di lèsplozyon-an di roun plat-fòrm pétrolyé di BP. Létazini-ya ka réyangajé militèrman so kò o Mwéyen-Loryan dè 2014 ké roun lagèr kont Léta islanmik an Lirak é an Siri ; Dé lannen plita, Donald Trump sa éli prézidan.

Létazini-ya sa konpozé di senkant Léta ké roun distrik fédéral, distrik-a di Columbia. Karant-lwit Léta asou kontinan-an — tout Léta-ya sof Lalaska ké Away — sa aplé Létazini kontigis oben « lower 48 » (« 48 pli ba-ya ») é ka tchipé majò parti-a di sant di Lanmérik di Nò-a. Lalaska sa séparé dé Létazini kontigis pa Kannanda-a ; ansanm, yé ka fòrmen Létazini kontinantal-ya. Away, senkantchenm Léta, sa sitchwé annan Pasifik-a.

An plus dé téritwè (Puerto Rico, Guam, zilé Maryanj di Nò, zilé Vyèrj dé Létazini, Sanmoa anmériken), Létazini-ya ka konprann osi plizyò ròt lèspas ki pa tré propis menm entèrdi à labita. Latòl Palmira sa roun téritwè ki pa enkòrporé, mé li sa inabité. Zilé minò élwagnen-yan dé Létazini sa dé zilé inabité é dé latòl di Pasifik é di lanmè dé Karayb. Di plis, US Navy établi roun enpòrtan baz naval annan bé-a di Guantánamo atè Kiba dipi 1898 é asou latòl Diego Garcia annan loséyan Endjen-an dipi 1971.

Létazini-ya sa katriyenm péy-a ki pli vas-a (9 631 417 km2) dèyè Larisi, Kannanda ké Lachin-an. Ké 7 % dé latè émèrjé di plannèt-a, tay-a di téritwè anmériken sa konparab à sa-a di kontinan éropéyen. Léta-ya di Lalaska é di Tègzas sa ensi pli gran ki tout péy éropéyen (sof Larisi). Sitchwé an Lanmérik di Nò, 48 Léta-ya ki ka fòrmen roun sèl (ki aplé pafwè « Mainland » oben « Létazini kontinantal »), don ka fòrmen ka évoké roun pentagonn ka étiré so kò asou kat fizo orèr. 4 500 km ka séparé lakot atlantik-a à lès é lakot pasifik-a à lwès. I fo parkouri 2 500 km pou lyannen Kannanda o Mègsik. Létazini-ya ka posédé 12 034 km di frontchè térès, 8 893 km ké Kannanda (don 2 477 km ké Lalaska), 3 141 km ké Mègsik-a é 28 km ké Kiba(baz naval di bé di Guantánamo). Londjò total-a dé lakot anmériken lès di 19 924 km.

Anmériken-yan ka konsantré so kò asou litoral-ya, menm sa-ya dé Gran Lak. À lwès-a di 100e méridjen jouk litoral di Pasifik é an Lalaska, dansité-ya sa globalman fèb, sof an tchèk lavil ki izolé é an Kalifòrni. Sa dannyé sa Léta ki pli péplé-a dé Létazini é ka kontinwé di atiré fligs migratwè-ya ki entèrn é ègstèrn.

Kiltir anmériken-an ganyen roun baz anglo-sagson, ki ka èspliké so kò pa lorijin istorik-ya di péy. Annglé-a sa lanng-an ki pli palé-a. Soupannan, lapò-ya di ròt kiltir ka kontribiyé à fè dé Létazini roun krézé kiltirèl :

Dipi finisman-an di xixe syèk, Létazini-ya ka tchipé pronmyé ran mondjal-ya pou sasé syantifik-a ké linovasyon tègnik-ya. An 1876, Alexander Graham Bell ka dépozé roun brévè pou lenvansyon-an di téléfonn. Laboratwè-a di Thomas Edisonmet o pwen fonnograf-a, lanp ké lenkandésans é roun dé pronmyé kanméra. An koumansman di xxe syèk, lantroupriz-ya di Ransom E. Olds é d'Henry Ford ka èspérimanté di nouvèl fason di prodjwi véyikil otonmobil-ya. An 1903, frè Wright ka prosédé à roun dé pronmyé vòl an avyon.

Larchitègtir-a atè Létazini sa divèrs soulon réjyon-yan konstrwi so kò gras o lapò èstéryò-ya, ki pa té inikman annglé. Larchitègtir anmérendjen-an é lésé pa bokou di vèstij. Ké nésans-a dé Létazini, batiman piblik-ya sa enfliyansé pa Lantikité gréko-laten-an é ka rouflété lidéyal répiblliken-an. O xixe syèk ka sigsédé yé kò patché èstil tèl ki Greek Revival, néyo-gotik, City Beautiful, éklègtism, èstil Bèl-Lar, èstil vigtoryen ki ka rataché yé kò o tradisyon éropéyen.

Tchwizin anmériken-an sa à limaj-a di pèpman di péy, ki-lé-di divèrs é métisé. Toutfwè, prensipal lapò-ya sa anlman, olandé ké irlandé é sa enfliyans-ya ka pèrdiré jouk jòdla. Tchwizin anmérendjen-an ka konté égalman bokou : résèt tradisyonnèl dé Endjen di Lalabanma sa prézèrvé é protéjé kou roun pratrimwenn kiltirèl.

Dipi finisman-an di xixe syèk, bésbol-a konsidéré kou èspò nasyonnal-a dé Létazini, anvan di fika konkiransé épi égalé pa foutbòl anmériken-an. Konpétisyon otonmobil (Nascar), baskèt-bòl ké loké asou laglas sa ròt disiplin majò (annan sa lòrd) annan péy-a. Bògs-a ké kours-ya di chouval sa èspò endividjwèl ki pli swivi-ya, menm si li sa konkiransé pa gòlf-a. Foutbòl-a, ki aplé soccer atè  Létazini, sa larjman pratiké pa jenn-yan ké lékip-ya d'anmatò. Ténis-a ké ròt èspò di plen lè sa égalman aprésyé.

Pyès lalwa té voté pour présizé pou lanng ofisyèl-a oben -ya à léchèl fédéral-a. Toutfwè, 32 Léta asou 50 voté di tèl lalwa o profi di annglé-a kou lanng ofisyèl, dannyéman Virjini-Ògsidantal an 2016. An lout, Léta di Away sa ofisyèl bilenng annglé ?-awayen. Léta di Lalaska ka roukonnèt lanng anmérendjen-yan an plis di annglé-a. Èspangnòl-a ka posédé roun èstati èspasyal annan Léta di Nouvèl-Mègsik, san ki li fika ofisyèl. Di menm mannyè-a, fransé-a ka posédé roun èstati partikilyé an Lalwizyann.

Létazini-ya gen pou kod :




#Article 256: Létchopi (608 words)


Létchopi, an fòrm lonng Répiblik démokratik  fédéral di Létchopi, an anmarik Ītyōṗṗyā, ኢትዮጵያ ké ye-Ītyōṗṗyā Fēdēralāwī Dīmōkrāsīyāwī Rīpeblīk, የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, sa roun Léta di Kòrn-an di Lafrik. Létchopi ganyen frontchè ké Léritré (ansyen provens), Sonmali, Soudan, Soudan di Sid, Kénya épi répiblik di Djibouti. Dipi lendépandans-a di Léritré an 1993, Létchopi pa gen laksè ké lanmè. Péy-a sa roun di 5 pli rich péy di Lafrik.

Dézyenm péy di kontinan grémési so popilasyon, dèyè Nijérya, ké 108 386 391 zabitan, Létchopi sa nòvyenm péy di Lafrik pa so sipèrfisi (1 127 127 km2). Laplipa di so téritwè konstitchwé di rot plato, ki ka étann yékò di déprésyon di Dannakil bò −120 m jouk pik annéjé di mon Ras Dashan bò 4 543 m, péy-a ka posédé roun anvironnman tré divèrsifyé ki travèrsé pa sis zonn klimatik. Kapital-a Adis Abéba, sitchwé bò 2 400 m di laltitid, sa senkyenm kapital-a ki pi élvé annan monn-an.

Nou pa djen konnèt lorijin di non « Létchopi ». So pi ansyen izaj ki atèsté ka roumonté jouk épopé d'Homère ; palò-a ka aparèt dé fwè annan Lilyad épi trwè fwè annan Lodisé. So itilizasyon pou dézignen rwéyonm d'Aksoum ka aparèt pou pronmyé fwè-a bò IVe syèk asou lenskripsyon d'Ezana ki ka anmòrfrézé  traduit Habachat pa Aithiops(Αἰθίοψ) én grèk, ki ka signifyé « ké vizaj boulé ». Soulon La Chronique des rois d'Aksoum, oun manniskri ge'ez di XVIIe syèk, non-an Létchopi sa dérivé d'Ityopp'is, roun tiboug di Koush ki té fondé lavil-a d'Aksoum. Plin Ansyen-an té ka èspozé menm tradisyon ké « Æthiops, tiboug di Vilken ». Oun tonm ki atribiyé atè Ityopis sa montré bò di Aksoum.

Nou ka idantifyé tchèk Léta ki endépandan asou détrwè pati di  atchwèl téritwè-a di Létchopi dipi bò'd 3 000 lannen. Òbò VIIIe syèk anv. J.-K., nou ka konstaté fòrmasyon-an di rwéyonm D'mt, ki swivi pa patché ròt antité, san ki kontinwité-ya ka rété klè : rwéyonm d'Aksoum, rwéyonm zagwé-ya. Bò 1270 ka konstitchwé sokò rwéyonm solonmonnid-a, ki ké pourswiv sokò anba divèrs fòrm jouk lanpir-a di Létchopi, Gouvèlman militèr provizwè di Létchopi sosyalis, Répiblik popilèr démokratik di Létchopi ké atchwèl Répiblik fédéral démokratik di Létchopi. 

Di 1991 jouk 1995, péy-a sa dirijé pa roun gouvèlman di tranzisyon ki chajé di mennen Létchopi bò roun réjim démokratik. An 1992, Fron démokratik révolisyonnèr di pèp étchopyen (FDRPE) ka ranpòrté pronmyé lélèksyon miltiparti-ya di listwè péy-a é ka préparé roun Konstitisyon nòv. Lannen ki ka swiv, référandonm pou lendépandans di Léritré, ki éfèktchwé an akò ké FDRPE-a, ka wè viktwè-a di séparatis-ya. An 1994, lasanblé konstitchwan ka voté ratifikasyon-an di nouvèl Konstitisyon ki ka rantré an vigò an out 1995. Répiblik fédéral démokratik di Létchopi sa ofisyèlman proklanmen. Tranzisyon-an éfèktchwé sokò rapidman épi annan roun latmòsfè ki roulativman kalm. 

Di roun sipèrfisi di 1 137 000 km2, Létchopi ka sitchwé sokò ant 3°N ké 14°N ké ékidistans di lékwatò é di tropik di Kansèr. Sitchwé asou pati afriken-an di gran rift, ki ka abrité déprésyon-an di Afar annan pwen-an di kontraj di trwè plak tèktonnik épi ka drennen prensipal kour dilo di Kòrn-an di Lafrik, Létchopi ka dispozé di roun anvironnman ki soso divèrsifyé.

Topografi-a ka étann sokò ensi di dézè di Dannakil bò 120 m anba nivèl-a di lanmè bò pik annéjé di mon Ras Dashan ki ka kilminen bò 4 550 m. Rélyèf-a di péy-a ka konbinen rot plato (itou plato santral-a ki sitchwé bò roun laltitid ki ka varyé ant 1 800 ké 3 000 m), masif ké kannyonn ki èskarpé, réjyon vòlkannik, savann, zonn dézèrtik épi rot plenn ki vèrdwèyan.

Péy-a té èsploré ké kartografyé di  1838 jouk 1848 pa Antoine d'Abbadie.




#Article 257: Lézanti (448 words)


Lézanti-ya sa roun vas larchipèl ki réparti ant lanmè dé Karayb (Gran Lézanti ké Piti Lézanti), gòlf di Mègsik (lakot nò-lwès di Kiba), loséyan Atlantik (Bahamas ké Turques-et-Caïques). Larchipèl-a ka fòrmen roun lark di sèrk di 3 500 km di lon, ki ka étann so kò dipi gòlf-a di Mègsik dipi (Kiba) jouk larj di Vénézwéla (Kouraso ké Arouba). Li sa rouprézanté 235 830 km2 di latè ki émèrjé, pou 42 milyon di zabitan. Zonn ékonnonmik èskliziv (ZEE nòrmalman figsé à 200 mil dé kot) té étann à 350 mil an 2015 apré avi favorab-a di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini.

Popilasyon-an, di provnans divèrs, sa migs. Konpozé majoritèrman di moun di lorijin afriken é di métis kou atè Lajanmanyik oben an Ayti, li ka konprann osi ounlo endividi di lorijin éropéyen ké azyatik (notanman di anba-kontinan endjen é di Mwayen-Loryan). Tchèk rar sirvivan dé pronmyé otchipan di sa réjyon-yan, Anmérendjen-yan, sa toujou prézan, kou Karayb-ya atè zilé di Ladonminik.

Non-an divèt vini di pòtidjè « ante-ilhas », ki ka signifyé « zilé-ya di anvan » (kontinan-an). Préfigs grèk-a άντι sa an léfè itilizé an jéyografi ké sans-a di divan, an fas, à koté (Cythère-Anticythère, Paros-Antiparos, Antipolis). Sa non sa dérivé di laten Antillia, oun zilé fantonm ki sitchwé à lwès di Lèspangn.

Lézanti-ya ka enséré yé kò annan roun vas ansanm, lèspas Karayb-a, don limit-ya pa fika klèrman défini.

Di menm fason-an, limit-ya di Lézanti-ya pouvé varyé soulon asèptasyon-yan dé péy : di ansanm-an dé zilé tropikal di lakot atlantik di Lanmérik, annan èstrik lark antiyé.

Osen di Lézanti-ya, nou pwé distengé :

Yé sa konstitchwé di roun chaplé di ti zilé di lorijin vòlkannik oben kalkèr, ki ka étann yé kò an lark di sèrk dipi zilé-ya à lès-a di Porto Rico jouk Lagrénad o sid. Answit sa alignman ka enkirv so kò bò'd lwès-a jouk zilé d'Arouba, bò di kontinan sid anmériken.
La osi, soulon asèptasyon-yan di chak péy, nou ka distengé osen dé Piti Lézanti :

Péy anglo-sagson-yan ka préféré, pa lègzanp, oun délimitasyon nò-sid (Ladonminik ki ka apartni pafwè à roun-an oben ròt group-a) :

Yé ka enkli kat zilé-ya di Kiba, Lajanmanyik, Ispannyola (Ayti ké Répiblik donminiken-an) ké Porto Rico. Yé ka rouprézanté à yé sèl nèf dizyenm di sipèrfisi-a é di popilasyon total di Lézanti-ya.

Oun profizyon di kiltir distenk dévlopé so kò annan Lézanti-ya anvan rivé-a di Christophe Colomb an 1492. Yé ka distengé yé kò dé popilasyon kontinantal pa kiltir-a di mannyòk, dé èstil èspésifik pou travay-ya di bwa, dilò-a é di tumbaga(lalyaj dilò é di kwiv). Absans-a di gran larchitègtir di pyèr ka tranché ké labandans-a di piranmid à dégré ki nou pouvé trouvé an Lanmérik santral é annan Lézann-yan.




#Article 258: Lò (112 words)


Lò sa éléman chimik di niméro atomik 79, di senbòl Au. Sa senbòl, ki chwézi pa Berzelius, sa fòrmé dé Dé pronmyé lèt di mo laten aurum (di menm sans).

Kò senp-a lò sa roun métal nòb, roun métal présyé ki koloré présizéman an jòrn di lò, matchè pir dans, trè diktil é mòl, ki fasil à travayé, pafwè senpman à lanmen-an é o baton, ki konnèt di tout antikité, ki aprésyé pou so fò lékla di poti solèy, an partikilyé anba fòrm di divèrs parir dipi finisman néyolitik-a (koumansman di chalkolitik) oben di pyès di lanmonnen dipi Antikité-a, é trè sasé, ké ajan-an, dipi tan istorik-ya pou so fonksyon monétèr détèrminant.




#Article 259: Machin a vapò (107 words)


Machin ké vapò sa roun envansyon don évolisyon-an ki pli signifikativ ki ka daté di xviiie syèk. A roun motò à konbisyon èstèrn ki ka transfòrmé énèrji tèrmik-a di vapò d'lo-a (prodjwit pa roun oben dé chodjé) an énèrji mékanik.

Kou pronmyé sours d'énèrji mékanik ki métrizé pa wonm-an (kontrèrman à énèrji-a dilo-a, dé maré oben di van, ki ka nésésité dé sit èspésyal é ki nou pa pouvé aksyonnen à doumann-an), li té gen roun enpòrtans majò majeure lò di révolisyon endistriyèl-a. Mè o xxe syèk, machin à vapò té siplanté pa tirbin-an à vapò, motò élèktrik-a ké motò à konbisyon entèrn pou fourni énèrji mékanik-a.




#Article 260: Magazin (107 words)


Oun magazin sa roun piblikasyon péryodik, pli souvan-an ilistré, di pajinasyon varyab, ka trété du sijè jénéralis oben èspésyalizé. Di pa so ékonomi, i ka distengé di révi-a ki ka limité so kò à roun domenn prési (litérèr  oben syantifik pa lègzanp) é di fanzin, ki sa réyalizé pa é pou dé pasyoné san sasé di profi.

A an 1605 ki ka nèt Dé pronmyé péryodik-ya o monn : Les nouvelles d'Anvers, pibliyé atè Strasbourg, é Kominikasyon di tout listwè enpòrtant ké mémorab. A koté Lonn an janvyé 1731 ki ka aparèt pou pronmyé fwè-a oun piblikasyon entitilé The Gentleman's Magazine anba dirèksyon-an di librèr Edward Cave.




#Article 261: Makouya (492 words)


Makouya sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Koumin-an ka sitchwé so kò atè  Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Koumin limitròf-ya ké Makouya sa Matouri ké Mousinéri-Tonnégrann ki o sid, épi à lwès-a i ganyen Kourou.

Makouya sa roun koumin agrikòl. Li sa roun sitchwé annan zonn marékajé-ya di mangròv, di pripri é di savann, ki ka fè di li  roun zonn inondab an gran sézon dé lapli.

Koumin-an sa roulyannen à RN 1, pa bis kolègtif ké tagsi-ya.

Makouya sa roun koumin dinanmik, zabitan-yan di laglonmérasyon-an di Kayenn ka enstalé yé kò laba, ki atiré pa loyé modéré, ké lenpòrtans-a dé téren. Koumin-an sa an pas di divini nouvèl zags di dévlopman di kouminoté-a di koumin di Sant Litoral.

Koumin-an sa divizé an dé pati, bour di Tonnat (di non di Jean-Baptiste Tonat (1775-1837), èsplwatan di pyékoton asou sit-a di bour ké nouvèl lavil ki konpozé di kartché rézidansyèl (Soula, Préfontaine, Lac Maillard,...).

Listwè di Makouya ka koumansé à pronmyé lèspédisyon-an di Daniel de La Touche de La Ravardière an 1604. À sa lépòk, a roun téritwè òkò vyèrj, ki ésansyèlman péplé di Anmérendjen. An 1643, gouvèlnò Charles Poncet de Brétigny ka rivé ké konpangni-a di kap Nò. An 1644, li ké so wonm ka roujwenn « pwent Makouya » an chaloup. Li ka désédé o kour di roun èskarmouch ké Anmérendjen-yan, ki foché pa roun flèch ki tiré ant dé wéy-ya, ki ka divini pronmyé gouvèlnò-a an ègzèrsis ki mouri atè Lagwiyann. Òbò di 1709, pronmyé jézwit ka rivé atè Lagwiyann, ki notanman ké lipè Lombard ké lipè Ramette. Toulédé ka évanjélizé Anmérendjen-yan é ka batizé yé. Bò'd 1710, yé ka konstrwi parwas-a di Saint-Joseph atè pwent Libèrté-a pou kontinwé yé travay di lévanjélizasyon. Men Makouya ka pran roun lésò enpòrtan gras à Rémy Guillouet d’Orvilliers ki ka fè roun propagann annan tout kòlonni-a pou enstalé dé ménajri. Jézwit-ya ka profité alò di lokazyon-an pou étann so kò annan tout kòlonni-a. A konran ki atravè yé kiltir prospèr é abondant di kafé, di kakao é di roukou yé sa pronmyé-ya ki ka dévlopé kartché-a di Makouya. Roun lésò ki ké kontinwé à akrwat so kò dé lannen 1800 jouk jòdla ké lenfliyans-a dé kòlon ké ròt pésonnaj enpòrtan di Lagwiyann. Asou roun plan enstitisyonnèl, Lagwiyann sa divizé an otan di kartché ki i ganyen di parwas. Makouya ki ka posédé sopa ka pran non-an di kartché di Makouya. Di sa fè ké lòrgannizasyon minisipal-a ki réglé pa dékrè kòlonnyal-a di 30 jen 1835 ki modifyé pa roun arété lokal di 2 out 1848, Makouya sa dirijé pa roun koumisè-koumandan, ki ka ranpli ròl-a di roun limè, ké so lyétnan-koumandan, ki sa so adjwen.

Légliz di Makouya té sitchwé asou mòrn Makouya à 17 km di pwent Libèrté-a. Li té transféré asou bitasyon-an di M. Tonat pa papa Bonni, o monman koté travay-ya di konstrigsyon larout-a té ké transféré bour-a à sa zandrwè.

Kays'ly Garden ;




#Article 262: Maladi (110 words)


Maladi sa roun altérasyon dé fonksyon oben di lasanté di roun lòrganism vivan, zannimo oben véjétal.

Nou ka palé osi byen di maladi-a, ki ka référé so kò à lansanm dé altérasyon di santé, ki di roun maladi, ki ka dézigné alò roun antité partikilyèr ki karaktérizé pa dé koz, dé senptom, oun évolisyon é dé posibilité térapétik pròp.

Oun malad sa roun moun ki ka soufri di roun maladi, ki li fika détèrminé oben pa.   Laplipa di tan, sa tèrm sa itilizé pou dézigné oun moun. Lò li sa pran an charj pa roun médsen oben ki li ka rousouvri roun atansyon médikal, nou ka palé alò di pasyan.




#Article 263: Manajman (107 words)


Manajman-an sa miz an òv-a dé mwayen di moun ké matéryèl di roun antrépriz pou atenn so lòbjèktif-ya. Li ka korèsponn à lidé-a di jésyon ké di pilotaj apliké à roun antroupriz oben roun inité di sala. Lò li ka konsèrné antroupriz-a tout antché nou ka pouvé jénéralman asimilé li à fonksyon-an di dirèksyon-an (« fonksyon administrativ-a » di H. Fayol).

Manajman-an ka konsisté à :

Li ka konprann oun dimansyon tèknik (prensipalman lyé à konptabilité analitik-a ké o métòd di kontrol di jésyon ki ka vizé  à òptimizé rousours-ya) é roun dimansyon moun (lyé à nésésité-a d'òbténi motivasyon-an ké koopérasyon-an dé manm ki ka konpozé òrganizasyon-an).




#Article 264: Mannan (326 words)


Mannan sa roun koumin fransé ki sitchwé atè Lagwiyann.

Koumin-an ka trouvé so kò asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Lavil-a sa sitchwé annan Lwès gwiyannen-an òbò di flòv Mannan ki pa lwen di bouchou-a di Maronni. Koumin-an sa travèrsé pa Montangn-yan di Trinité-a ki ka atenn roun laltitid magsimal di 636 mèt. Annan nò-a di koumin-an ka trouvé so kò roun zonn kotché ki bòdé pa Loséyan Atlantik-a.

Di Mannan ki ka dépann égalman vilaj-a di Javouhey ki péplé ésansyèlman pa dé zabitan Monng ki ègzilé di Laos.

Koumin limitròf-ya ké Mannan sa à lès Irakoubo ké Sentéli, o sid Sayil épi à lwès-a Senloran.

Koumin-an ka poté non-an di flòv Mannan ki ka pasé asou so téritwè.

Manman Javouhey té désidé, an 1826, di enplanté roun kouminoté di katib é di dévlopé sa lyé (sa sit té fika déja tchipé pa dé Anmérendjen) apré ki li tanté di établi so kò pli rot asou Mannan-an annan lyé-nonmen Nouvèl-Angoulenm.

Oun bangn pou fanm té louvri atè Mannan o xixe syèk, ka fronmen an koumansman di xxe.

Annan lannen-yan 1980, oun kouminoté di réfijyé Monng di Laos té enstalé à progsmité atè Javouhey, épi té akéyi annan lannen-yan 1990 dé Moun Provizwè Déplasé di Sirinanm(MPDS) anba patronnaj di HCR.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2006.




#Article 265: Maripasoula (517 words)


Maripasoula sa roun koumin fransé, annan départman-an di Lagwiyann, annan tchò di Park anmanzonnyen di Lagwiyann.

Ké roun sipèrfisi di 18 360 km2, a koumin-an ki pli étandou-a di Lafrans, divan Réjina (12 130 km2) ké Kanmopi (10 030 km2) : so étandou sa roun fwè é dimi sa di réjyon Zilé-di-Lafrans-a é ka dépasé sa-a di Réjyon walon-an. Pli di 90% di so sirfas ka fè pati di Park anmanzonnyen di Lagwiyann. Asou égalman koumin-an ki mwen danséman péplé di Lafrans. 99,9% di so téritwè sa tchipé pa danbwa vyèrj anmanzonnyen-an. Li sa frontalyé di Sirinanm é di Brézil.

Li sa péplé majoritèrman di moun ki isou di zétni Aloukou (oben Bonni). Nou ka trouvé égalman dé Anmérendjen, dé Kriyòl, dé Sirinanmen ké dé Brézilyen.

Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyàn asou kontinan-an sid-anmériken-an. So pwen kilminan sa montangn Bellevue di l'Inini, à 851 mèt di laltitid. A koumin-an ki pli étandou-a di Lafrans, ensi ki roun dé mwen danséman péplé. À tit di konparézon, koumin-an sa di tay konparab à ansyen réjyon-an Ba-Normandi. So sipèrfisi ka rouprézanté anviron 21,2 % di sa-a di Lagwiyann, swé 18 360 km2.

Enpé o sid di bour di Maripa-Soula ka trouvé so kò vilaj anmérendjen-yan d'Antékoum-Pata, d'Élaé, di Pidima, di Kayodé é di Talhuen, Twenke, ki sitchwé an zonn ké lagsé régmanté.

Klima sa di tip ékwatoryal (Af annan klasifikasyon-an di Köppen) pannan tout lannen-an. Maripasoula ka anréjistré oun konstans klimatik ki roumarkab, ké roun tanpératir mwéyen anniyèl di 26,1°C, oun lanplitid mwéyen anniyèl di rounso 1°C, dé rékò manswèl mwéyen di chalò an ògtòb (tanpératir mwéyen di 26,7°C) é di fréchò an janvyé (tanpératir mwéyen di 25,6°C).

Kour dilo (lafliyan di Lawa ki ka divini pli an laval Maronni-a)

Laérodronm di Maripa-Soula sa sitchwé à 3,5 km o nò di sant-vil di Maripasoula. Konpangni Air Guyane ka asiré laba plizyò rotasyon pa jou ki ka pèrmèt di roulyannen Kayenn, Senloran di Maronni, Gran Santi ké Sayil. I enposib di alé di Kayenn à Maripa-Soula pa vwè térès, sa ki ka bay roun enpòrtans tout partikilyé à sa lyézon aéryen-yan.

Li sa égalman posib di roujwenn koumin-yan di Gran-Santi, Apatou oben Sen-Laurent-di-Maronni an désandan flòv Maronni-a.

Oun pis an latè di anviron 30 km té anménajé pou pèrmèt di lyannen Maripasoula à Papaychton pa vwè térès.

Maripasoula ka tiré so non di roun lèspès di palmyé abondan annan réjyon-an : maripa.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, oun zankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à li èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2004.




#Article 266: Markè-palò (121 words)


Oun markè-palò oben ékriven sa roun moun ki sa abil annan lar di marké oben òkò ki ka rédijé dé zouvraj litérèr. Nou pouvé osi itilizé tèrm-a di wonm oben fanm di lèt.

Étimolojikman, lèskriven ki ka aparèt o XIIe syèk sa désandan-an dirèk di skrib.  Li ka fika démenm di so fonksyon, ki ka konsisté à mété pa ékri oben roukopyé sa ki ròt lé transmèt. O koumansman di xiiie syèk, Rutebeuf ka défini li osi kou roun « skrib di so pròp prodiksyon », é annan ségonn parti di xiiie syèk, markè-palò sa osi konprann kou sala ki konpozé dé liv.

Sa konsidéré kou ékriven, sa ki ka pratiké roun métyé roulévan di markaj litérèr é donk partikilyèrman :




#Article 267: Mars (mwa) (126 words)


Mars sa trwazyèm mwa di lannen annan kalandriyé julyen ké grégoryen. A osi pronmyé mwa di prentan annan lémisfè nò (ékinòks gen lyé 19, 20 oben 21 mars).

O koumansman di kalandriyé romen, mwa di mars té pronmyé di lannen (Ovide, Les Fastes I-30) pas routour dé bèl jou ka marké koumansman di péryòd di lagèr. So non ka vini alò 
di laten Martius, non ki bay pou sa mwa pa Romen-yan an lonò di bondjé Mars, bondjé di lagèr. Janvyé ka douvini pronmyé mwa swé anba Numa Pompilius, swé anba decemviri-ya bò'd 450 anv. J.- K. Soupannan, lannen romen-yan sa idantifyé pa Dé konsoul, ki ka pran yé fonksyon 1é mè é 15 mars anvan 153 anv. J.- K., épi 1é janvyé aprè sa dat.




#Article 268: Maròk (604 words)


Maròk (an arab : « المغرب », al-Maġrib ; an bèrbèr : « ⵍⵎⵖⵔⵉⴱ », l-Meġrib), oben dipi 1957, an fòrm lonng rwéyonm di Maròk, ròtfwè Lanpir chérifyen, sa roun Léta initèr réjyonnalizé ki sitchwé an Lafrik di Nò. So réjim politik sa roun monnarchi konstitisyonnèl. So kapital sa Rabat é so pli gran lavil Kazablanka.

Jéyografikman, li sa notanman karagtérizé pa tchèk zonn montangné oben dézèrtik é sa roun di sèl péy-ya — ké Lèspangn épo Lafrans — ki gangnen lariv asou lanmè Lanméditérannen di roun koté ké loséyan Atlantik di ròt-a. So popilasyon sa di 34 milyon di zabitan (rousansman di 2014) ké so sipèrfisi di 446 550 km2 (47,51 hab./km2), oben di 710 850 km2 an enkliyan Sahara ògsidantal-a — ègs-« Sahara èspangnòl », konsidéré kou roun téritwè ki pa otonnonm pa Lòrgannizasyon di Nasyonzini-ya — don li ka administré de facto anviron 80 % é ki li ka rouvandiké annan so totalité, tout kou Fron Polisario. So kiltir sa bèrbéro arab dipi plizyò syèk, é ka étann prensipalman sokò annan Magrèb ké bò sid-a di Lèspangn. Maroken-yan sa ésansyèlman di konfésyon mouzoulman.

Pronmyé tras-ya di roun prézans di onmonnidé asou téritwè maroken-yan ka daté di anviron 700 000 lannen. Di sa péryòd ki nonmen acheuléenne, nou té routrouvé roun sèrten nonm di zouti, notanman annan plenn-an di Chaouwiya é pli présizéman òbò laglonmérasyon kazablanké-a. Apa zoutiyaj-a, nou dékouvri roun sèrten nonm di fragman di moun notanman annan karyèr Thomas, bò'd Kazablanka (mandiboul, magsilyèr ké fragman krannyen d'Homo erectus). 

Maròk-a pran so lendépandans 2 mars 1956 é ka trouvé sokò konfronté dipi lò ké patché zanjé di lòrd politik, ékonnonmik ké sosyal (parachèvman di lentégrité téritoryal-a ké èstabilizasyon-an di sitchwasyon entéryò-a). An 1961, désè-a di Mohammed V, ki té dannyé soultan-an di Lanpir chérifyen ké pronmyé-a di rwè-a di Maròk modèrn (tit di rwè jouk sa-a di siltan an 1957), ka lésé tronn-an pou so tiboug Hassan II ki divèt roulévé dèlò roun ansanm di défi, konsolidé so pouvwè épi asiré laplas di Maròk annan kontègs mondjal-a di lagèr frèt-a é di dékòlonnizasyon-an.

Montangn-yan ka tchipé pli di 2 tchè di téritwè maroken ké atenn tchèk rotò ki pa néglijab. Plizyò pik ka franchi bar-a di 4 000 m. Djebel Toubkal, pli rot pik di péy, ka kilminen jouk 4 167 m. Maròk-a ka ranfèrmen kat prensipal chenn di montangn : Rif bò Nò, Mwéyen Latlas bò Lès, Rot Latlas épi Antilatlas.

Sa plenn-yan gen souvan bidim étandou, ki ka étiré yékò di montangn-yan di Rif jouk Mwéyen Latlas. Basen-yan di Sebou(36 000 km2) sa konpozé di ba plato, di kour dilo, tchèk kolin ké plenn fèrtil ki ka pèrmèt kiltir-a di plizyò aliman. Annan plenn-an di Gharb, nou ka trouvé tchèk chan di bétrav soukriyè, douri, di kannsouk ké tabak. Sa plenn ka distengé sokò ké ròt-ya pa prézans-a di danbwa di Maâmora koté nou ka fè lèsplwatasyon-an di chenn lyèj ké lékaliptis.

Menm si gran majorité-a di so popilasyon sa mouzoulman ké roun fon étnik bèrbèr ki ka prédonminen, Maròk-a ki lé sokò roun péy miltikiltirèl  di pa so kontak miltip é plizoumwen enpòrtan pannan tout so listwè, notanman ké Fénisyen, Ronmen, Bizanten, Vikinng, Arab, Potidjé, Otonman, Afriken sibsaaryen, Èspangnòl ké Fransé.

Léta sivil maroken-an pa ka otorizé rounlo prénon ki dé paran maroken ka swété bay yé tiboug pou tchèk rézon di « riptir ké lidantité maroken-an ». Alò ki sa mizou ki té ka konsèrnen sirtou prénon bèrbèr-ya, li « sa di pizanpi élarji pou lapélasyon-yan di lorijin arab, ki lyannen ké lislanm oben pafwè ki enspiré di sélébrité-ya di sinéma. »

Maròk gen pou kòd :




#Article 269: Masonnri (135 words)


Masonnri-a sa lar-a di bati roun konstriksyon pa asanblaj di matéryèl élémantèr, ki lyannen oben awa pa roun mòrtché. A lar-a di mason pa définisyon mè osi rézilta-a di so travay.

An Frans, masonnri tradisyonèl-a sa aplé limousinaj.

Pa ègstansyon, nou ka asosyé osi anba tèrm-an « masonnri » travay-ya d'abiyaj dé ansanm : poz d'andjwi, di karlaj, etc., ki, an plis di yé lòbjèktif èstétik, ka partisipé à tchenbé-a di ansanm-an fas o agrésyon èstèrn (limidité, jèl, etc.). Oun prodjwi ki ka rouflété di plis an plis sa asosyasyon sa èstik d'akrilik ki ka ranplasé èstik tradisyonèl-a ki fè à partir di cho. I ka ègzisté osi tadelakt-a, roun andjwi di définisyon ki lis d'entéryò, ki gen kou lorijin Afrik di nò é ki sa konpozé di cho, di silis, di lapoud di marb.




#Article 270: Matouri (455 words)


Matouri sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. Ké Rémir-Monjoli, sa lavil ka konstitchwé banlyé rézidansyèl-a ensi ki roun zonn di lagtivité di Kayenn.

A asou téritwè-a di sa koumin ki ka sitchwé so kò laéropò Félix-Éboué ké dégra di Larivot.

Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Laltitid magsimal-a di koumin-an sa di 234 mèt an rézon di prézans-a di Mon Gran Matouri. O nò, koumin-an ka dispozé di roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a ; roun pò sa anménajé.

Koumin limitròf-ya sa :

Klima-a sa di tip ékwatoryal.

Lirbannism-an di Matouri sa tré irégilyé. An dèrò di bour di Matouri, nou ka trouvé di ròt lyé di lirbannism lonng-an dé gran zags ki ka mennen bò'd Kayenn, Makourya oben laéropò Félix-Éboué. Lenstalasyon-an di gran lékipman atchwèl tèl ki palé réjyonnal onmnispò Georges-Théolade (PROGT), lisé di Balata ka fòrmen dé tizilé di lirbannism an mitan di zonn di danbwa dans. Nou pwé noté égalman lenstalasyon-an di syèj di kouminoté-a di koumin di Sant Litoral annan koumin-an di Matouri, ki pròch di lisé di Balata.

Koumin-an sa konpozé di plizyò kartché :

Nonm total-a di lòjman annan koumin-an sa di 1 178. Parmi sa lòjman, 78,4 % sa dé rézidans prensipal, 7,2 % sa dé rézidans ségondèr épi 13,7 % sa dé lòjman vakan.

Koumin-an di Matouri té ka fè pati di ansyen kartché-a di Tour-de-L'Isle, ki fondé an 1656. Oun légliz ké fika bati laba an 1662 é plasé anba protègsyon-an di sen Michel. An 1736 gouvèlnò Lamirande, propriyétèr di roun bèl propriyété ant Kayenn ké Matouri ki té ka koumansé krézaj-a di lakrik fouyé-a ki ka lyannen Mayouri-a ké larivyè di Kayenn. Sa kannal ké divèt fè lyézon-an ant Kayenn, Kabasou, Rémir-Monjoli ké Roura. Lakrik Fouyé-a te fika inogiré pa gouvèlnò entérimèr-a De Chesney.

O xixe syèk, nou ka konstrwi roun fò o konfliyan di lakrik Fouyé-a é di Mayouri : Fò Triyo-a. Gouvèlnò Lemoine, sigsésò di Lamirande, té fika konstrwi roun pon asou lakrik Fouyé-a pou fasilité trajé-a ant Kayenn ké Matouri.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di pli di 10 000 zabitan rousansman-yan té gen lyé chak lannen à laswit-a di roun ankèt pa sondaj opré di roun échantiyon di adrès ki ka rouprézanté 8 % di yé lòjman, kontrèrman o ròt koumin-yan ki ganyen roun rousansman réyèl tout senk lannen-yan.




#Article 271: Matris (matématik) (128 words)


An matématik, matris sa dé tablo di nonm ki ka sèrvi pou entèrprété an tèrm kalkilatwè é kidonk opérasyon rézilta téyorik di aljèb linéyèr é menm aljèb bilinéyèr. Tout disiplin-yan ki ka étidjé dé fénomenn linéyèr ka itilizé matris-ya. Kant o fénomenn ki pa linéyèr, nou ka bay souvan dé aproksimasyon linéyèr, kou an òptik jéyométrik ké aproksimasyon-yan di Gauss.

Byen ki kalkil matrisyèl-an ki pròpman nonmen ka aparèt renk ki o koumansman di xixe syèk, matris-ya, antan ki tablo di nonm , gen roun lonng istwè d'aplikasyon à rézolisyon d'ékwasyon linéyèr. Tèks chinwa-a Les Neuf Chapitres asou lar matématik-a, ékri bò'd iie syèk anv. J.-K., sa pronmyé lègzanp ki konnèt di itilizasyon-an di di tablo pou rézoud dé sistenm d'ékwasyon, ki ka entrodjwi menm konsèp-a di détèrminé.




#Article 272: Matyèr (105 words)


An fizik, matchè-a sa sa ki ka konpozé tout kò ki gen roun réyalité tanjib. Kat léta-ya  ki pli komen sa léta solid-a, léta likid-a, léta gazé-a é léta plasma-a. Matchè-a ka tchipé di lèspas-a é ka posédé oun lamas. Ensi, an fizik, tousa ki gen roun lamas sa matchè-a. Matchè òrdinèr-a ki ja antouré nou sa fòrmé di baryon é ka konstitchwé matchè baryonik-a. Sa définisyon-an ka èskli boson fondamantal-ya, ki ka transpòrté kat fòs fondamantal-ya, byen ki yé gen roun lamas é/oben roun énèrji.

A pa pou konfann ké matéryo, ki sa tip-a, sòrt-a oben laklas-a di matchè itilizé pou réyalizé oun pyès.




#Article 273: Matyèr plastik (117 words)


Oun matchè plastik oben an langaj kouran oun plastik, sa roun mélanj ki ka kontni oun matchè di baz (oun polimèr) ki sa sisèptib di fika moulé, fasonnen, an jénéral à cho é anba présyon, afen di kondjwi à roun sémi-prodjwi oben à roun lòbjè.

Mo-a « plastik » ka dérivé di laten plasticus, li-menm isou di grèk ansyen πλαστικός(plastikós, « rélatif o modlaj »), ka dérivé di vèrb πλάσσειν (plássein, « moulé, fòrmé ») don ka dérivé osi mo plasma-a.

Matchè plastik-ya ka kouvri roun gam trè étandou si matéryèl polimèr sentétik oben artifisyèl. Nou pouvé òbsèrvé jòdla asou roun menm matéryo dé propriyété ki té janmè oparanvan réyini, pa lègzanp transparans-a é rézistans-a o chòk.




#Article 274: Mikroskopi (115 words)


Mikroskopi-a sa roun ansanm di tèknik d'imajri dé lòbjè di piti dimansyon. Pé enpòrt tèknik ki anplwayé, aparèy ki itilizé pou randé posib sa òbsèrvasyon sa aplé roun mikroskòp. 

Dé mo grèk ansyen mikros é skopein ki ka signifyé rèspèktivman « piti » é « ègzaminé », mikroskopi-a ka dézigné étimolojikman òbsèrvasyon-an di lòbjè envizib ké wéy touni. Nou ka distengé  prensipalman trwa tip di mikroskopi : mikroskopi òptik-a, mikroskopi élèktronik-a é mikroskopi ké sonn lokal. An mikroskopi òptik é élèktronik, oun féso liminé oben féso d'élèktron ka entéraji ké lòbjè-a à òbsèrvé é sa rékéyi pa roun détèktò (wè, kaméra...) alò ki an mikroskopi ké sonn lokal, roun kaptò sonn dirèkman sirfas-a di lòbjè-a.




#Article 275: Miltiplikasyon (129 words)


Miltiplikasyon-an sa roun dé kat opérasyon di aritmétik élémantèr-a ké adisyon-an, soustraksyon-an é divizyon-an. Sa opérasyon sa souvan noté ké lakrwa-a di miltiplikasyon « × », mè pouvé osi fika pa ròt senbòl (pa lègzanp pwen médjan-an « · ») oben pa absans-a di senbòl.

So rézilta sa aplé prodjwi-a, nonm-yan ki nou ka miltiplyé sa faktò-ya.

Miltiplikasyon-an di Dé nonm a é b ka nonmen so kò endiféraman an fransé « a miltipliyé pa b » oben « a fwè b ».

Miltiplikasyon-an di Dé nonm antché pouvé fika kou roun adisyon répété plizyò fwè. Pa lègzanp, « 3 fwè 4 » pouvé wè so kò kou sonm-an di trwa nonm 4 ; « 4 fwè 3 » pouvé wè so kò kou sonm-an di kat nonm 3




#Article 276: Min (jizman) (132 words)


Oun min sa roun jisman èsplwaté di matéryèl (pa lègzanp di lò, di charbon, di kwiv, di djanman, di fer, di disèl, d'uranium, etc.).

Li pouvé fika à syèk ouvè oben soutérenn. Annan lannen-yan 1980, anviron 20 milyar di tonn di matéryèl té ègstrè anniyèlman dé sèl min à syèl ouvè  annan monn-an don pli di lanmotché-a dé minré alò ki pli di sis milyar di tonn di charbon, 1,6 milyar di tonn di minré di fer, 190 milyon di tonn di minré d'aluminium sa prézimé ègstrè di anba-sòl pa dé galri ké pwi o koumansman di xxie syèk.

Distenksyon-an ant min ké karyèr ka tchenbé à lanatir-a di materyo ki ègstrè (èstratéjik oben présyé pou min-an, di mwenn valò pou karyèr-a) ; an Frans, a kod minyé-a ki ka défini sa.




#Article 277: Misisipi (flèv) (101 words)


Mississippi-a (Mississippi River an anglé) sa roun flèv an Amérik di Nò ki ka travèrsé parti santral-a dé Étazini. I ka koulé di Nò di Minnesota o gòlf di Mèksik é so kour am gen roun oryantasyon méridjenn. Mississippi-a gen roun longò di 3 780 km : sèl roun di so afilyan, Missouri, sa pli lonng an Amérik di Nò. Longò kimilé di sa Dé kour di dilo, ki ka dépasé 6 800 km, é sipèrfisi-a di basen vèrsan ka fè di Mississippi roun dé flèv pli enpòrtan di monn é di Missouri-Mississippi roun dé basen flivyal pli gran di monn.




#Article 278: Mizour fizik (133 words)


Mizour fizik sa aksyon-an di détèrminé valò-a oben valò-ya fizik di roun grandò (longò, kapasité, etc.), pa konparézon ké roun grandò konstant di menm lèspès pran kou tèrm di référans (étalon oben inité). 

Konparézon-an sa kantitativ ; nou ka èsprimé grandò-a pa roun nonm rasyonèl ki ka miltipliyé inité-a. Mizour fizik-a ka vizé à roun kominikasyon présiz à propos di roun lòbjè. Dé inité komin à ansanm-an dé mizour sa nésésèr ; sinon, fodré établi dé règ di konvèrsyon. Biro entèrnasyonal dé pwa é dé mizour pou établi roun Sistenm Entèrnasyonal d'inité ki fondé asou roun piti nonm d'étalon é dé rélasyon ant inité-ya.

À diférans-a di roun kontaj, ki ka roun kantité antchè ki défini pa roun répons lojik, oun mizour fizik sa roun èstimasyon é ka posédé kidonk roun sèrtenn ensèrtitid.




#Article 279: Modèl standar (fizik di sé partikil) (118 words)


Modèl èstandar di fizik dé partikil sa roun téyori ki ka konsèrné élèktromagnétism-an, entéraksyon nikléyèr-ya fèb ké fórt, é klasifikasyon-an di tout partikil sibatomik ki konnèt. Li té dévlopé pannan dézyenm motché di xxe syèk, annan roun inisyativ kolaborativ mondjal, asou baz-ya di mékanik kantik-a. Fòrmilasyon atchwèl-a té finalizé o milyé dé lannen 1970 à laswit-a di konfirmasyon èspérimantal dé quarks. Dipi, dékouvèrt-ya di quark top (1995), di nétrinotoyik (2000) é di boson di Higgs (2012) té bay òkò pli di krédibilité o modèl èstandar. Tout partikil-ya di modèl èstandar té atò òbsèrvé èspérimantalman. Pa sonm siksè à èspliké roun larj varyété di rézilta èspérimantal, modèl èstandar sa pafwè wè kou roun « téyori di près tout ».




#Article 280: Molékil (118 words)


Oun molékil sa roun èstriktir di baz di matchè-a. Linyon entèrnasyonal-a di chimi pir é apliké ka défini molékil-a kou « roun antité élèktriman nét ki konprann pli di roun atom ». A asanblaj chimik-a ki élèktrikman nét d'omwen Dé atom, diféran oben pa, ki pouvé ègzisté à léta lib-a, é ki ka rouprézanté ki pli piti kantité-a di matchè ki ka posédé propriyété karaktéristik-ya di sibstans-ya ki konsidéré. Molékil-ya ka konstitchwé dé agréga atomik ki lyannen pa dé fòs di valans (lyézon kovalant) é yé ka konsèrvé yé endividjwalité fizik. Dé fòs pli fèb, tèl lyézon idrojenn-yan é sa-ya di tip van der Waals, ka mentni yé à proksimité roun-yan dé ròt à léta likid-a é/oben solid.




#Article 281: Monarchi (161 words)


Monarchi-a (di grèk mono « sèl », arke« pouvwar » : « pouvwar di roun sèl ») sa roun sistenm politik koté inité-a di pouvwar sa senbolizé pa roun sèl moun, aplé « monark ». Li sa ni nésésèrman oun royalté, ni nésésèrman éréditèr : i toujou ègzisté dé monarchi élèktiv, pa lègzanp rwa-ya koté golwa-ya, oben  dog-ya annan répiblik-a di Véniz. Soulon définisyon-an di Montesquieu, oun monarchi ka défini so kò pa gouvèlman absoli-a di roun sèl, mè sa pouvwar sa limité par dé lalwa.

Monarchi-a sa dit monarchi konstitisyonèl lòské pouvwar-ya di monark sa défini pa roun konstitisyon ékrit ki ka fiksé dé lalwa fondamantal ki ka prévwayé oun séparasyon dé pouvwar. Li sa souvan admèt, lòské Léta-a sa ménasé pas roun lagèr étranjèr oben sivil, ki roun lalwa marsyal ka bay li provizwarman tout pouvwar-ya : monarchi-a ka divini alò, o sans antik, oun diktatir (kou té ka ègzèrsé konsil-ya oben jénéral romen-yan an ka di grav problenm).




#Article 282: Montangn (102 words)


Oun montangn sa roun fòrm topografik di rélyèf pozitif, à sirfas-a di planèt télirik, é ka fè parti di roun ansanm — oun chenn di montangn — oben ka fòrmé oun rélyèf izolé. Li sa karaktérizé pa so altitid é, pli jénéralman, pa so rotò rélativ. Toutfwè i pa ka ègzisté di définisyon inik di sa ki fika roun montangn, tèrm ki aparèt ant xiie syèk, é di nonbré réjyonalism ka koègzisté pou dékri fòrm-yan di rélyèf. Li pouvé dézigné an menm tan oun somè panti ké roun senp élévasyon di téren, kou roun kolin, osi byen ki milyé-a andan so ansanm.




#Article 283: Mousinéri-Tonnégrann (291 words)


Mousinéri-Tonnégrann sa roun koumin fransé di réjyon-an di lout-lanmè di Lagwiyann.

Li ka konpozé so kò di 2 bour distenk : Mousinéri ké Tonnégrann.

Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyann, asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Li sa antouré di larivyè é di mangròv.

Koumin limitròf-ya ké Mousinéri-Tonnégrann sa o nò Makourya, à lès Matouri, o sid Roura, é à lwès Kourou.

Otour di Mousinéri-Tonnégrann ka ègzisté plizyò zanmo oben kartché : Château d'Eau, Karapa, Quesnel, Risquetout, Champs-Virgile, Kalani, Desflot, Garin, Bannann.

Kour dilo-a ki ka travèrsé Mousinéri sa larivyè Mousinéri. Tourism-an ka pèrmèt di dékouvri so péyzaj bwazé, so mangròv-ya ké so park à zwit, (zwit di pativyé (Crassostrea rhizophorae Guilding), lanblenm di Mousinéri é linik park di lostréykiltir di départman.

Klima sa di tip ékwatoryal (Af annan klasifikasyon-an di Köppen) pannan tout lannen-an.

I ka ègzisté 2 mwéyen di randé so kò di Kayenn, chèf-lyé atè Mousinéri.

Pannan ségon simès di 2010, oun bis di TIG té ka asiré lign-an ant Mousinéri ké Pwent Libèrté-a (òbò di flòv bò di Kayenn). Sa lign malérézman té siprimen koumansman novanm 2010.

An désanm 2013, 1'òt lign, d'Agglobus, té kréyé asou trajé Galion, Tonnégrann, Mousinéri jouk marché o frwi di Kayenn.

Mousinéri-Tonnégrann té ka aplé so kò ròtfwè Viriot. Sa mo sa roun patronnim orijinèr di départman fransé dé Voj an Lorenn. A roun ipokoristik (diminitif) di ansyen prénon Viry, li-menm varyan di prénon Jil(Gilles).

Koumin-an té ka poté non-an di Tonnégrann-Mousinéri di 1969 à 1994.

Non-an di Tonnégrann sa roun défòrmasyon-an di lèsprésyon « Tonnè ka grondé ».

Asou téritwè kouminal-a nou ka trouvé bangn dé Annanmit, koté té fika dépòrté prizonnyé endochinwè-ya, bò'd 1930.

Bour di Mousinéri konnèt pou so fanmé zwit-ya é sa-a di Tonnégrann pou so krab.




#Article 284: Mousk (110 words)


Mousk-a sa roun lòrgann ki konpozé di tisou ki mòl, ki routrouvé koté zannimo-ya. Sa lòrgann sa konpozé di tisou miskilèr é di tisou konjonktif (+ véso sangen + nèrf). Sélil miskilèr-ya (konpozan tisou miskilèr) ka konténi dé filaman protéyik d'aktin é di myozin ki ka glisé roun-yan asou ròt-ya, ki ka prodjwi roun kontraksyon ki ka modifyé an menm tan longò-a ké fòrm-an di sélil-a. Mousk-ya ka fonksyonnen pou prodjwi di lafòs-a ké di mouvman. Yé sa prensipal rèsponsab di mentchen é di évolisyon-an di pòstir-a, di lokomosyon-an, ensi ki di mouvman dé lòrgann entèrn, tèl ki kontraksyon-an di tchò ké sirkilasyon-an dé aliman annan sistenm dijèstif-a pa péristaltism.




#Article 285: Mouvman enternasyonal di Krwa-Rouj é di Krwasan-Rouj (126 words)


Mouvman entèrnasyonal di Krwa-Rouj ké di Krwasan-Rouj sa pli enpòrtan rougroupman d'òrganizasyon mounitèr o monn. Byen souvan, nou ka dézigné mouvman-an nou ka di senpman Krwa-Rouj-a.

A à laswit di batay-a di Solférino an 1859, k'Henry Dunant, wonm di zafè protèstan évanjélik jénèvwa, té gen kou projè roun òrganizasyon di soukour, nét ké pèrmanant pou soda blésé. Li té fè konnèt so entansyon-yan notaman an pibliyan Un souvenir de Solférino an 1862, ouvraj ki té konnèt oun fò routantisman an Éròp. Dé propozisyon di so projè sa o sant di fondasyon-an di drwè entèrnasyonal mounitèr é di Krwa-Rouj-a : nétralizasyon di pèrsonèl sanitèr pèrmèt li di fè so travay pou pronmyé é kréyasyon-an di sosyété di soukour nasyon pou swen-an dé blésé di lagèr pou ségonn-an.




#Article 286: Mwa (192 words)


Oun mwa sa roun inité di tan itilizé andan kalandriyé-ya, ki ka korèsponn à roun divizyon di lannen.

Annan kalandriyé solèr ògsidantal-ya, oun mwa sa défini kou roun douzyenm di lannen, li-menm bazé asou lannen tropik, chak mwa ka konté roun nonm varyab di jou. Ròt tip di kalandriyé ka itilizé dé définisyon diférant, kou kalandriyé linè-ya, bazé asou linézon-yan. Ròt-ya ka dékoupé tan di mannyè arbitrèr san korèspondans ké dé fénomenn astronomik kou sèrten kalandriyé aztèk pou lakèl péryod-ya ki ka korèsponn sa aplé dé tréséna.

Sof annan ka di roun dat ki ka évoké oun évenman istorik, mwa ka ékri nòrmalman, an miniskil : nou ké kkdonk ékri « 5 out », mè « 10 Jen ».

Mwa-a pouvé divizé so kò an 3 parti :

Mo « mwa » ka provini di laten mensis (« mwa »), ka provini li-menm di endo-européyen komen *mḗh₁n̥s (« lalin » oben « mwa »).

Abrévyasyon-yan ki ka swiv sa kouraman itilizé :

Abrévyasyon'yan sa « obténi pa apokop (souprésyon é lèt final), koupé aprè roun konsonn é divan oun vwayèl, lésan soubsisté oun fraksyon signifikativ di mo abréjé ».

Konpléman di enformasyon




#Article 287: Mègsik (539 words)


Mègsik, an fòrm lonng Létazini mégsiken, an èspangnòl México é Estados Unidos Mexicanos, sa roun péy ki sitchwé annan pati méridjonnal-a di Lanmérik di Nò.

Mègsik-a sa manm di Lakò di lib-échanj nò-anmériken (ALENA, oben « TLCAN » an èspangnòl, « NAFTA » an annglé).

Délimité o sid pa Gwatémala ké Béliz, é o nò pa Létazini di Lanmérik, li sa bòdé à lès pa gòlf di Mègsik ké lanmè dé Karayb épi à lwès-a pa loséyan Pasifik. A katòrzyenm péy-a an sipèrfisi, ki ka avwézinen 2 milyon di km2.

Dipi anvan lendépandans-a di vis-rwèyèlté di Nouvèl-Lèspagn, i té désidé ki péy-a té ké pran non-an di so kapital, Mègsiko. Litilizasyon-an di sa tòponnim ka roumonté an finisman di lépòk préyispannik (pòsklasik tardif), koté Nahuas (é pli partikilyèrman endijenn-yan di sité, Mègsika-ya). I té alò akolé o tòponnim Tenochtitlan.

An 1519, konkistadò-ya, ki alyé ké patché tribi ennmi dé aztèk don Tlaxcaltèk-ya é ki kondjwi pa Hernán Cortés, ka lansé so kò à konkèt-a di Lanpir aztèk, ki édé an sa pa sipéryoté é kalité di yé zarm é di yé tagtik di konba, mé osi sipéryorité nimérik-a di yé alyé endijenn. 13 out 1521, finisman-an di syèj di Tenochtitlan ka siyen vigtwè-a dé Èspangnòl ké finisman-an di lanpir aztèk.

À lanmò d'Obregon, Plutarco Elías Calles ka divink le Jefe maximo de la Revolución. An mars 1929, li ka fondé Pati nasyonnal revolisyonnèr annan lòbjègtif-a di kontrolé é di véyé divèr kouran politik-ya é ka nonmen li-menm so kò an kabèch di sa pati. Annan lòbjègtif-a di évité de djopopo ant jénéral, li ka fè nonmen prézidan di Répiblik-a roun sivil Emilio Portes Gil pou péryòd-a di 1928 à 1930. Calles té divèt lité kont roun konjirasyon2di militèr obregonnis ki mennen pa José Gonzalo Escobar (es) ki ékarté di pouvwè ki nonmen « plan di Hermosillo ».

Mègsik-a sa roun péy ki sitchwé an Lanmérik di Nò. I ka patajé dé frontchè térès ké Létazini-ya (3 152 km) o nò é ké Béliz (193 km) epi Gwatémala (956 km) o sid.

Li ka posédé rounlo fasad maritim (11 122 km) notanman ké loséyan Pasifik ké gòlf di Kalifòrni (7 828 km) à Lwès é ké lanmè dé Karayb ké gòlf di Mègsik (3 294 km) à Lès.

Sipèrfisi total-a di péy sa di 1 964 375 km2 an enkliyan 5 127 km2 di zilé ; zilé mègsiken-yan ka sitchwé yé kò annan loséyan Pasifik-a (don pli gran-an sa Zilé Cedros), gòlf di Kalifòrni (don pli gran-yan sa zilé-ya Tiburón é Ángel de la Guarda), lanmè dé Karayb (don pli gran-an sa Cozumel) ké gòlf-a di Mègsik.

Èspò-ya annan lakèl Mègsiken-yan te konnèt oun rélatif sigsé entèrnasyonnal sa bògs ké foutbòl. A èspò-ya ki pi popilèr-ya di péy.

Mègsik-a té akéyi Jé olenpik-ya di lété di 1968, ensi ki 2 koup di monn di foutbòl, an 1970 é an 1986.

Èspò nasyonnal sa roun Èspò ékès ki aplé « charrería », mé pi popilèr-a sa foutbòl-a, jis apré ka vini bésbòl-a asou lakot atlantik-a. Prensipal lékip-ya di foutbòl Tigres UANL, Club América, Club de Fútbol Monterrey, Club Deportivo Guadalajara, Cruz Azul Fútbol Club, Club Universidad Nacional, Club de Fútbol Atlas et Deportivo Toluca Fútbol Club.

Mègsik-a gen pou kòd :




#Article 288: Mèrkir (planèt) (115 words)


Mèrkir sa planèt-a pli pròch-a di Solèy-a mwen masiv-a di Sistenm solèr. So élwagnman o Solèy sa konpri ant 0,31 ké 0,47 inité astronomik (46 ké 70 milyon di kilomèt), sa ki ka korèsponn à roun èsantrisité òbital di 0,2 — pli di douz fwè sipéryò à sa di Latè, é di lwen pli élvé-a pou roun planèt di sistenm solèr. Li sa vizib à wéy-a touni dipi Latè-a ké roun djamèt ki aparanté di 4,5 à 13 ségonn d'ark, é roun magnitid ki aparant di 5,7 à −2,3 ; so òbsèrvasyon sa toutfwè té randé difisil pa so élongasyon ki toujou enféryò à 28,3° ki ka nwayé li pli souvan-an annan lékla-a di Solèy-a.




#Article 289: Médsin (108 words)


Médsin-a (di laten : medicina, ki ka signifyé « lar di gérir, rémèd, posyon ») sa syans ké pratik (lar) étidjan òrganizasyon-an di kò di moun (anatomi moun), so fonksyonman normal (fyzoloji), é ka sasé a prézèrvé lasanté (fyzik é/oben mantal) pa trètman (térapi) é prévansyon (prophylaxie) dé patoloji.

Médsin-a kontanporenn ka itilizé sé swen di santé, rouchaché é sé teknoloji byomédikal pou dyagnostiké é trèté sé blésir é sé maladi, abitwèlman a traver preskripsyon di médikaman, chirirji ou di ròt form di térapi. Dépi plizyò déséni,  soulajman di soufrans égalman empozé so kò kou oun objektif médikal a traver dé solisyon chimik mè égalman par rélasyon médsin-pasyan.




#Article 290: Mékanik newtonyenn (103 words)


Mékanik newtonyenn sa roun branch di fizik-a. Dipi travay-ya d'Albert Einstein, li sa souvan kalifyé di mékanik klasik.

Anvan di divini roun syans à part antchèr, mékanik té lontan roun sèksyon dé matématik.

Di nonbré matématisyen té apòrté roun kontribisyon souvan désiziv, parmi yé dé gran non tèl ki Euler, Cauchy, Lagrange... Jouk finisman-an di xviiie syèk, mékanik-a té domenn aplikatif natirèl dé matématik, domenn annan lakèl nou té pouvé tanté di fè antré fè èspérimantal-ya annan kad rigouré-ya dé matématik. Envèrsman, sèrten problenm di mécanik té bay nésans oben oryanté entérè-a dé matématisyen bò'd dé téyori tèl ki jéyométri-a oben ékwasyon diféransyèl-ya.




#Article 291: Ménenjit (100 words)


Ménenjit-a sa roun maladi karaktérizé pa roun enflamasyon dé ménenj, anvlop-ya di névraks (anséfal ké mwal spinal). Sa enflamasyon pouvé fika akoz di roun enfèksyon pa roun virus oben roun baktéri pa lègzanp, é mwen souvan pa roun médikaman. Ménenjit-a pouvé ménasé pronostik vital an rézon di proksimité imédjat-a dé ménenj é di anséfal-a ; a roun irjans. A ésansyèlman fè-a dé ménenjit baktéryenn, pli rar, tandi ki ménenjit viral-ya, pli frékant, sa an prensip bénign.

Sign abitchwèl-ya di ménenjit-a sa séfalé-a (mal di tèt), rédò-a di lanik, lafyèv, konfizyon-an, vomisman-an, fotofobi-a (entolérans pou limyè-a) ké fonofi-a (antolérans pou brwi-a).




#Article 292: Métafizik (111 words)


An filozofi, métafizik-a ka dézigné konésans-a di monn, dé kichoz oben dé processus antan ki yé ka ègzisté « odéla » é endépandaman di èspéryans sansib-a ki nou gen, mè li ka pran dé sans diféran soulon lotò-ya épi soulon lépòk-ya. Trè élwagné dé syans nòrmativ kou étik-a, métafizik-a sa roun syans filozofik ki ka kèsyonnen dabò ègzistans-a dé kichoz oben dé évennman tèl ki yé ka aparèt pou nou, é ki ka tanté answit d'èspilké sa ki ka ègzisté vréman.

Aristote ka défini pou pronmyé fwè-a sa « syans » ki pa gen òkò di non an kalifyan li di « filozofi pronmyèr », pronmyèr an enpòrtans é an dignité. 




#Article 293: Métal (112 words)


An chimi, métal sa dé matéryèl don atom-yan sa ini pa dé lyézon métalik. A roun kò senp oben di alyaj pli souvan-an rèd, opak, briyan, bon kondiktò di chalò-a di élèktrisité-a. Yé sa jénéralman maléyab, ki-lé-di ki yé pouvé fika martélé oben présé pou yé fè chanjé di fòrm san fisou-ya ni brizé yé. Di nonbréz sibstans ki pa klasé kou métalik à présyon atmosférik pouvé akéri  dé propriyété métalik lòské yé sa soumèt à dé présyon élvé. Métal-ya ki posédé di nonbréz aplikasyon kourant, é yé konsomasyon ki trè fòrtman akriyŕ so kò dipi lannen-yan 1980, o pwen ki sèrten di ant yé sa divini dé matchè pronmyèr minéral kritik.




#Article 294: Métalirji (113 words)


Métalirji-a sa syans-a dé matéryèl ki ka étidjé métal-a, yé élaborasyn, yé propriyété, yé trétman. Pa ègstansyon, nou ka dézigné ensi, endistri-a di fabrikasyon dé métal é dé alyaj, ki ka roupozé asou métriz-a di sa syans.

Définisyon-an di métalirji-a té larjman évoliyé o kour di xixe syek. À partir dé fòrjron é yé akimilasyon di konésans anfirik, métalirji-a sa divini o xixe syèk roun syans é annan kontèks-a di révolisyon endistriyèl-a (é annan enkonsyan kolèktif), divini sinonim d'asyé, di ro fourni, di laminwè, di tréfilri, pou divini answit oun aktivité endistriyèl entans ki ka préyokipé osi di solisyon di pwent, d'alyaj èspésyal pou aéronotik-a, élèktronik-a, batiman-an, otombil-a, nikléyèr-a é d'innonbrab ròt izaj.




#Article 295: Métod syantifik (107 words)


Métòd syantifik ka dézigné ansanm-an dé kannon ki ka gudé oben ki divèt gidé processus-a di prodiksyon dé konésans syantifik, ki a di òbsèrvasyon, di èspéryans, di rézonnman, oben di kalkil téyorik. Trè souvan, tèrm-an di « métòd » ka angajé lidé enplisit di so inisitŕ, rounso oprè di gran piblik ki di sèrten sasò, ki di sirkrwa ka konfann Li pafwè ké sèl métòd ipotétiko-dédiltiv. Étid-a dé pratik dé sasò ka révélé soupannan oun si grann divèrsité di démarch ké di disiplin syantifik ki lidé-a di roun inité di métòd-a sa randé trè problématik.

Sa konsta pa divèt soupannan fika tandé kou roun fòrm d'anarchism épistémolojik.




#Article 296: Météyoroloji (102 words)


Météyoroloji-a sa roun syans ki gen pou lòbjè dé fénomenn atmosférik tèl ki niyaj-ya, présipitasyon-yan oben van-an annan lòbjèktif-a di konprann kouman yé ka fòrmé yé kò é ka évoliyé an fonksyon dé paramèt mizouré tèl ki présyon-an, tanpératir-a é imidité-a. Mo-a ka vini di grèk ansyen μετέωρος / metéōros ki ka dézigné partikil-ya an sispansyon annan latmòsfè-a é ki -λογία / -logia lé di « diskour » oben « konésans ».

A roun disiplin ki ka trété prensipalman di mékanik-a dé flwid é di tèrmodinamik-a mè ki ka fè izaj di défant ròt branch di fizik-a, di chimi-a é dé matématik.




#Article 297: Mézopotami (109 words)


Mézopotami-a (di grèk Μεσοποταμία / Mesopotamía, de μεσο / meso « ant, annan mimisouk di » é ποταμός / potamós « flèv », litéralman péyi-a « ant flèv-ya ») sa roun réjyon istorik di Mwayen-Oryan sitchwé annan Krwasan fèrtil, ant Tig-a ké Éfrat-a. Li ka konprann pou so pli grann par à Irak atchwèl-a.

Li ka konprann Dé réjyon topografik distenk : di roun par, o nò (nò-lès di Siri-a ké nò-a di Irak atchwèl-a), oun réjyon di plato, sala sa roun zonn di kiltir plivyal é, di ròt par, o sid, oun réjyon di plenn koté ka pratiké so kò oun agrikiltir ki ka roupozé ésklizivman asou irigasyon-an.




#Article 298: Nanoteknoloji (105 words)


Nanosyans é nanotèknoloji (daprè grèk-a  νάνος, nen), oben NST, pouvé fika défini kou ansanm-an dé étid é dé prosédé di fabrikasyon é di manipilasyon di èstriktir (élèktronik, chimik…), di dispozitif é di sistenm matéryèl à léchèl di nanomèt (nm), sa ki sa lòrd-a di grandò di distans-a ant Dé atom.

NST-ya ka prézanté plizyò asépsyon lyannen à lanatir transvèrsal-a di sa jenn disiplin. An léfè, yé ka itilizé, tou an pèrmètan di nouvèl posibilité, dé disiplin tèl ki lòptik-a, byoloji-a, mékanik-a, mikrotèknoloji. Ensi, kou pòrtay franséz ofisyèl dé NST ka roukonnèt li, « syantifik-ya pa sa inanim  kant à définisyon-an di nanosyans é di nanotèknoloji ».




#Article 299: Napoléon Ié (112 words)


Napoléon Ié, né 15 out 1769 atè Ajaccio, é mouri 5 mè 1821 asou lil Sainte-Hélène, sa pronmyé anprò dé Fransé, di 18 mè 1804 o 6 avril 1814 é di 20 mars 1815 l 22 jen 1815. Ségon timoun di Charles Bonaparte é Letizia Ramolino, Napoléon Bonaparte sa roun militèr, gjénéral annan larmé di Pronmyé Répiblik franséz, né di Révolisyon-an, koumandan an chèf di larmé d'Itali épi di larmé d'Oryan. Parvini o pouvwar an 1799, pa kou d'Éta di 18 Brumaire, li sa Pronmyé konsil jouk 2 out 1802, épi konsil à lavi jouk 18 mè 1804, dat à lakèl i sa proklamé anprò pa roun sénatus-consulte swivi di roun plébisit. 




#Article 300: Nasyonalism (140 words)


Nasyonalism-an sa roun prensip politik, né à finisman-an di xviiie syèk, ki ka tann à léjitimé ègzistans-a di roun Léta-nasyon pou chak pèp (inisyalman pa opozisyon à rwayalté-a, réjim politik ki an Lafrans ké sa answit nonmen Ansyen Réjim). Sa prensip politik ka progrésivman enpozé so kò an Éròp o kour di xixe syèk é o koumansman di xxe syèk. Istoryen-yan pa ka prézanté sa nasyonalism, an jénéral, kou roun idéyoloji, pas li sa pa bokou é mal argimanté oben jistifyé pa dé entélèktchwèl. Dipi so avennman li sa an révanch fasilman prézanté kou roun évidans annan lavi politik ké sosyal.

Sa tèrm ka dézigné osi dé mouvman politik ki ka déklaré ki li lé ègzalté roun nasyon anba tout so fòrm-yan (Léta, kiltir, rélijyon, étni, lanng, listwè, tradisyon, préférans nasyonal pou anplwa-a...), pa opozisyon o ròt nasyon ké popilasyon.




#Article 301: Navèt spasyal amérikenn (144 words)


Navèt èspasyal amériken (an anglé Space shuttle oben Space Transportation System, STS) sa roun véyikil èspasyal ki konsouvwè é itilizé pa ajans èspasyal amérikenn (NASA), don vòl inogiral-ya ka roumonté o 12 avril 1981 é ki té routiré di sèrvis an jwiyé 2011 aprè avwar éfèktchwé 135 vòl. Li sa konpozé di trwa anba-ansanm : òrbitò-a, ki sa sèl konpozan-an à plasé so kò an òrbit, ka transpòrté frèt-a é astronot-ya, rézèrvwè èstèrn-an é Dé propilsò d'apwen. Tèrm navèt èspasyal-a ka apliké inikman so kò à òrbitò-a ki sa sèl konpozan-an à pozé so kò kou roun avyon asou roun pis d'atérisaj é à fika réyitilizé pou roun nouvèl vòl. Propilsò-ya d'apwen sa égalman konsouvwè pou fika réyitilizab. Òrbitò-a, ki ka konstitchwé éléman-an ki pli konplèks, té konstrwi à senk lègzanplè, don Dé, Challenger é Columbia, té détrwi, ka antréné pèrt-a di yé lékipaj.




#Article 302: Niyaj (118 words)


An météyoroloji, oun niyaj sa roun lamas vizib ki konstitchwé inisyalman di roun grann kantité di goutlèt dilo (pafwè di kristal di laglas ki asosyé à dé aérosòl chimik oben dé minéral) an sispansyon annan latmòsfè-a ki laro di sirfas-a di roun planèt. Laspè di roun niyaj ka dépann di limyè-a ki li ka rousouvè, di natir-a, di dimansyon-an, di nonm é di répartisyon-an dé partikil ki ka konstitchwé li. Goutlèt dilo di roun niyaj ka provini di kondansasyon di vapò dilo-a ki kontni annan lè. Kantité maksimal di vapò d'lo-a (gaz envizib) ki pouvé fika kontni annan roun lamas di lè  sa fonksyon di tanpératir-a : pli lè-a sa cho, pli li pouvé kontni di vapò d'lo.




#Article 303: Nomm (100 words)


Oun nonm sa roun konsèp ki ka pèrmèt di évaliyé é di konparé dé kantité oben dé rapò di grandò, mè osi d’ordoné dé éléman pa roun nimérotasyon. Souvan ékri à lèd di roun oben plizyò chif, nonm-yan ka entéraji pa byè-a d’opérasyon ki sa rézimé pa dé règ di kalkil. Propriyété-ya di sa rélasyon ant nonm-yan sa lòbjè d’étid di aritmétik-a, ki ka prolonjé so kò ké téyori-a dé nonm.

An anbsans-a di roun définisyon jénéral satisfézant di sa nosyon, matématik-ya ka propozé plizyò tip di nonm pou ésprimé dé mizour fizik, rézoud dé ékwasyon, wè pou apréyandé enfini-a.




#Article 304: Nonm di lò (117 words)


Nonm di lò (oben sèksyon ki doré, propòrsyon doré, oben encore divin propòrsyon) sa roun propòrsyon, défini inisyalman an jéyométri kou inik rapò a/b ant Dé longò a é b tèl ki rapò di sonm-an a + b dé Dé longò asou pli grann (a) sa égal à sala di pli grann (a) asou pli pitit (b).

Li ka entèrvini annan konstriksyon-an di pentagonn régilyé. So propriyété aljébrik-ya ka lyannen li ké swit-a di Fibonacci é o kò kwadratik ℚ(√5). Nonm di lò ka òbsèrvé osi annan lanatir-a (tchèk filotakdsi, pa lègzanp koté kapitil-ya di tournsòl, pavaj di Penrose di kazi-kristal) oben annan tchèk òv é moniman (architektir di Le Corbusier, mizik di Xenakis, lapentir di Dalí).




#Article 305: Nonm kompleks (162 words)


An matématik, ansanm-an dé nonm konplèks sa kréyé kou ègstansyon di ansanm-an dé nonm réyèl,  ki ka kontni an partikilyé roun nonm imajinèr (noté jénéralman i) tèl ki i2 = –1. (-i)2 sa osi égal à -1.

Tout nonm konplèks pouvé ka ékri so kò anba fòrm-an a + ib koté a é b sa dé réyèl.

Nou pouvé mini ansanm-an dé konplèks di roun adisyon é di roun miltiplikasyon ki an ka fè roun kò komitatif ki ka kontni kò-a dé nonm réyèl. Li sa aplé kò dé nonm konplèks é ka noté so kò ℂ. Nosyon-an di valò absoli définie asou ansanm-an dé nonm réyèl pouvé fika étandou à ansanm dé nonm konplèks é ka pran alò non-an di modjoul. Mè nou pa pouvé mini ansanm-an dé nonm konplèks di roun rélasyon di lòrd ki an ka fé oun kò totalman òrdoné, a-pou-di ki i pa posib di konparé Dé konplèks an rèspèktan règ opératwar-ya ki valab pou nonm réyèl-ya.




#Article 306: Nonm prémyé (134 words)


Oun nonm pronmyé sa roun antché natirèl ki ka admèt ègzakman Dé divizò distenk antché é pozitif (ki sa alò 1 é li-menm). Ensi, 1 pa sa pronmyé pas li gens ki roun sèl  divizò antché pozitif ; 0 ki pa plis pas li sa divizib pa tout antché pozitif-ya. Pa opozisyon, roun prodjwi di Dé antché strikman sipéryò à 1 sa nonmen konpozé. Pa lègzanp 6 = 2 × 3 sa konpozé, tou kou 12 = 3 × 4 oben 2 × 6, mè 11 sa pronmyé pa 1 é 11 sa sèl divizò di 11.

Nonm-yan 0 é 1 pa sa ni pronmyé ni konpozé. Sèrten matématisyen té ka konsidéré ròtfwè (jouk 19e syèk) 1 lou roun nonm pronmyé, mè douran koumansman-an di 20e syèk, roun consensus ki èskli définitivman so primalité.




#Article 307: Nonm rasyonèl (140 words)


Oun nonm rasyonèl sa, an matématik, roun nonm ki pouvé èsprimé so kò kou kosyan-an di Dé antché rélatif. Nonm rasyonèl-ya ki pa antché (souvan aplé fraksyon) sa souvan noté. Nou ka aplé a nimératò-a é b dénominatò-a.

Chak nonm rasyonèl pouvé ékri so kò di roun enfinité di mannyè diférant, kou 1/2 = 2/4 = 3/6 = etc. Mè i ka ègzisté roun fòrm priviléjyé, lò a é b pa gen di divizò komen ant ki 1 (yé sa pronmyé ant yé). Tout nonm rasyonèl ki pa nil ka posédé ègzakman oun sèl fòrm di sa tip ké roun dénominatò pozitif. Nou ka palé alò di fraksyon irédiktib.

Dévlopman désimal-a di roun nonm rasyonèl sa toujou péryodik o bou di roun sèrten désimal (pa lègzanp annan ka-a di roun ékritir désimal ki fini, rajou-a di zéro ka asiré péryodisité-a).




#Article 308: Nonm réyèl (154 words)


An matématik, oun nonm réyèl sa roun nonm ki pou fika rouprézanté pa roun parti antché é roun lis fini oben enfini di désimal. Sa définisyon ka apliké so kò donk o nonm rasyonèl, don désimal-ya ka répété so kò di fason péryodik à partir di roun sèrten ran, mè osi à ròt nonm ki nonmen irrasyonèl, tèl ki rakaba karé di 2, π é e.

Nosyon-an di nonm réyèl ka émèrjé progrésivman di manipilasyon-an dé rapò-ya di grandò jéyométrik ki ròt ki rapò-ya d'antché natirèl dipi yé priz an kont pa Eudoxe di Cnide o ive syèk anv. J.-K. Li ka enséré osi annan aproksimasyon-an dé solisyon di problenm aljébrik é ka bay menm lyé, o milyé di xixe syèk, à miz an évidans di nonm transandan. Mè définisyon-an dé nonm réyèl pa fòrmalizé ki tchèk déséni plita ké konstriksyon-yan di Dedekind di roun pa é di Cantor é Méray di ròt pa.




#Article 309: Nouvèl-Kalédonni (469 words)


Nouvèl-Kalédonni sa roun kolègtivité fransé ki konpozé di roun ansanm di zilé é di larchipèl di Loséyanni, ki sitchwé an lanmè di Koray annan loséyan Pasifik Sid. Zilé prensipal, Gran Latè, ka lokalizé so kò à 1 407 km à lès-nò-lès di Double Island Point, an Lostrali, à 1 477 km o nò-nò-lwès di kap Reinga, à èstrenmité sèptantriyonnal-a di Nouvèl-Zélann, é à 130 km o nò di tropik di Kaprikòrn.

Distan di Lafrans métropoliten d'anviron 16 740 kilonmèt é di roun sipèrfisi di 18 575,5 km2, sa kolègtivité (ansyennman téritwè di lout-lanmè « TLL ») ki sitchwé an Mélannézi é an Loséyanni lwenten ka roulévé di souvrennté fransé-a dipi 1853.

I ganyen 5 000 lannen, dé zabitan di litoral di Lachin di sid, kiltivatò di milé ké douri, ka koumansé atravè détrwè-a pou enstalé so kò atè Taywann. Bò'd 2000 anv. J.-K., dé migrasyon gen lyé di Taywann bò'd Filipin-yan. Di nouvèl migrasyon ka koumansé byento dé Filipin bò'd Sulawesi ké Timò é, di la, ròt zilé-ya di larchipèl endonnézyen. Bò'd 1500 anv. J.-K., rounòt mouvman ka mennen dé Filipin an Nouvèl-Giné é, odéla, zilé-ya di Pasifik. Ostronnézyen-yan sa san dout pronmyé navigatò-ya di listwè di mounité-a.

Apré lagèr-a, Lafrans-a ka abandonnen  tèrm-an di kòlonni é ka aboli kòd-a di endijéna. An paralèl, Téritwè-a ka konnèt roun krwasans ékonnonmik rapid é enpòrtan gras à lèsplwatasyon-an « dilò vèrt » : a « boum di nikèl », Nouvèl-Kalédonni ka divini alò trwézyenm prodigtò mondjal.

An koumansman dé lannen 1960, Nouvèl-Kalédonni té anvizajé kou site di lésè nikléyèr-ya.

Nouvèl-Kalédonni sa santré otour di roun zilé prensipal, Gran Latè-a. Li ka konprann égalman plizyò ansanm di zilé ki pi piti, zilé Belep o nò-lwès di Gran Latè, zilé dé Pen o sid-lès, zilé Lwèyèlté o nò-lès (Ouvéa, Lifou, Tiga ké Maré), pli lwen à lwès larchipèl-a dé zilé Chesterfield ké résif-ya di Bellone.

Lagon néyo-kalédonnyen gen roun sirfas total di 24 000 km2, sa ki ka fè roun dé pli gran lagon di monn (é ki sa pafwè prézanté kou « pli bèl lagon di monn »).

I sa sentiré pa roun baryè di koray di roun londjò du 1 600 km, ki sitchwé ant 2 é 50 km dé lakot di Gran Latè, é ka étann so kò, dé résif d'Entrecasteaux o nò-lwès à zilé dé Pen o sid-lès, asou 680 km di lonng. Tanpératir-a dé dilo ka varyé ant 22 ké 30 °C.

Pratik-a di èspò enpòrtan an Nouvèl-Kalédonni, é an 2010 70 530 lisansyé, swé 29 % di popilasyon néyo-kalédonnyen (kont roun mwéyenn nasyonnal di 24 %). A tout partikilyèrman vré annan zilé-ya Lwèyèlté é an Provens Nò, ké dé to di pratik èspòrtiv ki ka établi rèspègtivman yé kò à 40 % é 31 %, mé osi an Provens Sid (27 %).

Nouvèl-Kalédonni gen pou kòd :




#Article 310: Nétron (106 words)


Nétron sa roun partikil sibatomik di charj élèktrik nil.

Nétron-yan sa prézan annan nwayo dé atom, ki lyé ké dé proton pa entéraksyon fòrt-a. Si nonm-an di proton di roun nwayo ka détèrminé so éléman chimik, nonm-an di nétron ka détèrminé so izotòp. Nétron-yan ki lyé annan roun nwayo atomik sa an jénéral èstab mè nétron lib-ya sa enstab : yé ka dézentégré yé kò an enpé mwen di 15 minout (880,3 ségonn). Nétron lib-ya sa prodjwi annan opérasyon-yan di fisyon é di fizyon nikléyèr.

Nétron-yan pa sa roun partikil élémantèr, ki sa konpozé di trwa ròt partikil : oun quark up é Dé quarks down.




#Article 311: Néyèrlandé (1127 words)


Néyèrlandé-a (Nederlands, prounonsyasyon /ˈneː.dəɾ.ˌlɑnts/) sa roun lanng prensipalman palé o Péy-Ba é annan so téritwè-ya di lout-lanmè, an Bèljik(prensipalman annan Réjyon flanmann-an é an Réjyon brigsélwè) é o Sourinanm. Oun lòrgannizasyon entèrnasyonnal, Linyon di lanng néyèrlandé-a sa charjé di figsé larèl-ya di lanng-an. Néyèrlandé-a sa pafwè aplé pa métonnimi « olanlé » oben « flanman ».

Néyèrlandé èstandar-a ka fè parti di ba-alman, li sa isou pli présizéman di roun sentèz di djalèk di ba-fransik, notanman di olandé é di brabanson. I ka distengé so kò di alman èstandar-a antrot pa labsans-a di ségon mitasyon konsonnantik-a, abandon-an di sistenm di déklinézon, é souplès-a di lòrd-a di mo. Sa karagtéristik mòrfolojik ké granmantikal-ya, sèrten laspè lègsikal, don prounon pésonnèl-ya, ensi ki rounlo mo di so vokabilèr ka ofri patché similitid ké ròt djalèk di group ba-alman, mé osi ké lanng frison-yan ké anglé-a.

Afrikans-a sa roun lanng dérivé di tchèk djalèk néyèrlandé di xviie syèk é palé an Lafrik di Sid é Nanmibi, ki sa òkò larjman konpréyansib pou lokitò-ya di néyèrlandé, omwen annan lékritir-a.

Néyèrlandé-a sa roun lanng ki ka apartni o group jèrmannik dé lanng endo-éropéyen. A roun djalèk ba-fransik, oben plito di roun lanmanlganm di djalèk, ki akéri èstati-a di lanng nasyonnal. Sosyolengwistik-ya ka kalifyé néyèrlandé-a di lanng-twè pas ki li konstrwi à partir di plizyò djalèk ki té ganyen roun èstandardizasyon é ki enpozé pa pouvwè politik-a pou favorizé roun zouti di lèsprésyon litérèr inik mé osi di lanng polinonmik oben lanng Ausbau.

Tèrm-an « néyèrlandé » ka dérivé dé mo neder land, litéralman « ba péy ». Nederlands ka kalifyé lorijin jéyografik néyèrlandé-a oben ka dézigné lanng-an ki palé annan sa réjyon. Pou dézignen roun Néyèrlandé, nou ké di plito Nederlander, ké Nederlandse pou roun fanm Néyèrlandé.

Istorikman palé o Péy-Ba, é atè Laflann, néyèrlandé-a égalman répann so kò annan ròt réjyon di monn.

Konfinen, apré roun enpòrtan lèstansyon médjéval, annan atchwèl Westhoek fransé-a, lanng-an, anba so fòrm djalègtal tradisyonnèl-ya, pratikman disparèt di Flann fransé-a o kour di xxe syèk ; sèl tchèk 20 000 lokitò, laplipa ajé di pli di 50 lannen, ka pratiké li kotidjennman. An menm tan, o kour dé xixe ké xxe syèk, djalèk brabanson-an di Brigsèl té fika larjman  siplanté pa fransé-a.

O total, pli di 30 milyon di moun ka palé li annan monn-an, si nou ka konté lokitò-ya di afrikans-a, lanng ki ka prosédé di fon néyèrlandé méridjonnal di xviie syèk ki gen, di fè dé kondisyon di lizòlman é dé lenfliyans lokal (bantou, maléz…), sibi so pròp lévolisyon (djalègtal, òrtografik ké granmantikal) ; sa lanng ka doumòré fòrtman izité an Lafrik di Sid, koté li sa lanng ofisyèl, ensi ki an Nanmibi, koté li sa lanng roukonnèt.

An Léròp, néyèrlandé-a ki sa roun lanng ofisyèl o Péy-Ba é an Bèljik, li sa donk di sa fè roun dé lanng ofisyèl di Linyon éropéyen-an.

Annan Karayb-ya, li sa lanng ofisyèl-a d'Arouba é di Lézanti néyèrlandé-ya. An Lanmérik di Sid, li sa lanng ofisyèl-a di Sourinanm.

Anfen, an Lafrik, afrikans-a, lanng ki dérivé di néyèrlandé, sa lanng ofisyèl an Lafrik di Sid é lanng roukonnèt an Nanmibi. Pli di 7 milyon di moun ka palé afrikans-a kou lanng matèrnèl. An Lendonnézi, ròtfwè kolonni dé Péy-Ba, roun group limité di moun ka palé li kou lanng matèrnèl (anviron 10 000), oben prensipal (30 000), mé lanng-an pa gen di èstati ofisyèl, é sa larjman an rétrè fas à anglé-a (sirtou annan zonn touristik-ya).

An Lendonnézi, lokitò-ya di néyèrlandé ka métrizé pou roun gran nonm roun di Dé kriyòl néyèrlandé-ya, près éten, pecok ké javindo.

O total annan monn-an, néyèrlandé-a sa palé pa pli di 30 milyon di moun.

Néyèrlandé-a ka trouvé so sours annan djalèk jèrmannik-ya ki palé annan nò-a di Lanlmangn é o Péy-Ba ant le Rhin ké Weser, réjyon ki ka korèsponn o group arkéyolojik nonmen group Rhin-Weser. So lanng-gangan sa vyé-fransik (oben vyé-ba-fransik), lanng-an dé Fran salyen é dé Mérovenjyen, gangan dé djalèk ba-fransik modèrn, mé li ka réparti so kò asou roun zonn di lenplantasyon frison é té konnèt pa laswit-a roun sèrten lenfliyans lengwistik di vyé frison.

Lenskripsyon rinik-a di Bergakker, ki dékouvèrt annan Betuwe é ka atribiyé o Fran salyen ant 425 ké 450, sa pli ansyen fragman-an di vyé fransik ki parvini jouk nou, sa lanng ka révélé so kò tré pròch di vyé néyèrlandé di Mwéyen-Laj, sa lenskripsyon pouvé donk fika konsidéré kou pli ansyen-an an néyèrlandé.

Tré bonnò déja, ba-fransik ka démarké so kò di alman-an é dé ròt djalèk ba-alman, pa so prounonsyasyon ki mwen gitiral di sèrten fonenm ki nou ka routrouvé an annglé, prounonsyasyon néyèrlandé ki ka annonsé déja prémis-ya di prounonsyasyon-an kou anglé-a (ki tré koulan). Toutfwè, i ka élwagnen so kò di alman-an é di annglé-a pa so prounonsyasyon di roun « g » vélèr (nonmen pafwè gitiral), artikilé swé kou jota èspangnòl-a, swé kou « ch » (Ach-Laut) alman, swé òkò adousi an roun sòrt di « h » tré aspiré, sonnò oben pa (ki enpé sanblab à sa ki nou ka trouvé an tchèk oben oukrényen, pa lègzanp).

Kou an alman, « r » sa swé graséyé oben roulé, soulon réjyon-an.

Dé réfòrm di lòrtograf-a té gen lyé o xxe syèk, roun, fondanmantal, an 1946 ké ròt-a, mwen enpòrtan, an 1995.

Jòdla, prensipal modifikasyon-yan sa dé ajou di mo di lorijin annglé o vokabilèr, kou annan donmenn enfòrmatik-a. I gen soupannan dipi lontan roun fòrt konpozan fransé annan vokabilèr-a, partikilyèrman annan néyèrlandé-a (flanman) di Bèljik. Sa ka mennen rounlo ka di sinonnim, roun mo di lorijin fransé bò di roun mo di lorijin jèrmannik : creëren bò di scheppen (kréyé).

Néyèrlandé-a ka itilizé lalfabé laten-an, konplété di tchèk djakritik. Tréma-a sa itilizé pou séparé dé vwéyèl konsékitiv é évité yé prounonsyasyon kou diftonng. Roun dé larèl di lòrtograf pi enpòrtan-yan sa larèl-a di dt.

Lagsan égi-a (pli rarman grav) sa itilizé pou signalé prézans-a di lagsan tonnik-a asou roun mo ki pa ka poté li abitchwèlman pa.

Ansanm-an ij sa pafwè konsidéré kou roun sèl lèt. Ròtfwè, annan sèrten réjyon, li té ékri ké roun y ké oben san tréma (Ÿ/ÿ). An majiskil (pronmyé mo di roun fraz, non pròp, ladjègtif dérivé di roun non pròp) Dé lèt-ya ka ékri yé kò an prensip an kapital : het IJsselmeer, di Hollandse an di Gelderse IJssel (l'Yssel olandé ké Yssel di Gueldre), IJsland(Lislann), di IJszee (Loséyan glasyal: argtik oben antargtik), ijs (laglas), een ijsberg(roun iceberg), mé an koumansman di roun fraz : IJset IJsbergen (dé iceberg), etc.

Granmèr-a di néyèrlandé ka raplé pa byen dé trété sa-a di anlman. Li ka an distengé so kò néyanmwen pa kazi-disparisyon dé ka ké fèb distengsyon ki nou ka fè jòdla ant janr maskilen ké féminen-yan (òkò pli fèb o nò di Rhin ki o sid).




#Article 312: Obézité (143 words)


Obézité-a sa défini kou roun èksè di pwa pou roun èstatir ki bay and rézon di roun ogmantasyon di lamas adipéz. Sa définisyon ka roupozé asou mizour-a di endis-a lamas kòporèl. À partir di sa endikatò, Òrganizasyon mondjal di santé (OMS) défini dé séy di sircharj pondéral, ki ka korèsponn à roun IMC ki konpri ant 25 é 30 kg/m2, d'obézité, ki ka korèsponn à roun IMC ant 30 é 40, é d’obézité morbid lòské IMC-a ka dépasé 40. Sa séy-ya ka roupozé asou dé èstatistik soulon lakèl roun senp sirpwa (sircharj pondéral) pa fika, an li-menm, koz-a di maladi partikliyèr, mè pouvé fika roun faktò d'agravasyon di roun maladi alò ki obézité-a, an plis di so routantisman sosyal ké psikolojik, sa dirèkman asosyé à dé maladi, ki ka rouflété notaman lèksè-a di risk di djabèt di tip 2 é di maladi kardjovaskilèr.




#Article 313: Omèr (202 words)


Omèr (an grek ansyen  Ὅμηρος / Hómêros, « otaj » ou « sala ki oblijé di swiv » ) sa répité pour té oun aèd (powèt) di finisman di  VIIIe syèk av. J.-K. Li té senpman sirnomé « Powèt-a » (ὁ Ποιητής / ho Poiêtếs) pa sé Ansyen. I òkò difisil jodla di établir ké sèrtitid si Omèr té oun endividi istorik ou roun idantité konstrwit, é si li sa byen lotò di dé sélèb épopé ki sa o fondman di litératir oksidantal. Soupannan plizyò vil iyonyenn (Chios, Smyrne, Cymé ou òkò Colophon) tŕ ka dispité orijin di aède é tradisyon té ka endividwalisé an répétan ki Omèr té avèg.

Laplas di Omèr annan litératir grek sa toutafè majò pwis ki li ka rouprézanté li sèl janr épik andan sa péryod : Iliade é Odyssée li sa atribwé dè VIe syèk av. J.-K., ensi ki dé powèm komik, Batrachomyomachia (litéralman « batay dé grounouy é dé rat ») é Margitès, é powèm yan dé Hymnes omérik. Lanng omérik a sa roun lanng déjà arkayik o VIIIe syèk av. J.-K. é davantaj òkò o moman di fiksasyon di teks, o VIe syèk av. J.-K. : li sa asosyé à anplwa di ègzamèt daktilik.




#Article 314: Ontoloji (filozofi) (109 words)


Ontoloji-a annan so sans pli jénéral-a ka entérojé so kò asou signifikasyon-an di mo « fika ». « Kisa ki sa fika-a ? », konsidéré kou késyon inogiral, ki lé di pronmyèr annan tan-an ké annan pronmyèr annan lòd di konésans-a, sa sala dé pronmyé pansò di Lagrès antik-a, tèl Parménide ké Platon. Li ka débòrdé trè larjman strik kad-a di métafizik-a ki, né koté Aristote, ki ka étidjé diférant modalité-ya é propriyété di fika-a (ka pozé déjà pli di problenm answé), ké kisa nou gen tandans à konfonn-li. A pou distengé ontoloji-a antan ki tèl di ousyoloji-a, lakèl sa syans-a di fika-a ki té tandé antan ki lésans.




#Article 315: Optimizasyon (matématik) (110 words)


Òptimizasyon-an sa roun branch dé matématik ki ka sasé à modélizé, à analizé é à rézoud analitikman oben nimérikman problenm-yan ki ka konsisté à minimizé oben maksimizé roun fonksyon asou roun fonksyon asou roun ansanm.

Òptimizasyon-an ka jwé roun rol enpòrtant an sasé opérasyonèl (domenn  à frontchèr ant enformatik-a, matématik-a é ékonomi-a), annan matématik-ya ki apliké (fondamantal pou endistri-a é enjényéri-a), an analiz é an analiz nimérik, an èstatistik pou èstimasyon-an di maximum di vrésanblans di roun distribution, pou sasé-a di èstratéji annan kad-a di téyori-a dé jé, oben òkò an téyori di kontrol é di koumannman-an.

Bokou di sistenm siséptib di fika ékri pa roun modèl matématik sa òptimazé.




#Article 316: Ordinatò (130 words)


Oun òrdinatò sa roun sistenm di trétman di enfòrmasyon-an ki progranmab tèl ki défini pa Turing é ki ka fonksyonnen pa lèktir sékansyèl-a di roun ansanm di enstriksyon, òrganizé an progranm, ki li ka fè ègzékité dé opérasyon lojik é aritmétik. So striktir fizik atchwèl ka fè ki tout opérasyon-yan ka répozé asou lojik binèr-a é asou dé nonm fòrmé à partir di chif binèr. Dè so miz anba tansyon, roun òrdinatò ka ègzékité, roun aprè ròt, dé enstriksyon ki ka fè'l li, manipilé, épi réyékri roun ansanm di doné détèrminé pa roun mémwar mouri d'amòrsaj (Boot ROM, BIOS, UEFI, etc.). Dé tès é dé so kondisyonèl ka pèrmèt di pasé à enstriksyon-an swivant é kidonk d'aji diféraman an fonksyon dé  doné oben dé nésésité di moman oben di anvironnman-an.




#Article 317: Organism (fizyoloji) (119 words)


Oun òrganism (di grèk organon, « enstriman »), oun òrganism vivan, sa, an byoloji é an ékoloji oun sistenm vivan konplèks, òrganizé é sa prodjwi-a di varyasyon siksésivman o kour di évolisyon-an. Li sa konstitchwé di roun oben plizyò sélil vivant (nou ka palé alò, rèspèktivman, di lòrganism inisélilèr oben miltisélilèr). Òrganism vivan-yan sa klasifyé an lèspès ki ka partajé dé karaktéristik jénétik, byolojik ké mòrfolojik komin.

Lòrganism konplèks-ya, miltisélilèr, sa konstitchwé di roun ansanm di sélil vivant diféransyé, ki ka asiré dé fonksyon èspésyalizé é ka opéré di mannyè konsèrté. Sa selil-ya ka dérivé an jénéral di roun projénitris inik é ka partajé menm patrimwann jénétik-a. Yé ka entéraji di fason pou fonksyonnen kou roun ansanm èstab dinamikman.




#Article 318: Organizasyon mondyal di komers (112 words)


Òrganizasyon mondjal di komèrs (OMK ; an anglé : World Trade Organization, WTO, an èspagnòl : Organización Mundial del Comercio, OMC) sa roun òrganizasyon ki ka tchipé so kò dé larèl ki ka réji komèrs ant péyi-ya. Annan mimisouk-a di òrganizasyon-an ka trouvé so kò Akòr-ya di OMK-a, ki négosyé ké signé an avril 1994 atè Marrakech pa majò parti dé pwisans komèrsyal di monn é ratifyé pa yé asanblé parlmantèr. OMK gen pou lòbjèktif prensipal di favorizé ouvèrtir komèrsyal-a. Pou sala, li ka taché di rédjwi òbstak-ya o lib-échanj, di édé gouvèlman-yan à réglé yé diféran komèrsyal é d'asisté èspòrtatò-ya, enpòrtatò-ya ké prodiktò-ya di marchandiz é di sèrvis annan yé aktivité.




#Article 319: Organizasyon mondyal di santé (102 words)


Òrganizasyon mondjal di santé-a  (OMS), sa roun enstitisyon ki èspésyalizé di Òrganizasyon-an dé Nasyon ini (ONI) pou santé piblik-a ki kréyé an 1948. Li ka dépann dirèkman di Konsèy ékonomik ké sosyal dé Nasyon ini ké so syèj ki ka sitchwé so kò atè Jénèv an Swis, asou komin-an di Pregny-Chambésy.

Soulon so konstitisyonè, OMS-a gen pou lòbjèktif di mennen tout pèp di monn o nivo di santé pli élvé posib, santé-a sa défini annan sa menm dokiman kou roun « léta di konplè byen-fika fizik, mantal ké sosyal é pa ka konsisté rounso an oun absans di maladi oben d'enfirmité ».




#Article 320: Orijin di lavi (121 words)


Lorijin di lavi-ya asou Latè ka douméré ensèrtenn. Nou pa savé di ké sèrtitid lò lavi-a sa aparèt asou Latè ni koté é kouman. Pli ansyen mikro-lòrganism fosil sa daté di omwen 3,5 Ga(milyar di lannen). Oun étid pibliyé an 2015 asou dé enklizyon di karbonn konsidéré kou di lorijin òrganik ka asigné yé roun laj di 4,1 milyar di lannen é pli résaman dé présipité idrofij anba-maren trouvé annan dé ròch sédimantèr férijinéz di Sentir di ròch vèrt di Nuvvuagittuq (Québec) té entèrprété kou di posib tras di lavi (òrganism filamanté) i té gen omwen 3,77 milyar di lannen ké pitèt 4,28 milyar di lannen.

I gen kidonk dé zendis di pli an pli nonbré di roun baktéryenn dè Hadéyen.




#Article 321: Pandoul (fizik) (103 words)


An fizik, pandoul (oben pannyòl) sa roun sistenm osiyan ki, ékarté di so pozisyon d'ékilib, ka routounen an dékrivan dé osisyasyon, anba léfè-a di roun fòs, pa lègzanp pwa-a di roun mas. Mo-a pandoul, dû à Huygens, ka vini di laten pendere. Pandoul-a di Foucault sa roun dé pli konnèt.

Pa ayò, mo-a « pandoul » sa souvan itilizé annan sinonim di « pendoul senp », menm si so mouvman pli fika « pandoulèr » (nou ka palé ensi di pandoul konik). Anfen, mo-a « pandoul » ka dézigné à lorijin-an lòrlòj-ya don régilasyon-an té asiré pa osiyasyon-an di roun pandoul, aplé balansyé.




#Article 322: Pannanman (572 words)


Pannanman, an fòrm lonng répiblik di Pannanman (an èspangnòl : Panamá é República de Panamá), sa roun péy di 75 420 km2 ki sitchwé à èstrenmité sid-a di Lanmérik santral, asou lism-an di Pannanman. Li sa limitròf di Kosta Rika é di Lakolonbi, don li té ka fè ròtfwè pati. Péy-a sa péplé di 3 657 024 zabitan an 2015.

Kannal-a di menm non, kannal di Pannanman ròtfwè anmériken, sa jòdla roun sours majò di finansman pou Léta pannanméyen-an. Oun dé èspésifisité di péy asou plan politik-a sa ki li té rounonsé à ganyen roun larmé pwisan o profi di protègsyon di so anvironnman ; a osi péy-a don pli gran propòrsyon-an sa kouvri pa dé park natirèl nasyonnal.

Kristòf Kolon ka touché lakot pannanméyen-yan pannan so katriyenm vwèyèj, o kour dikèl li ka lonjé lakot-ya di Londiras jouk lism-an di Pannanman. 24 févriyé 1503, Kolonb ka fondé roun dé pronmyé létablisman èspangnòl an téritwè kontinantal, Santa María de Belen, ki ka lésé charj-a di sa dannyé pou so frè Bartolomé tandi ki li ka roupati pou Lèspangn ka doumandé di ranfò pou pourswiv kòlonnizasyon-an.  Anvaysò èspangnòl-ya ka antré pa laswit-a an konfli ké Endjen-yan, é à laswit-a di plizyò atak vigtoryé dé Endjen, Santa María de Belen sa abandonnen pa so zabitan-yan ki ka anbarké yé pou Lèspangn.

Pa Lagèr-ya di lendépandans ispanno-anmériken (1810-1825, Lakolonbi, ki entégré annan vis-rwèyèlté di Pérou (1542-1824), épi rataché à sa di Nouvèl-Grénad, ka séparé so kò di Lèspangn. Réjyon-an ka fè pati di Gran Kolonbi an 1821-1831.

Léta souvren di Pannanman (1855-1886) ka roudivini Départman di Pannanman (1886-1903), ki ka mété finisman à Lagèr dé Mi Jour(1899-1902).

Alò ki Lakolonbi sa plonjé annan lagèr sivil-a, dé endépandantis ki soutni pa Létazini-ya ka déklaré lendépandans di Pannanman di Lakolonbi 3 novanm 1903. Navir-ya di lagèr anmériken ka ankré à l’abord dé lakot ka entèrdi tout lentèrvansyon di larmé kolonbyen-an. 18 novanm 1903, atè New York, sa siyen Trété Hay-Bunau-Varilla, ki ka fè di Pannanman roun protègtora.

Pannanman sa roun péy di Lanmérik santral, ki antouré pa lanmè-a dé Karayb, loséyan Pasifik, Lakolonbi ké Costa Rica.

Pannanman sa travèrsé pa kannal-a di Pannanman. Sa péy ganyen roun sipèrfisi di anviron 75 420 km2, sa ki konparab à enpé mwen di dizyenm di sipèrfisi-a di Chili. Pannanman, pa so sitchwasyon annan lism-an ka lyannen Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid, ka tchipé roun sitchwasyon èstratéjik. 

Roun kannal entèroséyannik ki lonng di 79,6 km ki ka travèrsé péy-a, di Nò o Sid, ka pèrmèt di alé pa bato di loséyan Atlantik-a vya lanmè dé Karayb à loséyan Pasifik-a ké envèrsman, san kontòrnen Lanmérik di Sid pa Latè Difé o sid di Chili. Li ka ofri roun gen di tan konsidérab pou transpòrtò maritim-yan, trajé-a ki ka douré di lwit à dis lò.

Frontchè térès-ya sa di roun londjò total di 555 km

Pannanman sa benyen pa loséyan Atlantik-a o Nò é loséyan Pasifik-a o Sid. Londjò-a dé lakot-a di Pannanman sa di 2 490 km.

Èspangnòl-a sa linik lanng ofisyèl di péy, legs di kòlonnizasyon èspangnòl-a, mé roun pati enpòrtan di popilasyon-an ka métrizé égalman annglé-a, difèt dé lyannaj tré étrwè, an politik kou ékonnonmik, ki antrétni ké Létazini-ya. Èspangnòl-a konvèrti endijenn-yan ké katib afriken ké yé désandan o katolisism, jòdla òkò tré prézan. Soupannan de rès di rélijyon endijenn ké afriken toujou ka ègzisté. Pannanman ka konté ounlo dans di lorijin afriken.

Pannanman gen pou kòd :




#Article 323: Pantéyism (136 words)


Pantéyism-an sa roun dòktrin filozofik soulon lakèl Bondjé sa tout bagaj. Li ka distengé so kò di monotéyism si nou ka konsidéré ki Bondjé pa sa roun fika pèrsonèl distenk di monn, mè ki li sa entégralité-a di monn ; sa konsèpsyon sa aplé imanans-a   pa opozisyon o prensip di transandans di Bondjé kréyatò monotéyis.

Sa mo ka vini di grèk ansyen pan (πὰν) : « tout » ké theos (θεός) (« Bondjé »). Li ka aparèt pou pronmyé fwè-a an 1720 annan Pantheisticon-an di John Toland, oben pli bònò koté Joseph Raphson, an 1697 lò i ka opozé pantéyis o até é o matéryalis é ka défini yé kou dé pansò ki ka afirmé ki i ka ègzisté oun sèl sibstans ki sa matéryèl é entélijant é ki kréyé tout bagaj di so pròp sibstans.




#Article 324: Papaychton (354 words)


Papaychton sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. Vilaj-a sa sitchwé asou bò-ya di flòv Maronni-a, ki sa dayò sèl vwè di lagsé atè Papaychton.

Kapital di zétni Bonni-a, a la ki ka rézidé« Gran Man », chèf rélijyé é koutimyé dé Bonni.

Koumin-an di Papaychton ka sitchwé so kò atè Lagwiyann, an Lanmérik di Sid. Li sa enstalé asou bò-ya di flòv Maronni-a ki ka délimité frontchè ké Sourinanm-an.

I pa vré di di ki Papaychton fika agsésib rounso an piròg pis ki roun pis di 31 kilonmèt ka rélyé li ké koumin-an di Maripasoula. Sa pis ka pourswiv so kò jouk zanmo-ya di Loka.

Koumin limitròf-ya di Papaychton sa Gran-Santi o nò, Sayil à lès é Maripasoula o sid.

Mon Kotika, ka élvé laltitid magsimal-a di koumin-an à 722 mèt.

Klima sa di tip ékwatoryal. Tanpératir-a  pa ka bokou varyé é ka rété pròch di 30°C. Lapli-ya sa abondant.

Bour-a ka aplé so kò Papaychton-Pompidouville an lònò-a di prézidan Pompidou ki té rousouvwè Gran Man ké limè Tolinga atè Lélizé an 1971.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2004.

Klòb di foutbòl di AS Kawina té angajé pa so antrénò pou Lakoup di Lafrans. Pannan tour préliminèr-ya di Lakoup di Lafrans 2014-2015, lékip di Papaychton k'alé jouk an final dé éliminatwè di Lagwiyann. Li sa malérézman briga 4 bit à 1 pa fòrmasyon-an di US Matoury. An rézon di so anklavman, sa lékip pa ka jwé annan pyès chanpyonna.




#Article 325: Paragwé (596 words)


Paragwé an fòrm lonng Répiblik di Paragwé (an gwaranni Paraguái, an èspangnòl República del Paraguay) sa roun péy di Lanmérik di Sid san lagsé ké lanmè. So téritwè ka konté 2 réjyon diféran ki séparé pa larivyè Paragwé : pati oryantal-a, ki sa pli péplé-a, ké ògsidantal-a, ki ka entégré Chaco Boreal oben Gran Chaco (Chaco sa roun réjyon natirèl ki ka étann so kò di Labolivi santral-a à Larjantin sèptantriyonnal-a enkli). Antouré pa Brézil, Labolivi épi Larjantin, Paragwé ka tchipé so kò roun sipèrfisi di 406 752 km2, so popilasyon sa di 6 862 812 an jwiyé 2016, san konté roun djaspora di santenn di milyé Paragwéyen, notanman an Larjantin, koté li sa souvan ka fè souch. So kapital sa Asunción.

Sirfas total ofisyèl-a di Paragwé sa 406 752 km2, ki konstitchwé, an chif arondi, di roun lè térès di 397 300 km2 é di roun lèspas akwatik di 9 450 km2. Paragwé sa roun péy di Lanmérik laten.

Pwen kilminan-an sa Cerro San Rafael, di 850 mèt di laltitid. Pwen-an ki pli ba ka sitchwé so kò o pwen di konfliyans ant Paragwé ké Paraná, 2 pli gran kour dilo, à 40 m di laltitid anviron. Sirfas-a irigé di Paragwé sa èstimen à 670 km2 (data di 1993). Flòv Paragwé ka divizé so kò an 2 pati, Paragwé oryantal ké Paragwé ògsidantal.

Listwè kòlonnyal-a di Paragwé tré konpliké an konparézon di sa-a di ròt pati di Lanpir èspangnòl-a dé « Lenn ». Asunción té dabò fika roun pòs vansé pou Buenos Aires, épi sa plas fòrt té détrwi pa dé Endjen. Dabò pwen di dépa di lèspédisyon à sasé-a dilo dé Enka, ki ka konstaté ki ròt èspangnòl té atenn sa lòbjègtif, li divini sant administratif ké baz-a di konkèt di roun gran pati di basen di Rio de la Plata. Li konstitchwé jouk koumansman di  xvie syèk « provens Jéyan dé Lenn » pa défo, mé té rapidman démanbré.

Roun « cuartelazo », lokipasyon di kartché jénéral militèr atè Asunción annan lannwit di 14 o 15 mé 1811 pa tchèk dizenn di wonm, rétni kou dat ofisyèl di proklanmasyon-an di lendépandans. An réyalité, proklanmasyon-an di 1811 ka aléjans pou Lèspangn rwèyèl. A ki 1e ògtòb 1813 ki lendépandans san pyès référans di aléjans èstéryò ké fika proklanmen ma Kongré-a ki té konvoké pou 30 sèptanm. Ensi, 16 mè 1811, oun triumvirat, ki té ka konprann fitir dògtò Francia, é ki té konstitchwé à laswit-a di lokipasyon-an di kartché jénéral, ki té pran pozisyon à à léga di Junte-a ki établi so kò atè Buenos Aires, « ki ka toujou roukonnèt malòré souvren anba lospis-ya dikèl nou ké viv (Ferdinand VII), nou ki ka ini é ki ka konfédéré ké lavil-a di Buenos Aires li-menm », etc. 

Atè Paragwé, i ka ègzisté 2 lanng ofisyèl : gwaranni ké èspangnòl (kastiyan). Paragwé sa roun dé rar péy di Lanmérik laten-an koté lanng endijenn sa roukonnèt dipi lontan : li sa lanng nasyonnal dipi 1967, é lanng ko-ofisyèl dipi 1992. Anfen, dipi 1994, roun plan nasyonnal di lédikasyon  ka vizé à ansenyen 2 lanng à tout Paragwéyen-yan.

Kiltir-a di péy sa rélativman métisé, pèp orijinèr-ya sa fyèrté di péy.

Popilasyon paragwéyen-an sa milti-étnik ké dé Anmérendjen, dé Métis, dé Éropéyen é dé Azyatik. Lanng prensipal-a sa èspangnòl-a, byen ki gwaranni sa osi lanng ofisyèl-a. An rézon di kiltir diféran, Paragwé-a ka jwi di roun gran divèrsité annan dé donmenn kou lar, tchwizin, litératir ké lanmizik.

Misyon jézwit-ya di Santisima Trinidad de Parana é Jesus de Tavarangue, sa sèl lyé ki klasé o patrimwenn mondjal-a di Unesco-a.




#Article 326: Pari (1604 words)


Pari sa kapital-a di Lafrans. Li sa sitchwé annan tchò di roun vas basen sédimantè o sòl fèrtil é o klima tanpéré, basen parizyen-an, asou roun bouk di Lasenn, ant konfliyan-yan di sala-a ké Marn é Oise. So zabitan sa aplé Parizyen-yan. Pari sa égalman chèf-lyé di réjyon Zilé-di-Lafrans ké linik koumin fransé-a ki sa an menm tan oun départman. Koumin santral di métropòl-a di Gran Pari, kréyé an 2016, li sa divizé an arondisman, kou lavil-ya di Lyon é di Marséy, o nonm di ven. Léta-a ka dispozé di prérogativ ki ègzèrsé pa lapolis di Pari.

Lavil-a ki sa pi péplé-a di Lafrans, li sa katriyenm parmi lè irben éropéyen-yan dèyè Mòskou, Istanbul ké Lonn é 29e pli péplé di monn. Pari ka konté 2,21 milyon di zabitan o 1é janvyé 2015. Laglomérasyon parizyen-an larjman dévlopé so kò o kour di xxe siècle, ka rasanblé 10,71 millions d'habitants o 1é janvyé 2015, ké so lè irben (laglomérasyon-an ké kouronn périirben-an) té ka konté 12,53 milyon di zabitan.

Senbòl di kiltir fransé-a, i ka abrité patché monnouman, lavil-a, ki sirnonmen Lavil Limyè-a, ka atiré  an 2017 bò'd 34 milyon di vizitò sa ki ka fè di li roun dé kapital ki pli vizité-ya o monn. Pari ka tchipé égalman roun lapals ki prépondéran annan monn-an di lanmòd-a, di ligs é di rot gastronnonmi-a. Kapital fransé-a sa jimélé rounso ké rounòt lavil, Ronm, sa ki valab annan ròt sans-a, ké sa slogan : « Sèl Pari sa dign di Ronm, sèl Ronm sa dign di Pari ». Pari ké fika, parayò, an 2024 dézyenm lavil-a ké Lonn ki akéyi trwè fwè Jé olenpik-ya apré sa-ya di 1900 ké sa-ya di 1924.

O milyé di Basen parizyen-an, Dé zilé asou Lasenn-an ka konstitchwé tchò istorik-a di Pari : zilé Saint-Louis, ki pli à lès-a ké zilé di Sité-a, ki pli à lwès-a. Lavil-a ka étann so kò di tout koté di flòv, asou roun sipèrfisi anviron Dé fwè sipéryò o nò, asou lariv drèt-a, à sa-a di sid, asou lariv goch-a.

Sipèrfisi-a di lavil-a di Pari sa di 105,40 km2 (113e ran dé koumin di Lafrans métropoliten). So périmèt an lonjan boulva périférik-a sa di 35 km, so londjò lès-lwès di 18 km, é sa-a nò-sid di 9,5 km.

So linité irben ka étann so kò asou 2 845 km2 é ka rasanblé 10 659 489 zabitan an 2014, ki réparti annan 412 koumin di Zilé-di-Lafrans. 

Pwen zéro-a dé larout di Lafrans sa matéryalizé pa roun dal ki sitchwé divan Notre-Dame di Pari.

Lasenn-an ka travèrsé lavil an fòrman roun lark di sèrk, ki ka rantré pa sid-lès pou an soti o sid-lwès. Pli di trant pon ka pèrmèt di franchi flòv-a.

Lavil-a sa égalman travèrsé pa Labyèv, jòdla antchèrman soutéren, ki ka rivé di sid, é pa kannal Saint-Martin(4,5 kilomèt), inogiré an 1825. U ka konstitchwé parti tèrminal-a di kannal di l'Ourcq(108 kilomèt) é di kannal Saint-Denis(6,6 kilomèt), louvri an 1821, ki ka pèrmèt di roujwenn Lasenn-an an aval an évitan travèrsé-a di lavil-a. Li ka alimanté basen-an di Villette, ka pasé an soutéren anba boulva Jules-Ferry ké Richard-Lenoir épi laplas-a di Bastille, ka travèrsé dégra-a di l'Arsenal é ka roujwenn Lasenn-an an anmon di zilé Saint-Louis.

Ròt kour dilo ka travèrsé oben té ka travèrsé Pari, don rwiso di Bak, Labyèv-a, ru des Orgueilleux, kanna di l'Ourcq, la darse di fon di Rouvray, rwiso di Gravelle, rwiso di Montreuil— égalman aplé di la Pissotte —, rwiso di Saint-Germain, kannal Saint-Martin.

Lavil-a té marké pa rounlo linondasyon, don pli enpòrtan-yan anvan xxe syèk sa sa-ya di 583, 842, 1206, 1280, 1325, 1407, 1499, 1616, 1658, 1663, 1719, 1733, 1740, 1764, 1799, 1802, 1836, 1844 ké 1876. Pou péryòd résan-yan, pli enpòrtan-yan sa sa-ya di 1910, 1924, 1955, 1982 ké 2016.

Basen parizyen-an, ki konstitchwé i té gen 41 milyon di lannen, ka fòrmen roun gran ansanm di kouch sédimantè sigsésiv. A roun basen maren épikontinantal ki ka roupozé asou dé masif ki ka daté di paléyozoyk, Vosges, Masif santral-a ké Masif armoriken-an. Ké fòrmasyon-an dé Zalp, basen-an ka roufronmen so kò mé ka rété ouvè bò'd Lanmanch-a ké loséyan Atlantik-a, préfigiran fitir basen flivyal-ya di Lalwè-a é di Lasenn-an. An finisman-an di l'Oligocène, Basen parizyen-an ka divini kontinantal.

Non-an di sité-a sa atèsté pou pronmyé fwè-a pa Jules César, o milyé di ie syèk anv. J.-K., annan Lagèr dé Gol, anba fòrm Lutecia oben Lutetia (soulon mannouskri-ya). Nou ka trouvé answit Lutetia apud Parisios o ive siècle (Parisios ki sa à lakizatif pliryèl-a) ; épi Parisios [usque] an 400 - 410, é anfen Pari, atèsté dipi 887.

Mo Pari-a sa isou di non di pèp golwè dé Parisi (o datif lokatif pliryèl : Parisiis), don Pari té kapital-a à lépòk galo-romen.

Parisi-ya té bay yé non à Pari, ensi ki o péy di Parisis (atchwèlman « péy di Lafrans »), ki ka sibzisté annan Villeparisis, Cormeilles-en-Parisis, Fontenay-en-Parisis. Nou té ka trouvé égalman dé golwè an Langlétè, annan atchwèl Yorkshire di Lès-a.

Roun labita pèrmannan sa atèsté annan limit-ya di atchwèl Pari à partir di péryòd chaséyen (ant 4 000 ké 3 800 anvan nou lè) o vilaj di Bercy ; rès-ya di trwè piròg néyolitik jòdla vizib o mizé Carnavalet té ensi routrouvé asou lariv goch-a di roun ansyen bra di Lasenn-an annan 12e arondisman, koté prézans-a di moun toujou kontinwé douran Néyolitik-a.

An 508, apré ki li té konki majò parti-a di Lagol-a, Klovis ka fè di Pari so kapital. Li ka établit so rézidans prensipal (Palé dé Thermes), é ka fè konstrwi plizyò lédifis rélijyé, don bazilik dé Saints-Apôtres, koté li sa antéré ; ròl-a di sité-a divèt soupannan fika rélativizé, annan mizou-a koté i pa ka ègzisté alò di ladministrasyon rwayal. Toupannan vie ké viie syèk, Pari ka gardé roun enpòrtans partikilyé, menm si divizyon-yan di rwéyonm di Klovis ant so léritché-ya ka limité so réyonnman. Childebert Ie ka fè ensi konstrwi pli gran katédral-a di Lagol-a (katédral Saint-Étienne), tandi ki  Childéric II ka fè rénové larenn galo-ronmen-yan. Douran sa péryòd, rouvitalizé pa fondasyon monnastik-ya ké so fongsyon di kapital, lavil-a ka koumansé probabman à étann so kò asou lariv drèt-a, alò ki lariv goch-a sa réyotchipé.

Révolisyon fransé-a ka koumansé atè Versailles pa konvokasyon-an dé Léta jénéral épi Sèrman-an di Jé di ponm. Mé Parizyen-yan, ki atenn pa kriz ékonnonmik-a (pri dipen), sansibilizé o problenm politik pa filozofi dé Limyè é gen roun rankò kont pouvwè rwayal-a ki anbondonnen lavil-a dipi pli di roun syèk, ka bay li roun nouvèl loryantasyon. 

Pannan Bèl Lépòk, lègspansyon ékonnonmik di Pari sa enpòrtan ; an 1913 lavil-a ka posédé san mil antrépriz ki ka anplwayé roun milyon di ouvriyé. Ant 1900 ké 1913, 175 sinéma sa kréyé atè Pari, rounlo gran magazen ka wè jou-a é ka kontribiyé o réyonnman di lavil limyè-a. Lyé di tout èspékilasyon, Pari ka divini osi dézyenm laplas finansyé entèrnasyonnal-a près à égalité ké Lonn.

An 1956, Pari ka lyannen so kò ké Ronm pa roun jimélaj privilégié, senbòl fò annan roun dinanmik jéyografik pli larj di rékonsilyasyon é di koopérasyon apré Ségon Lagèr mondjal-a.

Dipi 2015, Lafrans ka sibi roun vag di atanta téroris islanmis san présédan. Lavil-a di Pari sa égalman touché an janvyé 2015 ké tiri-a kont Charlie Hebdo ké priz-a di lotaj di l'Hyper Casher ki fè 17 vigtim. À laswit-a di sa trajik lévennman, oun manifèstasyon répibliken istorik ka déroulé so kò 11 janvyé 2015 ki ka réyini pli di trwè milyon di moun é bò'd 50 chèf di Léta, pou défann libèrté-a di lèsprésyon é ka randé lonmaj o vigtim di térorism.

Pari ka konté pli di 1 800 imòb ki klasé oben enskri à lenvantè dé monnouman istorik, don bò di san lyé di kilt. Monnouman-yan ki pli sélèb-ya di Pari ka daté di lépòk varyé. Yé ka trouvé yé kò souvan annan sant-a é asou lariv-ya di Lasenn-an. Kè-ya di Lasenn di Pon di Sully o Pon di Bir-Hakeim ka konstitchwé roun dé pli bèl péyzaj flivyal irben-yan é sa dayò klasé à lenvantè-a di patrimwann mondjal di UNESCO-a. Nou ka trouvé notanman, di lès an lwès : Notre-Dame, Louv-a, les Invalides, pon Alexandre-III, Gran Palè, mizé di kè Branly, Tour Eiffel-a ké Trokadéro. Plis à lès, di enpòrtan lédifis kontanporen té fika konstrwi (ministèr dé Finans, sit François Mitterrand di bibliyotèk nasyonnal-a di Lafrans, etc.).

Pari sa roun sant kiltirèl di pronmyé plan. Dèstinasyon touristik ki vizité chak lannen pa tchèk vennsis milyon di touris étranjé, Pari intra-muros ka dispozé notanman di 143 mizé pèrmannan é di kat-ven lyé di lèspozisyon tanporèr, swé 223 o total, tèl Louv-a oben Gran Palè-a, ké dé sit ésèpsyonnèl, kou Chan-Lélizé oben tour Eiffel-a. Kapital mondjal-a dé salon ké konférans (5 % di agtivité mondjal de kongré asou bò'd 600 000 mèt karé), di lanmòd-a, di ligs, di gastronnonmi-a é di lanmou ronmantik, Pari ka propozé égalman roun chwè enpòrtan an matchè di èspègtak, téyat oben lopéra notanman, é ka prézanté pou roun piblik partikilyèrman sinéfil roun chwè san égal di flim an provnans di monn antché.

Kafé-ya sa rapidman divini roun parti entégran di kiltir fransé-a di pa yé laspè, an partikilyé à partir di louvriti-a di kafé di Réjans-a o Palè-Rwayal an 1681 épi, lwit lannen plita, di kafé Procope asou lariv goch-a. Kafé-ya annan jarden-yan di Palè-Rwayal sa divini partikilyèrman popilèr o kour di xviiie syèk é pouvé fika konsidéré kou pronmyé « téras di kafé » atè Pari. Sala-ya pa té konnèt di lègspansyon jouk sa ki trotwè-ya ké boulva-ya koumansé aparèt o milyé di xixe syèk. À Révolisyon-an, tchwizinyé-ya dé prens é dé nòb ka kréyé konsèp-a di rèstoran.




#Article 327: Partaj di Afrik (103 words)


Pataj di Afrik ka dézigné processus di konpétisyon téritoryal ant pwisans éropéyenn-yan an Afrik, parti di mouvman jénéral di kolonizasyon di finisman-an di xixe syèk (prensipalman ant 1880 é Pronmyé Lagèr mondjal). Dé prensipal péyi éropéyenn-yan ki konsèrné té Lafrans ké Rwayom-Ini. Almagn, Itali, Portigal, Bèljik ké Èspagn té osi partisipé, mè di fason mwen enpòrtant é souvan pli tardiv.

A douran sa tchèk lannen-yan ki té fòrmalizé annan yé grann lign di nonbré téritwar afriken atchwèl. Sa divizyon té souvan senbolizé pa Konférans di Berlin (1884-1885), menm si sa konférans pa téfè ki fiksé dé règ é pa té prosédé o pataj.




#Article 328: Pastòrizasyon (123 words)


Pastòrizasyon oben débaktérizasyon tèrmokontrolé sa roun prosédé di konsèrvasyon dé aliman pa lakèl  sa-ya sa chofé à roun tanpératir di 66 à 88 °C, pannan roun douré défini, épi roufrédi rapidman. Pastòrizasyon-an ka tiré so non dé travay di Louis Pasteur asou èstabilizasyon dé ven o xixe syèk.

Nicolas Appert ka mété o pwen é ka pibliyé an 1831 annan so ouvraj Le livre de tous les ménages roun prosédé di konsèrvasyon dé aliman pa chofaj, notaman dilèt é di labyè. I pa té savé èspliké syantifikman éfikasité-a di sa prosédé ki nou ka aplé appertizasyon-an.

Alfred de Vergnette de Lamotte ka fè di nonbréz èspéryans asou ven-an é ka pibliyé an 1850 oun mémwè ki ka trété notaman di chofaj di ven.




#Article 329: Pati politik (101 words)


Oun pati politik sa roun lòrgannizasyon politik ki ka sasé à enfliyansé roun politik gouvèlmantal, an nonman so pròp kandida é an tantan di òbténi dé manda politik.

Pli jénéralman, nosyon-an di parti politik ka posédé dé définisyon. Pronmyé-a, di lòrd idéyolojik, sa prèsk sinonim di faksyon : ki sa, pou roupran tèrm-ya di Benjamin Constant, di roun « réynyon di wonm ki ka profésé lamenm dòktrin politik ».

Ségon-an, di lòrd enstitisyonèl, ka tchenbé li pou éléman ésansyèl di jé démokratik : « li ka konsisté à sézi parti politik antan ki fòrm politik, èstriktir di lòrgannizasyon di démokrasi-a ».




#Article 330: Paul de Tarse (106 words)


Paul de Tarse oben sen Paul, ka poté osi non jwif-a di Saul ki ka prounonsé so kò « Shaoul » ([ʃaul]) (né probabman atè Tarse an Cilicie o koumansman di ier syèk é mouri bò'd 67 - 68 atè Rome), sa roun apot Jézi-Kris, tout an fézan pa parti dé « Douz ». Li sa  sitwayen romen di nésans é jwif farizyen. Nouvèl Testaman-an ka prézanté li kou roun pèrsékitò dé disip di Jézi jouk so kontré mitik ké Kris-a, bò'd 32-36, mè réyalité di so pèrsékisyon ka fè déba annan istoriografi modèrn-an, tou kou anplwa-a di tèrm di « konvèrsyon » à so propo.




#Article 331: Penn di lanmo (110 words)


Penn di lanmò, oben penn kapital, sa roun penn prévi pa lalwa-a ki ka konsisté à ègzékité oun moun ki té roukonèt koupab di roun fot kalifyé di « krim kapital ». Santans-a sa prounonsé pa enstitisyon joudisyè à isou-a di roun prosè. An absans-a di roun prosè, oben annan ka-ya koté sala pa réyalizé pa roun enstitisyon ki roukonèt, nou ka palé di ègzékisyon somèr, di zak di vanjans oben di joustis privé. Penn di lanmò-a sa divèrtisman konsidéré soulon lépòk-ya ké réjyon jéyografik-ya.

Li sa prévi annan tèks-ya di lalwa di 93 péyi, mè sèl 23 dé 192 péyi di glòb té prosédé à dé ègzékisyon an 2014.




#Article 332: Pi (153 words)


Pi, aplé pafwè konstant d’Archimèd, sa roun nonm rouprézanté pa lèt grèk miniskil di menm non : π. A rapò konstant di sirkonférans-a di roun sèrk à so djamèt annan roun plan éklidjen. Nou pouvé égalman défini li kou rapò di lè di roun disk o karé di so réyon.

So valò aprochée pa défo à mwen di 0,5×10–15 prè sa 3,141 592 653 589 793 an ékritir désimal.

Di nonbréz fòrmil, di fizik, d'enjényéri é byen sir di matématik, ki ja enpliké π, ki sa roun dé konstant ki pli enpòrtant dé matématik

Nonm-an π sa irrasyonèl, a-pou-di ki roun pa pouvé èsprimé li kou roun rapò di Dé nonm antché ; sa ka antréné ki so ékritir désimal sa ni fini, ni péryodik. A menm roun nonm ki transandan, sa ki ka signifyé ki i pa ka ègzisté di polinom ki pa nil à koéfisyan antché don π sa roun rakaba.




#Article 333: Piblisité (101 words)


Piblisité-a sa roun fòrm di kominikasyon di mas, don lòbjèktif-a sa di fiksé atansyon-an di roun sib vizé (konsomatò, itilizatò, izajé, élèktò, etc.) afen di ensité li à adopté roun konpòrtman ki swété : acha di roun prodjwi, élèksyon di roun pèrsonalité politik, ensitasyon à ékonomi-a d'énèrji, etc..

Évoké, pa lègzanp, non-an di roun antrépriz, di roun magazen, oben òkò di roun mark, ki pa ka enpliké otomatikman roun ak piblisitèr. Mè sa ka divini li à partir di moman koté lòbjèktif ki volontèrman sasé sa d'atiré atansyon-an asou lòbjè-a ki évoké é/oben di sigjéré d'alé à tèl oben tèl andrwa.




#Article 334: Plan (matématik) (138 words)


An matématik, roun plan sa roun lòbjè à Dé dimansyon. Entchwitivman, li pouvé fika vizwalizé kou roun féy d'épésò nil ki ka étann so kò à enfini-a. Ésansyèl-a di travay fondamantal an jéyométri é an trigonométri ka éfèktchwé so kò an Dé dimansyon kidonk annan roun plan.

An jéyométri klasik, définisyon-an di roun plan sa aksyomatik é ka vizé à idéyalizé rouprézantasyon fizik di sirfas plann (tab, tablo, féy...). Nou ka trouvé roun définisyon aksyomatik di plan koté Éklid, bò'd 300 lan anvan Jézi-Kris, ki ka défini roun sirfas kou « sa ki gen longò é larjò rounso » é présiz alò annan so définisyon 7:

À finisman-an di xixe syèk, aprè dékouvèrt-a dé jéyométri ki pa éklidjenn, roun mouvman ka désiné so kò pou aksyomatizé òkò davantaj jéyométri-a an sasé à vidé li di so kontni ontolojik. 




#Article 335: Planèt (106 words)


Oun planèt sa roun kò sélès ki ka òrbité otour di Solèy oben di rounòt zétwèl, ki ka posédé oun lamas sifizant pou ki so gravité ka mentni li an lékilib idrostatik, ki-lé-di anba roun fòrm ki près èsférik, é ki éliminé tout kò 'rival' ki ka déplasé so kò asou so òrbit oben asou roun òrbit pròch. Pa ègstansyon nou ka kalifyé pafwè osi di planèt lòbjè lib-ya di lamas planétèr.

Ptolémé té roun dé pronmyé ki éséyé di konprann fòrmasyon-an ké fonksyonnman-an dé planèt. Sala té vini à konklizyon-an ki tout té an òrbit otour di Latè-a soulon roun mouvman ka déféré é épisiklik.




#Article 336: Plato dé Gwiyann (252 words)


Boukliyé gwiyannen oben plato dé Gwiyann ka konstitchwé oun réjyon di  Lanmérik di Sid, ki sitchwé asou lakot nò-lès-a. A roun fòrmasyon jéyolojik ki fòrmen o Prékanbyen, di laj ki konprann ant 2,5 ké 1,9 bilyon di lannen. Li ka rouprézanté roun dé pli ansyen masif ki toujou vizib asou plannèt-a, konpozé di bidim plato di laltitid ki aplé tépouys. Dé kaskad enprésyonnan, kou Kaieteur Falls, Kuquenan Falls ké Salto Angel, ka jité yé kò di sa plato-ya.

Plato dé Gwiyann ka étann so kò asou sis péy ; di lwès an lès :

Mon Roraima (ki sitchwé à lentèrsègsyon-an dé frontchè di Gwiyannan, di Vénézwéla é di Brézil) té lontan konsidéré kou pwen kilminan-an di plato, ké 2 810 mèt di laltitid, mé a anfèt Pico da Neblina (2 995 m), ki sitchwé asou frontchè-a ant Brézil ké Vénézwéla.

Réjyon-an sa roukouvri pa pli gran danbwa vyèrj tropikal imid-a ki pa òkò vigtim di déforèstasyon-an. Danbwa gwiyannen-an sa pa so natir similè à sa-a di Lanmanzonni, don li sa roun prolonjman.

Li ka konpòrté plizyò park ké zonn ki protéjé : o Vénézwéla park nasyonnal-ya di Canaima, Parima Tapirapecó ké Serranía La Neblina ; o sant di Gwiyannan danbwa Iwokrama ké park nasyonnal di Kaieteur é o Sid di péy  zonn-yan ki protéjé di Kanuku é di Kanashen ; o Sourinanm park Brownsberg ké rézèrv natirèl di Sourinanm santral ; o Brézil park nasyonnal di mon Roraima é dé montangn Tumucumaque, sa dannyé fika annan kontinwité-a di park anmanzonnyen di Lagwiyann.




#Article 337: Pnémoni égi (101 words)


Oun pnémoni égi sa roun enfèksyon égi dé vwa aéryenn enféryò ki karaktérizé pa roun atent enflamatwè, é menm pirilant, di paranchim poulmonè(bronchyòl, alvéyòl poulmonè ké entèrstitium poulmonè). Nou ka palé di bonchopnémoni lòské atent enflamatwè-a ka étann so kò an plis o bronch. Nou ka distengé klasikman pnémoni franch lobèr aiguë, défini pa roun tablo rèspitwè fébril brital karaktérizé, é pnémoni atipik, défini par roun tablo pli fris.

Pnémoni égi-a pouvé atenn dé moun di tout laj, mè pli gran risk ka konsèrné jenn timoun-yan, moun ajé-ya, ké pasyan imminodéfisyan-yan. Pou trété pnémoni-ya, nou ka itilizé souvan dé ajan antimikrobyen.




#Article 338: Polinézi fransé (525 words)


Polinézi fransé sa roun kolègtivité di lout-lanmè (KLL) di Répiblik fransé-a (kòd 987) ki konpozé di senk larchipèl ki ka rougroupé 118 zilé don 76 abité : larchipèl di Sosyété-a ké zilé-ya di Van ké zilé Anba-Van-an, larchipèl dé Tuamotu, larchipèl dé Ganbyé, larchipèl dé Lostral é zilé Makiz-ya. Li sa sitchwé annan sid-a di loséyan Pasifik, à anviron 6 000 kilonmèt à lès di Lostrali. Li ka enkli osi vas lèspas maritim-yan ki adjasan. Polinézi fransé-a sa roun téritwè ki pa otonnonm ki ka roulévé di artik 73 di Chart dé Nasyonzini.

À pati di 1521, dat di dékouvèrt fòrtchwit-a di Puka Puka, san dout roun dé 2 zilé Enfòrtinen, pa Magellan, Éropéyen-yan ka èsploré progrésivman Polinézi oryantal o xviie ké xviiie syèk.

Tayti sa dékouvri ki an 1767 pa Britannik Samuel Wallis, ki swivi an 1768 pa Bougainville é pa Cook an 1769.

Finisman-an di xviiie syèk sa marké pa pronmosyon-an di roun chèf di Tayti, ki, alyé ké Annglé-ya, ka fondé lignen-an dé Ponmar, é pa lenplantasyon-an atè Moorea di misyonnèr britannik di London Missionary Society ki ka débarké  5 mars 1797.

Dé zabitan dé EFO ka partisipé o konba di Pronmyé Lagèr mondjal-a ké batayon di Pasifik ; parmi yé fitir chèf-a di mouvman antikòlonnyalis, Pouvanaa Oopa. Mé a pou antann finisman-an di Ségon Lagèr mondjal-a pou ki roun lévolisyon sansib pwé koumansé.

An 1940, EFO ka ralyé Lafrans lib ké roun nouvèl batayon di Pasifik sa fòrmen. An 1942, larmé anmériken ka enstalé roun baz militèr asou zilé-a di Bora-Bora annan kad-a di lopérasyon Bobcat. Ki ka akéyi jouk 6 000 soda, sa baz ka métamòrfozé larchipèl-a. 

An 1946, konstitisyon-an di IVe Répiblik ka établi Linyon fransé-a : EFO ka pasé di èstati di kòlonni à sa-a di téritwè di lout-lanmè é drwè-a di vòt sa akòrdé o zabitan. Mouvman antikòlonnyalis-a ka èstrigtiré so kò annan lannen-yan 1945-1949 : an 1949, Pouvanaa Oopa sa éli dépité é ka fondé RDPT, pati otonnonmis, ki ka donminen lavi politik-a annan lannen-yan 1950, ki malgré fòrmasyon-an di Linyon taysyen-an di Rudy Bambridge, pati ki maré o mentchen di souvrennté fransé-a.

Sa téritwè ka konprann anviron lanmotché-a dé dilo maren fransé-ya (5 milyon di km2) ké plizyò group di zilé ké di latòl don pi enpòrtan é pli péplé-a sa Tayti.

Rapòrté à Léròp, Polinézi fransé-a ka roulévé so immansité. An plasan zilé-a di Tayti o nivèl di Pari, Hatutu (zilé-a ki pli sèptantriyonnal di Polinézi fransé-a annan larchipèl-a dé zilé Markiz) j'ai sitchwé so kò atè Ålberga an Swèd. Mangareva (zilé-a ki pi oryantal di Polinézi fransé annan larchipèl dé Zilé Gambier) ka sitchwé so kò atè Prekopčelica an Sèrbi. Rapa (zilé-a ki pi méridjonnal di Polinézi fransé-a annan larchipèl-a dé Zilé Ostral) ka sitchwé so kò an lanmè tyrrhénienne o sid-lès di Sardengn-an o larj di Capo Ferrato. É Manuae (zilé ki pi ògsidantal di Polinézi fransé é dé Zilé Anba-Van-an annan larchipèl dé Zilé di Sosyété) ka sitchwé so kò annan Lanmanch-a o sid-lès dé Kòrnouay annglé o larj di Kap Lizard.

Kiltir polinézyen-an sa rich ké varyé. Divèrs lenstitisyon ka asiré lannimasyon ké pronmosyon.

Polinézi fransé-a gen pou kòd :




#Article 339: Polisyon (102 words)


Polisyon-an sa dégradasyon-an di roun ékosistenm pa entrodiksyon-an, ki jénéralman di moun, di sibstans oben di radjasyon altéran di mannyè plis oben mwen enpòrtant di sa ékosistenm. Pa ègstansyon, mo-a ka dézigné osi pafwè konsékans-ya di fénomenm jéyolojik kou roun éripsyon vòlkanik.

Polisyon-an gen dé léfè enpòrtan asou santé-a ké byosfè-a, kou an témwagn èspozisyon-an o poliyan ké réchofman klimatik-a ki ka transformé klima-a di Latè-a ké so ékosistenm, an antrénan aparisyon-an di maladi enkonnèt jouk alò andan sèrtenn zonn jéyografik, dé migrasyon di sèrtenn lèspès, é menm yé èstenksyon si yé pa pouvé adapté yé kò à yé nouvèl anvironnman byofizik.




#Article 340: Politik annan Lagwiyann (394 words)


Lagwiyann, ansyen kolonni fransé, sa roun départman di lout-lanmè dipi 1946 é roun réjyon dipi lalwa-ya di désantralizasyon di 1982.

Li ka konstitchwé ansanm ké Lagwadloup ké Lanmantinik, ki sitchwé annan Lézanti, départman fransé-a di Lanmérik (DFL). Li sa itou pli gran réjyon iltrapériférik-a di Linyon éropéyen-an.

Jouk 2016, téritwè-a té jéré pa Dé kolègtivité téritoryal :

Lò di référandonm di 24 janvyé 2010, èstati-a di kolègtivité téritoryal inik té adòpté pa popilasyon-an, an menm tan ki roun lévolisyon èstatiyèr ki similèr atè Lanmantinik. 11 janvyé-a ki ka présédé, létablisman-an di roun kolègtivité pli otonnonm (artik 74 di Konstitisyon-an) té roujété pa élègtò-ya.

Lalwa no 2011-884 di 27 jwiyé 2011 rélativ o kolègtivité téritoryal di Lagwiyann é di Lanmantinik té prévwè yé miz an plas an mars 2014. Sa miz an plas ka entèrvini finalman an désanm 2015, an menm tan ki rounouvèlman dé konséy réjyonnal di ansanm-an di téritwè fransé.

Lagwiyann sa doté di roun lasanblé di senkant-é-oun manm, lasanblé don sa isou roun koumisyon pèrmannan, é di roun konséy ékonnonmik, sosyal ké anvironnmantal. Pou ésansyèl-a, dispozisyon-yan di drwè koumen aplikab o konséy réjyonnal ka réji fongsyonnman-an di sa lenstitisyon-yan. Asou plan élègtoral-a, li ka konstitchwé oun sirkonskripsyon élègtoral inik, ki konpozé di plizyò ségsyon don nonm-an ké fika arété pa dékrè an Konséy di Léta. Oun èskriten di lis propòrsyonnèl à Dé tour à pli fò mwéyen-an, ké roun prim majoritèr di 20 % dé syèj à pourvwè, té routni.

O nivo kouminal, i ka ègzisté 22 koumin ki dirijé pa dé limè. Sèrten di sa koumin-yan, kou Maripasoula ké Kanmopi, ganyen dé sipéryò o départman métropoliten. Di plis, sèrten koumin sa sibdivizé pa dé kaptenn. Dannyé lélègsyon-yan ka daté di mars 2014.

Lagwiyann sa rouprézanté o nivo nasyonnal pa Dé dépité é dé sénatò. Dannyé lélègsyon :

Ségsyon Atlantik-a di sirkonskripsyon Lout-Lanmè (Lagwadloup, Lagwiyann, Lanmantinik, Sen-Barthélemy, Sen-Martin ké Sen-Pierre-ké-Miquelon) ka éli roun dépité o Palman éropéyen pou rouprézanté sa téritwè-ya.

Trwè tandans politik ka partajé yé kò lavi politik gwiyannen-an. Dé prensipal fòs politik-ya ka rété, kou lirès-a di Lafrans, drèt lwayalis, ki rouprézanté pa Les Républicains é goch lwayalis, ki rouprézanté pa parti sosyalis gwiyannen(PSG), Walwari (PRG), fòs démokratik di Lagwiyann (FDG), parti sosyalis (PS) ké Europe Écologie Les Verts. Anfen, trwézyenm parti politik-a sa èstrenm-goch endépandantis, chant di gwiyannité-a, ki rouprézanté pa mouvman-an di dékolonnizasyon é di lémandipasyon (MDES).




#Article 341: Pon (113 words)


Oun pon sa roun konstriksyon ki ka pèrmèt di franchi roun déprésyon oben roun òbstak (kour dilo, vwa di kominikasyon, valé, raven, kanyon) an pasan pa-dési sa séparasyon. Franchiman-an ka sipòrté pasaj-a di moun é di véyikil annan ka-a di roun pon routché oben dilo annan ka-a di roun akdouk. Nou ka dézigné égalman kou ékodouk oben ékopon, dé pasaj ki konstrwi oben « rézèrvé » annan roun milyé aménajé, pou pèrmèt o lèspès zannimo , véjétal, fonkik, etc. di travèrsé dé òbstak konstrwk pa fika moun-an oben ki ka rézilté di so aktivité-ya. Pon-yan ka fè parti di fanmi-a dé ouvraj di lar é yé konstriksyon ka roulévé di domenn du jéni.




#Article 342: Potidjé (936 words)


Potidjé-a (an potidjé português) sa roun lanng ki ka apartni à branch ronman-an di fanmi-a dé lanng endo-éropéyen. Lokitò-ya di potidjé ka aplé so kò « lizofonn »-yan.

Potidjé-a ka tchipé sizyenm laplas-a dé lanng ki pli palé-ya annan monn-an si nou ka tchenbé kont di nonm di moun don a yé lanng matèrnèl. Li sa lanng-an ki pli palé an Lanmérik di Sid é di Lanmérik laten, apré èspangnòl-a (pli di tchè di popilasyon-an di Lanmérik laten ka palé potidjé-a). Atè Lafrik, potidjé-a ka prézanté so kò kou roun enpòrtan lanng véyikilèr annan ansyen kolonni potidjé-ya. I ka rouprézanté o total 280 milyon di lokitò don a lanng matèrnèl-a annan monn-an é sa ensi trwézyenm lanng éropéyen-an ki pli palé-a antan ki lanng matèrnèl-a apré èspangnòl-a (406 milyon) ké anglé-a (335 milyon), é ka rouprézanté 4 % di PIB mondjal. A osi senkyenm lanng-an pa nonm-an di péy ki gen potidjé-a kou lanng ofisyèl épi sétchenm-an pou nonm-an di anmòrfwézaj à dèstinasyon di potidjé.

Ka rivé annan pénensil Ibérik-a an 218 anv. J.-K., Ronmen-yan ka mennen laten vilgèr-a ki sa asandan-an di tout lanng ronman-yan. Lanng-an sa répann pa soda, kolon ké koumèrsan-yan ki ka konstrwi dé lavil ronmen prensipalman bò dé kolonni dé sivilizasyon antéryò dé Lisitannyen.

Ant 409 ké 711 apr. J.-K., Lanpir ronmen-an di lògsidan ka éfondré so kò é pénensil Ibérik-a sa konkéri pa pèp jèrmannik-ya (a Lenvazyon barbar-ya). Tchipan-yan, ki ésansyèlman Swèv ké Wisigot, ka adòpté kiltir ronmen-an ké djalèk-ya an laten vilgèr di pénensil-a.

Apré lenvazyon maures di 711, arab-a ka divini lanng administrativ-a dé réjyon ki konkéri, mé popilasyon-an ka kontinwé palé ésansyèlman roun fòrm di ronman kouminéman aplé « mozarab ». Lenfliyans-a di arab-a asou djalèk ronman-yan ki palé annan rwéyonm krétchen éropéyen-yan té fèb, ki ka afègté prensipalman yé lègsik.

Dokiman-yan ki pli ansyen-yan an lanng potidjé, antkoupé di nonbré fraz laten, sa dé dokiman notaryal di ixe syèk. Sa faz sa konnèt anba non-an di « proto-potidjé » (ant ixe-an ké xiie syèk-a). Potidjal-a ka divini roun rwéyonm endépandan ké Rwéyonm di León an 1139, anba rwè Alphonse Ier di Potidjal. Annan pronmyé péryòd di vyé-potidjé — péryòd galayko-potidjé (di xiie o xive syèk) — lanng-an ka divini progrésivman di lizaj jénéral. Pannan tchèk tan, galayko-potidjé sa lanng-an di prédilègsyon pou powézi lirik-a an Hispania krétchen, kou lògsitan-an sa lanng-an di litératir ògsitan-an pou troubadour-ya. An 1290, lirwè Denis Ié di Potidjal ka kréyé pronmyé linivèrsité potidjé-a atè Lisbonn (Estudos Gerais, déplasé plita atè Coimbra), é ka dékrété ki potidjé-a, jouk-la senpléman aplé « langaj koumen » ka divini lanng ofisyèl-a.

Potidjé-a ka apartni o group ibéro-ronman dé lanng ronman. So gangan sa galayko-potidjé don ka vini égalman galisyen-an ké fala-a.

Potidjé-a sa lanng matèrnèl-a di majorité-a di popilasyon-an di Potidjal (95 %, swé 10 milyon di lokitò, okèl ka ajouté so kò 4,9 milyon d'èspatriyé), di Brézil (95 %, swé 205 milyon), di Sao Tonmé-ké-Prensip (95 % à 99,8 %) é di Langola (60 %) é sa lanng-an ki pli palé-a o Mozanbik (50,4 % soulon rousansman-an di 2007 mé rounso 10,7 % don a lanng matèrnèl-a (swé 2 milyon di lokitò), an fòrt progrésyon (1,2 % an 1980 ké 6,5 % an 1997). An 1983 li sa palé pa 11,5 % di popilasyon-an di Gino-Biso.

Pyès donnen sa disponib pou zilé-ya di Kap-Vèrt don près tout popilasyon-an sa bilenng, popilasyon monnolenng ki ka palé kriyòl di Kap-Vèrt.

Di piti kouminoté lizofonn ka sibzisté annan ansyen kolonni potidjé tèl ki Malaka an Malézi é atè Makao, koté li sa palé pa 2,4 % di popilasyon-an, o Timòr oryantal (35 %) é annan sèrten parti di Lenn-an, tèl ki Goa ké Daman épi Diu, koté li sa palé an ségon lanng pa 20 000 moun, ké 5 000 moun an lanng matèrnèl (swé 25 000 moun) .

Atchwèlman, potidjé-a sa lanng ofisyèl-a di Langola, di Brézil, di Kap-Vèrt, di Giné-Biso, di Potidjal, di Sao Tomé-ké-Prensip é di Mozanbik. Li sa égalman roun dé lanng ofisyèl di réjyon administrativ èspésyal-a di Makao (ké chinwè-a) é di Timor oryantal, (ké tétoum-an).

Potidjé-a sa lanng ofisyèl-a di plizyò lòrgannizasyon entèrnasyonnal. Kouminoté-a dé lanng potidjé ka konpozé so kò di lwit péy endépandan don lanng ofisyèl-a sa potidjé-a. A égalman roun lanng ofisyèl di Linyon éropéyen-an, ki ka rouprézanté 3 % di so popilasyon, é majoritèr annan Mercosur, di Lòrgannizasyon dé Léta anmériken, di Lòrgannizasyon dé Léta ibéro-anmériken, di Linyon dé Nasyon sid-anmériken, é di Linyon afriken-an (roun dé lanng di travay) ké roun dé lanng ofisyèl di ròt lòrgannizasyon.

Potidjé-a ka ékri so kò ké lalfabé laten-an ki konplété pa dé djakritik (tild-a asou vwéyèl-ya a ké o, ki sa ansyen sign médjéval-a ki ka marké labrèjman-an di n, pa lègzanp pan (dipen) sa divini pão; sédi; lagsan sirkonflègs; lagsan égi; lagsan grav) é dé djagranm ; nh (ka ékilval o ñ èspangnòl oben o gn fransé), lh (ka ékival o ll èspangnòl oben o gl(i) italyen), ch — don Dé pronmyé-ya, nh ké lh, sa dé konvansyon grafik ki anprenté à lògsitan-an. I ka ègzisté tchèk diférans ant lòrtograf di Brézil é sa-a di ròt péy lizofonn. Potidjé-a di Potidjal pa té ka itilizé, jouk réfòrm-an di 1990 lèt-ya k, w ké y.

Granmantikalman, potidjé-a ka distengé so kò di laplipa dé dé ròt lanng ronman pa lègzistans-a di roun sibjongtif fitir ki ka sèrvi à èsprimen lévantchwèl-a di fitir (Se tiveresdúvidas, liga-me. : « Si to benzwen pozé mo roun késyon, aplé-mo. ») é pa konjigézon-an di lenfinitif-a ké so sijé annan propozisyon enfinitiv-ya. À noté ki èspangnòl ansyen-an té ka posédé égalman roun sibjongtif fitir.




#Article 343: Probabilité (116 words)


Probabilité-a ka posédé plizyò sans : ki té vini istorikman di laten probabilitas, li ka dézigné opozé-a di konsèp di sèrtitid ; li sa égalman oun évaliyasyon di karaktèr probab di roun évènman, ki-lé-di ki roun valò ka pèrmèt di rouprézanté so dégré di sèrtitid ; résaman, probabilité sa divini oun syans matématik é sa aplé téyori dé probabilité oben pli senpman probabilité ; anfen roun dòktrin ki ka poté égalman non di probabilism.

Probabilité-a di roun évennman sa roun nonm réyèl ki konprann ant 0 é 1. Pli sa nonm sa gran, pli risk-a, oben chans-a, ki évennman ka prodjwi so kò sa gran. Étid syantifik-a dé probabilité sa rélativman résant annan listwè-a dé matématik. 




#Article 344: Propryété (103 words)


Tèrm-an propriyété, di laten jouridik exproprias « propriyété, karaktèr pròp, èspésifik » ké « drwè di posésyon, kichoz posédé » à lépòk enpéryal-a, ka konsèrvé atchwèlman dé-ya menm sans. Nou ka trété isi di ségonn, sosyalman pli enpòrtan é pli dispité : oun ansanm di drwè ki ka konféré dé prérogativ èskliziv pou roun oben plizyò moun asou dé téritwar, dé lòbjè, dé fika, dé lidé oben dé métòd, ensi ki bagaj-ya ki vizé.

Propriyété-a sa roun drwè ki ka ègzèrsé so kò asou roun byen mòb oben imòb, kòporèl oben enkòporèl. Li ja divizé tradisyonèlman so kò an trwa drwè réyèl :




#Article 345: Préistwè (197 words)


Préistwè sa jénéralman défini kou péryod kompriz antr aparisyon di mounité é aparisyon di sé prémyé dokouman ekri, menm si sa définisyon sa pa san pozé dé problèm. Li sa divizé an dé parti, Paléolitik (laj di ròch tayé) é Néolitik (laj di ròch poli).

Term « préistwè » (alò ortografyé san majiskil inisyal) ka dézigné osi disiplin ki ka étidyé sa péryod.

Klasifikasyon atchwèl ka fè toujou référans à oun serten nonm di péryod, di douré trè inégal, fondé asou partikilarité ya di yé kiltir matéryel. Sa katégori ya sa bazé asou étid dé vestij dourab (endistri litik ésansyelman, mè osi endistri oséz, épi séramik é métalirji) sa bokou afiné yé kò ké zoutiy di rousas modern.

Sa péryod ya gen anvan tou oun signifikasyon kronolojik, rarman oun signifikasyon kiltirèl. Pou péryod ansyenn yan di Paléyolitik, diférans kiltirèl ya ant endistri ya sa difisil à mété an évidans é varyasyon yan pé osi sa lyé à fonksyon an dé sit ensi ki o tip di matéryèl itilizé.

Paléyolitik a sa roun term à konotasyon kronolojik, kréyé pa John Lubbock an 1865 ; I ka dézigné lépòk di Préistwè douran lakèl Wonm té òkò partou roun chasò-kéyò.




#Article 346: Pwen (jéométri) (127 words)


An jéyométri, oun pwen sa pli piti éléman konstititif di lèspas jéyométri-a, a-pou-di roun lyé osen dikèl nou pa pouvé distengé pyès ròt lyé ki li-menm.

Pwen-an, soulon Éklid, sa sa ki pa gen pyès parti. Nou pouvé osi di pli senpman ki roun pwen pa ka dézigné oun lòbjè mè oun anplasman. I gen donk pyès dimansyon, longò, larjò, épésò, volim oben lè. So sèl karaktéristik sa so pozisyon. Nou ka di pafwè ki li sa « enfiniman piti ». Tout figi-ya di plan é di lèspas-a sa konstitchwé di ansanm di pwen.

Pwen-an ki sa konsidéré kou inik éléman komen-an ké Dé drèt ki sékant, nou ka rouprézanté abitchwèlman pwen-an pa roun krwa (entèrsèksyon di Dé piti sègman) plito ki pa glif di menm non.




#Article 347: Pwèl (chofaj) (110 words)


Pwèl-a sa roun aparèy di chofaj ridimantèr. Pli souvan-an, li ka chofé dirèkman lyé-a koté i trouvé so kò. Li sa ridimantèr annan sans-a ki li ki pa ka konpòrté di sirkwi kalopòrtò (sirkwi di dépò tèrmik) sof èsépsyon. A pwen prensip-a ki ka distengé li di roun chodjè. Li ka propajé so chalò pa konvèksyon é pa réyonnman dirèkman à partir di li-menm.

Prensip tèknik-ya di konbistchon ké pwèl-ya sa aparèt pa dékouvèrt-a di pèrtinans-a dé konbistchon anfèrmé (konbistchon annan roun ansent) ki konjigé à métriz-a di tiraj natirèl. Kongrol-a di tiraj ka pèrmèt di métrizé alimantasyon-an di lè ké évakiyasyon-an dé lafimen (kannalizasyon vèrtikal di lafimen-an : Chéminé).




#Article 348: Pè (123 words)


Lapè-a sa roun konsèp ki ka dézigné oun léta di kalm oben di trankilité ensi ki absans-a di pèrtibasyon, di troub, di lagèr é di konfli. Li ka korèsponn osi à roun idéyal sosyal ké politik.

Sosyolojikman, lapè-a ka dézigné antant amikal-a di tout endividi-ya ki ka konpozé oun sosyété. Li pa ka enpliké   absans-a di konfli, mè roun rézolisyon sistématikman kalm ké mizouré di tout difikilté konsékant à lavi-a an kominoté, prensipalman pa djalòg-a.

An sa sans, lapè-a ant nasyon sa lòbjèktif-a di nonbré Wonm ké òrganizasyon kou ONU-a ki ka òvré pou lapè-a.

Artikilasyon-an ant lapè-a é sa opozé (lagèr, vyolans, konfli, kolèr, etc.) sa roun dé laklé di nonbréz dòktrin, rélijyéz oben politik, laklé fondamantal byen ki jénéralman pa èsplisit.




#Article 349: Pérou (467 words)


Pérou, an fòrm lonng répiblik di Pérou, an èspangnòl Perú ké República del Perú, an quechua Piruw é Piruw Republika é an aymara Piruw é Piruw Suyu, sa roun péy ki sitchwé annan Lwès-a di Lanmérik di Sid. Antouré pa Lékwatò, Lakolonbi, Brézil, Bolivi, Chili ké loséyan Pasifik, li sa trwézyenm pli gran péy-a di sibkontinan pa so sipèrfisi : 1 285 220 km2. Lima, roun vas lè irben di 9 milyon di zabitan, sa kapital-a é pli gran lavil-a di péy. So kapital istorik sa  Kouzko, ansyen kapital di lanpir enka.

Sistenm politik atchwèl-a ka roupozé asou Konstitisyon-an di 1993. Dipi 2002, Pérou té divizé an 24 départman ké roun enpòrtan prosésis di désantralizasyon té mété an plas. Parmi so trwè lanng ofisyèl-ya, ki pli palé-a sa èspangnòl-a, swivi di quechua é di l'aymara. Nonm-an di zabitan sa di 31 826 018 an 2017. Pèp-ya ki ka désann dé Enka, ki prensipalman Quechuas ké Aymaras, ki ka rouprézanté group-a ki pli enpòrtan (45 % di popilasyon-an), ki swivi pa métis Éropéyen/Anmérendjen (37 % di popilasyon-an) ké désandan di Éropéyen(15 % di popilasyon-an).

 

Pronmyé vèstij di prézans di moun té fika dékouvri annan lagròt Pikimachay et dateraient pou kouch-ya ki pli ansyen-yan di 19000 anvan nou lè. Popilasyon-yan sa alò pou laplipa nonmad, ka viv di lachas di kanmélidé é di kéyèt-a é ka abrité so kò annan dé lagròt.

Ant 1780 ké 1781, vis-rwèyèlté di Pérou ki konnèt pli vyolan lensirègsyon di so listwè. Dirijé parTúpac Amaru II, roun kasif di Kouzko, lensirègsyon té à lorijin-an roun révòlt fiskal, mé tré vit té ka anmòrfrézé so kò an roun mouvman ki té ka rouvandiké lotonnonmi-a di téritwè pa rapò à Kouronn èspangnòl-a.Túpac Amaru té rivé à réyni oun larmé di bò'd 50 000 wonm, ki konpozé majoritèrman di Anmérendjen é di métis. Apré batay, révòlt-a fika krazé di manyen èstrenmman vyolan. 18 mè 1781, José Gabriel Túpac Amaru II té ékartélé é dékapité atè Kouzko, mé li ka divini pannan le xixe syèk roun figi enpòrtan di lalit pou lendépandans-a é di libèrté-a. 

Kòrdiyèr dé Zann ka marké é ka èstrigtiré péyzaj ké jéyografi di péy. Parmi vòlkan-yan ki enpòrtan, nou ka trouvé Misti ké Ubinas. Huascarán, ki ka élvé so kò à 6 768 mèt, sa pwen kilminan-an di péy annan Kòrdiyèr ògsidantal-a.

Tchwizin pérouvyen-an sa roumarkab pou so divèrsité an rézon di rich jéyografi di péy, di disponnibilité-a di ressources variées, et de l'alliance de tradisyon kilinèr otogtonn à dé pratik di ròt kontinan. Ensi, an plis dé zapò di kiltir èspangnòl-a, an finisman-an di xixe syèk, dé imigran ki vini di Lachin té ka adapté yé tradisyon kilinèr o gou é o rousours lokal pérouvyen. Ensi ka aparèt tchwizin chifa, ki ka konté roun gran varyété di mè.

Pérou gen pou kòd :




#Article 350: Qin Shi Huang (111 words)


Qin Shi Huang (chinwa : 秦始皇 ; pinyin : Qín Shǐhuáng ; Wade : Ch'in² Shih³-huang² ; EFEO : Tsin Chi-hoang ; kontonè Jyutping : Ceon⁴ Ci²-wong⁴ ; kontonè Yale : Chèuhn Chí-wòhng) (v. 259 – 10 sèptanm 210 anv. J.-K.) té dabò rwè-a di Qin di 247 à 221 anv. J.-K.. Li té mété finisman à péryòd féyodal an konkétan roun à roun ansanm-an dé Rwayom ki ka konbatan ant 230 é 221 anv. J.-K. é ka divini inifikatò di anpir-a di Chin, é pa konsékan anprò fondatò di dinasti Qin (221 à 207 anv. J.-K.). I sa osi aplé « Shin no Shikōtei » (Pronmyé Anprò Qin) an japonè.




#Article 351: Radar (120 words)


Radar (di anglé-a radio detection and ranging) sa roun sistenm ki ka itilizé onn élèktromagnétik-a pou détèkté prézans-a é détèrminé pozisyon-an ensi ki vitès-a di lòbjè tèl ki avyon-yan, bato-ya, oben lapli-a. Onn-ya ki voyé pa émétò-a sa réfléchi pa sib-a, é signal-ya di routour (aplé écho radar oben éko-radar) sa kapté é analizé pa résèptò-ya, ki souvan sitchwé o menm andrwa ki émétò-a. Distans-a sa obténi gras o tan alé/routour di signal, dirèksyon-an gras à pozisyon angilèr-a di lantenn-an koté signal-a di routour té kapté é vitès-a ké dékalaj-a di frékans-a di signal di routour ki jénéré soulon léfè Doppler-a. I ka ègzisté égalman diféran enfòrmasyon trouvé par rapò-a ant routour-ya ki kapté soulon dé plan di polarizasyon ortogonal.




#Article 352: Rasin di roun nonm (159 words)


An matématik, oun rakaba n-yenm di roun nonm a sa roun nonm b tèl ki bn = a, koté n sa roun antché natirèl ki pa nil.

Soulon ki nou ka travayé annan ansanm-an dé réyèl pozitif, ansanm-an dé réyèl oben ansanm-an dé konplèks, nonm-an di rakaba n-yenm di roun nonm pouvé fika 0, 1, 2 oben n.

Pou roun nonm réyèl a pozitif, i ka ègzisté oun inik réyèl b pozitif tèl ki bn = a. Sa réyèl sa aplé rakaba n-yenm di a (oben rakaba n-yenm prensipal di a) é ka noté n√a ké senbòl radikal-a (√ ) oben a1/n. Rakaba-a ki pli konnèt sa rakaba karé-a di roun réyèl. Sa définisyon ka jénéralizé so kò pou a négatif é b négatif à kondisyon ki n sa enpèr.

Tèrm-an di rakaba di roun rakaba pa divèt fika konfondou ké sala di rakaba di roun polinom ki ka dézigné valò(-a oben -ya) koté polinom-an ka anilé so kò.




#Article 353: Rasism (105 words)


Rasism-an sa roun idéyoloji ki, ka pati di postila di ègzistans-a di ras osen di lèspès moun-an, ka konsidéré ki sèrtenn katégori di moun sa entrensèkman sipéryò à ròt. Sa idéyoloji pouvé mennen à priviléjyé oun katégori ki bay di moun pa rapò à ròt. Le Petit Larousse ka défini rasism-an, o sans larj di tèrm, kou « roun atitid d'ostilité ki répété é menl sistématik à légar-a di roun katégori détèrminé di moun ».

Sa ostilité anvèr rounòt apartnans (kiltirèl) ké étnik - oben tou senpman à roun koulò di lapo détèrminé - ka anmòrfwézé so kò pa dé fòrm di zénofobi oben d'éthnosantrism.




#Article 354: Ren (112 words)


Ren-an sa roun lòrgann di kò di nonbré zannimo. Li gen di miltip fonksyon : lòrmonal, di régilasyon di présyon sangin-an ké d'éliminasyon dé toksin. Li ka asiré ensi, pa filtrasyon ké èskrésyon di lirin, lékilib idroélèktrolitik-a (oméostazi) di disan é di lòrganism-an an jénéral. So fonksyon-yan ki lòrmonal ka konprann sentèz-a di éritropoyiétin, di kalsitriyol(fòrm aktiv di vitamin D-a) ké di rénin-an.

A roun lòrgann vital. Koté amniot-ya, li sa pli souvan pèr-a ké sitchwé annan labdomenn-an, annan rétropéritoyin, swivan roun simétri plis oben mwen bilatéral. Li sa di tay é di konfòrmasyon trè varyab an fonksyon dé lèspès : ki lis koté moun-yan, lobilé koyé riminan-yan, ki difi koté zozo-ya...




#Article 355: Reptil (104 words)


Rèptil-ya (di laten, rampant) sa dé zannimo térès à tanpératir varyab (ectotherm) é o kò souvan alonjé é ka roukouvri di zékay. Sa group, pafwè konsidéré kou roun takson ki dénomé Reptilia, ka enkli osi dé zannimo ki disparèt kou dinozò-ya, ptérozò-ya, ichtchozò-ya, plézyozò ké plyozò. Ké lésò-a di kladistik-a, é soutou di kladism, sèrten syantifik té koumansé à konsidéré ki sa rougroupman pa té pèrtinan. An léfè rèptil-ya pa sa roun group olofilétik ki ka enkli tout désandan-yan di roun zansèt komin èsklizif. Yé ka fòrmé oun rougroupman parafilétik pas manmifè-ya ké zozo-ya ki ka dérivé di roun zansèt rèptilyen an sa èskli.




#Article 356: Risi (109 words)


Larisi-a oben Risi-a, an fòrm lonng fédérasyon di Risi (an ris : Россия ; [fòrm lonng]Российская Федерация), sa roun Léta fédéral transkontinantal don téritwar-a sa pli vas-a di planèt-a.

So popilasyon sa èstimé à 146,88 milyon di zabitan an 2018. Péyi-a sa an menm tan asou Azi di Nò (74,7 % di so sipèrfisi) é asou Éròp-a (25,3 % di so sipèrfisi, mè 78% di so zabitan sa an Éròp). So téritwar ka étann so kò di lwès an lès (di Kaliningrad à Vladivostok) asou pli di 9 000 km pou roun sipèrfisi di dis-sèt milyon di kilomèt karé (17 000 000 km2) é ka konté onz fizo orèr. 




#Article 357: Rock (103 words)


Rock-a sa roun janr mizikal ki aparèt andan lannen-yan 1950 o Étazini é ki ka dévlopé so kò an diféran anba-janr à partir dé lannen 1960, notaman o Étazini é o Rwayom-Ini. Li ka pran so rakaba annan rock 'n' roll-a dé lannen 1940 é 1950, li-menm grannman enfliyansé pa rhythm and blues ké country-a. Rock-a égalman enkòrporé dé éléman ki ka provini ròt janr don folk, blues, jazz ké lanmizik klasik. Tèrm-a « rock » sa jòdla itilizé kou roun tèrm jénérik ki ka enkli dé fòrm artistik kou pop music-a, lanmizik soul, é pafwè menm hip-hop-a, okèl li sa souvan opozé.




#Article 358: Rom antik (103 words)


Rom antik sa an menm tan lavil-a di Rome ké Léta-a ki li ka fondé andan Antikité-a. L'idé di Rome antik sa enséparab di sala di kiltir latin. Sa rougroupman di vilaj o viiie syèk anv. J.-K. ka parvini à dominé ansanm di monn méditéranéyen é di Éròp-a di Lwès di ie o ve syèk pa konkèt militèr é pa asimilasyon dé élit lokal. So dominasyon lésé d'enpòrtant tras arkéyolojik é di nonbré témwagnaj litérèr. Li ka fasonnen òkò jòdla imaj-a di sivilizasyon ògsidantal. Douran sa syèk-ya, sivilizasyon romenn-an ka pasé di roun monarchi à roun répiblik oligarchik épi à roun anpir otokratik.




#Article 359: Roman (litératir) (100 words)


Roman-an sa roun janr litérèr, ki karaktérizé ésansyèlman pa roun narasyon fiksyonèl. Laplas anpòrtant-a ki fè à imajinasyon-an ka transparèt annan sèrtenn èsprésyon kou « A di roman ! » oben annan sèrtenn asèpsyon di adjèktif-a « romanèsk » ki ka voyé à èstraòrdinèr dé pèrsonnaj, dé sitchwasyon oben di entrig-a.

Roman-an, dabò ékri an vèr ki ka jwé asou dé asonans o xiie syèk anvan so mété an laproz o koumansman di xiiie syèk, ka défini so kò osi pa dèstinasyon à lèktir endividjwèl-a, à diférans-a di kont oben di épopé-a ki ka roulévé à lorijin-an di transmisyon oral-a. 




#Article 360: Romantism (106 words)


Romantism-an sa mouvman kiltirèl aparèt annan finisman-an di xviiie syèk an Anglétèr é an Almagn é ka difizé so kò à tout Éròp-a o kour di xixe syèk, jouk o lannen-yan 1850. Li ka èsprimé so kò annan litératir-a, lapentir-a, skiltir-a, lanmizik-a, politik-a ké ladans-a. I ka karaktérizé so kò pa roun volonté di artis-a di èsploré tout posibilité-ya di lar-a afen di èsprimé so léta di lam-ya : li sa ensi oun réyaksyon di santiman kont rézon-an, ki ka ègzalté mistèr-a ké fantastik-a ka sasé évazyon-an é ravisman-an annan rèv-a, mòrbid-a épi soublim-an, ègzotism-an ké pasé-a. Idéyal oben kochmar di roun sansibilité pasyoné ké mélankolik. 




#Article 361: Rou (115 words)


Oun rou sa roun pyès mékanik di fòrm sirkilèr ki ka tounen otour di roun aks ki ka pasé pa so sant. Rou-a sa roun dé lwit machin senp, é, di sa fè, sa itilizé anba di trè nonbréz fòrm.

Tras-ya di rou, dé rouprézantasyon di rou, dé jouwè à rou an latè tchwit, oben òkò dé vèstij di rou yé menm, ka fè yé aparisyon arkéyolojikman an diféran lyé di Éròp é di Pròch-Oryan bò'd finisman-an di Néyolitik, mè sa pa ka pèrmèt di détèrminé lyé-a é lépòk prési di envansyon dé pronmyé rou, di fè di rarté-a dé vèstij ki ka atèsté li é di potansyèl di difizyon rapid pròp à sa tèknoloji.




#Article 362: Rounésans (108 words)


Rounésans-a sa roun péryòd di lépòk modèrn asosyé à roudékouvèrt di litératir-a, filozofi-a ké dé syans di Antikité-a, ki gen pou pwen di dépar Rounésans italyenn-an. An léfè, Rounésans naquit atè Florence (an Itali) gras o artis ki té pouvé ésprimé libman yé lar : oun Pré-Rounésans té ka prodjwi so kò annan plizyò vil d'Itali dè xiiie é xive syèk (Duecento et Trecento), ka propajé so kò o xve syèk annan pli grann parti di Itali, an Èspagn, annan sèrtenn anklav d'Éròp di Nò é d'Almagn, anba fòrm-a di sa ki nou ka aplé Pronmyé Rounésans (Quattrocento), épi té ka ganyen ansanm-an di Éròp-a o xvie syèk(Cinquecento).




#Article 363: Roura (320 words)


Roura sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Koumin-an, di roun sipèrfisi di 9 602,5 km², ka sitchwé so kò atè Lagwiyann asou kontinan sid-anmériken-an. Nò-a di so téritwè sa konstitchwé di roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. So laltitid magsimal-a sa di 462 mèt o montangn Toti.

Koumin limitròf-ya ké Roura sa Régina di lès o sid, épi à lès, ki sigsésivman Sentéli, Kourou, Mousinéri-Tonnégrann, Matouri é anfen Rémir-Monjoli.

Klima laba sa di tip tropikal.

Koumin-an sa fòrmen di 2 bour prensipal, bour kriyòl-a di Roura ké vilaj monng di Kakao. Bour di Roura sa sitchwé à 27 km di Kayenn asou lariv drèt-a di Loyak, à prògsimité di flòv Mayouri. I ka osi ègzisté patché zonn di labita ki dispèrsé lonng-an di Lakonté ké Lorapou, ké larout nasyonnal 2 : vilaj Palikou di Favard, ké kouminoté laosyen-an di Daka.

A an 1675, ki Roura ka wè jou-a gras à roun ventenn di lipè jézwit. Enstalé asou flan-an di montangn-an di Roura, yé ka édifyé laba roun chapèl ké lèd-a dé katib nwè ké endjen. I posib ki lapélasyon-an di sa kartché ka provni di défòrmasyon-an di non di lorijin di roun péplad endjen, « Aroua-ya » ki té ka viv lanmenm. Lokalité-a sa érijé an parwas an 1725.

An 1793 vilaj-a ka divini lasenn-an di roun révòlt di ansyen katib, ki difisilman réprimen pa larmé anba lòrd-ya di kapitenn Freytag, é ki ka achvé so kò pa trant lègzékisyon.

Bour di Roura sa dézanklavlé dipi 1991 ké konstrigsyon-an di pon asou flòv Mayouri-a. An tan lontan, i té nésésèr di anprenté bak bac La Gabrielle pour alé asou Roura.

Apré dé tantativ pénitansyèr di Saint-Augustin, Sainte-Marie ké Saint-Philipe, sit-a di Kakao sa kaziman abandonnen. An 1977, koumin-an ka akéyi 500 Monng ki ka fwi Laòs-a ké anmòrfrézé an vilaj agrikòl pròspèr ki ka alimanté maché-a di Kayenn an frwi, légim ké flèr tropikal.




#Article 364: Rwéyonm-Ini (1257 words)


Rwéyonm-Ini, an fòrm lonng Rwéyonm-Ini di Gran-Britangn é di Lirlann di Nò (an annglé United Kingdom é United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), sa roun péy di Léròp di Lwès-a, oben soulon sèrten définisyon, di Léròp di Nò, don téritwè-a ka konprann zilé-a di Gran-Britangn ké parti nò-a di zilé di Lirlann, ensi ki rounlo piti zilé otour di larchipèl-a. Téritwè-a di Rwéyonm-Ini ka partajé roun frontchè térès ké Répiblik di Lirlann, é sa antouré pa loséyan Atlantik-a, ké lanmè di Nò-a à lès, Lanmanch-a o sid, épi lanmè-a di Lirlann à lwès. Rwéyonm-Ini ka kouvri roun sipèrfisi di 246 690 km2, ki ka fè di li 80e pli gran péy-a di monn, é 11e-an di Léròp. Li sa 22e péy-a ki pli péplé-a di monn, ké roun popilasyon ka èstimen à 65,1 milyon di zabitan. Rwéyonm-Ini sa roun monarchi konstitisyonnèl ; li ka posédé roun sistenm palmantèr di gouvèlnans. So kapital sa Lonn, roun lavil mondjal é pronmyé laplas finansyé o monn, mé égalman pli gran lè métropoliten-an di Linyon éropéyen-an.

Majò parti-a di Langlétè ganyen roun rélyèf tré varyé sof Nò-a é annan pénensil-a di Cornouailles. Dé prensipal larivyè-ya sa Tamise (346 kilomèt) ké Severn(354 km) ki sa pli lonng kour dilo di Rwéyonm-Ini. Bò'd lavil-a di Douv(Dover, an annglé), tinèl-a ki anba Lanmanch-a ka roulyannen Gran-Britangn ké Lafrans-a.

I pa ka ègzisté di Sonmé an Langlétè ki ka dépasé mil mèt-ya di laltitid ; pwen kilminan annglé-a, Scafell Pike, ka kilminen à 978 mèt di laltitid annan Lake District, an Cumbria.

Jéyografi-a di Lékòs-a ka varyé, ké so lowland-yan di Sid ké so highland-yan annan Nò-a é Lwès — ki ka enkli Ben Nevis-a (1 344 m), pwen kilminan di Rwéyonm-Ini (pourtan dépasé pa mon Paget (2 934 m), an Jéyòrji di Sid, pwen kilminan dé téritwè di lout-lanmè di Rwéyonm-Ini).

Nou ka trouvé di lonng ké profon bra di lanmè ki ka anfonsé so kò annan latè-ya. Lékòs-a ka posédé bò di lwit san zilé, ki ka sitchwé so kò pou laplipa annan Lwès-a é annan Nò-a di péy, notanman Hébrides, les Orcades(Orkney Islands) ké Shetland. Byen k'Édimbourg sa kapital-a, rich di roun bèl léritaj istorik ké architègtiral, lavil prensipal-a sa Glasgow.

Rwéyonm-yan di Langlétè é di Lékòs té kowabité antan ki nasyon souvren é endépandan ké yé pròp monnark ké èstrigtir politik dipi ixe syèk-a. Prensipalté di Gal sa entégré o Rwéyonm di Langlétè an 1536, apré so lannègsyon à laswit-a di Èstati di Rhuddlan an 1284. Lirlann, konkéri à partir di xiie syèk, sa roun rwéyonm endépandan mé an 1541, Henri VIII ka divini lirwè di Lirlann. À partir di Linyon dé Kouronn an 1603, Rwéyonm di Lékòs-a ka patajé égalman menm souvren-an, mé Langlétè, Lékòs ké Lirlann ka rété dé Léta distenk. Douran entèrrègn annglé-a, Commonwealth di Langlétè ka annègsé Lékòs ké Lirlann, mé sitchwasyon présédan-an sa rèstoré ké rwéyèlté-a an 1660. 

Rwéyonm-an di Gran-Britangn (égalman konnèt à so koumansman kou Rwéyonm Ini di Gran-Britangn) té jwé roun ròl enpòrtan douran syèk dé Limyè-a, ké roun prézans fòrt an filozofi é an syans ensi ki roun gran lenfliyans annan tradisyon téyatral ké litérèr. Tout o lonng di syèk ki ka swiv, rwéyonm-an pran roun par enpòrtan annan dévlopman-an dé lidé ògsidantal di démokrasi palmantèr, ké roun roumarkab kontribisyon an litératir, an lar é an syans.

Apré Ségon Lagèr mondjal, travayis Clement Attlee mennen o pouvwè pa ra-di-maré élègtoral di 1945. O progranm, nasyonnalizasyon dé sèrvis é kréyasyon di roun Léta-Providans, ké Sèrvis nasyonnal-a di santé britannik (National Health Service, NHS). An finisman-an dé lannen 1950, douran dékolonnizasyon-an, Rwéyonm-Ini ka pédi so èstati di sipèrpwisans.

Finisman-an dé lannen 1990 ka wè lavennman-an di travayis Tony Blair (1997-2007), pròch di City, é ki ka wè dabò annan Léròp roun gran marché, ki ka soutni kandidatir-ya di près tout péy-ya di Léròp di Léròp di Lès-a ké Lagèr di L'Irak malgré roun lopinyon piblik britannik plito défavorab. Li ka démisyonnen an 2007, pou lésé laplas-a à so minis dé finans Gordon Brown, li-menm briga o lélègsyon di 2010 pa konsèrvatò-a David Cameron. A anba ministèr-a di sa dannyé ki ka tchenbé so kò roun référandonm asou lendépandans-a di Lékòs 18 sèptanm 2014.

Rwéyonm-Ini sa, kou so non ka endiké, roun rwéyonm, mé pouvwè-a di monnark britannik (atchwèlman renn Élisabeth II) sa limité : sala-a ka règnen mé pa ka gouvèlnen. Souvren-an (renn-an) ka posédé pa kont sèrten pouvwè èspésifik ki ka ankadré sa kapasité à rengnen kou sa-a di tchenbé roun lodjans ké Pronmyé minis-a. Ensi nou pwé entèrprété kapasité jiridik-a di souvren britannik kou roun drwè di fika konsilté, oun drwè di ankourajé é roun drwè di mété an gard.

Pouvwè ègzékitif-a di sa monnarchi palmantèr sa ègzèrsé, o non di Renn-an, pa Pronmyé minis-a (atchwèlman Theresa May), ké ròt minis-ya di kabiné. Pronmyé minis-a sa nonmen pa renn-an, li pa fika éli. Néyanmwen an ka di Palman minoritèr, a dé minis (senior ministers) ki ka chwézi roun Pronmyé minis. Renn-an divèt chwézi chèf-a di parti ki ganyen  lélègsyon léjislativ-ya : gouvèlman-an ka riské di fika ranvèrsé à chak lélègsyon léjislativ. Kabiné-a sa gouvèlman-an di So Majèsté.

Rwéyonm-Ini sa divizé an kat parti, ki souvan aplé home nations (nasyon di lorijin) oben nasyon konstititiv. Chak nasyon sa, kant à li, divizé pa gouvèlman lokal-ya. Renn-an ka nonmen roun lyétnan-lord antan ki rouprézantan pésonnèl di diféran zonn èspésifik atravè rwéyonm-an.

Rwéyonm-Ini ka posédé osi roun sistenm di lédikasyon simi-piblik tré étann é dévlopé. Lédikasyon-an o Rwéyonm-Ini sa roun késyon désantralizé , chak péy (Langlétè, Péy di Gal, Lékòs ké Lirlann di Nò) ganyen roun sistenm édikatif distenk.

Si nou ka konsidéré kat sistenm réyni-ya, anviron 38% di popilasyon-an di Rwéyonm-Ini ka posédé roun diplonm inivèrsitèr, sa ki ka prézanté poursantaj-a ki pli élvé-a an Léròp é parmi poursantaj-ya ki pli élvé-ya o monn. Rwéyonm-Ini ka swiv rounso Létazini-ya an tèrm di rouprézantasyon asou lis-ya dé 100 miyò linivèrsité.

Péy-a ka fòrmen roun gran nonm di syantifik é di enjényò. Nou ka atribiyé o britannik dé dékouvèrt syantifik tèl ki lidrojenn, lògsijenn, gravité, lélègtron, èstrigtir molékilèr-a di ADN-an é dé lenvansyon kou télévizyon, vélo modèrn, lòrdinatò. Rwéyonm-Ini té osi pronmyé péy ki entrodjwi radjo piblik-a an kontini, oun sistenm di transpò piblik pa ray ké roun rézo di radar sivil ké militèr antchèrman opérasyonnèl.

Péy-ya ki ka konpozé rwéyonm-an bay soso gran é roumarkab markè-palò ké powèt. William Shakespeare, ki ékri patché pyès di téyat, sa konsidéré kou pli gran lotò di lanng annglé (nou ka palé di « lanng di Shakespeare » apropo di annglé-a).

Nou ka noté parmi lotò annglé-ya Geoffrey Chaucer (1343-1400), William Shakespeare(1564-1616), Samuel Taylor Coleridge (1772-1834), Jane Austen (1775-1817), Percy Bysshe Shelley (1792-1822), John Keats(1795-1821), William Makepeace Thackeray(1811-1863), Charles Dickens (1812-1870), la fratrie Brontë, George Eliot (1819-1880), Lewis Carroll (1832-1898), Robert Muchamore, Anthony Trollope, George Meredith, George Orwell, William Wordsworth, Alfred Tennyson, Robert Browning, Elizabeth Barrett Browning, Dame Agatha Christie, T. S. Eliot, Virginia Woolf, Wilfred Owen, J. K. Rowling, J. R. R. Tolkien, Ian Fleming et Douglas Adams.

Parmi lotò-ya di péy di Gal, di Lékòs é di Lirlann di Nò, nou pouvé sité Robert Burns, Dylan Thomas, Sir Walter Scott, Arthur Conan Doyle, Robert Louis Stevenson, Iain Banks, Muriel Spark, Irvine Welsh, Ken Follett, C. S. Lewis oben òkò Colin Bateman.

Sinéma britannik-a lontan enfliyansé dévlopman-an di sinéma ké pa lègzanp Èstidjo Ealing ki ka afirmen fika pli vyé ki ka ègzisté. Malgré oun listwè rich di sigsé, endistri-a sa karagtérizé pa dé déba ensésan konsèrnan so idantité ké lenfliyans-a di sinéma anmériken ké éropéyen.




#Article 365: Réaksyon chimik (110 words)


Oun réyaksyon chimik sa roun transfòrmasyon di matchè-a o kour di lakèl lèspès chimik-ya ki ka konstitchwé matchè-a sa modifyé : lèspès-ya ki sa aplé réyaktif. Lèspès-ya ki fòrmé o kour  di réyaksyon-an sa aplé prodjwi di réyaksyon. Dipi travay-ya di Lavoisier(1777), syantifik-ya savé ki réyaksyon chimik-a ka fè so kò san varyasyon mizourab di lamas-a : « Nou ka pédi anyen, nou pa kréyé anyen, tout ka transfòrmé so kò » ki ka tradjwi konsèrvasyon-an di lamas-a.

Réyaksyon chimik-ya ka provoké oun chanjman di lanatir chimik-a di matchè-a, sa kidonk èskli transfòrmasyon ki pirman fizik, kou chanjman di léta (fizyon, solidifikasyon, évaporasyon, ébilisyon, etc.), izir-a ké érozyon-an, épi riptir-a.




#Article 366: Réchofman klimatik (115 words)


Réchofman klimatik-a (oben réchofman planétèr, réchofman global oben dérègman klimatil) sa fénomenn d'ogmantasyon dé tanpératir mwayenn oséyanik é di lè-a, ka endjwi pa kantité-a di chalò pyéjé à sirfas térès, ki mizouré dipi plizyò déséni, di fè dé émisyon di gaz à léfè di sèr (CO2 etc.). Sa tèrm ka dézigné kominéman réchofman global-a òbsèrvé dipi koumansman-an di xxe syèk.

An 1988, ONU-a kréyé Group d'èspèr entèrgouvèlmantal asou évolisyon-an di klima(GEEK) pou sentétizé étid syantifik-ya asou klima-a. Annan so katriyenm rapò, okèl té partisipé pli di 2 500 syantifik di 130 péyi, GEEK ka afirmé ki réchofman klimatik-a dipi 1950 sa trè probabman akoz à ogmantasyon-an dé gaz à léfè dit sèr di lorijin antropik.




#Article 367: Réform protestant (105 words)


Réfòrm protèstant, égalman aplé « Réform-an», amòrsé o xvie syèk, sa roun volonté di oun routour o sours di kristchanism é osi, pa ègstansyon, oun benzwen di konsidéré rélijyon-an é di lavi sosyal-a di rounòt mannyè. Li ka réflété angwas-a dé zam, pa késyon-an di sali, santral annan réflèksyon dé réfòrmatò, ki ka dénonsé koripsyon di tout sosyété anjandré pa komèrs-a dé endiljans. Réfòrmatò-ya ka profité di lésòr di enprimri-a pou fè sirkilé Labib-a an lanng vilgèr(notaman alman aprè pronmyé tradiksyon réyalizé pa Martin Luther), é ka montré ki li pa ka fè mansyon ni dé sen, ni di kilt di Vyèrj-a, ni di Pirgatwar.




#Article 368: Réfrijérasyon (118 words)


Réfrijérasyon-an sa prosédé-a ki ka pèrmèt di òbténi oun sistenm (lokal, prodjwi, etc.) à roun tanpératir enféryò à sa di anvironnman-an.

I ka ègzisté diférant fason di òbténi di frédi. Prensip-a ka rézidé toujou an roun transfè di chalò (kalori), à partir di sistenm à roufrédi é bò'd anvironnman-an.

Dé tèknoloji-ya ki pli répandou à gran léchèl sa :

Sa tèknoloji-ya ka fè entèrvini roun flwid frigorijenn don vaporizasyon-an ka absòrbé chalò-a. Dipi 1er òktòb 2000,  i entèrdi di aprovizyonnen so kò an CFC (R12 - Diklorodifliyorométann - CCl2F2). Dipi 1e janvyé 2001, i entèrdi d'itilizé dé CFC menm pou éfèktchwé dé entèrvansyon asou roun inité èrmétik. Sa flwid té ranplasé pa R-134a (1,1,1,2-tétrafliyoroétann CH2F-CF3) (gaz di sibstitisyon).




#Article 369: Réjina (383 words)


Réjina (pafwè Réjina-Ko) sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Tré vas koumin di litoral Lès, ki ka anfonsé so kò annan tchò di danbwa ékwatoryal o sid-lwès. A dézyenm koumin-an di Lafrans ki pli étandou-a pa so sipèrfisi (1 213 000 zègta) apré Maripasoula. So sipèrfisi sa pli enpòrtan ki départman di Lajironn, pli vas départman métropoliten-an.

Vilaj-a sa sitchwé asou bò-ya di flòv Laprouwag.

Annan koumin-an, bò'd 95 000 zègta di marè sa klasé rézèrv natirèl di Ko dipi mars 1998 é 100 000 ròt zègta ka fè pati di rézèrv natirèl dé Nourag. Yé ka apartni toulédé o résan park natirèl réjyonnal di Lagwiyann.

Gisanbour ké Ko sa dé piti vilaj (agsésib an piròg) administrativman rataché ké koumin-an di Réjina pa laplikasyon-an di lalwè-a di Vichy ki té ka enpozé roun chèf-lyé. Réjina té chwézi parmi trwè-ya an rézon di so lenfliyans administrativ-ya ké finansyé. Rougroupman-an di sa téritwè-ya té bay lyé à roun koumin ki divini enpozan an sipèrfisi. Gisanbour té dipi abandonnen.

Koumin limitròf-ya ké Réjina sa, à lès, Wannari, Senjòrj-Loyapòk, o sid Kanmopi, à lwès, Sayil, Sentéli ké Roura.

Klima sa di tip ékwatoryal ké roun dé plivyonmétri ki pli enpòrtan-yan di Lagwiyann.

Réjina sa lyannen o lavil di litoral,  don Kayenn, pa larout nasyonnal 2. Dipi 2003, sa larout té étann jouk Senjòrj-Loyapòk.

Kouminikasyon téléfonnik-ya é di data-entèr-irben sa asiré pa vwè di féso hertzien jouk santral France Télécom di Kayenn Chaton.

Non-an Régina ka vini di gran avantiryé Louis Athanase Theophane Réjina (1868-1922).

Réjina ka tchenbé so non di Louis Athanase Theophane Régina (1868-1922).

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl , ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.




#Article 370: Rémir-Monjoli (1086 words)


Rémir-Monjoli sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. Isou di fizyon-an pa dékrè di Rémir é di Monjoli ka konstitchwé atchwèlman oun banlyé rézidansyèl di Kayenn.

So zabitan-yan sa aplé Rémir-Monjolyen-yan.

Lavil sa fòrmen di ansyen bour-a di Rémir é di kartché di Monjoli. Koumin-an ka posédé di lonng plaj. Senk zilé-ya o larj (zilé-ya di Rémir) ka dépann administrativman di Kayenn. Nò-lès-a di koumin-an sa roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. Rémir-Monjoli sa délimité, o sid, pa flòv Mayouri-a.

Koumin limitròf-ya ké Rémir-Monjoli sa Matouri à lwès, Roura o sid (vya flòv Mayouri-a) ké Kayenn o nò-lwès. Rémir-Monjoli, Matouri ké Kayenn ka fè pati jéyografikman di Zilé di Kayenn.

Klima-a sa di tip tropikal é pli èspésifikman ékwatoryal. Toutfwè, di fè di so sitchwasyon an bòdir di loséyan Atlantik-a, lakot-a sa tré vantilé.

Lenfrastigtir-ya di kouminikasyon sa près tout èsklizivman dèstinen à loto-mobil. O lapòrt di Kayenn é konfronté à so pròp dévlopman démografik ensi ki à sa-a dé koumin périférik, Rémir-Monjoli ka sibi dé zankonbman près kotidjen ki sa ésansyèlman lyannen o déplasman donmisil-travay é sa ègzasèrbé pa roun rélativ ensifizans di vwè èstrigtiran.

Dégra di koumèrs di Dégra dé Kann, ki nonmen dipi 1e janvyé 2013 « Gran Dégra Maritim di Lagwiyann » sa enplanté asou koumin-an.

An 1608, tchèk Annglé ka enstalé yé kò asou roun plato di Mayouri koté li té fika tchwé pa dé Anmérendjen. Lavil-a ké fika fondé an ògtòb 1652 pa mouché Vertaumon, jénéral-adjwen di Konpangni di Pari ké tchèk kolon annan lans di Rémir. An 1653, 300 endjen Galibi ka ataké kolon-yan, ki ka provoké yé dépa. An désanm 1653, Olandé-ya ka pran posésyon di Lagwiyann.

An 1664, lò Fransé-ya rivé atè Kayenn, Néyèrlandé-ya ka randé yé kò san briga mé ka òbténi garanti-a di lib ègzèrsis di yé rélijyon pou jwif-ya. Néyanmwen, dé tchè-ya dé jwif di Rémir-Monjoli, swé anviron 300 moun, ka pati établi yé kò atè Sirinanm. Swésant Fransé ka enstalé yé kò atè Rémir.

Lagtivité-a di koumin-an à sa lépòk sa ésansyèlman agrikòl ké kiltir-a di kann à souk ké laparisyon-an di distiri. Jézwit-ya ka enstalé yé kò lanmenm dipi 1651 é ka dévlopé jouk an 1765, dat di yé lèspilsyon di Lagwiyann, oun rich plantasyon agrikòl, di pli di 1 000 zègta, koté yé ka anplwayé jouk 400 katib enpòrté di Lafrik : bitasyon Loyola, don kaz-a di mèt, ki sitchwé asou flan-an di montangn-an di Rémir, ka sèrvi égalman di sant di séjou pou jézwit-ya ka épwizé pa yé misyon an latè étranjé.

Plita, lékonnonmi agrikòl ka périklité lò di pronmyé labolisyon-an ki tanporèr di katibaj-a an 1794 épi sala, définitiv, di 1848. An 1867, travay-ya di ladigsyon dilo potab di lavil-a di Kayenn, tout pròch, ké fika à pati di lak di Rorota ki niché osen di montangn di Mayouri ki ka sirplonbé bour-a di Rémir. Lalwè-a asou minisipalité-ya di 1879 ka pèrmèt kréyasyon administrativ-a di koumin ké so pronmyé limè, Eugène Pajot, sa éli an 1880. Pronmyé pyèr-a di pronmyé lanméri-a (ki ka abrité dézòrmè bibliyotèk minisipal-a é lofis-a di tourism) ké fika pozé dé lannen plita, 8 sèptanm 1892, dat ki koumémoré pa lafèt kouminal anniyèl-a.

Pannan é apré Ségon Lagèr mondjal-a, lagtivité-ya ké divini maréchè é endistriyèl ké distiri-a di Rorota. Apré départmantalizasyon-an an 1946, koumin-an ka divini roun zonn rézidansyèl, lagtivité riral-ya fika piti piti abandonnen épi distiri-ya ka fronmen.

Kréyasyon-yan di Dégra di koumèrs di Dégra-Dé-Kann an 1969, di santral élègtrik-a an 1983 é di zonn endistriyèl té bay roun nouvèl lélan ékonnonmik pou koumin-an.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1911, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di pli di 10 000 zabitan rousansman-yan té gen lyé chak lannen à laswit-a di roun ankèt pa sondaj opré di roun échantiyon d'adrès ki ka rouprézanté 8 % di yé lojman, kontrèrman à ròt koumin-yan ki ganyen roun rousansman réyèl tout senk lannen-yan.

An 2015, koumin-yan té ka konté 23 976 zabitan, an logmantasyon di 24,36 % pa rapò à 2010 (Lafrans rò Mayòt : +2,44 %).

Koumin-an ka posédé rounlo vèstij ki ka témwagné di so pasé tré rich :

Ròch Gravé-ya, ki sitchwé bò'd krik Pavé-a ki òbò di larout dé Laplaj, ka anmòrfrézé aptitid-ya dé Anmérendjen pou gravir-a asou pyèr. Sa pétroglif-ya sa dé désen profon, gravé asou roun roché pa piktaj à lèd-a di roun pèrkitò an pyèr rèd. Li té fika répèrtoryé an 1903 pa François Geay, vwayajò natiralis.

Poliswè-ya, ki bokou asou roché-ya di rivaj dé lapaj. Pli roumarkab-ya ka trouvé yé kò asou laplaj-a di Gosselin é an bòdir di kolin di Montravel.

Srépan di Pascaud, ké so pyèr gravé di lèr pré-kolonbyen.

Fò Djanman, klasé monnouman istorik  an totalité, Konstrwi an 1849, sa vèstij di péryòd kòlonnyal-a, té ka sèrvi di kantonnman à roun détachman di fiziyé-vòltijò pannan lagèr di 1939-1945.

Bitasyon Loyola, sa bitasyon té fondé pa jézwit-ya an 1668, é abandonnen roun syèk plita. A té pli gran bitasyon di Ansyen Réjim di Lagwiyann. So sipèrfisi té ka fè pli di mil zègta ké pli di senk san katib ki té ka travay laba. Yé té ka prodjwi souk, lanmotché-a di kakao é di kafé di kòlonni, égalman di lendigo é di koton. Sa vèstij té roudékouvèrt an 1988 é ka fè dipi lòbjè di roun mété an valò pou pèrmèt o piblik dékouvèrt di sa sit majò.

Moulen à van di Rémir-Monjoli, Pèrché an pik di kolin-an ki pròch di lotèl di lavil di Rémir, mé antchèrman kaché pa véjétasyon-an, ka drésé so kò roun tour an pyèr di roun moulen à van di 1733. A roun moulen à kann di soukri dé jézwit di Loyola. Dé fouy arkéyolojik té pèrmèt di retrouvé enpozan vèstij di sa soukri.

Bitasyon Vidal, Sa bitasyon ki batizé an 1800, « Bitasyon Mondélice » pa so propriyétèr, négosyan Jean Vidal, té fika roun dé pli gran lèsplwatasyon di lépòk katibajò (pli di 250 katib). Li té bòdé pa krik-a di Kabasou, li-menm prolonjé pa roun piti kannal ki aplé krik fouyé-a, à pati di lakèl ki té ka fè pati di lagtivité koumèrsyal. Lagtivité agrikòl-a té ka arété piti piti pou lésé plas à roun lòrfélina an 1855 ki louvri pa lipè Guyodo.




#Article 371: Réseptò radio (115 words)


Oun résèptò radjo (osi aplé : pòs di radjo, transistò, tuner, otoradjo, etc.) sa roun aparèy élèktronik ki dèstiné pou kapté, sélêksyonnen é dékodé onn radjoélètrik ki émèt pa émétò radjo-ya. Fonksyon-an di dékodaj sa d'èstrè dé onn kapté enfòrmasyon-yan, ki té enkòrporé anvan di fika émèt : son obebmn signal nimérik (RDS, DRM Digital Radio Mondiale, signal orèr, etc.).

Tèrm-an « radjo » ka provini di senplifikasyon-an di èsprésyon-an « résèptò d’émisyon ki difizé pa onn radjofonik », é té adòpté progrésivman ké dévlopman-an di izaj-a di radjo-a, pou dézigné tout tèknik-a dé onn radjo é annan langaj de, oun « radjo » ka dézigné osi byen roun résèptò ki roun chenn di progranm.




#Article 372: Réyon X (139 words)


Réyon X-ya sa roun fòrm di réyonnman élèktromagnétik à rot frékans ki konstitchwé di foton don longò-a d'onn sa konpriz aprosikmativman ant 0,001 nanomèt é 10 nanomèt (10−12 m é 10−8 m), ki ka korèsponn à dé frékans di 30 pétahertz à 300 exahertz (3×1016 Hz à 3×1020 Hz). Énèrji-a di sa foton-yan k'alé di roun santenn d'ev (élèktron-vòlt), à anviron roun MeV.

Réyon X-ya té dékouvri an 1895 pa fizisyen alman-an Wilhelm Röntgen, ki té rousouvè pou sa pronmyé pri Nobel di fizik ; i ka bay yé non abitchwèl di enkonnèt-a an matématik, X.

Réyon X-ya ké réyon gamma-ya sa di menm natir, mè sa prodjwi diféraman : réyon X-ya sa prodjwi pa dé tranzisyon élèktronik alò ki réyon gamma-ya sa prodjwi lò di dézentégrasyon radjoaktiv-a dé nwayo dé atom oben di ròt processus nikléyèr oben sibatomik.




#Article 373: Ròch (117 words)


Ròch-ya (di laten popilèr rocca) sa dé matéryèl natirèl ki jénéralman solid é fòrmé, ésansyèlman oben an totalité, pa roun asanblaj di minéral, ki ja konpòrté dé fosil (notaman annan ròch sédimantèr-ya), di vèr ki ka rézilté di roufrédisman rapid di roun likid (volkanism, friksyon...) oben dé agréga di ròt ròch. Ròch-ya pouvé fika fòrmé di roun sèl lèspès minéral (ròch monominéral) oben di plizyò (ròch poliminéral) :

Kalsit-a pouvé fè parti dé kalkèr é dé marb ki pir ; quartz pa sa renk ki roun konpozé dé quartzit, dé gneiss é granit, dé bazalt.

Ansanm-an ka prézanté roun sèrtenn omogénéyité èstatistik. Klasifikasyon-an dé ròch dé rès konplèks, pas li sa bazé asou roun gran di kritèr.




#Article 374: Sant èspasyal gwiyannen (1116 words)


Sant èspasyal gwiyannen oben SEG sa roun baz di lansman fransé é éropéyen ki sitchwé annan koumin-yan di Kourou ké Sennmari, an Lagwiyann, ki té mété an sèrvis an 1968. Lafizé éropéyen-yan Ariane, ki itilizé prensipalman pou lansman-an dé satélit di télékouminikasyon, sa tiré dipi sa baz. Konplétan Ariane V don kapasité-a di lanpò sa di 9,6 tonn an lòrbit jéyostasyonnèr épi 20 tonn an lòrtbit ba, Dé nouvèl ansanm di lansman ki dèstinen à di nouvèl tip di lafizé sa entrodjwi - Vega (kapasité di lanpò di 1,5 tonn an lòrbit bas, inogirasyon an 2012) ké Soyouz (kapasité di lanpò di 3 tonn an lòrtbit jéyostasyonnèr, inogirasyon an 2011) - ki ka pèrmèt à Lajans èspasyal éropéyen-an (ESA) di dispozé di roun ganm konplè di lansò. Baz-a sa jéré konjwentman pa CNES-a (so propriyétè), Arianespace ké ESA-a.

Ké so latitid ki tré pròch di lékwatò-a, sant èspasyal sa idéyal pou plasé an lòrbit satélit jéyostasyonnèr-ya ki ka konstitchwé majorité-a di kliyantèl koumèrsyal-a d'Arianespace.

À laswit-a di lendépandans-a di Laljéri-a é dé akò d'Évian an 1962, CNES-a sa annan lobligasyon-an di kité baz-a di lansman di Hammaguir an 1967. O total, katòrz sit sa étidjé sitchwé annan départman-yan di lout-lanmè é annan dé péyi étranjé kou Brézil-a oben Lostrali-a. Tout sa sit-ya gen kou pwen an koumen di fika pré di lékwatò-a, ki ka ofri miyò kondisyon-yan pou lansman-yan di anjen èspasyal. An léfè rounlo satélit sa jéyostasyonnèr, sa ki ka enpliké ki yé lòrbit sa annan plan-an di lékwatò-a. An partan di baz-a di Kap Kennedy satélit-ya ka pasé pa roun lòrbit di transfè ki enklinen asou lékwatò-a; mannòv-ya di korègsyon pwé kouté 15 % di mas-a ki mété an lòrbit.

Rapò-a di CNES ka roukoumandé Lagwiyann, ki ka ofri plizyò avantaj kou fèb dansité di popilasyon-an ké larj louvèrtir asou loséyan Atlantik-a, ki ka pèrmèt ensi di rédjwi risk-ya si i gen problenm ké lansò-a. Fasad maritim-an ka pèrmèt égalman di fè dé lansman di satélit asou lòrbit polèr annan dé kondisyon òptimal. Tout azimout-ya di lansman ant -10,5° (lòrbit polèr oben élyosenkronn) é +93,5° (lòrbit jéyostasyonnèr) sa posib. Atò, zonn-an pa fika sijét o tranmman di latè é o siklonn. Di plis, Lagwiyàn, antan ki parti antégran di téritwè fransé, té ka prézanté égalman avantaj-a di èstabilité politik-a. Pronmyé minis-a di lépòk-a, Georges Pompidou, ka swiv sa roukoumandasyon é 14 avril 1964 ka fè pasé roun arété ministéryèl établisan Sant èspasyal gwiyannen-an atè Kourou.

Chwè-a di lansman di sit di Lagwiyann pou enstalé roun baz èspasyal té antérinen an konséy dé minis pa jénéral De Gaulle 14 avril 1964, ki ka marké lagt di nésans-a di SEG. An sèptanm 1965 ka koumansé pronmyé travay di anménajman koté dé moun di pli di onz nasyonnalité ka travay. Ka koumansé alò konstrigsyon-an di roun dégra é di roun pon atè Kourou ensi ki alonjman-an di lapis-a di laéropò-a di Rochambeau, mé égalman ròt enstalasyon inègzistan di fè di fèb popilasyon-an di Lagwiyann é di Kourou an partikilyé ki ka konté à lépòk-a rounso 660 moun.

SEG-a ka inogiré so pronmyé lansman 9 avril 1968 ké lafizé Véronique. Ké swiv lannen swivant-ya lansman-an di nòv lafizé Diamant. Di 1967 à 1971 sant èspasyal gwiyannen-an gen égalman sèrvi à miz o pwen é o lésè dé lafizé Europa, san gran sigsé, mé ki té pèrmèt, pa léchèk sigsésif-ya, di préparé konsèpsyon-an di lafizé Ariane.

Sant Joupitè-a sa sant-a di kontrol ki ka pèrmèt di piloté ansanm-an dé lopérasyon di préparasyon é di lansman. I ka sèrvi égalman di lasal di kouminikasyon pou médja-ya. Oun « larout di lèspas » ka désèrvi diféran ansanm-yan di lansman di baz-a, kou ELA-1.

Pou swiv lafizé-a pannan so faz propilsé, baz-a ka dispozé di plizyò sistenm lòptik, rada ensi ki èstasyon di résèpsyon dé télémizou.

Soulon misyon-an, lafizé-a pou swiv roun trajègtwè bò'd nò-a oben lès-a ké mwayen-yan ki mété an òv diféran. Lòské lafizé-a ka swiv roun trajègtwè bò'd lès-a, èstasyon-yan di télémizou ka konprann èstasyon-an Galliot ki sitchwé à anviron 20 km di sit di lansman épi èstasyon-yan ki sitchwé atè Natal (Brézil), annan Zilé di l'Ascension atè Libreville (Gabon) é atè Malindi (Kénya). L'ESA ka dispozé di so pròp èstasyon di télémizou (èstasyon Diane) ki sitchwé o nò di sit di lansman. Trwè rada asou poutou-a di sit lansman sa itilizé pou swiv trajègtwè inisyal-a di lafizé-a.

Baz-a ka konprann égalman dé enstalasyon endistriyèl, propriyété di roun filyal di Lè likid ki ka pèrmèt di prodjwi diféran gaz-ya ki itilizé pa lafizé-ya ké satélit-ya ; lògsijenn likid, idrojenn likid, azòt, lélyonm. Baz-a di lansman sa roun sit endistriyèl ki klasé Seveso.

Oun mizé di lèspas sa égalman prézan asou sit-a, ki vizité pa plizyò dizenn di milyé di moun chak lannen.

Éléman kontistitif-ya dé lafizé sa prodjwi an Léròp é transférés atè Kourou pa bato. À yé rivé, ka koumansé « kanpangn di lansman » ki ka douré anviron roun mwa é dimi. Li ka konsisté à asanblé éléman-yan di lansò(étaj, boustò, kaz di lékipman) annan batiman-an d'entégrasyon lansò (BIL), lopérasyon ki réyalizé pa Airbus Defence and Space (ansyennman EADS Astrium). Answit lansò-a ké satélit-ya di kliyan sa rougroupé annan batiman-an di lasanblaj final (BAF) anvan transfè à J-1 asou baz-a di lansman Ariane (BLA).

Dékolaj-a di lafizé-a sa otorizé si ansanm-an dé éléman sa « nonminal ». À konté H - 7 min oun òrdinatò ka jéré ansanm-an dé paramèt di fason otonmatik (sékans senkronnizé). Lòské motò-a Vulcain 2 sa mété anrout (finisman di kont à rébou H 0), roun délè di 7,3 ségonn ka pèrmèt di vérifyé bon fongsyonnman-an di sala é a ki a sa monman ki EAP-ya(boustò) sa limen é ki lafizé-a ka dékolé réyèlman.

Sèrvis sovgard-a, ki konstitchwé di roun lékip di kat pésonn, ka kontrolé bon déroulman-an di lansman é sa abilité à détrwi lafizé-a an ka d'événnman inatandou an rèsè dé prosédou ki té prévwè.

Lansò-ya ki ka swiv té tiré dipi Kourou mé té routiré di sit dipi ; 1 Europa 2, 8 Diamant, 11 Ariane 1, Ariane 2, 11 Ariane 3 ensi ki 116 Ariane 4, don 7 AR40, 15 AR42P, 13 AR42L, 15 AR44P, 26 AR44LP é 40 AR44L. An sa ki ka konsèrnen lansò-ya an agtivité nonm-an di lègzanplè ki tiré koumansman mars 2018 : 97 Ariane 5 (25 de type G/G+/GES, 65 ECA (vèrsyon lourd) ké 7 ES vèrsyon enpòrtan l'ATV), 11 Vega é 18 Soyouz ST.

Dé djagranm-yan ki anba rékapitchoulé lansman-yan dipi Kourou (rò lafizé-sonn (mizajou finisman janvyé 2018).

Sant èspasyal gwiyannen-an sa lòbjè-a di tré nonbré lopérasyon di rélasyon piblik, prensipalman lò dé lansman dé lafizé. A annan sa kad ki 11 févriyé 2008, prézidan-an di Répiblik Nicolas Sarkozy vizité baz-a di Kourou.




#Article 375: Satirn (planèt) (107 words)


Satirn sa sizyenm planèt di Sistenm solèr pa lòrd di distans o Solèy ké dézyenm-an aprè Jupiter pa so tay ki pa so lamas.

Saturne sa roun planèt jéyant, omenm tit ki Jupiter, Uranus ké Neptune, ké pli présizéman oun jéyant gazéz di tip Jupiter frèt kou Jupiter. Di roun djamèt di anviron nòv fwè é dimi sala di Latè-a, li sa majoritèrman konpozé di idrojenn ké d'hélium. So lamas ka valé 95 fwè sala di Latè-a ké so volim 900 fwè sala di nou planèt. So péryòd di révolisyon sa d'anviron 29 lan. Li té o périyéli 26 jwiyé 2003 é à aféli-a 17 avril 2018.




#Article 376: Satélit artifisyèl (122 words)


Oun satélit artifisyèl sa roun lòbjè ki fabriké pa fika moun-an, ki voyé annan lèspas-a ké lèd-a di roun lansò é la gravité otour di roun planèt oben di roun satélit natirèl kou Lalin-an. Vitès-a ki enprimé pa lafizé-a o satélit ka pèrmèt li di mentni so kò pratikman endéfiniman annan lèspas-a an dékrivan  oun òrbit otour di kò sélès. Sala, ki défini an fonksyon di misyon-an di satélit, pouvé prann diférant fòrm — élyosenkronn, jéyostasyonnèr, éliptik, sirkilèr — é ka sitchwé à dé altitid plis oben mwen élvé, ki klasifyé an òrbit bas, mwayenn oben rot.

Pronmyé satélit artifisyèl Spoutnik I sa lansé pa IRSS-a an 1957. Dipi sa lépòk, pli di 5 500 satélit artifisyèl té plasé an òrbit (2007).




#Article 377: Satélit natirèl (105 words)


Oun satélit natirèl sa roun lòbjè sélès an òrbit otour di roun planèt oben di rounòt lòbjè pli gran ki li-menm ki pa sa di lorijin moun-an, pa opozisyon o satélit artifisyèl. Yé pouvé fika di gròs é rousanblé à di piti planèt. Di tèl lòbjè sa égalman aplé lalin, pa analoji ké Lalin-an la Lune, satélit natirèl di Latè-a.

Tèknikman, tèrm-yan pouvé apliké so kò à roun planèt ki ka òrbité roun zétwèl, oben menm roun zétwèl ki ka òrbité roun sant galaktik, mè roun tèl itilizasyon sa rar. An tan nòrmal, li ka dézigné satélit natirèl-ya dé planèt, planèt nenn-yan di piti kò.




#Article 378: Sayil (558 words)


Sayil sa roun koumin fransé, di kanton di Maripasoula, annan départman-an di Lagwiyann. Sayil ki ka sitchwé so kò an tchò di danbwa anmanzonnyen-an à anviron 180 km o sid di Kayenn.

Sayil sa sant jéyografik ké chato dlo di Lagwiyann (flòv Laprouwag, Mannan ké Linini antrot ka pran yé sours la) so sipèrfisi sa di 4475 km². Li sa konstrwi o pyé dé mon Béf Mò à 209 mèt di nivèl dilo. Popilasyon rézidan-an, ki konstitchwé ésansyèlman di Kriyòl, di métropoliten, ensi ki di tchèk Monng ké Brézilyen, ka varyé soulon sézon-yan ant 70 ké 200 moun.

À siprésyon-an di Linini-a, jandanm-yan, an kalité di rouprézantan di Préfè, ka fè ofis di minisipalité é a ensi ki jandanm Jean Demailly (1922-1985) afègté atè Sayil an 1957 ké mété an plas baliz-a di lapis-a di latérisaj épi louvriti-a di lapis-a di limonnad ensi ki louvriti-a pa vwè flivyal di Dégra Demailly jouk Maripasoula ké lèd-a di lwit ouvriyé.

Si lèstragsyon orifèr-a sa òkò tré prézan asou téritwè-ya ki abò, sa vilaj atipik sa roun dèstinasyon di pizanpi atragtiv, tré prizé dé touris é dé syantifik gras à so rézo di santché di randonnen ki balizé annan tchò di Park nasyonnal anmanzonnyen.

Koumin-an di Sayil ka sitchwé so kò an sant di Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Gras à prézans-a annan koumin-an di Montangn Kontinan, laltitid magsimal-a di Sayil sa di 640 mèt.

Koumin limitròf-ya ké Sayil sa Sentéli o nò-lès, Réjina o sid-lès, Maripasoula à lwès, Papaychton ké Gran-Santi o nò-lwès, épi Mannan o nò.

Klima sa di tip ékwatoryal.

Sayil sa agsésib inikman pa vwè aéryen, vya laérodronm di Sayil. Lapis-a di latérisaj pou piti lavyon ka ègzisté dipi 1954.

Koumin-an ka konpozé so kò di roun bour ki ka kontni roun santenn di parsèl ké rounlo bitasyon à zéka. 

O bour tchèk karbé di lot (an ranmak): - Les carbets du bord - chez Kami - chez Bikaeff - La Bananeraie

Bengalo (ké lit): - A ké nou - Lé tikaz - chez Lulu

An danbwa - gîte Kanawa

A roun sasò dilò, M. Sahul, orijinèr di Sent-Lisi, ki té bay so non o vilaj, an koumansman di 20e syèk.

Dé vèstij arkéyolojik ka atèsté di roun prézans anmérendjen ansyen annan sègtò-a. Listwè résan di Sayil ka débité ké rivé dé popilasyon orijinèr di Lézanti-ya é prensipalman di Sent-Lisi, lò di dézyenm riyé bò dilò ki ka atenn réjyon di Rot-Laprouwag é di Rot Mannan an finisman di XIXe syèk.

Li fika fondé òbò di 1910, Sayil ka tiré so non di roun òrpayò Sent-Lisyen, Sahul, ki enstalé bò di mon Béf mò.

Sayil ka òbténi èstati-a di koumin an 1969.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.




#Article 379: Seksism (115 words)


Sèksism-an sa roun atitid diskriminatwar bazé asou sèks-a oben idéyoloji ki ja fondé so kò asou adézyon-an à dé krwayans diskriminatwar bazé asou kritèr-a di sèks. Li ka pézé so kò an parti asou dé èstéréyotip, ki lé di dé krwayans ki ka konsèrné karaktéristik-ya ki jénéralman asosyé o fanm é o wonm.

Sa tèrm sa aparèt annan lannen-yan 1960 ké nouvèl ésòr di féminism. Sa mo, ki kalké asou « rasism », gen pou vokasyon di dénonsé krwayans-ya, valò ké atitid ki fondé asou dé modèl èstéréyotipé ké èstéryorizé, an ròt tèrm roun sosyété sekswèlman diskriminatwar. Tématik-a di sèksism pouvé fika abòrdé soulon diférant disiplin kou analiz-a dé médja, sosyoloji-a, syans politik-a, psikoloji-a, fizyoloji-a...




#Article 380: Sen-Laurent-di-Maronni (979 words)


Sen-Laurent-di-Maronni (kouminéman aplé Sen-Laurent, Sen-Loran oben Senloran) sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. An 2010, li sa dézyenm koumin ki pli péplé-a apré  Kayenn.

So zabitan-yan sa aplé Senloranté-ya.

Sen-Laurent-di-Maronni, lokalizé à 253 kilomèt à lwès-a di Kayenn, sa sitchwé à lanmon-an di bouchou-a di Maronni, fas à lavil sourinanmen-an d'Albina, o nò-lès di kontinan sid-anmériken. Li pa bòdé pa loséyan Atlantik-a, pas a té lotorité pénal-ya ki té lé anpéché bangna-ya ki té la di évadé yé kò pa lanmè-a.

Patché étni ka koabité laba : Kriyòl, Anmérendjen (Kalinya, Lòkonnon), Monng, Endou, Bouchinenngé (Saranmanka, Djouka, Aloukou, Paranmanka) ké métropoliten.

Koumin limitròf-ya ké Sen-Laurent-di-Maronni sa Mannan o nò é à lès-a, Gran-Santi o sid-lwès ké Apatou o nò-lwès.

Koumin-an ka enkli zilé flivyal-ya Pòrtal, di Karantenn-an épi pou Lépré.

Artikilé asou roun plato kontinantal di fèb rotò, rélyèf-a di Sen-Laurent-di-Maronni sa ésansyèlman vayonnen, ké roun pwen kilminan à 100 mèt di laltitid. Valé-ya ki ka sèrpanté o milyé dé kolin sa, pou laplipa, marékajé. Sid-a di koumin-an, sa pli montangné, ké roun pwen kilminan, annan Masif-` Dékou-Dékou, à 500 mèt di laltitid.

Sen-Laurent-di-Maronni ka bénéfisyé di roun klima cho ké imid di tip ékwatoryal (tip Af soulon klasifikasyon-an di Koppen). I ka ègzisté ki roun sèl sézon annan lannen-an ké Dé pik pou présipitasyon-yan, oun gran pik o prentan o mwa di mè ké roun piti pik an livè o mwa di janvyé. Lè-a sa konstanman cho ké mwat. Sèl varyasyon-yan ki ka konnèt tanpératir-ya sa dé varyasyon journalièr ké dé minimal égal à 22 °C é dé magsimal ki konprann ant 29 °C ké 33 °C. I gen lapli tout lannen di mannyè ki abondan si byen ki kimil anniyèl-a dé présipitasyon ka atenn roun valò tré élvé (2 594,4 mm/lannen). 

Trwè sosyété, ki bazé atè Sen-Laurent, ka propozé yé sèrvis pou transpò flivyal-a, pou frèt-a é osi pou dé pasajé, asou Maronni-q, san toutfwè di lign régilyé. Piròg-ya di Maronni ka konté yé kò pa santenn. Yé ka rété sèl mwayen di transpò pou rivren-yan di flòv. Anmérendjen-yan ka navigé inikman annan lèstchwè-a asou dé piròg larj é ki ka tèrminen yé kò pa roun rot létrav. Bouchinenngé-ya, popilasyon ki ka vini dé ansyen lèsklav di Sourinanm, ka konstrwi dé piròg ki adapté o pasaj dé rapid. Étrwat é lonng, yé ka posédé dé èstrenmité kirvilign. A pou savé ki piròg ké motò épi kannon–pagé sa ornen d'antlak ki aplé tenmbé é di dékorasyon d'enspirasyon modèrn.

Sen-Laurent-du-Maronni ka posédé roun laérodronm, laérodronm di Sen-Laurent-di-Maronni. Gras à konpangni Airguyane nou pouvé ensi an 1lèr di vòl roujwenn Maripasoula, Kayenn ké Sayil.

Dé travay di fouy pèrmèt di dékouvri, an 2005, ki sit-a té tchipé anvan 7200 anvan nou lè douran Néyolitik préséranmik-a. Pa laswit-a, sit-a ka rété tchipé anvan lépòk prékolonbyen-an pa popilasyon anmérendjen-yan. Anvan fondasyon-an di laglomérasyon kolonnyal-a, li ka poté non-an di so chèf Kamalagouli. Di ansanm-an dé popilasyon anmérendjen-yan ki inisyalman enstalé à sa lépòk-ya ka rété jòdla ki étni Arawak-ya ké Kalinya-ya.

Douran xviie é xviiie syèk-ya, Maronni-a sa vwè-a di pénétrasyon di nouvèl popilasyon. O kolon éropéyen ké yé lèsklav nwè, ké alé ajouté so kò Bouchinenngé-ya, lèsklav an fwit di Sourinanm. Yé désandan ka routrouvé yé kò koté Bonni-ya, Ndjouka-ya, Paranmanka-ya ké Saranmanka. Sa kat étnik-ya ka viv annan dé kartché oben annan vilaj-ya ki ka antouré Sen-Laurent. Gran navigatò, yé sa pirogyé, ka pratiké lagrikiltir-a ké lartizannan-an.

Pronmyé bangn-an té kréyé pa lalwa-a di 26 out 1792 ki té prévwè dépòrtasyon politik-a an Lagwiyàn dé « éklésyastik ki pa sèrmanté » épi o éklésyastik ki dénonsé pou koz d'ensivism (lalwa di 23 avril 1793) é an 1795 pou ennmi-ya di Révolisyon fransé-a, mé blocus maritim-an ki enpozé pa Langlétè-a ensi ki nonbré lépidémi-ya ki té ka dévlopé té ka antrennen larè-a laplikasyon-an di sa mizou-ya.

Lariyé bò'd dilò-a, ki té ka koumansé enpé apré labolisyon-an di lèsklavaj-a, bò'd 1850, ka révolisyonnen sosyété kriyòl-a. Lèsklav-ya ki libéré ka délésé plantasyon-yan pou sasé-a dilò-a, ka krézé pronmyé min an danbwa, koté yé té roujwenn pa kriyòl-ya ki vini di Karayb-a (Lanmantinik, Lagwadloup, Ladonminik ké Sentlisi). Yé tout enstalé  annan réjyon-an di Senloran, yé ka dévlopé laba koumèrs-a dilò. A disparisyon ékonnonmik-a dé Blanng kriyòl, ki rwinen pa dépa-a dé lèsklav di yé plantasyon.

Koumin sivil-a té ofisyèlman kréyé 9 novanm 1949-a é Sen-Loran ka divini chèf-lyé di larondisman. A pou savé, ki apré sa péryòd di kolonnizasyon karséral, popilasyon inisyal-a di Anmérendjen ka sibzisté ki annan Dé vilaj d'étni diféran, Lòkonnon ké Kalinya. Dipi ségon lanmotché-a di xxe syèk, yé sa piti piti entégré ké yé drwè koutimyé, mété à mal pa lévolisyon-an dé èstrigtir sosyal, ka sédé laplas-a fas o kiltir an abati é o travay salaryé.

Orijinèlman konstrwi pa é pou Ladministrasyon pénitansyèr-a, bokou dé batiman ofisyèl annan lavil-a sa di roun èstil inik di larchitègtir, oun mélanj dé èstil kolonnyal é pénitansyèr. Dé brik ki fè ké latè rouj lokal-a té fabriké épi itilizé pa bangna-ya, ki té ka fourni roun mendòv gratchwi é entèrminab. Yé ka konstrwi tout roun distrik ofisyèl é administratif, ki ka koumansé pa yé prison, Kan di teanspòrtasyon-an.

Diféran laspè dé blòk di kan di teanspòrtasyon-an

Gastronnonmi gwiyannen atè Senloran sa rich dé diféran kiltir ki ka mélanjé yé kò an Lagwiyàn, réstoran chinwè ka kotwéyé réstoran kriyòl. Orijinèlman, li ka mélé tchwizinn kriyòl, bouchinenngé ké anmérendjen.

Chit Voltaire, sa agsésib apré 73 kilomèt di pis, épi oun lèr é dimi di march atravè danbwa anmanzonnyen-an. Yé ka parkouri 200 mèt asou roun dénivelé di 35 mèt. Asou plas oun fèrm lobèrj ka propozé jit-a é kouvèrt. Bèrj-ya di Maronni sa agsésib di lavil-a. I gen roun jarden pou timoun à progsimité é posibilité-a di dégisté douji lokal, krép oben laglas. Régar enprénab asou lépav-a di roun bato di marchann britannik-a ki échwé 19 désanm 1925-a é ki divini roun zilé.




#Article 381: Senjòrj (575 words)


Senjòrj (nonmen lokalman Senjòrj-Loyapòk) sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Senjòrj sa roun koumin di Lagwiyann, an Lanmérik di Sid, ki sitchwé à 189 km pa larout o sid-lès di Kayenn. Li ka trouvé so kò asou lariv gòch-a di Loyapòk, flòv-a ki ka konstitchwé frontchè-a ké Brézil-a don bouchou-a ka trouvé so kò à 60 km pli o nò. Koumin brézilyen-an di Oiapoque ka fè li fas, asou lariv opozé.

Klima sa di tip ékwatoryal. Li ka karagtérizé so kò pa 2 sézon prensipal, roun sézon imid aprògsimativman di désanm à jwiyé, ké roun sézon sèk di out à novanm. Tanpératir mwéyen-an sa di 26,9 °C. A roun klima cho mé imid, sa ki ka bay lenprésyon-an di mwétò. Présyon atmòsférik-a sa toujou ba. Van-yan sa rar. Lapli-ya près kotidjennman an sézon imid pou roun total anniyèl di anviron 3 400 mm. Lè cho ka charjé so kò an limidité é ka konnèt oun mouvman asandan. Ké laltitid-a, i ka prodjwi so kò roun roufrédisman ki ka provoké dé lapli ki souvan vyolan.

Kour dilo-ya ganyen souvan dé débi enpòrtan. Sòl-ya sa lésivé é ka bay larjil latéritik-a di koulò rouj (akoz di prézans-a di ògsid di fèr), ròt minéral solib-ya (an partikilyé baz-ya) ki té antrennen. A jénéralman dé sòl pov. So véjétasyon natirèl sa danbwa dans (oben lajenng).

Lavil-a sa désèrvi pa larout nasyonnal 2 dipi 2003. Anvan Senjòrj té izolé é donk inikman agsésib an lavyon. Linik lagsé routché-a té roun mové lapis koté brézilyen ki nou té ka atenn apré franchisman di Laprouwag an bak. Konstrigsyon-an di pon asou Loyapòk ant Brézil ké Senjòrj-Loyapòk sa tèrminen dipi jwiyé 2011, mé li fika inogiré ki 18 mars 2017, ki louvri 20 mars 2017 ké kanmiyon, bis ké tagsi pa pwé toujou anprenté li.

Laérodronm di Senjòrj-Loyapòk, ki pannan bokou lannen sèrvi di lyannaj ké Kayenn, pli fika otorizé o lavyon dipi fronmitir di lapis-a, men li toujou rété itilizab pou lélikòptèr-ya.

Nou ka routrouvé roun èstil kriyòl annan diféran batiman ké roun èstil modèrn é épiré pou batiman administratif-ya.

Non-an di koumin-an ka provni di 2 konpozan ki sa di roun pa prézans-a di  Loyapòk é di ròt pa, oun rézon istorik. Lò di konstrigsyon-an di légliz di vilaj sa lédifis rélijyé té bay so non o vilaj. Bangna-ya té dékouvri lò di krézman dé fondasyon roun pyès di lanmonnen olandé ki ka rouprézanté Sen Jòrj.

Vilaj-a ka dwèt so lorijin à kréyasyon-an o xixe syèk di roun bangn don li ka sibzisté pyès tras atchwèl, kontrèrman à sa-a di montangn di lajan. Annéfè, sa fika èspliké pa fèt-a ki li té antchèrman konstrwi an bwa. Légliz di vilaj sa sèl tras vizib di travay di sa fòrsa-ya di Répiblik-a.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.




#Article 382: Sennmari (457 words)


Sennmari sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Sité-a sa sitchwé lonng-an di flòv Sennmari. Koumin-an, ki sitchwé à 63 km di Kourou é à 112 km di Kayenn, sa bòdé pa lanmè o nò. Pwen kilminan-an sa montangn Plomb (355 m), ki sitchwé o sid di koumin-an. I ka ègzisté égalman roun gran lak ki kréyé pa rétni-a dilo di baraj di Piti-So, ki patajé ké koumin-an di Sentéli. Li ganyen kou limit :

Lans-a, ròtfwè prensipal lyé abité, ké zanmo-ya di Renner é di Malmannouri, don popilasyon-an té èspropriyé lò di lenstalasyon-an di Sant Èspasyal Gwiyannen, sa atchwèlman dézè.

Laba, klima sa di tip ékwatoryal imid (lonjitid ant 2 ké 6° Nò).

Définisyon-an di Sennmari (Sinnamary an fransé) sa Nihil Sine Maria ki lé di « anyen san Mari ». Li ka montré nou ki popilasyon-an di bour té pyé.

Sennmari té à lorijin-an roun vilaj anmérendjen. An 2003, lò di fouy arkéyolojik ki éfègtchwé pou travay-ya di lanménajman di projé Soyouz asou dé tikòrd pré-litoral, témwen d’ansyen rivaj di lakot di Lagwiyann, nou dékouvri 2 sit anmérendjen enpòrtan.

Pronmyé kòlon té rivé bò'd 1770.

Pannan Révolisyon fransé-a, Termidorien té ka dépòrté laba dabò Billaud-Varenne ké Collot d'Herbois ; answit Dirègtwè apré so kout Léta di 18 fructidor an V (4 sèptanm 1797) ka dépòrté so zennmi politik-ya : François Barthélemy, François Barbé-Marbois, André-Daniel Laffon de Ladebat, Guillaume Alexandre Tronson Ducoudray, Jénéral Pichegru, l'abbé Brottier, Antoine Murinais, Josèphe Rovère, Victor-Amédée Willot, François Aubry, Jean-Pierre Ramel, Charles Honorine Berthelelot de La Villeurnois, Isaac Delarue ké François Bourdon de l'Oise ; 2 ròt konvwé an 1798  ka dépòrté 312 ròt pròskri, prensipalman dé prèt réfragtè é dé journalis. Asou total-a di 328 dépòrté pa Dirègtwè-a atè Sennmari, 180 mouri asou plas annan mwè-ya ki swiv yé rivé.

Annan lannen-yan 1850, dékouvèrt-a dilò ka fè vini rounlo pròspègtò.

An 1933, roun létablisman pénitansyèr fika kréyé pou akéyi dé prizonnyé endochinwè.

An 1956, Léta ka konstrwi pon Madanm di Maintenon ki ka pèrmèt di lyannen 2 riv-ya di flòv Sennmari.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sakonnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2008.




#Article 383: Sentéli (503 words)


Sentéli sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Vas koumin ki distan d'anviron 80 Km di lakot Atlantik, o sant-nò di Lagwiyann. Bour-a, ka konté atchwèlman anviron roun senkantenn di zabitan, dipi lopérasyon ANACONDA é HARPIE dé dannyé lannen.

Òrpayò klandésten brézilyen-yan pli ka rété o bour kou anvan mé dirèkman asou sit ilégal-ya.

Atchwèlman, vilaj-a ka dispozé di roun légliz, di roun lanméri, di roun zépisri é di roun jit-réstoran.

Anba lenpilsyon-an di nouvèl lékip minisipal (2014) roun sèrten nonm di konstrigsyon té réyalizé pou akéyi touris-ya. Jandanbri-a ké dispansèr-a té dézafègté. I pa gen di lékòl Pou akéyi timoun-yan. Lélègtrisité-a sa fourni pa dé group élègtrojenn (110 Kwa). Roun nouvèl rézo dilo potab (2015) té fika kréyé.

Nouvèl lékip minisipal té osi pou projé annan kad-a di so dévlopman ékonnonmik di kréyé roun nouvèl zonn irben òbò di lak di Piti-So o lyé-nonmen PK09 Nouvèl Gar Tig.

Pwen kilminan di Sentéli sa montangn-an di Trinité-a, don pik-a ki pli rot-a ka trouvé so kò à roun laltitid di 636 m, ki sitchwé o sant di rézèrv natirèl-a di Trinité-a ki jéré pa ONF-a. Lak-a di rétni di baraj di Piti-So ka trouvé so kò asou téritwè-a di koumin-an.

Koumin limitròf-ya ké Sentéli sa Sennmari o nò, Kourou o nò-lès, Roura o sid-lès, Réjina o sid, Sayil o sid-lwès, Mannan à lwès, é Irakoubo o nò-lwès.

Oun pati di sid di koumin-an (anviron 1000 km2) sa an tchò di park Anmanzonnyen.

Klima sa di tip tropikal.

Nou pouvé randé nou kò la an lélikòptèr (labsans di pist di latérisaj pou lavyon-yan) oben an konbinan piròg-a pou travèrsé lak-a di baraj di Piti-So, ké 4x4 oben kwad pou randé so kò o bour pa  26 km di pis (trajé-a pa lapis-a ka douré ki 30 à 40 min an tout sézon).

Sentéli sa roun dé pli ansyen vilaj di entéryò-a di Lagwiyann. Kréyé gras à lòrpayaj o xixe syèk, nou ka trouvé laba roun patrimwenn arkéyolojik endistriyèl enpòrtan tèl ki dé machin à konkasé kwatz orifèr-a ké roun ansyen vwè di chimen di fèr ki konstrwi pa bangna-ya don roun pati ka trouvé so kò jòdla nwéyé anba d'lo-ya di lak  di rétni di baraj di Piti-So.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2008.

Prensipal rousours ékonnonmik-ya di koumin-an sa tags ki lyannen o Baraj idroélègtrik di Piti-So ké roudouvans minyé-a.




#Article 384: Serk (111 words)


An jéyométri éklidjenn, oun sèrk sa roun kourb plan ki fronmen ki konstitchwé dé pwen sitchwé à égal distans di roun pwen nonmen sant. Valò-a di sa distans sa aplé réyon di sèrk. Sala ka sa enfiniman varyab, i ka ègzisté kidonk oun enfinité di sèrk kèlkonk, annan chaken dé plan di lèspas-a.

Annan plan éklidjen-an, a « ron » ki sa asosyé an fransé o tèrm di sèrk. Annan roun plan ki pa éklidjen oben annan ka-a di définisyon di roun distans ki pa éklidjenn, fòrm-an pouvé fika pli konplèks. Annan roun lèspas di dimansyon kèlkonk, ansanm-an dé pwen plasé à roun distans konstans di roun sant sa aplé sfèr.




#Article 385: Servis (ékonomi) (117 words)


Oun sèrvis sa roun prèstasyon ki ka konsisté an « miz à dispozisyon-an di roun kapasité tèknik oben entélèktchwèl » oben an « fournitir-a di roun travay dirèkman itil pou izajé-a, san transformasyon di matchè ».

Fourni roun sèrvis ka korèsponn à roun prodiksyon ékonomik di natir partikilyèr pis ki li pa ka konsisté an fournitir-a di roun byen tanjib à roun kliyan. An sa sans, oun kwafò, oun kabiné d'avoka, oun lopital, oun réstoran, oun komèrs, oun antroupriz di tanspò oben roun labank ka prodjwi dé sèrvis é pa dé byen.

Sèrvis-ya sa roun sèktò d'aktivité.

Sèrvis-ya — fika konsomé annan menm tan-an nésésèr pou prodjwi yé — sa konsidéré kou pa sa « stokab ».




#Article 386: Sfèr (118 words)


An jéyométri annan lèspas-a, oun sfè sa roun sirfas ki konstitchwé di tout pwen-yan ki sitchwé à roun menm distans di roun pwen ki aplé sant. Valò-a di sa distans sa aplé réyon di sfè-a. Jéyométri sférik-a sa syans-a ki ka étidjé propriyété-ya dé sfè. Sirfas-a di Latè-a pouvé, an pronmyé aproksimasyon, fika modélizé pa roun sfè don réyon-an sa anviron 6 371 km.

Pli jénéralman an matématik, annan roun lèspas métrik, oun sfè sa ansanm-an dé pwen ki sitchwé à menm distans di roun sant. Yé fòrm pouvé alò fika trè diférant di fòrm ronn izwèl-a. Oun sfè sa égalman oun élipsoyid déjénéré.

Pwen-yan distans-a o sant sa entéryò oben égal o réyon ka konstitchwé oun boul.




#Article 387: Siklonn tropikal (133 words)


Oun siklonn tropikal an météyoroloji, sa roun tip di siklonn (déprésyon) ki ka pran fòrm annan loséyan-yan di zonn entèrtropikal à partir di roun pèrtibasyon ki ka òrganizé so kò an déprésyon tropikal épi an tanpèt. So èstad final sa konnèt anba divèrs non atravè monn-an : ouragan annan Atlantik nò é Pasifik Nò-Lès, tifon an Azi di Lès é siklonn annan ròt basen oséyanik-ya..

Èstriktirèlman, oun siklonn tropikal sa roun larj zonn di niyaj orajé an rotatsyon ki akonpagné di van fò. Nou pouvé klasé yé annan katégori-a dé sistenm konvèktif di mézo-léchèl pis ki yé gen roun djamèt enféryò à roun déprésyon klasik, dit « sinoptik », é ki yé sours di énèrji prensipal sa dégajman-an di chalò latant-a ki kozé pa kondansasyon di vapò dilo an altitid annan yé oraj.




#Article 388: Silicium (115 words)


Silicium-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 14, di senbòl Si. I ka apartni o group 14 di tablo péryodik. A éléman-an pli abondant-a annan krout térès-a aprè oksijenn-an, swé 25,7 % di so lamas, mè li pa konparativman prézan ki an rélativman fèb kantité annan vivan-an. I pa ka ègzisté annan lanatir-a à léta-a di kò senp, mè anba fòrm di konpozé : anba fòrm di djòksid di  silicium (SiO2), di lorijin byojenn (fabriké pa roun òrganism vivan kou djatomé-ya oben radjolèr-ya), nou ka trouvé li anba fòrm di silis amòrf (annan sab-a), oben di lorijin litohénik lòské li sa anba fòrm-an di silis minéral (quartz-+, kristobalit-a, etc.) oben ròt silisat (annan feldspat-ya, kaolinit-a…).




#Article 389: Sipèrnova (119 words)


Oun sipèrnova sa ansanm-an dé fénomenn ki ka rézilté di enpilsyon-an di zétwèl an finisman di lavi, notaman roun jigantès èsplozyon ki ka akonpagné so kò di roun ogmantasyon brèv mè fantastikman grann di so liminozité. Wè dipi Latè-a, oun supernova ka aparèt kidonk souvan kou roun zétwèl nouvèl, alò ki li ka korèsponn an réyalité à disparisyon-an di roun zétwèl.

Supernova-ya sa dé évennman rar à léchèl moun-an : yé to sa èstimé à anviron oun à trwa pa syèk annan Vwa lakté-a.

Li sa à noté ki pyès supernova té òbsèrvé annan nou galaksi, Vwa lakté-a, dipi envansyon-an di téléskòp. Pli raproché-a ki òbsèrvé dipi sa SN 1987A, sirvini annan nou galaksi vwézin, Gran Niyaj-a di Magellan.




#Article 390: Sirkwi entégré (105 words)


Sirkwi entégré (SE), osi aplé pis élèktronik, sa roun konpozan élèktronik ki ja rouprodjwi oun, oben plzyò, fonksyon élèktronik plis oben mwen konplèks, ki ka entégré souvan plizyò tip di konpozan élèktronik di baz annan roun volim ki redjwi (asou roun piti plak), ki ka randé sirkwi-a fasil à mété an òv.

I ka ègzisté oun trè grann varyété di sa konpozan-ya ki divizé an Dé grann katégori : analojik é nimérik.

An 1958, Amériken-an Jack Kilby ka envanté pronmyé sirkwi entégré-a ki ka jité ensi baz-ya di matéryèl enfòrmatik modèrn-an. Kilby gen tou senpman rélyé ant yé diféran transistò an kablan yé à lanmen-an.




#Article 391: Sistèm enternasyonal di inité (122 words)


Sistenm entèrnasyonal d'inité (abrégé an SE), ensi purée di sistenm métrik, sa sistenm d'inité ki pli larjman anplwa o monn (li pa ofisyèlman itilizé o Étazini, o Libérya é an Birmani). A roun sistenm désimal (nouka pasé di roun inité à so miltip-ya oben anba-miltip-ya à lèd-a di pwisans di 10) sof pou mizour-a di tan é d'ang. A Konférans jénéral-a dé pwa mizour, ki ka rasanblé dé délégé dé Léta manm di Konvansyon di Mèt-a, ki ka désidé di so évolisyon, tout kat lan, à Pari. Abrévyasyon-an di « Sistenm entèrnasyonal » sa SI, pé enpòrt lanng ki itilizé.

Nòrm entèrnasyonal-a ISO 80000-1:2009 ka dékri inté-ya di Sistenm entèrnasyonal é roukoumandasyon pou anplwa-a di yé miltip é di sèrtenn ròt inité.




#Article 392: Skizofréni (122 words)


Skizofréni-a sa roun troub psichik disosyatif ki sévèr é kronik ki ka apartni à laklas-a dé troub psikotik é di sistenm nèrvé santrak (don ipofiz-a, « glann métrès » di kò). Sa troub ka aparèt jénéralman o koumansman di laj granmoun-an (ant anviron 15 ké 30 lan). Sasé syantifik-a ka trouvé oun prévalant di 0,4 % asou lavi antché-a é pa 1 % kou sa sité souvan. Kou ròt psikoz-ya, skizofréni-a ka manifèsté so kò pa roun pédi di kontak ké réyalité ké roun anozognozi, ki lé di ki moun-an ki ka an soufri  pa gen konsyans di so maladi (antouka pannan péryòd-ya ki aiguës). Sa partikilarité ka randé difisil asèptasyon-an di djagnostik pa moun skizofréni é so adézyo  à térapi médikamantéz-a.




#Article 393: Soja (102 words)


Soja, soya, pwa chinwa oben ariko oléyajiné (Glycine max), sa roun lèspès di plant anniyèl di fanmi-a dé légiminéz (fabaceae), orijinèr di Azi di Lès.

I ka an ègzisté di nonbréz varyété, ki ka diféransyé notaman  yé kò pa pòr-a (dé plant grenpant oben ranpant, pli pròch dé tip orijinal, o fòrm nenn pli kouraman kiltivé), koulò-a dé grenn, péryòd-a di florézon. Tij-ya ki drésé gen roun longò di 30 à 130 cm ké féy-ya sa trifolyolé. Frwi-ya sa dé gous vélou, lonng di 3 à 8 cm, di fòrm drèt oben arké, é ka kontni an jénéral 2 à 4 grenn.




#Article 394: Solèy (126 words)


Solèy-a sa zétwèl-a di Sistenm solèr. Annan klarifikasyon astronomik-a, a roun zétwèl du tip nenn jòrn di roun lamas di anviron 1,9891 × 1030 kg, ki konpozé di idrojenn(75 % di lamas-a oben 92 % di volim) é d’élium (25 % di lamas-a oben 8 % di volim). Solèy-a ka fè parti di galaksi-a ki aplé Vwa lakté-a é ka sitchwé so kò à anviron 8 kpc (∼26 100 a.l.) di sant galaktik. Otour di li ka gravité Latè-a (à vitès-a di 30 km/s), sèt ròt planèt, omwen senk planèt nenn, di trè nonbré astéroyid ké komèt é roun bann di lapousyè. Solèy-a ka rouprézanté à li sèl anviron 99,854 % di lamas-a di Sistenm solèr ensi konstitchwé, Jupiter ka rouprézanté pli dé Dé tchèr di rès.




#Article 395: Son (fyzik) (130 words)


Son-an sa roun vibrasyon mékanik di roun flwid, ki ka propajé so kò anba fòrm di onn jitidinal gras à défòrmasyon élastik-a di sa flwid. Fika moun-yan, kou patché zannimo, ka rousanti sa vibrasyon gras o sans di lwi-a.

Akoustik-a sa syans-a ki ka étidjé son-yan ; psikoakoustik ka étidjé mannyè-a don lòrgann-yan di kò moun ka rousanti é fika moun-an ka pèrsouvwè é ka entèrprété son-yan.

Annan roun milyé flwid konprésib oun varyasyon di présyon ka propajé so kò anba fòrm di roun onn. Lè-a, annan lakèl ka viv moun-an, sa roun tèl milyé, don varyasyon-yan di présyon-an ka konstitchwé son-an. Anplitid-a di varyasyon-an di présyon sa fèb pa rapò à présyon èstatik (présyon atmosférik) ; pou ki li sa pèrsèptib, fodré ki li sa sifizaman rapid é répété.




#Article 396: Sosyalism (110 words)


Mo-a sosyalism ka roukouvri roun ansanm trè divèr di kouran di pansé di mouvman politik, don pwen komen-an sa di sasé roun òrganizasyon sosyal ké ékonomik pli jis. Lòbjèktif orijinèl-a di sosyalism sa d'òbténi égalité sosyal-a, oben di mwen roun rédiksyon, dé inégalité, notaman pou kouran d'enspirayon marksis, d'établi roun sosyété san laklas sosyal. Pli larjman, sosyalism pouvé fika défini kou roun tandans politik, istorikman marké à goch, don prensip-a di baz sa aspirasyon-an à roun monn miyò, fondé asou roun òrganizasyon sosyal armonyéz é asou lit-a kont enjistis-ya. Soulon kontèks-ya, mo-a sosyalism oben adjèktif-a sosyalis pouvé kalifyé roun idéyoloji, oun parti politik, oun réjim politik oben roun òrganizasyon sosyal.




#Article 397: Sosyoloji (149 words)


Sosyoloji-a sa étid-a dé moun annan yé milyé sosyal. Li sa roun branch é roun disiplin dé syans moun ké sosyal  ki gen pou òbjèktif di sasé dé èksplikasyon ké dé konpréyansyon tipikman sosyal, é pa mantal oben byofizik à dé fénomèn òbsèrvab, afen d'an montré yé « natir » sosyolojik. 

Sosyoloji-a ka roulévé di sa ki ka rézilté di entéraksyon sosyal ki ka prodjwi pa lègzanp (é soulon apròch-ya) : dé aktò sosyal, dé aksyon sosyal, dé fè sosyal, dé idantité sosyal, dé enstitisyon sosyal, dé òrganizasyon, dé rézon, dé kiltir, dé klas sosyal, dé nòrm sosyal ensi ki tout so antité ki pa gen di èksplikasyon pirman byofizik oben mantal é ki sa prodjwit pa entéraksyon sosyal. Oun èksplikasyon sosyolojik sa wè kou prodjwi-a di roun démarch syantifik é/oben entélèktchwèl, afen di rann kont, èkspliké oben konprann, roun fénomèn ki sans komen ka pèrmèt osi di apréyandé.




#Article 398: Sou-maren (109 words)


Oun soumaren sa roun navir sibmèrsib  kapab di déplasé so kò an sirfas é anba d'lo ; i ka distengé so kò ensi dé ròt bato ké navir ki ka déplasé so kò inikman à sirfas-a, é dé batislaf ki ka déplasé so kò prensipalman soulon laks vèrtikal-a.

Laplipa dé soumaren sa dé navir di lagèr.  Izaj sivil-a di soumaren ka konsèrné, pou ésansyèl-a, sasé oséyanografik-a ké èsplwatasyon pétrolyè ; so anplwa pou dé fen touristik oben di transpò komèrsyal ka rété anèkdotik. Konfronté o problématik di absans-a d'apò èstèrn di lè à imèrsyon-an, lu Wè dé inovasyon propilsiv èspésifik apliké malgré yé kouté ; pa lègzanp propilsyon nikléyèr-a.




#Article 399: Sourinanm (859 words)


Sourinanm (pafwè Sirinanm), an fòrm lonng répiblik di Sourinanm (an néyèrlandé : Suriname é Republiek Suriname), sa roun péy di Lanmérik di Sid. Li sa sitchwé annan nò-lwès-a di kontinan, asou litoral-a di loséyan Atlantik-a, an tchò di plato dé Gwiyann. So vwézen-yan sa Gwiyannan à lwès-a, Brézil-a o sid ké Lagwiyann à lès-a, é so kapital sa Paramaribo. Péy-a divèt so non à so prensipal kour dilo, flèv Sourinanm-an. Ké roun popilasyon di anviron 520 000 zabitan pou 163 270 km2, Sourinanm sa péy-a ki mwen danséman péplé di Lanmérik. (190è ran mondjal).

Réjyon-an sa kolonnizé pa Provens-Ini-ya o xviie syèk é ka pran non-an di Gwiyann néyèrlandé. Li ka fourni souk, kafé, chokola ké koton à lanmétropòl-a di fè di lèsklavaj-a, jouk so labolisyon an 1863. Sourinanm-an ka divini roun réjyon otonnonm dé Péy-Ba an 1954 anvan di agsédé à lendépandans-a an 1975. Roun koudLéta militèr an 1980 ka signen koumansman di roun déséni di digtatir ki marké pa lègzékisyon-an d'opozan politik (masak di désanm 1982) ké léklatman-an di roun lagèr sivil. Processus démokratik-a sa rétabli o koumansman dé lannen 1990. Résponsab-a di koudLéta di 1980, Desi Bouterse, sa soupannan éli prézidan di Répiblik-a an 2010.

Grafi-a Surinam, anplwayé dipi Candide di Voltaire, sa toujou sa ki itilizé annan rounlo gid touristik oben sèrten lòrgann di laprès-a.

Jòdla, lòrtograf Suriname sa itilizé pa Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, Koumisyon di toponnimi di Lenstiti nasyonnal-a di lenfòrmasyon jéyografik-a ké forèstché(IGN), Linyon éropéyen-an ké Lòrgannizasyon entèrnasyonnal di nòrmalizasyon.

Sourinanm-an sa roun dé nonbré kolonni di Lakot Sovaj-a, ant délta di Lorénòk-a é sa di Lanmazonn-an, ki tchipé jòdla pa roun parti di Vénézwéla é di Brézil, Lagwiyann, Sourinanm-an, ké Gwiyannan-an.

Dé group tribal anmérendjen ka enstalé yé kò à partir di 1100 anv. J.-K., asou plato dé Gwiyann : dé paléyo-endjen, Arawak-ya o ie syèk, épi bò'd lannen 900 Karib-ya é anfen Toupi-ya. Sa kat group-ya té òkò prézan lò di rivé-a dé Éropéyen.

Pronmyé kontagt ant Éropéyen ké Anmérendjen-yan ka fè so kò an 1500, lò di lèspédisyon èspangnòl asou lakot-ya (Pinzón). Dé èspédisyon britannik sa mennen byen plita (1595-1616) pa Walter Raleigh. À partir di 1616, pronmyé kolonni pèrmannan néyèrlandé-ya ka enstalé yé kò asou lèstchwèr di l’Essequibo, di Berbice épi Demerara (an atchwèl Gwiyannan). An 1630 ka enplanté yé kò dé Britannik an bouchou-a di flèv Sourinanm, sa ki ké mennen an 1651 à kréyasyon-an di propèr ké éfémèr kolonni britannik-a, pa Anthony Rowse ké Lord Francis Willoughby de Parham, gouvèlnò di Labarbad-a. Dé kolon britannik é dé lèsklav nwè ka rivé alò di Labarbad.

Sa kolonni sa konkéri an 1667 pa Néyèrlandé-ya, ki ka sédé o Anglé Nouvèl-Néyèrlann-an rétou. Jouk finisman-an di XVIIIè syèk, Néyèrlandé-ya ka divini mèt di litoral dé Gwiyann, di Maronni à l’Essequibo (swé Sirinanm-an ké Gwiyannan). Kat kolonni pèrmannan sa administré pa Konpangni-a dé Lenn ògsidantal, don lavil-a d’Amsterdam ka divini propriyétèr an 1770.

An 1783, apré roun syèk di révòlt é di fwit di lèsklav (maronnaj), di fè dé dou kondisyon di sa dannyé-ya, Néyèrlandé-ya ka signen roun trété ké chèf dé révolté Aloukiu Nenngé, ki sirnonmen Bonni, roukonnésan oun véritab lotonnonmi o Nwè ki réfijyé annan zonn forèstché-ya. 

Lèsklavaj-a sa aboli tardivman, an 1863 (1794 épi 1848 annan kolonni fransé-ya). Kolon-yan ka fè alò vini dé travayò endoustanni (akò ké Lonn), janvannen ké chinwè.

Lakt di lendépandans sa adòpté 25 novanm 1975 pa palman sirinanmen. Gouvèlman-an sa alò sa di Henck Aaron, ki ka ranpòrté an 1973 lélègsyon jénéral-a pou akéri lotonnonmi gouvèlmantal-a. Ka sirvini alò roun légzòd dé Endoustanni, sirtou bò'd Péy-Ba-ya.

Sitchwé tout o nò di Brézil, Sirinanm-an sa limité à lwès-a pa Gwiyannan-an, à lès-a pa Lagwiyann é o nò pa loséyan Atlantik-a. Sourinanm-an sa pli piti Léta-a di Lanmérik di Sid, swé 163 000 km2 di sipèrfisi, apré Lagwiyann (91 000 km2), é lékivalan toutmenm di bò'd kat fwè sipèrfisi-a dé Péy-Ba. Sourinanm-an sa bwazé à 96 %, popilasyon-an sa konsantré asou litoral-a. Kapital-a di péy sa Paramaribo. Péy-a sa divizé an dis distrigt : Brokopondo, Commewijne, Koronni, Marowijne, Nickerie, Para, Paramaribo, Saranmanka, Sipaliwini ké Wannika.

Lokitò-ya di sa péy ka partajé yé kò roun kenzenn di lanng, don pli enpòrtan-yan sa : néyèrlandé-ya(300 000 lokitò) ; kriyòl sirinanmen-an à baz d'anglé (120 000 lokitò), aplé osi srannann ; lindi-a ki aplé « sarnami hindustani » (150 000 lokitò) ; janvannen ki aplé « sirinanmen janvannen » (60 000) ; kriyòl gwiyannen-an (500) ; ndjouka (oben okan) (25 000) ; kriyòl saranmanka (23 000) ; chinwè hakka (6 000), etc. A pou présizé ki pli di 120 000 lokitò ka palé kriyòl sirinanmen oben srannann tongo, kou lanng ségon ; ké 100 000 lokitò, néyèrlandé-a. À noté osi prézans-a di 10 000 lokitò di kriyòl aysyen. Anglé-a sa pratigman palé patou, favorizé an sala pa difizyon-an di Dé lanng kriyòl ké baz di anglé : srannann tongo ké saranmanka. Byen ki pa gen di èstati ofisyèl, anglé-a sa kouranman itilizé pa enstitisyon-yan, ladministrasyon-an ké médja-ya, don télévizyon-an. Fransé-a pa itilizé. Pakont potidjé-a ké èspangnòl-a sa Dé lanng tré prézan (sirtou palé an ségon lanng), mé nou ka ignoré nonm ègzak-a di lokitò.

Sourinanm-an gen pou kod :




#Article 400: Sousid (120 words)


Sousid — di laten suicidium, tèrm ki konpozé di préfiks sui, ki ja anmòrfwézé so kò pa « swé » ; é di sifiks caedere, ki ka signifyé mo-a « tchwé » — sa zak délibéré-a di mété fen à so pròp lavi. À léchèl mondjal-a, anviron oun milyon di moun ka sousidé yé kò chak lannen. Òrganizasyon mondjal-a di santé-a(OMS) ka èstimé ki sousid-a trèzyenm koz di mortalité annan monn-an, tout laj ki konprann, é parmi pronmyé koz di mortalité koté jenn-yan. Tantativ-ya di sousid sa èstimé ant dis ké ven milyon chak lannen annan monn-an.

Sousid-a sa étidjé pa syans-ya di psikoloji-a, sosyoloji-a é di « sousidoloji ». Li pouvé fika konprann kou rézilta di problenm psikolojik endividjwèl. 




#Article 401: Soustraksyon (111 words)


Soustraksyon-an sa roun dé opérasyon bazik di aritmétik-a. Soustraksyon-an ka konbiné Dé oben plizyò grandò di menm tip, aplé opérann, pou bay roun sèl nonm, aplé diférans-`.

Soustrèr ka signifyé diminwé an kontan. Soustrèr b di a (kalkilé a − b) a trouvé nonm-an ki ka konplété b pou bay a, a-pou-di nonm-an d tèl ki b + d = a

Sign-an di soustraksyon sa senbòl-a « − ». Pa lègzanp : nou ka li 3 − 2 = 1 kou « trwa mwen Dé ka fè roun ».

Non-yan dé diféran tèrm di fòrmil-a

c − b = a

Sa diminwé an di (c) − diminitò (b) = diférans (a).




#Article 402: Stasyon spasyal enternasyonal (130 words)


Èstasyon èspasyal entèrnasyonal, an abréjé EEE oben ISS(daprè anglé-a International Space Station) sa roun èstasyon èspasyal ki plasé an òrbit térès bas, ki tchipé an pèrmanans pa roun lékipaj entèrnasyonal ki ka konsakré so kò pou sasé syantifik-a annan anvironnman èspasyal-a. Sa progranm, lansé é piloté pa NASA-a, sa dévlopé konjwentman ké ajans èspasyal fédéral ris (FKA), ké partisipasyon dé ajans èspasyal éropéyenn, japonèz é kanadjenn.

Aprè di nonbréz étid ki mennen pa NASA-a annan lannen-yan 1960 é 1970, projè-a sa lansé an 1983 pa prézidan dé Étazini Ronald Reagan, mè roun kouté toujou krwasant é roun kontèks politik pa vréman favorab o gran progranm èspasyal sivil ka rétardé so réyalizasyon jouk 1998. An 1993, Larisi envité so kò, pou dé rézon jéyopolitik, à divini roun aktò majò di progranm.




#Article 403: Statistik (110 words)


Èstatistik sa étid-a di roun fénomèn pa kolèk-a di doné, yé analiz, yé trétman, entèrprétasyon-an dé rézilta ké yé prézantasyon afen di randé doné-ya konpréyansib pa tout moun. A an menm tan oun syans, oun métòd é oun ansanm di tèknik.

Nou ka roumarké ki pliryèl-a égalman souvan té itilizé istorikman pou dézigné li : « èstatistik-ya  », sa k pèrmèt di montré divèrsité di sa syans.

Èstatistik-a sa pou roun-yan oun domenn dé matématik, pou ròt-ya (an partikilyé anglo-sakson) oun disiplin ki à par antchèr rò dé matématik, enfen di plizanplis, li ka fè parti di sa ki nou ka aplé jòdla syans dé doné(an anglé : Data Science).




#Article 404: Sumer (101 words)


Sumer sa roun réjyon sitchwé à ègstrenm sid-a di Mézopotami antik-a (atchwèl Irak), ki ka kouvri oun vas plenn parkouri pa Tig-a ké Éfrat-a, bòrdé, o sidès, pa golf Persik-a. Oun enpòrtant sivilizasyon dévlopé so kò à konté di finisman-an di IVe milénèr anv. J. K. douran IIIe milénèr anv. J.‑K. Nou ka distengé plizyò faz majò andan listwè-a di Mézopotami-a di Sid : péryòd-a d'Uruk final (b. 3400 - 3100 anv. J.-K.), péryòd-a dé dinasti arkayik (b. 2900 - 2340 anv. J.-K.), anpir-a d'Akkad (b. 2340 - 2190 anv. J.-K.) é trwazyèm dinasti-a d'Ur (b. 2112 - 2004 av. J.-K.). 




#Article 405: Syans (126 words)


Syans-a sa ansanm dé konésans ké étid di roun valò inivèrsèl, ki karaktérizé pa roun lòbjè é roun métòd fondé asou dé òbsèrvasyon òbjèktiv vérifyab é dé rézonnman rigouré.

Volonté-a di kominoté syantifik, garant di atchwalizasyon di kontni dé syans, sa di prodjwi dé « konésans syantifik » à partir di métòd di envèstigasyon rigouréz, vérifyab é rouprodiktib. Kant o « métòd syantifik » é o « valò syantifik », li sa an menm tan prodjwi-a ké zouti di prodiksyon di sa konésans-ya é ka karaktérizé yé kò pa yé but, ki konsisté à pèrmèt di konprann é di èkspliké monn-an ké so fénomèn di mannyè pli élémantèr posib ki lé di di prodjwi dé konésans ki ka raproché so kò plis posib dé fè òbsèrvab. 




#Article 406: Syans di lanatir (137 words)


Syans di lanatir, oben syans natirèl gen pou òbjè monn natirèl-a.

Lis pa lòrd alfabétik, pa ègzostiv :

An Frans, apélasyon-an « syans natirèl » ka dézigné jénéralman ansanm-an dé disiplin syantifik ki ka pòrté asou étid-a di lanatir o sans ékolojik oben anvironmantal di tèrm. Ki lé di di « ansanm-an ki fòrmé pa syans-ya di lavi é sa-ya di ékosistèm-a ki pèrmèt éklozyon-an di lavi ». Li ka konprann notaman zooloji-a, botanik-a ké sèrtenn syans di Latè. Di nou jou, sa asòrtiman di syans sa anségné annan laklas-ya di ansègnman primèr anba apélasyon-an « syans natirèl ».

Syans-ya di lanatir sa ensi asosyé à anvironnman byofizik. Séparasyon-an té enstitisyonèlman établi an Frans an 1958, ké aparisyon-an dé lòpsyon « syans di Latè » é « syans byolojik » o sen di agrégasyon-an di syans natirèl.




#Article 407: São Paulo (105 words)


São Paulo (prounonsyasyon an pòrtigé : /sɐ̃w̃ ˈpaw.lu/) oben Sao Paulo (« Sen-Pol » an gwiyanè) sa oun lavil di sidès di Brézil. Ké so onz milyon di zabitan an 2014, li sa pli grann lavil di péyi ké d'Amérik latin. A égalman lavil-a ki ka konté plis di louzofonn o monn. Réjyon métropolitenn di São Paulo sa roun dé pli péplé di kontinan amériken, ké sa di Mexico é New York, é senkyenm o monn. Kapital di Léta di São Paulo — pli péplé di péyi — é prensipal sant finansyé, komèrsyal é endistriyèl di Amérik latin, li sa anfèt kapital ékonomik di Brézil.




#Article 408: Séri (matématik) (136 words)


An matématik, nosyon-an di séri ka pèrmèt di jénéralizé nosyon-an di sonm fini.

Ki sa bay oun swit di tèrm jénéral un, ka étidjé séri-a di tèrm jénéral un pou étidjé swit-a ki obténi lò nou ka pran sonm-an dé pronmyé tèrm di swit (un), ròtman di swit-a di tèrm jénéral Sn.

Étid-a di roun séri pouvé pasé pa sasé-a di roun ékritir senplifyé dé sonm fini an jé é pa sasé évantchwèl-a di roun limit fini lò n ka tann bò'd enfini-a. Lò sa limit ka ègzisté, séri-a sa dit konvèrjant, é limit-a di swit-a (Sn)sa alò aplé sonm di séri-a.

Kalkil-a di roun sonm ki fini pa toujou pouvé fika senplifyé, oun sèrten nonm di nonm di métòd ki ka pèrmèt di détèrminé natir-a (konvèrjans oben pa) di roun séri san réyalizé èsplisitman kalkil-ya.




#Article 409: Séyism (129 words)


Oun séyism oben tranbman di Latè sa roun soukous di sòl ki ka rézilté di libérasyon-an di brisk di énèrji ki akimilé pa kontrent ègzèrsé asou ròch-ya. Sa libérasyon di énèrji ka fè so kò pa roun riptir lon-an di roun fay, jénéralman préègzistan. Pli rar sa séyism-yan akoz di aktivité vòlkanik-a oben di lorijin artifisyèl (èsplozyon pa lègzanp). Lyé-a di riptir-a de ròch an profondò ka nonmen so kò roun fwayé ; projèksyon-an di fwayé à sirfas-a sa épisant-a di séyism. Mouvman-an dé ròch prè di fwayé ka anjandré dé vibrasyon élastik ki ka propajé, anba fòrm-an di tren d'onn sismik, otour é o travèr di glòb térès. I ka prodjwi osi roun dégajman di chalò pa frotman, o pwen di pafwè fonn ròch-ya lon-an di fay-a (psédotachilit).




#Article 410: Tablo péryodik di sé éléman (110 words)


Tablo péryodik dé éléman, égalman aplé  tablo oben tab di Mendeleïev, klasifikasyon péryodik dé éléman oben senpman tablo péryodik ka rouprézanté tout éléman chimik-ya, ki òrdoné pa niméro atomik krwasan é òrganizé an fonksyon di yé konfigirasyon élèktronik, lakèl anba-tann yé propriyété chimik.

Konsèpsyon di sa tablo sa jénéralman atribiyé o chimis ris Dmitri Mendeleïev, ki, an 1869, té konstrwi roun tab, diférant di sa ki nou ka itilizé jòdla mè sanblab annan so prensip, don gran entérè-a té di propozé roun klasifikasyon sistématik dé éléman ki konnèt à lépòk-a pou souligné péryodisité-a di ye propriyété chimik, d'idantifyé éléman-yan  ki ka rézisté à sèrtenn propriyété  di éléman chimik alò enkonnèt.




#Article 411: Taks (129 words)


Oun taks sa téyorikman « kontparti monètèr-a di roun sèrvis ki té randé pa roun moun piblik ». Toutfwè, di nonbré izaj ki éroné sa fè di sa tèrm.

An drwè fransé, taks-a sa roun prélèvman obligatwar ki pèrsouvwè di lotorité à lokazyon-an di roun sèrvis ki randé.

Taks-a sa roun prélèvman obligatwar ki pèrsouvwè di lotorité-a, à lokazyon-an di roun opérasyon, mè ki pa ka konstitchwé kontparti monétèr-a di sa sèrvis.

I ka diféré di :
Enpo-a pa so zasyèt (li sa péyé à lokazyon-an dit roun opérasyon) é pa so roudévab (izajé-a) ; roudévans-a, sala sa kontparti monétèr-a di roun sèrvis ki randé. Dè lò ki prélèvman-an sa enféryò à lanmotché-a di kouté di sèrvis, ki sa roun taks é si li sa sipèryò, a roun roudévans.




#Article 412: Talmud (108 words)


Talmud-a (ébré : תַּלְמוּד talmoud, « étid ») sa roun dé tèks fondamantal di joudayism rabbinik é baz-a di so Halakha (« Lalwa »).

Rédijé annan roun mélanj d'ébré é di joudéyo-araméyen é konpozé di Mishna é di Guemara, i ka konpilé diskisyon rabbinik-ya asou divèrs sijè di Lalwa jwiv-a tèl ki èspozé annan Labib ébrayik-a ké so vèrsan oral, ki ka abòrdé antrot drwè sivil-a ké matrimoniyal mè ka trété o détour di sa késyon-yan d'étik, di mit, di médsin, di jéni ké ròt. Divizé an sis lòrd (shisha sedarim, abréjé Shas), i ka ègzisté Dé vèrsyon di Talmud, dit Talmud di Jérusalem é Talmud di Babylonn.




#Article 413: Tamoul (115 words)


Tamoul oben tamil (தமிழ் (tamiḻ) sa roun lanng dravidjenn é lanng-an dé Tamoul.

Aparèt I té gen pli di 2500 lan, li sa roun dé pli ansyenn lanng di monn òkò palé jòdla. Li sa palé annan Léta-a di Tamil Nadu, téritwar-a di Pondichéry ké Enn-an di sid. Li sa égalman lanng ofisyèl atè Singapour é o Sri Lanka sa palé atravè djaspora tamoul-a o Fidji, an Malézi, an Birmani, an Afrik di Sid, atè lil Moris-a, atè lil-a di Régnon-an, mè osi an Éròp, an Amérik di Nò é an Loséyani(notaman an Ostrali). Nonm total-a di lokitò sa évaliyé à 74 millones,  daprè édisyon-an di 1999 di World Almanac, don 61 milyon an Enn.




#Article 414: Tan (150 words)


Tan sa roun nosyon ki ka randé kont di chanjman andan monn-an. Késyonnman ka poté so kò asou so « lanatir entim » : propriyété fondamantal di Inivèr, oben tou senpman sa prodjwi di òbsèrvasyon entélektchwèl é di pèrsèpsyon di moun. Sòm dé répons pa ka sifi pou dégajé oun konsèp satisfézan di tan. Tout pa téyorik : « pratik » chanjant di tan pa nonm-yan sa di oun enpòrtans kapital.

I pa ka ègzisté di mizour-a di tan di menm mannyè-a ki i ka ègzisté, pa lègzanp, oun mizour di charj élèktrik-a. Annan sa ka swiv à pou nou konprann ki « mizour di douré-a » an lyé é plas di mizour di tan. Mizour-a di douré-a, a-pou-di ki di tan ékoulé ant Dé évennman péryodik, ka bazé so kò asou dé fénomenn péryodik (jou, osiyasyan di roun pandoul...) oben kantik (tan di tranzisyon élèktronik annan atom-an pa lègzanp).




#Article 415: Taylann (511 words)


Taylann, an fòrm lonng rwéyonm di Taylann, an tay Prathet Thaï, ประเทศไทย oben Ratcha Anachak Thai, ราชอาณาจักรไทย, sa roun péy di Lazi di sid lès. Anvan 1939, li té ka aplé sokò rwéyonm di Syanm. Li sa bòdé bò lwès é bò nòlwès pa Birmanni, bò sid pa Malézi-a, bò lès pa Kanbòdj-a épi bò nòlès pa Laos. So kapital sa Krung Thep (กรุงเทพฯ, Sité Zanj-ya), osi aplé Banngkòk. Lanng ofisyèl-a sa tay-a ké lanmonnen bat. A roun monnarchi konstitisyonnèl dipi 1932 annan lakèl rwè-a ofisyèlman titré Chèf di Léta, Chèf dé Fòs larmé, patizan di rélijyon boudis ké défansò di tout konfésyon.

Patché rwéyonm, prensipalté oben lanpir ka patajé yékò péy-a annan oun listwè ki enbriké, lenvazyon ké donminasyon étranjé ki ka pèrpétchwé jouk finisman-an di XVIIe syèk.

Rézimen kronnolojik :

Ie jouk VIe syèk, rwéyonm-an ki konnèt pa so non chinwè di Funan ka donminen réjyon-an

Taylann-an ka fè pati di pénensil endochinwè-a, jouk lism di Kra, ki ka marké tranzisyon-an ké pénensil Malé-a. Péy-a ka étann sokò asou anviron 805 km di lès an lwès é 1 770 km di nò bò sid.

An mitan péyi-a, nou ka trouvé roun vas plenn, plenn alivyal-a di Chao Phraya, pli gran flòv taylandé. A réjyon-an ki pli dans an nivèl di popilasyon-an é ki pli rich di mannyè agrikòl.

Banngkòk sa sitchwé bò di fèrtil délta di Maenam Chao Phraya (Mae Nam - แม่ น้ำ - litéralman manman dilo (dilo manman di lavi), lé di larivyè oben flòv an tay). Tout otour di sa basen ka élvé sokò tchèk masif montangné. Masif-ya ki ka lonjé frontchè birman-an sa pik-ya ki pi élvé-ya, ki ka kilminen jouk 2 595 mèt atè Doi Inthanon. Pou sa ki ka konsèrnen réjyon pénensilèr-a, li bòdé ké étrwè plenn kotché, li ka atenn so pwen kilminan atè Khao Luang jouk 1 786 m.

Taylann-an ka bénéfisyé di roun klima di mouson. Nou ka distengé 2 sézon :

Sézon sèk-a sa pli kour pas li pròch di lanmè. Tanpératir-a ka varyé ant 19° ké 38 °C an mwéyenn.

Kiltir-a di Taylann sa profondéman enprégné pa boudism theravāda, rélijyon ofisyèl. Oun gran pa di lar — lapentir, èskiltir, larchitègtir, dans ké lanmizik — ka sibi sa lenfliyans é sa pou sèrvis di rouprézantasyon tradisyonnèl di boudism é di so dérivé-ya. Konfòrméman ké anségnman di Bouda, mwenn-yan ka pratiké lasétism-an. Tout bonmanten-yan, yé k'alé sasé yé nouriti opré di zabitan ké koumèrsan bò'd 6zèr di bonmanten (menm annan kapital mégapòl-a, Banngkòk - Krung Thep an tay).

Si lanng ofisyèl-a ki palé pa onmwen 85 % di popilasyon-an sa tay, lengwis-ya ka dénonbré pli di 60 lanng an Taylann.

Taylandé oben tay sa pròch di 2 djalèk law ki palé atè Laos (don pi enpòrtan sa Law Soung anvan Lao Soum), Ségon lanng matèrnèl sa chinwè, lanng ki prézan an 2 djalèk (ant 1 ké 2 000 000 lokitò), don Hakka, ké anviron 70 000 lokitò. Annglé-a sa ségonn lanng administrativ é lanng koumèrsyal-a, é sa palé an ségon lanng pa 3 500 000 di lokitò réyèl oben parsyèl.




#Article 416: Tchwizin (115 words)


Tchwizin-an, sa ansanm-an dé tèknik di préparasyon dé aliman an pèrspèktiv di yé konsomasyon moun-yan. Tchwizin-an sa divèrs à travè monn-an. Li sa roun dé éléman rouprézantan nosyon-an di térwar lò li sa frwi-a dé rousours natirèl ké prodiksyon agrikòl lokal, dé is é koutim, di lakiltir é dé krwayans, di pèrfèksyonman dé tèknik, dé échanj ant pèp ké kiltir.

Tchwizin-an dépasé ensi so senp enpératif byolojik di alimantasyon pou divini roun corpus di tèknik plizoumwen pwenti, oun fè kiltirèl, oun éléman di patrimwann é di lidantité nasyonnal oben fanmilyal, oun éléman di sistenm di valò, mè osi roun sijè d'étid pou syans sosyal-ya ké sosyoloji-a, menm roun anjé di politik é di santé piblik.




#Article 417: Tchò (151 words)


Tchò-a sa roun lòrgann ki kré é mouskikè ki ka asiré sirkilasyon-an di disan an ponpan pa dé kontraksyon ritmik bò'd véso sangen ké kavité-ya di kò. Ladjèktif kardjak-a lé di « ki gen rapò ké tchò-a » ; li ka vini di mo grèk ardia, « tchò », di rakaba endo-éropéyenn kērd.

Annan kò moun-an, tchò ka sitchwé so kò annan réjyon torasik-a (pwatrin), koté li ka tchipé pli présizéman pòrsyon-an antéro-enféryò di médjasten (parti di kò sitchwé ant kavité pléral-ya ki ka kontni poumon-yan). Li sa sitchwé asou lign médjann-an, enpé dékalé à gòch di tèl sòrt ki Dé tchèr di so lamas sa sitchwé di koté gòch. Tchò-a sa kontni annan kavité périkardik-a ki li ka tchipé antchèrman, é li sa antouré pa poumon-yan (ki roukouvri di plèv-a) di chak koté, djafragm-an anba, sternum an anvan, l'œsophage en arrière et les troncs artéryèl(aort ké artèr pilmonèr) an ro.




#Article 418: Tekstil (122 words)


Oun tèkstil sa roun matéryo sisèptib di fika tisé oben trikoté. Inisyalman, i ka dézigné kidonk roun matéryo ki pouvé divizé so kò an fib oben an tiboug tèkstil, tèl koton-an, chanv-a, len-an, lenn-an (tèkstil òrganik) oben pyèr d'amyant-a (tèkstil minéral), épi ké évolisyon di tèknik-a dé fib sentétik.

Aksyon-an di séparé fib-ya di roun tèkstil sa aplé filaj. Pa ègstansyon, mo-a tèkstil pouvé égalman apliké so kò o rézilta aprè transfòrmasyon, oun dra sa roun tèkstil.

Si li sa tisé, tèkstil-a ka fòrmé roun tisou. Annan ka-a kontrèr, li ka fòrmé oun étòf ki ka sèrvi pou ranbouré é òrné. O finisman di xvie syèk, étòf-a ka pran sans-a pli èspésyalizé di tèkstil ki ka sèrvi pou abiman oben pou amòbman.




#Article 419: Tektonik di sé plak (108 words)


Tèktonik dé plak (di laten tardiftectonicus, ki dérivé di grèk ansyen τεκτονικός / tektonikós « di konstriksyon ») sa roun modèl syantifik ki ka èspliké dinamik global-a di litosfè térès-a. Sa modèl téyorik té konstitchwé à partir di konsèp di dériv dé kontinan, ki té dévlopé pa dé Alfred Wegener o koumansman di xxe syèk. Téyori-a di tèktonik-a dé plak té asèpté pa kominoté jéyolojik entèrnasyonal à finisman-an dé lannen 1960, à laswit-a di émisyon dé konsèp di « doub tapi-roulan séyanik ».

Litosfè-a, kòk èstèrn-an ki rijid di Latè-a ki konstitchwé di krout-a di roun parti di manto sipèryò, sa sibdivizé an plak, nonmen tèktonik oben litosférik.




#Article 420: The Beatles (108 words)


The Beatles sa roun group di mizik britanik orijinèr di Liverpool, kompozé di John Lennon, Paul McCartney, George Harrison é Ringo Starr. I ka demeré, malgré so séparasyon an 1970, oun di sé  group di rock pli popilèr adan mond-a. An dis ans di ekzistans é sèlman lwit ans di karyèr diskografik (di 1962 a 1970), sé Beatles anrejistré douz album orijinal é kompozé pli di 200 chanson. Oun prodiktivité partikilyèrman roumarkab annan péryòd 1963-1966, où, antr sé tourné ensésant é yo partisipasyon a dé lonng métraj, yé piblié sèt album, trèz single ké douz EPs, tout an étan amporté adan oun fénomèn ké roun amplòr dénomé Beatlemania.




#Article 421: Topoloji (117 words)


Topoloji-a sa roun branch dé matématik ki ka konsèrné étid-a dé défòrmasyon èspasyal pa dé transfòrmasyon ki kontini(san rachaj ni rékolman dé èstriktir). Topoloji-ya ka entérésé yé kò pli présizéman o lèspas topolojik é o aplikasyon ki ka lyannen li, nonmen « kontini ». Li ka pèrmèt di klasé sa lèspas-ya, notaman né-ya, antrot pa yé dimansyon (kib pouvé fika osi byen nil k'enfini). Li ka entérésé so kò osi à yé défòrmasyon.

An analiz, gras o enfòrmasyon ki li ka fourni asou lèspas-a ki konsidéré, li ka pèrmèt d’obténi roun sèrten nonm di rézilta (ègzistan oben inisité di solisyon   d'ékwasyon diféransyèl, notaman).

Lèspas métrik-ya ensi ki lèspas vèktoryèl  ki normés sa dé lègzanp di lèspas topolojik.




#Article 422: Tour (édifis) (112 words)


Oun tour sa roun édifis pli ro ki larj é don baz-a sa o sòl (a pa pou konfann ké roun échogèt).

Tour-ya sa itilizé dipi préistwè-a. Parmi pli ansyenn tour òkò konstrwit, nou ka trouvé dé bròch - fòrtifokasyon à laj-a di fer (2 500 à 3 000 lan) ki nou ka  l'on trouvé an gran nonm annan Nò-a di Ékòs-a é atè Orkad.

Dipi pli rot antikité, Azyatik-ya, Grèk-ya, Fénisyen-yan é Étrisk-ya té ka érijé dé tour pou fòrtifyé miray-ya di yé lavil ké fòrtérès. Pa lègzanp, dé éléman di tour d'òbsèrvasyon té trouvé atè Mogador ki ka daté di pronmyé milénèr anvan nou lè, di lorijin fénisyenn oben kartajinwaz.




#Article 423: Tourism (130 words)


Mo tourim ka dézigné an menm tan oun migrasyon, fèt-a di vwayajé, pou so plézi rò di so lèspas di kotidjen, dé lyé di lavi abitchwèl, é di rézidé di fason tanporèr, mè osi roun sèktò ékonomik ki ka konprann ansanm-an dé aktivité lyé à satisfaksyon é o déplasman dé touris.

Si vwayaj-ya di agréman ka sanblé ègzisté dipi Antikité-a, tourism-a ka pran sans à partir xviiie syèk ké dévlopman-an di « Gran Tour ». An 1803, tèrm « touris » ka fè so aparisyon annan lanng franséz, dérivan di mo anglé tourist ki aparèt an 1800, é ka dézigné sa vwayajò-ya ki ka parkouri dé péyi étranjé, annan rounòt but ki zafè-ya, anvan di rouvini koté yé. Santan plita, Sosyété dé Nasyon ka bay oun définisyon di sa vwayajò.




#Article 424: Trigonométri (127 words)


Trigonométri-a (di grèk τρίγωνος / trígonos, « triyangilèr », é μέτρον / métron, « mizour ») sa roun branch dé matématik ki ka trété dé rélasyon ant distans é ang annan triyang-ya dé fonksyon trigonométrik tèl ki sinus, cosinus é tanjant.

Lorijin-yan di trigonométri-ya ka roumonté o sivilizasyon d’Éjip antik, di Mézopotami é di valé di Indus, il té gen pli di 4 000 lan. I ka sanblé ki Babylonyen-yan té bazé trigonométri-a asou roun sistenm nimérik à baz 60. Lagadha(ca -1350 ; ca -1200) té pronmyé matématisyen ki itilizé jéyométri-a ké trigonométri-a pou astronomi-a é don nou routrouvé oun tras ékit ; laplipa di so travay-ya disparèt jòdla, mè so Vedanga Jyotishanous sa parvini.

Tablèt-a paléyo-babylonyen Plimpton 322(ca -1800) té ka prézanté dé ridiman di trigonométri.




#Article 425: Triyang (120 words)


An jéyométri éklidjenn, oun triyang sa roun figi plann, fòrmé pa trwa pwen aplé somè, pa trwa sègman-yan ki ka rélyannen yé, ki aplé koté, ka délimité oun domenn di plan aplé entéryò. Lòské somè-ya sa distenk Dé à Dé, an chak somè koté-ya délimité oun ang entéryò, a di la ki ka vini dénominasyon-an di « triyang ».

Triyang-a sa osi poligonn-an ki pli senp ki ka délimité oun pòrsyon di plan é ka sèrvi ensi d'éléman fondamantal pou dékoupaj-a é aproksimasyon-an di sirfas.

Di nonbréz konstriksyon jéyométrik di pwen, drèt é sèrk ki asosyé ké roun triyang sa lyannen pa dé propriyété ki té an bonn par déjà énonsé annan Éléman-yan d'Éklid, prè di 300 lan anvan Jézi-Kris.




#Article 426: Tromatism (médsin) (109 words)


Oun tromatism (di grèk τραῦμα (troma) = « blés ») sa roun domaj, oben chòk, provoké pa roun blès fizik grav é soudenn. Li pouvé fika dékri antan ki « blès oben domaj fizik, tèl ki roun fraktir ». Tromatism majò-a (défini pa roun dégré di sévérité pli élvé ki 15) pouvé kondjwi à dé konplikasyon ségondèr kou roun collapsus, oun ensifizans rèspiratwar ké lanmò-a. Ranmnen à lavi-a roun pasyan ki ka soufri di roun tromatism ka enpliké souvan di miltip prosédir médikal. Tromatism-an sa sizyenm koz di mò annan monn-an, ki konté 10 % di mòrtalité, é roun trè grav problenm di santé ké dé kouté sosyal signifikatif.




#Article 427: Trou nwè (140 words)


An astrofizik, oun trou nwè sa roun lòbjè sélès si konpak ki entansité-a di so chan gravitasyonnèl ka anpéché toute fòrm di matchè oben di réyonnman di an échapé so kò. Di tèl lòbjè pa pouvé ni émèt, ni difizé limyè-a é sa kidonk ki nwè, sa ki an astronomi ka rouvini à di ki yé sa envizib. Toutfwè, plizyò tèknik di òbsèrvasyon endirèk annan diférant longò d'onn té mété o pwen é ka pèrmèt  d’étidjé fénomenn-yan ki yé ka endjwi. An partikilyé, matchè apé-a pa roun trou nwè sa chofé à dé tanpératir ki konsidérab anvan di fika « anglouti » é ka émèt oun kantité enpòrtant di réyon X. Anvizajé dè xviiie syèk, annan kad-a di mékanik klasik, yé ègzistans — ki prédit pa rélativité jénéral-a — sa roun sèrtitid pou kazi-totalité-a dé astrofizisyen é dé fizisyen téyorisyen.




#Article 428: Téokrasi (128 words)


Oun téyokrasi sa roun gouvèlman koté titilèr-a di souvrennté-a sa diven. Tèrm-an « téyokrasi »— θεοκρατία (theokratía) — sa fòrmé asou mo grèk-ya « Θεός (Theós) » pou « Bondjé » ké « κράτος (krátos) » pou « pouvwar ».

Tèrm-an téyokrasi sa envanté pa Flavius Josèphe, ki ja dézigné annan so asépsyon pronmyèr lidé-a ki Bondjé ka gouvèlné, afen di jistifyé roun dézentérè dé krwayan pou politik-a. An sa sans, lidé-a di téyokrasi ka enpliké ki « aji moun-an, annan tout so anplò, ka rousouvri so nòrm di diven », mè pa ka korèsponn à pyès fòrm di gouvèlman moun.

O kontrèr, dipi xixe syèk, tèrm-an di téyokrasi sa pli souvan anplwayé pou dézigné dé réjim politik fondé asou dé prensip rélijyé oben gouvèlné pa dé rélijyé.




#Article 429: Téori di sé jé (105 words)


Téyori de jé sa roun domenn dé matématik.  Téyori dé jé ka entérésé so kò o entéraksyon de chwa d'endividi (aplé « jouò ») ki sa konsyan di ègzistans-a di sa entéraksyon-yan.

Fonnman matématik-ya di téyori modèrn-an dé jé sa dékri otour dé lannen 1920 pa Ernst Zermelo annan artik-a Über eine Anwendung der Mengenlehre auf die Theorie des Schachspiels, Émile Borel ké artik-a La théorie du jeu et les équations intégrales à noyau symétrique é John von Neumann.

Lidé-ya di téyori dé jé sa answit dévlopé pa Oskar Morgenstern é John von Neumann an 1944 annan yé ouvraj Theory of Games and Economic Behavior.




#Article 430: Téori di sé nonm (144 words)


Tradisyonèlman, téyori dé nonm sa roun branch dé matématik ki ka tchipé so kò dé propriyété dé nonm antché (ki yé sa antché natirèl oben antché rélatif), é ka kontni bokou di problenm ouvè fasil pou konprann, menm pou sa ki pa matématisyen. Pli jénéralman, chan-an d'étid di sa téyori ka konsèrné larj klas di problenm ki ka provini natirèlman  di étid-a dé antché. Téyori-a dé nonm ka tchipé roun plas partikilyèr an matématik, an menm tan pa so konèksyon-yan ké di nonbré ròt domenn, é pa fasinasyon-an ki ka ègzèrsé so énonsé-ya.

Tèrm-an « aritmétik » sa osi itilizé pou fè référans à téyori-a dé nonm. A roun tèrm asé ansyen, ki pli osi popilèr ki anvan ; pou évité dé konfizyon, nou té ka dézigné osi pafwè, jouk o koumansman di ventchèm syèk, téyori-a dé nonm pa tèrm-an « aritmétik sipéryò ».




#Article 431: Upanishad (105 words)


Upanishad oben Upaniṣad (IAST : Upaniṣad, devanāgarī : उपनिषद्, di sanskrit upa, déplasman fizik, ni, mouvman bò'd ba-a ké shad, asiz so kò, swé lidé-a di « vini asiz rèspètchwézman so kò o pyé di mèt pou ékouté so ansègnman ») sa roun ansanm di tèks filozofik ki ka fòrmé baz téyorik-a di rélijyon endou-a. Yé ka konstitchwé oun parti dé tèks an Enn ki lyé à śruti-a é ka konsisté an dé èspékilasyon filozofik ki ka ékléré tèks-a okèl yé ka référé yé kò, chakin ka réklanmen yé kò di roun parti di Veda. Pa lègzanp, Kauṣītaki ka fè parti di sik di Rig-Veda.




#Article 432: Vaksinasyon (115 words)


Vaksinasyon-an sa roun prosédé ki ka konsisté à entrodjwi roun ajan èstéryò  (vaksen-an) annan roun lòrganism ki ka viv afen di kréyé roun réyaksyon iminitèr pozitiv kont roun maladi enfèktchéz. Sibstans aktiv-a di roun vaksen sa roun antijenn don patojénisité di pòrtò sa aténwé afen di èstimilé défans natirèl-ya di lòrganism-an (sistenm iminitèr-a). Réyaksyon iminitèr primèr-a ka pèrmèt an paralèl oun miz an mémwè di antijenn ka prézanté pou ki à lavni-a, lò di roun vrè kontaminasyon, iminité-a ki akiz pouvé aktivé so kò di fason pli rapid é pli fòrt. I ka ègzisté kat tip di vaksen soulon yé préparasyon : ajan enfèktché inaktivé, ajan vivan aténwé, anba-inité d’ajan enfèktché oben anatoksin (antidiftérik, antitétanik).




#Article 433: Varyab (matématik) (139 words)


Annan matématik élémantèr, oun varyab sa roun grandò don valò sa (provizwarman) endétèrminé, mè asou lakèl sa éfèktchwé oun konbinézon d'opérasyon ké swé dé konstant, swé ròt varyab. Oun varyab pa sa totalman présizé, so valò pouvé menm fika enkonnèt, mè li divèt apartni à roun ansanm. Fè dé kalkil ké varyab-ya kou si a té dé nonm èsplisit ki ka pèrmèt di rézoud, an roun sèl fwè, dé problenm analòg.

Varyab-a sa abitchwèlman rouprézanté pa roun senbòl, pli souvan-an roun lèt di lalfabé laten tèl ki x oben y. Oun fonksyon nimérik y=f(x) ka enpliké Dé varyab, oun valò d'antré endépandant x é roun valò di sòrti ki sa rézilta-a di roun kalkil ki éfèktchwé asou varyab d'antré. Tèrm varyab ka provini di fèt ki lòské antésédan x di fonksyon ka varyé, alò so imaj ka varyé osi.




#Article 434: Ven (106 words)


Ven-an sa roun bwéson alkoolizé òbténi pa fèrmantasyon-an di rézen, frwi di vign vitikòl-a.

Transfòrmasyon-an di rézen an ven sa aplé vinifikasyon-an. Étid-a di ven sa di énoloji-a. Grann varyété-a di ven ki ka ègzisté o monn ka èspilké so kò pa diférans-ya di térwar, di sépaj, di mòd di vinifikasyon oben di tip d'élvaj. Ensi yé pouvé bay dé ven rouj, rozé oben blanng, mè osi dé ven ké roun to di souk rézidjwèl ki ka varyé (sèk oben dous), oben roun éfèrvésans ki ka varyé (trankil oben éfèrvésan). Vitikiltir-a kolonizé roun vas parti di monn é di trè nonbré péyi sa prodiktò di ven.




#Article 435: Viris (131 words)


Oun virus sa roun ajan enfèktché ki ka nésésité oun lot, souvan roun sélil, don li ka itilizé métabolism-an é so konstitchwan-yan pou répliké so kò. Nou ka konsidéré li kou fézan parti dé akaryot.

Virus-ya ka ègzisté anba fòrm-an èstra-sélilèr (inité matéryèl endépandant ki aplé viryon lòské i gen roun kapsid oben, pou tchèk fòrm, viroyid) oben entra-sélilèr (virus entégré anba fòrm dòrmant oben ki ka détourné aktivman machinri sélilèr-a o profi di so réplikasyon). Anba fòrm-an entrasélilèr (à enteryò-a di sélil lot-a), virus-ya sa dé éléman jénétik ki pouvé répliké so kò an parazitan tout oben parti-a di métabolism di sélil lot-a, ki sa swé entégré à riun kromosom di jénom lot (nou ka palé alò di provirus) oben paralèlman à li (ka pa lègzanp de izin à virion).




#Article 436: Vitès di limyè (100 words)


Vitès di limyè-a anna vid-a, kominéman noté c pou « sélérité », sa roun konstant fizik inivèrsèl é roun envaryant rélativis (vitès limit dé téyori rélativis), enportant annan di nonbré domenn di fizik-a. So valò ègzak sa 299 792 458 m/s(anviron 3 × 108 m/s oben 300 000 km/s). Soulon rélativité rèstrent, a vitès maksimal-a ki pouvé atenn tout fòrm di matchè oben d'enfòrmasyon annan linivèr-a.

Si sa vitès sa pli souvan asosyé ké limyè-a, li ka défini pli larjman vitès-a di tout partikil san lamas é dé varyasyon é di yé chan asosyé annan vid-a(menm réyonnman élèktromagnétik-ya ké onn gravitasyonèl-ya).




#Article 437: Volkan (107 words)


Oun vòlkan sa roun ansanm jéyolojik térès, soumaren oben èstra-térès ki ka rézilté di monté-a di roun magma épi di éripsyon di roun parti di sa magma. Magma-a ka provini di fizyon parsyèl-a di manto é èsèpsyonèlman di krout-a térès-a. Éripsyon-an pouvé manifèsté so kò, di mannyè plis oben mwen konbiné, pa dé émisyon di lav, pa dé émanasyon oben dé èsplozyon di gaz, pa dé projèksyon di tephras, pa dé fénomenn idromagmatik, etc. Lav-ya ka roufrédi é routonbé-ya di tephras ka konstitchwé dé ròch ériptiv ki pouvé akimilé so kò é atenn dé milyé di mèt d'épésò ki ka formé ensi dé montangn oben dé zil. 




#Article 438: Vwa lakté (123 words)


Vwa lakté-a, osi nonmen Galaksi-a(ké roun majiskil), sa roun galaksi èspiral barré don djamèt sa pli souvan-an èstimé ant 100 000 ké 120 000 lannen-limyè. Li ka konprann di 200 à 400 milyar di zétwèl é o minimum 100 milyar di planèt. Li é so kòrtèj di galaksi satélit ka fè parti di Group lokal, li-menm rataché o superamas di Vyèrj-a. Sistenm solèr-a ka sitchwé so kò à anviron 27 000 lannen-limyè di sant di Vwa lakté-a, lakèl sa konstitchwé di roun radjosours konplèks, Sajitèr A (don roun dé konpozant, Sajitèr A*, sa probabman roun trou nwè supermasif).

Obsèrvé di Latè-a, Galaksi-a ka rousanblé à roun bann blanchat. Bann pas Sistenm solèr-a sa sitchwé asou bò di so èstriktir an fòrm di disk.




#Article 439: Vénézwéla (968 words)


Vénézwéla (prounonsé an gwiyannen : [venezɥɛla]) (prounonsé an èspangnòl : [beneˈswela]) an fòrm lonng Répiblik bolivaryen di Vénézwéla, an èspangnòl República Bolivariana de Venezuela, non ofisyèl an lònò-a di Simón Bolívar, sa roun répiblik fédéral ki sitchwé annan parti-a ki pli sèptantriyonnal-a di Lanmérik di Sid-a, bòdé o nò pa lanmè dé Karayb, à lès pa Gwiyannan, o sid pa Brézil-a, o sid-lwès é à lwès-a pa Kolonbi-a. 3 out 1498, Kristòf Kolon té ka nonmen Isla de Gracia (« Zilé di Gras ») latè-a asou lakèl li té ka débarké é ki li té pran pou roun zilé é jòdla konnèt anba non-an di Tierra de Gracia (« Latè di Gras ») lò di so trwézyenm vwayaj di dékouvèrt di Lanmérik-a.

Lanng nasyonnal-a di Vénézwéla sa èspangnòl-a é so kapital é prensipal métropòl sa Caracas. So popilasyon sa konpozé ésansyèlman di métis. Vénézwéla sa roun pwisans énèrjétik majò é ka afirmen ki li gen dé rézèrv di pétròl di lòrd-a di 297 bilyon di baril sa ki ka fè di li pronmyé péy-a di monn annan klasman-an pa rézèrv di pétròl prouvé. 

An 1499, roun lèspédisyon ki mennen pa Amerigo Vespucci é Alonso de Ojeda ka èsploré sa réjyon pou pronmyé fwè-a (lakot nò-lwès). Yé ka dékouvri dé endijenn (don dé Karayb, dé Arawak é dé Cumanagatos), ki ka viv prensipalman di lagrikiltir é di lachas, enstalé lonng-an di lakot-a, di Kòrdiyèr dé Zann é di flòv Lorénòk. Kaz-ya asou piloti dé Endjen di gòlf di Maracaibo ka fè pansé à roun piti Véniz, Venezziola, sa ki ké bay non-an di péy.

À lépòk prékolonbyen-an, téritwè-a di atchwèl Vénézwéla té abité pa plizyò pèp don dé Karayb, dé Arawak é dé Cumanagotos.

Kristòf Kolon té pronmyé konkéran èspangnòl ki atenn sa réjyon 3 out 1498, lò di so trwézyenm vwayaj. An koumansman di xvie syèk, Èspangnòl-ya ka koumansé kolonnizé zilé-ya ké réjyon kotché-ya. Roun dé pronmyé létablisman kolonnyal di Vénézwéla té lavil-a di Nueva Cadiz annan zilé di Cubagua, sa lavil jòdla disparèt. Lavil-ya Cumana ké Coro, ki fondé an 1515 é an 1527, té pronmyé kolonni di lenpòrtans annan péy-a. 

Pronmyé tré istorik-a di roun kolonnizasyon di téritwè vénézwélyen sa anlman ké fanmi Welser ki orijinèr d'Augsbourg. Ké lakò-a di roun réjim enpéryal ki bazé atè Vyenn, Bartholomé Welser té la koumansé sa antroupriz é li té ka finansé lèspédisyon-yan pou sasé-a dilò ké mitik El Dorado. Sa pronmyé kolonnizasyon di plizyò gouvèlnan anlman ké douré ki 28 lannen é té fika abandonnen an 1556.

A té Èspangnòl-ya ki, o kour dé trwè syèk ka swiv, ka réyalizé kolonnizasyon-an ké ladministrasyon-an di atchwèl téritwè vénézwélyen-an, notanman atravè cabildo-a.

Plizyò konspirasyon kont rouprézantan-yan di kouronn èspangnòl-a ka présédé lagèr-ya di lendépandans.

An finisman-an di xviiie syèk é an koumansman di xixe, enspiré pa révolisyon anmériken, fransé é aysyen-an, fitir léro di nasyon-an ka enkarnen roun léfò di lémansipasyon é di lendépandans dé kolonni èspangnòl an Lanmérik.

An 2018, ladministrasyon-an Trump ka kontré ké ofisyé militèr ribèl di Vénézwéla ki ganyen roun plan di ranvèrsman di prézidan Nicolas Maduro, soulon dé rèsponsab anmériken ké roun ansyen militèr vénézwélyen ki ka di ki li partisipé o réynyon. Kaz-Blanng déklaré ki li té lé « djalogé ké tout vénézwélyen ki ka manifèsté roun dézir di démokrasi ». The New York Times ka afirmen soupannan ki roun dé koumandan militèr vénézwélyen ki enpliké annan diskisyon sigré-ya ké anmériken-yan té ka figiré figurait asou lis-a dé fongsyonnèr vénézwélyen koronpi établie pa gouvèlman anmériken. Li sa notanman akizé ké ròt moun di tòrtiré dé advèrsèr politik. Dapré New York Times, rèsponsab anmériken té finalman désidé di pa apiyé konspiratò vénézwélyen-an, mé kou yé aproché yé, sa pouvé bay krédi à Nicolas Maduro, ki té ka dénonsé oun lenjérans anmériken. Kaz-Blanng ka déklaré ki li ka mentni so volonté di ranfòrsé roun kowalisyon entèrnasyonnal pou « rèstoré démokrasi-a o Vénézwéla ».

Téritwè vénézwélyen-an ka étann so kò dipi anviron-yan di lékwatò-a jouk nò di onzyenm paralèl. So sipèrfisi sa di 916 445 km2.

Asou kontinan-an, Vénézwéla ka posédé dé frontchè ké Gwiyannan à lès, Brézil-a o sid, Kolonbi-a à lwès, é à tchèk dizenn di mayls maren o larj dé lakot di lanmè-a dé Karayb o nò, ka trouvé yé kò Lézanti néyèrlandé-ya (Aruba, Bonaire, Curaçao) ké Trinité-kź-Tobago (ègs-GB). Nou pwé distengé trwè gran réjyon : lakot-a ké Zann-yan o nò é à lwès-a, plenn-yan o sant ké masif gwiyannen-an o sid-lès.

Sid-a di basen di Lorénòk-a, ké so afliyan Caroní, sa sovaj é sa roun réjyon touristik. Nou ka trouvé laba dé rot lyé ki pli atragtif-a di péy : chit-ya di Salto Ángel rot di 979 mèt, roukonnèt kou pli rot chit dilo o monn.

Li ka posédé égalman 72 zilé, ki dispèrsé annan lanmè-a dé Karayb ké annan loséyan Atlantik-a, ki rougroupé annan Dépandans fédéral-ya. Margarita sa pli gran-an ké pi péplé-a.

Soupannan, Vénézwéla ka rouvandiké téritwè-a ki ka korèsponn o Gwiyannan atchwèl, ki ka alé pafwè jouk Sourinanm. Asou kart-ya di Vénézwéla, Gwiyannan sa endiké antan ki Zonn an réklanmasyon.

Lanmizik-a di Vénézwéla sa enfliyansé pa so lorijin èspangnòl, anmérendjen ké afriken-yan. Kiltir otogtonn-an sa jòdla prézan annan lanmizik-a atravè sèrten enstrouman, antrot cameo, oun tanbou, ké botuto, oun sòrt di tronpèt.

Séréyal-a ki pli konsonmen-an sa douri. Ka vini pa dèyè diblé, ki itilizé pou dipen-an (osi bagèt fransé-a, ki aplé canilla). Farin-an di mi sa partikilyèrman itilizé annan arepa ki ka akonpangen plat-ya (kou dipen-an) oben ki pouvé fika fouré. La Hallaca, sa enkontournab douran péryòd-a di Nwèl : a roun lapat di mi ki mélanjé ké vyann-an an lasos  ké légim ki tchwit annan roun féy di pyébannan, kou tamales mègsiken-yan. Pan de jamón sa égalman roun plat tipik di Nwèl. Sa dipen o janbon sa préparé, sa fwè, ké farin diblé-a.

Vénézwéla ganyen pou kod :




#Article 440: Vòl spasyal (131 words)


Vòl èspasyal-a sa mouvman-an di roun astronèf annan é atravè lèspas-a. Vòl èspasyal-a sa itilizé annan kad-a di èsplwatasyon èspasyal-a, é annan aktivité komèrsyal-ya ki lyannen tèl ki tourism èspasyal-a ké satélit-ya di télékominikasyon. Ròt izaj-ya ki pa komèrsyal sa égalman rousansé, tèl ki téléskòp èspasyal-ya é satélit èspyon-yan oben sa-ya d'òbsèrvasyon di planèt-a.

Oun vòl èspasyal ka koumansé pa roun lansman, ki ka prokiré pousé inisyal-a ki ja pèrmèt di lout roupasé  lafòs-a di gravitasyon é di raché véso-a di sirfas térès-a. Oun fwè annan lèspas-a, mouvman-an di véso, ki li sa propilsé oben pa, fika détèrminé pa lalwa-ya di mékanik èspasyal-a. Sèrten anjen èspasyal ka rété annan lèspas-a endéfiniman, sèrten ka dézentégré yé kò pannan yé rantré atmosférik é ròt ka atenn sirfas-a pou roun atérisaj oben roun enpak.




#Article 441: Wannari (293 words)


Wannari sa roun koumin fransé di DROM di Lagwiyann.

Koumin-an sa sitchwé à lès-a di zonn litoral-a, bò'd lèstchwè-a di larivyè Wannari, ki ka jité answit so kò annan lèstchwè-a di Loyapòk, o pyé di mon di Lòbsèrvatwè-a. A roun dé pli piti koumin di Lagwiyann. Ké prézans-a dé montangn dé Trwè Piton, laltitid magsimal-a di koumin-an sa di 341 mèt. O nò di koumin-an ka trouvé so kò roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. À lès-a di koumin-an ka trouvé so kò frontchè-a ké Brézil-a.

Koumin limitròf-ya, atè Lagwiyann inikman, sa o nonm di 2. A Senjòrj-di-Loyapòk o sid ké Réjina à lwès-a.

Klima-a sa di tip ékwatoryal.

Lagsé à Wannari ka fè so kò an jénéral pa piròg pa larivyè Wannari-a. Toutfwè, koumin-an ka dispozé di roun piti pis di latérisaj an latè di anviron 700 mèt téyorik, mé ki pa ka akéyi ki dé lélikòptèr akoz di so mové léta.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.

A à prògsimité di Wannari ki té ka trouvé so kò bangn-an di montangn di Lajan (prèski-zilé di lèstchwè-a di Loyapòk).




#Article 442: Wikipédja (223 words)


Wikipédja (Wikipedia an annglé) sa roun projè di lansiklopédi inivèrsèl, miltilenng, ki kréyé pa Jimmy Wales ké Larry Sanger 15 janvyé 2001 an wiki anba non di donmenn wikipedia.org. Vèrsyon-yan di diféran lanng ka itilizé menm lojisyèl di piblikasyon, MediaWiki, é gen menm aparans, men li ganyen tchèk varyasyon annan yé kontni, yé èstrigtir ké yé modalité pou lédisyon épi pou jésyon.

Lansiklopédi-a ensi ki so lanvironnman sa ébèrjé asou Entèrnèt grémési sèrvò-ya ki finansé pa Wikimedia Foundation, lòrganizasyon ké lòbjègtif ki pa likratif anmériken ki dépozitèr di mark Wikipédia.

Lansiklopédi sa an lib agsé, an lègtir kou an lékritir, a pou di ki nenpòrt ki moun pouvé, lò i k'alé asou  sit-a, modifyé pratikman totalité-a di artik-ya ki pibliyé anba lisans CC-BY-SA 3.0. An ògtòb 2017, Wikipédja sa senkyenm sit ki pli frékanté annan monn-an, é ka konstitchwé pli gran ké pli popilèr di ouvraj-ya di référans jénéral d'Internet. An févriyé 2014, i té gen mondjalman près 500 milyon di vizitò chak mwè épi an mè 2014, 22 milyon di kont pou éditò, don pli di 73 000 sa konsidéré kou agtif.

Istorikman, annglé-a té prensipal lanng itilizé, anvan ki roun miltitid di sit ouvri annan ròt lanng (283 lanng an 2016). Wikipédja an annglé toujou konsèrvé sa enpòrtans roulativ : nonm di artik ka élvé sokò jouk pli di 5 milyon.




#Article 443: William Shakespeare (230 words)


William Shakespeare, batizé lou 26 avril 1564 koté Stratford-upon-Avon é mouri lou 3 mè (23 avril) 1616 annan menm vil-a, li konsidéré kou roun dé pli gran powèt, dramatirj é markè-palò di lakiltir anglèz-a. Li sa répité pou so métriz di fòrm powétik ké litérèr, ensi ki so kapasité pou rouprézanté laspè-ya di lanatir di moun-yan.

Figir éminant di lakiltir òksidantal-a, Shakespeare ka kontinwé di enfliyansé artis-ya di jòdla. Li sa amòrfwazé annan roun gran nonm di lanng é, soulon Endèks-a Translationum, ké roun total di 4 281 amòrfwazaj, i ka vini o trwazyèm ran dé otò pi amòrfwazé-ya aprè Agatha Christie ké Jules Verne. So pyès sa régilyèrman jwé toupatou annan monn-an. Shakespeare sa roun dé rar dramatirj ki pratiké osi byen komédi-a ki trajédi-a.

Shakespeare té ka marké trant-sèt òv dramatik, ant lannen-yan 1580 é 1613. Mè kronoloji ègzak-a di so pyès sa òkò diskité. Soupannan, volim di so kréyasyon pa ka aparèt kou ésèpsyonèl an gadé di kritèr di lépòk-a.

Nou ka mizouré enfliyans-a di Shakespeare asou kiltir anglo-saksonn-an an òbsèrvan nonbréz référans-ya ki li sa fèt, ki sa fika atravè dé sitasyon, dé tit d’òv oben inonbrab adaptasyon-yan di so òv. Anglé-a sa dayò kouraman dézigné pa périfraz-a lanng-an di Shakespeare, tèlman sa otò marké lanng-an di so péyi an envantan di nonbré tèrm ké ésprésyon. Sèrtenn sitasyon dayò sa pasé tèl ki andan langaj kouran-an.




#Article 444: World Wide Web (138 words)


World Wide Web (WWW), litéralman « twèl (di arengnen) mondjal », kominéman aplé Web-a, é pafwè Twèl-a, sa roun sistenm ipèrtèks piblik li ka fonksyonnen asou Entèrnèt. Web-a ka pèrmèt di konsilté, ké roun navigatò, dé paj aksésib asou dé sit. Imaj-a di twèl-a di arengnen ki ja vini dé ipèrlyen ki ka lyannen paj web-ya ant yé.

Web-a pa sa renk ki roun dé aplikasyon d'Entèrnèt ; distenk di ròt aplikasyon kou kouryé élèktronik-a, mésajri enstantané-a é partaj-a di fiché an pèr à pèr. Web-a té envanté o CERN pa Tim Berners-Lee plizyò lannen aprè Entèrnèt. A égalman li ki té randé médja-ya gran piblik atantif à Entèrnèt. Dipi, Web-a sa frékaman konfondou ké Entèrnèt ; an partikilyé, mo-a Twèl sa souvan itilizé annan tèks-ya pa tèknik san dévwalé klèrman si li ka dézigné Web-a oben Entèrnèt-a.




#Article 445: Yakoubo (314 words)


Yakoubo sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.

Oun enpòrtan kouminoté anmérendjen ka viv annan koumin-an di Yakoubo, annan vilaj-a di Bellevue.

Sispa-ya ké kwak-a ki konfègsyonnen pa kouminoté kriyòl di Yakoubo sa répité atè Lagwiyann.

Koumin-an ka sitchwé so kò an Lanmérik di Sid atè Lagwiyann. O nò di koumin-an, nou ka trouvé roun zonn kotché ki ka débouché asou Loséyan Atlantik-a. Koumin limitròf-ya ké Yakoubo sa à lès Sennmari, o sid Sentéli é à lwès Mannan.

Vilaj-a ka konté plizyò zanmo don pli enpòrtan-an sa Òrgannanbo. Ròt zanmo ki nòtab saTrou-poson, Bellevue ké Kounanmanman.

Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, oun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2006.

An 2015, koumin-an té ka konté 1 878 zabitan, an diminisyon di 4,96 % pa rapò à 2010 (Lafrans rò Mayòt : +2,44 %).

Prensipal rousours di Yakoubo ka rété lagrikiltir, lapèch ké lachas. Oun kouminoté monng ki enstalé o lyé-nonmen Rokokouwa ké Kounanmanman ka pratiké maréchaj-a.

Bour-a ka abrité légliz Saint-Joseph, ki konstrwi an finisman-an di xixe syèk, ki té antchèrman dékoré pa bangna Pierre Huguet, di kan di Yakoubo. Lapentir-ya ka étann yé kò asou 600 m2 ké èstil-a  sa répité nayf. Légliz-a té fika klasé monnouman istorik an 1978.

Lékipman èspòrtif :

Klòb èspòrtif :




#Article 446: Zoroastre (103 words)


Zoroastre, Zarathushtra oben Zarathoustra (an persan : زرتشت ; an avertir : Zaraϑuštra ; an grèk : Ζωροάστρης, an kurde Zerdest) sa roun « profèt », fondatò di zoroastrism. I difisil, akoz di lépòk-a ké enpòrtans di pèrsonnaj, sours di nonbréz afabilasyon, di bay dé dat ké dé lyé prési à so sijè. I né annan Nò oben Lès-a di atchwèl Iran-an. Tradisyonèlman, istwè-a di so lavi sa prézanté kou déroulan so kò ant viie ké vie syèk anv. J.-K. mè di nouvèl étid ka tann jòdla à roupousé sa èstimasyon pou finalman sitchwé so lavi ant xve ké xie syèk anv. J.-K.




#Article 447: Zozo (119 words)


Zozo-ya, ki ka fòrmé laklas-a dé Av, sa dé vèrtébré tétrapòd zélé. Si i ka ègzisté an 2016 pli di 10 400 lèspès di zozo rousansé (don pli di lanmotché-a sa dé pasro), trè diféran pa yé ékoloji ki pa yé konpòrtman, yé chak ka prézanté oun ansanm komen di karaktéristik évidant ki ka pèrmèt di rougroupé yé, an partikilyé dé zékay kòrné ké dé plim, oun machwè san dan ki anvlopé di roun étchwi kòrné ki ja fòrmé roun bèk,  oun latcho oséz kourt, dé manm antéryò ki transfòrmé an zèl (fonksyonèl oben pa, sa karaktéristik ki sa partikilyèrman rar koté vèrtébré-ya) ké dé manm pòstéryò ki ka sèrvi sèl nòrmalman pou progrésyon asou sòl-a oben annan dilo-a.




#Article 448: Zéchèk (136 words)


Jé d'échèk-a (prounonsé [eʃɛk]) ka opozé Dé jouwò di pa é di ròt di roun tabliyé raplé échikyé ki konpozé di swasant-kat kaz klèr ké sonm nonmen kaz blanch-ya ké kaz nwè-ya. Jouwò-ya ka jwé à tour di rol an déplasan roun di yé sèz pyès (oben Dé pyès an ka di rok), klèr pou kan-an dé blanng, sonm pou kan dé nwè. Chak jouwò ka posédé o dépa roun rwa, oun danm, Dé tout, Dé fou, Dé kavalyé épi lwit pyon. Lòbjèktif-a di jé sa d'enflijé à so advèrsèr oun échèk é mat, oun sitchwasyon andan lakèl rwa-a di roun jouwò sa an priz san ki li swé posib di chanjé sa.

Jé-a té entrodjwi annan Sid di Éròp-a à partir di Xe syèk pa Arab-ya, mè nou ka ignoré koté li té envanté ègzakman.




#Article 449: Zétwèl (124 words)


Sans pronmyé-a di mo zétwèl sa sala di roun pwen liminé annan syèl nòktirn-an, ké pa ègstansyon, dé figir jéyométrik ki ka rouprézanté dé réyon ki ka pati di roun sant. An astronomi, signifikasyon syantifik-a pli réstren di zétwèl sa sala di roun kò sélès plasmatik ki ka réyonnen so pròp limyè pa réyaksyon di fizyon nikléyèr, oben dé kò ki té annan sa léta à roun èstad di yé sik di lavi, kou nenn blanch-ya oben zétwèl-ya ké nétron. Sala ka signifyé ki yé divèt posédé oun lamas minimal pou ki kondisyon-yan di tanpératir ké di présyon osen di réjyon santral-a — tchò-a — ka pèrmèt lanmòrs-a ké mentchen-an di sa réyaksyon nikléyèr-ya, séy an deçà dikèl nou ka palé di lòbjè sibstélèr.




#Article 450: E (nonm) (101 words)


Nonm e sa roun konstant matématik ki ka val anviron 2,71828 é pafwè aplé nonm èksponansyèl, « nonm d'Euler » oben konstant di Néper an référans o matématisyen Leonhard Euler e John Napier (pa roun variant òrtografik di so non). I pa divèt fika konfonn ké konstant d'Euler-Mascheroni ki noté γ.

Sa nonm sa défini à finisman-an di xviie siècle, annan roun korèsponn ant Leibniz é Christian Huygens, kou sa baz-a di logaritm natirèl. Ròtman di, li sa karaktérizé pa rélasyon-an ln(e) = 1 oben di fason ékivalant li sa imaj-a di 1 pa fonksyon èksponansyèl-a, koté nosyon-an exp(x) = ex.




#Article 451: Ègzistans (filozofi) (131 words)


Tèrm-an di ègistans answé sa anbigi, li ka roukouvri di miltip sans. Annan langaj trivyal-a li ka dézigné fèt-a di fika, di fika di mannyè réyèl, li sa ensi itilizé annan roun izaj tout osi endétèrminé koté bokou di filozòf kou ékivalan o tèrm di « fika ». Out fèt-a di ègzisté li ka entèrvini ka di nou Petit Larousse annan plizyò èsprésyon kourant pou signalé oun douré (oun lonng ègzistans), o sans di lavi (fika fatigé di so ègzistans), oun lanmòd di lavi (chanjé di ègzistans), etc.

An métafizik, notaman koté Thomas d'Aquin, li ka fòrmé ké tèrm-an di « lésans » oun koup konplémantèr, lésans-a sa lidé-ya dé kichoz, sa ki yé sa « answé » ké ègzistans-a fèt-a di fika annan réyalité-a, di avwar té kréyé pou krwayan-yan.




#Article 452: Èskélèt (111 words)


Èskélèt-a (di grèk skeletós, « déséché ») sa roun charpant zannimo ki rijid ki ka sèrvi di sipò pou mousk-ya ké lòrgann-yan. Sa èstriktir ka pèrmèt  à roun lòrganism plirisélilèr di protéjé so lòrgann-yan é di gardé on sèrten fòrm malgré lafòs-a ki ègzèrsé pa gravité térès. I ka ègzisté Dé prensipal tip di èskélèt : ègzoskélèt, à sirfas-a di kò, ké andoskélèt-a, à enteryò-a di kò.

Ègzoskélèt-a ka routrouvé so kò koté sèrten envèrtébré, kou molisk-ya oben artropòd-ya. Koté vèrtébré-ya, èskélèt-a sa entèrn é sa kidonk roun andoskélèt. Konstitchwé di ansanm-an dé zo é dé kartilaj di kò, li sa konsolidé pa dé artikilasyon é sa aksyonnen pa mousk èskélètik-ya.




#Article 453: Èspangnòl (555 words)


Èspangnòl-a (an èspangnòl español), oben kastiyan (an èspangnòl castellano), sa roun lanng ronman ki palé atè Lèspangn é annan patché péy di Lanmérik ké ròt téritwè annan monn ki asosyé à roun monman di yé listwè ké Lanpir èspangnòl-a.

Lanng èspangnòl-a, isou di laten vilgèr ki palé otour di réjyon kantabrik-a, o nò di pénensil Ibérik-a, difizé so kò an swivan lèstansyon-an di rwéyonm di Kasti é fika mennen an Lafrik, annan Lanmérik é an Lazi Pasifik ké lèspansyon-an di lanpir èspangnòl-a ant xve é xixe syèk, sirkonstans istorik ki ka fè di li lanng ronman-an ki pli palé-a annan monn-an atchwèlman.

Èspangnòl-a sa di manyen jénéral rété nétman arkayzan é ka doumòré ensi rélativman pròch di laten klasik é di italyen modèrn-an, ké lakèl li ka mentni roun sèrten dégré d'entèrkonpréyansyon. Ki ka apartni à sib-branche ibéro-ronman kou potidjé-a, èspangnòl-a ka pèrmèt égalman roun sèrten entèrkonpréyansyon ékri, é annan roun mwenn mizou oral, ké sala-a. Èspangnòl-a sa mòrfolojikman pròch di fransé, di fè di yé lorijin laten koumen, mé entèrkonpréyansyon-an ka rété toutfwè limité, byen ki fasilité à ékri pa karagtèr arkayzan-an du lòrtograf fransé-a.

Èspangnòl-a ka patajé ké ròt lanng ronman-yan laplipa dé lévolisyon fonnolojik ké granmantikal karagtéristik di laten vilgèr, tèl ki labandon-an di kantité vòlkannik, pédi-a dé déklinézon ké disparisyon dé vèrb ka déponn.

Di manyen jénéral, sistenm-an di konjigézon di èspangnòl-a sa rété mòrfolojikman ki tré pròch di laten.

Kat konjigézon laten-yan sa rédjwi à trwè an èspangnòl. Lenfinitif laten an -ĀRE, -ĒRE é -ĪRE ka divini rèspègtivman an èspangnòl -ar, -er é -ir ; trwézyenm konjigézon laten, an -ĔRE, sa roudistribiyé ant dézyenm ké trwézyenm konjigézon di èspangnòl-a, -er ké -ir (legz. : FACĔRE  hacer, DICĔRE  decir).

Èspangnòl-a ka konsèrvé ké roun gran vitalité so pasé senp, isou di parfè laten, ki ka tann à fika ranplasé pa dé fòrm annalitik annan ròt lanng ronman.

Kou ròt lanng ronman-yan, èspangnòl-a adopté lalfabé laten-an é ka roukouri à dé djakritik é di digranm pou konplété li. Lagsan ékri, ki itilizé an èspangnòl modèrn pou marké vwéyèl tonnik-a annan sèrten ka, oben pou distengé sèrten onmonnim, té fika itilizé di manyen èspontannen jouk èstandardizasyon-an di yé lizaj à kréyasyon-an di Lakadémi rwèyèl èspangnòl o xviiie syèk. Di plis, u ka poté roun tréma annan di rar lokazyon, à savé annan laswit-ya güe é güi pou endiké ki u ka prounonsé so kò (pa lègzanp : bilingüe, « bilenng »).

Parmi modalité-ya ki pli roumarkab-ya di kastiyan ki palé an Lèspangn, nou pwé sité andalou (notanman karagtérizé pa prézans-a di seseo oben di ceceo soulon zonn-yan), mirsyen, castúo ké kannaryen.

Atè Léròp, èspangnòl-a sa lanng ofisyèl-a di Lèspangn (koofisyèl ki ka swiv réjyon otonnonm), koté li sa palé pa anviron 46 milyon di lokitò. Annan rès-a di Linyon éropéyen-an, nou ka rousansé bò'd 32 milyon di ispannofonn, an tré gran majorité parsyèl. Atè Jibraltar, li sa palé pa 77 % di popilasyon-an (50 % kou lanng matèrnèl). Atè Landò, li sa lanng-an ki itilizé pa près 40 % di popilasyon-an.

Tèrm-an « èspangnòl » sa roukonmandé pa Lakadémi rwèyèl èspangnòl (Real Academia Española, RAE), ké Lasosyasyon dé lakadémi di lanng èspangnòl-a antan ki dénonminasyon entèrnasyonnal di lanng-an. Toutfwè, sa lapélasyon sa oun ti bi anplwayé menm roujité annan dé péy koté èspangnòl-a was lanng ofisyèl-a, é koté tèrm-an di kastiyan sa préféré.




#Article 454: Échanj (111 words)


Pou ki roun échanj ka ègzisté, a pour ki li gen omwen Dé parti (li pouvé gen plizyò, kou annan komèrs triyangilèr) ant lakèl té gen dé don, swé dé flux, swé dé mésaj résipròk.

Pli kouraman, mè an roun sans pli pròpman ékonomik, oun échanj sa roun zak ant Dé parti é dé échanj ka dézigné dé rélasyon ant dé moun fizik, dé Òrganizasyon, dé Léta.

Oun échanj sa pozitif si Dé parti-ya gen roun avantaj, li sa nét si sa pa ka chanjé anyen pou Dé parti-ya, é li sa négatif si li sa dézavantajé pou Dé parti. Li sa dézékilibré si Dé parti-ya pa ka gen menm avantaj.




#Article 455: Édisyon litérèr (102 words)


Édisyon (di ba laten editio : « aksyon di pibliyé ») ka konsisté à prézanté, rouprodjwi, épi komèrsyalizé prodiksyon  entélèktchwèl-a di roun lotò. Édité, o sans larj, roukouvri tout fòrm di tèks : litérèr, syantifik, partisyon mizikal, kod enfòrmatik, imaj, etc. Sipò final-a sa jòdla miltimédja, é pa renk ki asou papyé.

Parmi maniskri-ya ki li sa propozé, ouvraj-ya ki présédaman édité ki li ka swété roupibliyé, oben dé ouvraj ki ka anmòrfwézé annan ròt lanng, éditò-a ka chwézi òv-ya ki ka korèsponn à lign éditoryal-a di so kolèksyon (oben kolèksyon-yan), oben i ka koumandé yé à dé lotò di so chwa. 




#Article 456: Ékolojism (118 words)


Ékolojism-an, oben anvironnmantalism-an, sa an menm tan oun kour di pansé  (idéyoloji oben filozofi), oun corpus di valò é di propozisyon ki ka enkli notaman sa-ya di mouvman ékoliis. Oryantasyon di aktivité politik-a oben parapolitik ka vizé o rèspè, à protèksyon-an, prézervasyon-an oben réstorasyon-an di anvironnman-an annan roun fòrm ki trè pousé. James Lovelock, pè di téyori Gaïa-a, sa roun dé rouprézantan pli sélèb-ya di sa dòktrin.

Sa mouvman éko-santrik gen kou projè konsèrvasyon-an di lanatir-a é « rèspè  »-a dé lékilib natirèl. Anvironnmantalism-an é mouvman ékolojis-a té parmi yé priyorité : konsèrvasyon-an dé rousours natirèl, prézèrvasyon-an di « lavi sovaj »-a (wilderness), lit-a kont dégradasyon-an, fragmantasyon-an ké dèstriksyon-an dé labita ké dé ékosistenm o sans pli larj-a.




#Article 457: Ékwasyon (118 words)


Oun ékwasyon sa, an matématik, oun rélasyon ki ka kontni oun oben plizyò varyab. Rézoud ékwasyon-an ka konsisté à détèrminé valò-ya ki pouvé pran varyab pou randé égalité vrè-a. Varyab-a sa osi aplé enkonnèt é valò-ya pou lakèl égalité-a sa vérifyé solisyon. À diférans-a di roun idantité, oun ékwasyon sa roun égalité ki pas nésésèrman vrè pou tout valò posib-ya ki pouvé varyab.

Ékwasyon-yan pouvé fika di natir divèrs, nou ka trouvé yé annan dé branch diférant dé matématik ; tèknik-ya ki asosyé à yé trétman diféran soulon yé tip.

Aljèb-a ka étidjé sirtou
Dé fanmi d'ékwasyon : ékwasyon polinomyal-ya é parmi yé ékwasyon linéyèr. Ékwasyon polimonyal-ya sa di fòrm-an P(X) = 0, koté P sa roun polinom.




#Article 458: Élektron (101 words)


Élèktron, oun dé konpozan di atom-an ké nétron-yan é proton-yan, sa roun partikil élémantèr ki ka posédé oun charj élémantèr di sign négatif. Li sa fondamantal an chimi, pas li ka partisipé à prèsk tout tip di réyaksyon chimik é la konstitchwé oun éléman primòrdjal dé lyézon prézant annan molékil-ya. An fizik, élèktron ka entèrvini annan roun miltitid di réyonnman é di léfè. So propriyété, ki ka manifèsté yé kò à léchèl mikroskopik, ka èspliké kondiktivité élèktrik, kondiktivité tèrmik, léfè Vavilov-Tcherenkov, enkandésans-a, entrodiksyon élèktromagnétik-a, limésans-a, magnétism-an, réyonnman élèktromagnétik, réflèksyon òptik, léfè fotovoltayik é siprakondiktivité-a, fénomenn makroskopik larjman èsplwaté annan péyi endistriyalizé-ya. 




#Article 459: Élisabeth Ir di Anglétèr (101 words)


Élisabeth Ié, né 7 sèptanm 1533 o palè di Placentia atè Lonn é mouri 24 mars 1603 o palè di Richmond atè Lonn, té renn d'Anglétèr é d'Irlann di 1558 à so lanmò.

Élisabeth té tifi-a di rwè Henri VIII d'Anglétèr, so mè Anne Boleyn té ègzékité trwa lan aprè so nésans, é li ka pédi so tit di prensès. So dimi-frè Édouard VI té nonmen kou éritchèr so kouzin Jeanne Grey, sa ki ka ékarté Élisabeth ké so dimi-sò Marie di siksésyon o tronn. Testaman-an d'Édouard VI té néyanmwen ignoré, Jeanne Grey té ègzékité é Marie divini renn an 1553.




#Article 460: Énerji potansyèl (119 words)


Énèrji potansyèl-a di roun sistenm fizik sa énèrji-a ki lyannen à roun entéraksyon, ki gen potansyèl-a di transfòrmé so kò an ròt énèrji, pli souvan-an an énèrji sinétik.

Yé sa roun fonksyon di sa sistenm, ki ka dépann dé koòrdoné di lèspas, é évantchwèlman di tan, ki gen dimansyon-an di roun énèrji é ki sa asosyé à roun fòrs dit konsèrvatris don èsprésyon-an ka anrédjwi so kò pa dérivasyon. Diférans-ya ant énèrji potansyèl-ya ki asosyé à Dé pwen di lèspas-a sa égal à lopozé-a di travay di lafòs-a ki konsèrné pou alé di roun pwen à ròt-a, é sa ki swé chimen itilizé.

Li pouvé fika di natir divèrs, swivan sistenm ki étidjé é lafòs-a ki an sa dédjwit.




#Article 461: Énerji rounouvlab (116 words)


Énèrji rounouvab (EnR an abréjé) sa dé sours d'énèrji don rounouvèlman natirèl sa asé rapid pou ki yé pis fika konsidéré kou inépwizab à léchèl-a di tan moun. Yé ka provini di fénomenm natirèl siklik oben konstitchwan ka endjwi pa zas-ya : Solèy sirtou, pou chalò-a é limyè-a mè osi Lalin-an (maré) é Latè-a (jéyotèrmi). Yé karaktèr rounouvab ka dépann di roun pa di vitès à lakèl sours-a sa konsomé, é ròt pa di vitès-a à lakèl li ka réjénéré so kò.

Èsprésyon-an « énèrji rounouvab » sa fòrm kourt é izwèl dé èsprésyon « sours d'énèrji rounouvab » oben « énèrji di lorijin rounouvab » ki sa pli korèk di roun mannyè di wè fizik.




#Article 462: Énerji sinétik (131 words)


Énerji sinétik (di grek ἐνέργεια / énergeia « fòs an aksyon » é κίνησις / kinesis « mouvman »), noté Ec, oben K, sa énèrji-a ki ka posédé oun kò di fè di so mouvman pa rapò à roun référansyèl. So valò ka dépann kidonk di chwa di sa référansyèl. Li ka èsprimé so kò an joul (J). Pou roun pwen matéryèl di énèrji sinétik-a sa égal o travay dé fòs apliké nésésèr pou fè pasé kò-a di roupo à so mouvman (si référansyèl-a ki chwézi pa  sa galiléyen, i fodré  tchenbé kont di travay dé fòs d'inèrsi d'anyrénman). Pa swit, énèrji sinétik-a pa sa an jénéral roun entégral pronmyèr di mouvman, sof si travay-a dé fòs èstéryò é entéryò(pou roun sistenm di pwen matéryèl) sa nil o kour di mouvman.




#Article 463: Énerji solèr (128 words)


Énèrji solèr sa fraksyon-an di énèrji élèktromagnétik-a ki ka provini di Solèy é ka travèrsé latmòsfè-a, ki ka absòrbé roun parti di énèrji-a, é ka parvini à sirfas-a di Latè-a.

Asou Latè, énèrji solèr-a sa à lorijin-an di sik dilo-a, di van é si fotosentèz-a  réyalizé pa règn véjétal-a, don ka dépann règn zannimo-a via chenn alimantèr-ya. Solèy-a sa à lorijin-an di laplipa dé énèrji asou Latè-a à èsépsyon-an di énèrji nikléyèr-a é di jéyométri-a profonn-an.

Sours-ya d'énèrji isou endirèkman di énèrji solèr notaman : énèrji idrolik-a, dérivé di énèrji sinétik-a dilo-a don sik-a ka dépann di Solèy, énèrji marémotris-a isou prensipalman di léfè-a dé fòs di gravitasyon di Lalin-an é pli fèbman di sala di Solèy é ka dépann di ròt paramèt tèl ki jéyografi dé kot.




#Article 464: Érédité (122 words)


Érédité-a (di laten hereditas, « sa don nou ka érité ») sa transmisyon-an, osen di roun lèspès vivant oben ligné di sélil, di karaktéristik di roun jénérasyon à swivant-a. Mékanism-yan di érédité-a sa annan mimisouk-a di téyori-a di évolisyon-an pas yé ka pèrmèt akimilasyon-an dé varyasyon o fil dé jénérasyon ki la kondjwi à aparisyon-an di nouvèl lèspès. An jénéral, nou ka asosyé érédité-a o jenn tèl ki yé té dékouvri pa Gregor Mendel mè ròt mékanism nonmen pa mendélyen ké épijénétik pouvé osi entèrvini annan transmisyon-an dé karaktèr byolojik.

Ki sa fika diven lèspès-ya di zannimo, mè osi fika moun-yan, érédité-a pouvé konsèrnen dé trè fizik mè osi konpòrtmantak byen ki sa dannyé-ya pouvé osi fika akéri pa anprantisaj oben imitasyon.




#Article 465: Étik (132 words)


Étik-a (di grèk ethos « karaktèr, koutim, mèrs ») sa roun disiplin filozofik ki ka poté asou joujman di valò. Étik-a ka défini so kò tèl oun réflèksyon fondamantal asou lakèl moral-a ké établi so nòrm, so limit é so dévwar. So fòrmilasyon ka karaktérizé so kò pa dé énonsé nòrmatif, prèskriptiv oben òkò évaliyatif parmi lakèl nou ka trouvé dé enpératif katégorik. Démarch étik-a ka distengé so kò kidonk di démarch syantifik-a ki li ka bazé so kò asou dé joujman di fè fòrmilé andan dé énonsé dèskriptif, parmi lakèl nou ka trouvé dé enpératif ipotétik. An absans d'enpératif katégorik oun fòrmilasyon étik ka roulévé di roun fot di lojik entitilé paralojism natiralis. Pou dé filozòf tèl ki Aristote é Kant, étik-a gen pou but di défini sa ki divèt fika.




#Article 466: Évolousyon (byoloji) (117 words)


An byoloji, évolisyon-an ka dézigné transfòrmasyon-an di monn vivan o kour di tan, ki ka manifèsté so kò pa dé chanjman fénotipik dé òrganism atravè jénérasyon-yan. Chanjman-yan ki jénéralman gradjwèl (mè pouvé fika rapid oben lan) pouvé abouti, à partir di roun sèl lèspès(nonmen « lèspès-mè »), à fòrmasyon-an di nouvèl varyété périférik ki ka divini progrésivman dé « lèspès-tifi ». Envèrsman, fizyon-an di Dé  ligné pa inridasyon oben pa senbyojénèz   ant Dé popilasyon di lèspès diférant pouvé prodjwi oun trwazyenm lèspès nouvèl. Évolisyon-an ka èspilké byodivèrsité-a asou Latè-a. Listwè-a dé lèspès pouvé ensi fika pansé é rouprézanté anba fòrm-an di roun pyébwa filojénétik ké ròt chéma ké modèl, ki ka pèrmèt di konprann fénomenn-an di évolisyon-an.




#Article 467: Òrbit (122 words)


An mékanik sélès é an mékanik èspasyal, oun òrbit (/ɔʁ.bit/) sa kourb fronmen-an ki ka rouprézanté trajèktwar-a ki ka désiné, annan lèspas-a, oun lòbjè sélès anba léfè-a di gravitasyon-an é di fòs d'inèrsi. Oun tèl òrbit sa nonmen péryodik. Annan Sistenm solèr-a, Latè-a, ròt planèt-ya, astéroyid-ya ké komèt-ya sa an òrbit otour du Solèy. Di menm, dé planèt ka posédé dé satélit natirèl an òrbit otour di yé. Dé lòbjè artifisyèl, kou satélit-ya ké sonn èspasyal-ya sa an òrbit otour di Latè-a oben ròt kò di sistenm solèr.

Oun òrbit gen fòrm-an di roun élips don roun dé fwayé ka kowensidé ké sant-a di gravité di lòbjè santral-a. Di roun mannyè di wè rélativis, oun òrbit sa roun jéyodézik annan lèspas-tan kourb-a.




#Article 468: Touloulou (186 words)


Touloulou sa pi sélèb di pésonnaj tipik-ya ké larenn di kannaval Lagwiyann.

Sa pésonnaj tipik di kiltir kriyòl gwiyannen ka rouprézanté fanm bourjwè-ya di XVIIIe ké XIXe syèk, ki toujou abiyé di so tèt jouk so pyé. 

Touloulou-a sa larenn di kannaval. Sa madanm ki abiyé ké djèz, ké roun ganm byen chik, di so tèt jouk so pyé. Nou pa divèt wè menm roun tibi yé lapo. Li ka poté roun tijip, roun kagoul, roun mask ki nou ka rélé lou ké gan lonng. Pou nou pa roukonnèt yé, fanm-yan té k'alé jouk mété lanti koloré, périk  épi kanmouflé yé vwè. Yé ka mété roun parfen ki sa yé ka mété toulonng, ka achté thcék pér di chosir pou lokazyon ki yé pa ké roumété ankò épi pa ka déplasé yékò ké yé loto pou nou pa roukonnèt yé.
Yé ka défilé annan lari é ka patisipé o bal paré maské. 

I ka ègzisté itou roun kòstim pou wonm ki nou ka aplé Tololo.

Annan dansinng, ki nou ka rélé pou lokazyon « linivèrsité », a touloulou-ya ki ka envité wonm-yan pou dansé. Yé pa pouvé roufizé.




#Article 469: Skull ring (125 words)


bag zo bwa tèt ()  se katòzyèm estidyo album Ameriken chantè wòch Iggy Pop la, ki te pibliye an Novanm 2003. Chak tras sou album lan prezante pèfòmè envite yo. Pèfòmè yo se Stooges yo, trol yo, Green Day, Sòm 41, ak pèch.

Pèfòmè yo sou pifò nan tren yo sou album lan se trol yo, bann Iggy a soti nan epòk la Beat 'Em Up. Manm bann orijinal li Stooges yo parèt tou sou kèk nan tren yo.

Yon sèl moun ki pa marye, Ti Konnen Li Tout, te libere nan album lan e li te prezante Sòm 41. Yon videyo mizik pou chante a te resevwa antèn siyifikatif. [Sitasyon nesesè]. Ti Konnen Li Tout parèt tou nan jwèt videyo mashkar loraj 2004 la.




#Total Article count: 469
#Total Word count: 110037